Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/200/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3609201505
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3609201505.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa A., zastúpeného H. proti
odporcovi G., zastúpeného C., o zaplatenie 348,50 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 7. februára 2013, č.k. 3C/116/2009-117, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 9 % úrok

z omeškania ročne zo sumy 248,92 Eur od 22.10.2009 do zaplatenia, do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Výroky o náhrade trov prvostupňového konania p o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 8,5 %-ný úrok
z omeškania ročne zo sumy 248,92 Eur od 02.06.2007 do zaplatenia,

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov konania v sume 33,49 Eur, k rukám E.. H. L., advokátky a náhradu trov konania v
sume 76,83 Eur, k rukám H.. H. N., advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak
po zrušení predchádzajúceho rozsudku okresného súdu zo dňa 09.02.2010, č.k. 3C/116/2009-81 v
spojení s rozsudkom zo dňa 08.04.2010, č.k. 3C/116/2009-96, rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 27.09.2012, č.k. 19C/151/2010-103 v časti, v ktorej bola uložená odporcovi povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi 8,5 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 248,92 Eur od 02.06.2007
do zaplatenia, ako aj vo výrokoch o náhrade trov konania, v ktorej časti mu bola vec vrátená na
ďalšie konanie. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že
návrh v časti, ktorá ostala predmetom konania, bol podaný dôvodne. Uviedol že, v predchádzajúcom
konaní bolo právoplatne rozhodnuté, že odporca spôsobil navrhovateľovi škodu, za ktorú zodpovedá. K
vzniku škody došlo dňa 01.06.2007, kedy navrhovateľ vyplatil sprostredkovateľský poplatok a náklady

na získanie pracovného povolenia, spolu v sume 348,50 Eur. Spôsobením škody vznikla odporcovi
povinnosť vzniknutú škodu navrhovateľovi nahradiť. K vzniku povinnosti došlo zo zákona (§ 420 ods.
1, § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka). Keďže odporca túto svoju peňažnú povinnosť nesplnil a
navrhovateľovi vzniknutú škodu nenahradil, patrí navrhovateľovi aj úrok z omeškania. Medzi účastníkmi
bolo sporné, či patrí navrhovateľovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni vzniku
škody, alebo až odo dňa, kedy poškodený vyzval na náhradu škody. Súd prvého stupňa

dospel k právnemu záveru, že navrhovateľovi patrí úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni
vzniku škody, teda odo dňa 02.06.2007. Rozhodol tak z toho dôvodu, že povinnosť odporcu na náhradu
škodyvzniklaspôsobenímškodydňa01.06.2007.Zodpovednosťodporcuvznikladňa01.06.2007(vtedy
škodu spôsobil a k vzniku zodpovednosti dochádza spôsobením škody - § 420 ods. 1 Občianskehozákonníka). Následkom vzniku zodpovednosti za škodu je aj vznik povinnosti škodcu vzniknutú škodu
nahradiť. K vzniku tejto povinnosti dochádza zároveň so vznikom škody. Škodca za škodu zodpovedá a
je povinný ju nahradiť už vtedy, keď ju spôsobil, nie až vtedy, keď ho poškodený na náhradu škody vyzve.

Vznik záväzku zo spôsobenej škody podľa názoru súdu nie je viazaný na vôľu poškodeného (§ 563
Občianskeho zákonníka), ale na objektívnu skutočnosť, ktorou je spôsobenie škody. Preto je odporca
s omeškaním s plnením náhrady škody už odo dňa 02.06.2007, teda odo dňa nasledujúceho po dni
vzniku jeho povinnosti na náhradu škody. V odôvodnení svojho rozhodnutia citoval ustanovenie
§ 489, § 420 ods. 1, § 517 ods. 1, veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania

rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na pomerný úspech účastníkov konania. Trovy konania
špecifikoval v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal zmeny
napadnutého rozsudku a zamietnutia návrhu. S poukazom na rozhodnutie č. R 27/1977 dôvodil,
že navrhovateľovi môžu úroky patriť iba odo dňa nasledujúceho po dni, keď vyzval odporcu na náhradu
škody. Uviedol, že všeobecne platí, že akýkoľvek prejav vôle pôsobí voči druhej strane až momentom,

keď adresátovi dôjde, pričom navrhovateľ zaslanie výzvy na plnenie v dokazovaní vôbec nedeklaroval.

Krajský súd preskúmal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru že odvolanie odporcu je dôvodné.

Navrhovateľ si pôvodne v konaní uplatnil nárok na zaplatenie istiny 348,50 Eur spolu s úrokom z
omeškania 8,5 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa 18.05.2007 do zaplatenia. Rozsudkom zo dňa

09.02.2012, č. k. 3C/116/2009-81 v spojení s rozsudkom zo dňa 08.04.2010, č.k. 3C/116/2009-96 súd
prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 248,92 Eur s 8,5 %-ným úrokom z omeškania
ročne zo sumy 248,92 Eur od 02.06.2007 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti
návrh zamietol. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania. V dôsledku
podaného odvolania odporcom proti rozsudku, ktorým bolo návrhu vyhovené, odvolací súd rozsudkom

zo dňa 27.09.2012, č.k. 19Co/151/2010-103 rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bola
odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 248,92 Eur istiny potvrdil a v časti, v ktorej bola
uložená odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 8,5 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 248,92
Eur od 02.06.2007 do zaplatenia a vo výrokoch o náhrade trov konania zrušil a v tejto časti mu vrátil vec
na ďalšie konanie. Odvolací súd dôvodil, že prvostupňové rozhodnutie, pokiaľ ide o priznané úroky z

omeškania, trpínedostatkomodôvodnenia (výrok o priznaní úrokov z omeškania nebol v prvostupňovom
rozhodnutí žiadnym spôsobom odôvodnený). Poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nie je zrejmý proces úvah, na základe ktorých k právnym záverom ohľadne priznania
predmetného úroku z omeškania súd prvého stupňa dospel. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal so
skutkovými, ani právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie v tejto časti podstatné a právne

významné. Z napadnutého rozsudku nebolo zrejmé, že by sa súd prvého stupňa vyporiadal
s počiatkom omeškania dlžníka, a že by za týmto účelom vykonal dokazovanie. Odvolací súd poukázal
aj na to, že súd prvého stupňa nemusel prijať argumentáciu odporcu, že počiatok omeškania nemal byť
odvtedy, kedy ubudlo z majetku poškodeného, ale až keď poškodený vyzval na náhradu škody, avšak
v odôvodnení rozsudku mal vysvetliť, prečo jeho obranu neakceptoval.

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania vychádzal zo
záveru, že navrhovateľovi patrí úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni vzniku škody, teda
odo dňa 02.06.2007. Mal za to, že povinnosť odporcu na náhradu škody vznikla spôsobením škody dňa
01.06.2007. Dôvodil, že škodca za škodu zodpovedá, je povinný ju nahradiť už vtedy, keď ju spôsobil, nie
až vtedy, keď ho poškodený na náhradu škody vyzve. Zastával názor, že vznik záväzku zo spôsobenej

škody nie je viazaný na vôľu poškodeného, ale na objektívnu skutočnosť, ktorou je spôsobenie škody.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv,
ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je

v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa§563Občianskehozákonníka,akčassplnenianiejedohodnutý,ustanovenýprávnympredpisom,

alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Je tak nepochybné, že úroky z omeškania možno priznať od toho času, keď sa dlžník dostal do
omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody (ani pri nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia) nie je ustanovený čas splnenia, treba vychádzať z ustanovenia
§ 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný dlh splniť prvého dňa potom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal. Ak nedošlo k požiadaniu skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať návrh, keď
dňom zúročenia pohľadávky, uplatnenej v návrhu, nebude deň nasledujúci po podaní návrhu na súde,
ale deň po doručení návrhu odporcovi (pokiaľ nie sú úroky uplatnené od neskoršieho termínu).

Pokiaľ ide o existenciu omeškania, odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ nepreukázal omeškanie

odporcu, teda, že odporcovi doručil akúkoľvek výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, úhradu dlhu, že by
mu určil vo výzve nejakú konkrétnu lehotu na zaplatenie, a preto odvolací súd za výzvu na úhradu
dlhu považoval doručenie návrhu, v ktorom navrhovateľ neuviedol žiadnu lehotu na splnenie dlhu, spolu
s platobným rozkazom, ktoré odporca prevzal dňa 21.10.2009 a dňom nasledujúcim, t. j. 22.10.2009
bol odporca s plnením dlhu v omeškaní. Navrhovateľom ani žiadny iný dôkaz o vymáhaní dlžnej sumy

z jeho strany voči odporcovi produkovaný nebol. Z tohto dôvodu odvolací súd akceptoval omeškanie
dlžníka od doručenia návrhu spolu s platobným rozkazom odporcovi, t. j. od 22.10.2009. Odvolací súd
dospel vzhľadom na zistené skutočnosti k záveru, že súd prvého stupňa vyvodil zo zisteného skutkového
stavu nesprávne závery a pochybil pri určení dňa, kedy sa odporca dostal do omeškania so zaplatením
žalovanej sumy.

S poukazom na ustanovenie § 220 O.s.p. odvolací súd preto zmenil rozsudok okresného súdu v časti
zaplatenia príslušenstva pohľadávky tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť príslušenstvo pôvodne
žalovanej pohľadávky od 22.10.2009 do zaplatenia s tým, že výšku úrokov stanovil podľa § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov ku dňu
22.10.2009 vo výške 9 %.

Vo výrokoch o trovách prvostupňového konania odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 2 s
prihliadnutím na čiastočný úspech účastníkov v odvolacom konaní.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .