Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/180/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814210728
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814210728.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o. so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, IČO 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, proti odporcovi: F. T., nar. XX.X.XXXX, bytom T.,
Z. Z. č. XXXX/XC, t.č. C., U., F. XX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Všeobecná
ochranaprávspotrebiteľovsosídlomBratislava,Šafárikovonám.7,IČO42362962,zast.JUDr.Patrikom
Podhorským,advokátomsosídlomBratislava,Zámockáč.36,ozaplatenie178,08eurspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania a to trovy právneho
zastúpenia vo výške 53,30 eur, k rukám JUDr. Patrika Podhorského, advokáta so sídlom Bratislava,

Zámocká 36, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 13.6.2014 uplatnil nárok voči odporcovi na zaplatenie 178,08 eur s
úrokom z omeškania 8,50% ročne od 9.10.2013 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania.
Uviedol,žeodporcauzavrelsoSlovenskousporiteľňoua.s.Bratislava zmluvuozriadení bežného účtu,
na ktorom poskytla sporiteľňa v jeho prospech úver vo forme povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na účte. V dôsledku nesplnenia platobných povinností a prekročenia povoleného limitu
došlo k vzniku nepovoleného prečerpania na účte v trvaní viac ako 5 dní, čím odporca porušil čl. 14
bod 14.1 Obchodných podmienok a veriteľ vyhlásil ku dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky

v celkovej sume 221,93 eur, ktorá pozostáva z dlžnej istiny rovnajúcej sa výške prečerpania v sume
178,08 eur, úrokov 31,16 eur, poplatkov v sume 12,69 eur a zároveň vyzval odporcu k zaplateniu dlhu
do 8.10.2013. Odporca pohľadávku navrhovateľa nezaplatil, preto bol vyzvaný na plnenie aj podaním
návrhu a od 9.10.2013 je v omeškaní. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 28.3.2013 postúpil pôvodný
veriteľ pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa.

Súd vydal v zmysle návrhu navrhovateľa platobný rozkaz sp. zn. 7Ro/165/2014 z 6.10.2014, ktorý

bolo potrebné zrušiť pre nemožnosť doručenia platobného rozkazu do vlastných rúk odporcu.

Písomným podaním z 4.11.2014 oznámil vstup do konania vedľajší účastník na strane odporcu
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov.Súd doručil odporcovi návrh s prílohami na adresu jeho terajšieho bydliska C., U., F. č. XX/X, pričom
odporca sa k návrhu nevyjadril. Následne si predvolanie na termín pojednávania na tej istej adrese

odporca nevyzdvihol.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o bežnom účte, Obchodnými podmienkami
Slovenskej sporiteľne a.s. pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom
a Mikro podnikateľom, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s doručenkou,

predžalobnou výzvou, oznámením o postúpení pohľadávky, písomným vyjadrením navrhovateľa z
11.2.2015 spolu s komplexným výpisom z účtu odporcu, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka z
10.2.2015, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Dňa 25.5.2007 uzavrela Slovenská sporiteľňa a.s. s odporcom zmluvu o bežnom účte číslo
XXXXXXXXXX/XXXX , ktorou sa sporiteľňa zaviazala zriadiť odporcovi bežný účet a poskytnúť
mu povolené prečerpanie k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky

účinné od 1.2.2006. Dňa 25.5.2007 uzavreli Slovenská sporiteľňa a.s. a odporca zmluvu o vydaní
a používaní platobnej karty VISA Electron, ktorou mohol odporca vykonávať operácie na účte, a to
výbery z bankomatov, vykonávanie platieb, objednávok, úhrad a podobne. Limit platobnej karty bol
stanovený ako hotovostný v dňoch 15.000,- Sk, bezhotovostný 45.000,- Sk, celkom limit 60.000,- Sk.

V písomnom vyjadrení z 11.2.2015 navrhovateľ uviedol, že odporca mal na bežnom účte dojednané
povolené prečerpanie akodoplnkovýprodukt banky dovýšky 165,97 eur, čopreukazuje predloženým
výpisom z bežného účtu. Odporca prekročil rámec povoleného prečerpania na účte, preto sporiteľňa
zastavila povolené čerpanie na účte, čo vyplýva z predloženého výpisu z účtu. Navrhovateľ predložil
kompletnú históriu vedenia účtu, vrátane kreditných a debetných obratov na účte, pričom zostatok

dlžnej sumy je rozdiel medzi kreditnými a debetnými obratmi .

Listom z 5.4.2013 oznamovala Slovenská sporiteľňa a.s. odporcovi postúpenie pohľadávky na
navrhovateľa, pričom výška postupovanej pohľadávky činila 221,93 eur.

Listom z 1.10.2013 navrhovateľ oznamoval odporcovi mimoriadnu splatnosť pohľadávky ku dňu
30.9.2013. Zároveň bol odporca vyzvaný na úhradu tohto dlhu dňom 8.10.2013. Odporcovi uvedený
list nebol doručený z dôvodu neznámeho adresáta.

Predžalobnou výzvou z 23.1.2014 vyzýval právny zástupca navrhovateľa odporcu k zaplateniu

pohľadávky najneskôr do 30.1.2014.

Vedľajší účastník písomným podaním z 10.2.2015 tvrdil, že navrhovateľ nepreukázal kedy a ako
čerpal odporca úver, kedy a ako banka uplatnila svoje právo na nezaplatenie splátky celej istiny
a nie je preukázané či banka vyzvala odporcu na zaplatenie omeškaných splátok v zmysle § 92

odst. 8 zákona č. 483/2001 Z.z .o bankách. Z tohto dôvodu namietal absenciu aktívnej legitimácie
navrhovateľa. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru navrhovateľom považuje vedľajší účastník
za nekalú obchodnú praktiku zo strany navrhovateľa, ktorý nie je držiteľom bankového povolenia.
Ďalej tvrdil, že práva zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere nie je možné platne postúpiť, pretože takéto
postúpenie vylučuj e § 525 odst. 2 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ je povinný preukázať, že

zo strany Slovenskej sporiteľne a.s. bola odporcovi doručená písomná výzva a napriek doručeniu tejto
výzvy bol odporca nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo i len
časti svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením čo len
časti svojho peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť klienta banky musí rozhodne týkať
splatných splátok úveru. Vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru je výlučným oprávnením banky, pričom

toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. Z tohto dôvodu navrhol
návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa § 708 odst. 1,2 Obchodného zákonníka Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere /§ 497 Obchodného zákonníka a nasl. ustanovenia/.

Podľa § 1 odst. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na
bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 3 ods. 6.

Podľa § 3 odst. 6 zákona č. 158/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte
poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť
ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne
informovaný o

a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,

c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, súd sa najskôr

zaoberal povahou zmluvného vzťahu účastníkov, ktorého rámec je daný zmluvou o bežnom účte z
25.5.2007 a následne zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 25.5.2007. V zmluve o
bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX si účastníci dojednali poskytnutie povoleného prečerpania k účtu
po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky. V zmluve sa vôbec neuvádza
limit povoleného prečerpania, výška úrokovej sadzby a iné podmienky, pričom banka odkazovala len

na splnenie podmienok v Obchodných podmienkach banky s účinnosťou od 1.2.2006. Zmluva o
bežnomúčte jepomenovanoutypovouzmluvou uzavretoupodľa§ 708anasl.ustanoveníObchodného
zákonníka s tým, že prípadné poskytnutie limitu peňažných prostriedkov na účte formou povoleného
prečerpania sa podľa § 710 Obchodného zákonníka spravuje ustanoveniami § 497 Obchodného
zákonníka, teda zmluvou o úvere. Keďže išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov bankou na účet

odporcu, ktoré čerpal iným spôsobom ako kreditnou kartou, nevzťahuje sa na daný vzťah zákon č.
258/2001 Z.z., ktorý uvedené vylučuje v § 1 odst. 3 v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. V
zmysle § 3 odst. 6 má však dlžník právo na informáciu o výške úverového limitu, ročnej úrokovej
sadzbe a poplatkoch platných ku dňu uzavretia zmluvy a ďalej postupe a zániku alebo ukončenia
zmluvy. Uvedené údaje zmluva o bežnom účte, v rámci ktorého bolo dojednané povolené prečerpanie

peňažných prostriedkov neobsahuje. V bode 9.1 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne a.s.
pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní banka dlžníkovi poskytne povolené prečerpanie
po splnení podmienok uvedených v bode 10.1 až do výšky povoleného prečerpania. Po poskytnutí
povoleného prečerpania banka umožní dlžníkovi využívať povolené prečerpanie tak, že bude realizovať
platobné príkazy dlžníka na prevod alebo výbery v hotovosti z účtu dlžníka, a to aj v prípade, ak nebude

existovať dlžníkova pohľadávka voči banke z účtu dlžníka, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb
uskutočnených v prospech účtu dlžníka alebo vkladom v hotovosti na účet dlžníka. Banka je oprávnená
odmietnuť vykonanie platobného príkazu dlžníka, ak by v dôsledku vykonania takéhoto platobného
príkazu došlo k nepovolenému prečerpaniu. V zmysle bodu 9.2 obchodných podmienok banka má
oznámiť dlžníkov poskytnutie povoleného prečerpania v oznámení, kde stanoví maximálnu výšku

povoleného prečerpania, do ktorej môže dlžník povolené prečerpanie využívať. V zmysle uvedeného
v konaní nebolo preukázané, že by došlo k platnému stanoveniu limitu povoleného prečerpania
či už priamo v zmluve o bežnom účte, kde sa povolené prečerpanie zriaďovalo, alebo následne po
faktickom povolení takejto služby. Citovaný zákon jednoznačne predpokladá právo dlžníka v čase
uzavretia zmluvy byť informovaný o týchto základných limitoch úverového vzťahu, aby mal prehľad o

výške úverových prostriedkov, výške úrokovej sadzby a poplatkov a mal prípadne možnosť rozhodnúť
sa ponúkanú službu odmietnuť. Pokiaľ zmluva uvedené údaje neobsahuje, ide o rozpor zmluvy s § 3
odst. 6 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch. Za uvedenej právnej úpravy si banka nemôže
stanoviť pravidlo, podľa ktorého si sama určí výšku povoleného prečerpania, úročenie, spoplatneniebez poskytnutia tejto informácie dlžníkovi ako spotrebiteľovi. Zmluva v časti dojednaného povoleného
prečerpania je preto absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor zmluvy s citovaným ustanovením zákona. Následne pokiaľ trvá povolené prečerpanie

dlhšie ako tri mesiace , spotrebiteľ musí byť informovaný o úrokovej sadzbe, poplatkoch a dôsledkoch
tohto nesplácania. V konaní nebolo preukázané, či odporca bol o týchto skutočnostiach informovaný.
Vychádzajúc z uvedeného preto prináleží veriteľovi len právo na vydanie plnenia z titulu bezdôvodného
obohatenia, ktoré vzniklo na strane odporcu ako dlžníka prijatím plnenia z neplatnej zmluvy /§ 457
Občianskeho zákonníka/. Z výpisu z účtu dlžníka č. 0372974316 /0900 /riadok č. 794 / pritom

vyplýva poskytnutie zrejme prvého povoleného prečerpania 165,97 eur s dátumom k 9.6.2008 a
rovnako z tohto výpisu je zrejmé, že odporca začal na účte vykazovať mínusový stav prvýkrát dňa
10.5.2009, ktorý mínusový stav sa následne len zvyšoval, pretože na účte neboli evidované žiadne
vklady a kreditné operácie, i keď dochádzalo následne aj k opakovaniu povoleného prečerpania /
viď napr. riadok č. 141, 127 a podobne/. Následne účtovala banka na účte len úrokov a úrokov z
omeškania a ku dňu 30.3.2011 zastavila povolené prečerpanie. Zastavenie povoleného prečerpania sa

podľa čl. 9.5 obchodných podmienok považuje za zánik povoleného prečerpania s čím je spojená aj
konečná splatnosť povoleného prečerpania v zmysle bodu 11.1 obchodných podmienok. Uvedené
súd konštatuje z dôvodu, že akákoľvek pohľadávka z titulu predmetného povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov je premlčaná. Pokiaľ by navrhovateľovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia z poskytnutého plnenia a súd musí na premlčanie práva v spotrebiteľskej veci prihliadať

ex offo v zmysle § 5b zákona č. 257/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, uplynula navrhovateľovi tak
subjektívna dvojročná premlčacia doba podľa § 107 odst. 1 OZ, ako i objektívna trojročná premlčacia
doba podľa § 107 odst. 2 OZ , a to s prihliadnutím na poskytnutie povoleného prečerpania a jeho
vyčerpanie v roku 2009, resp. jeho zastavenie v roku 2011, pričom žalobný návrh bol podaný v
roku 2014. Podľa názoru súdu uvedené ustanovenie dopadá na akékoľvek nároky zo spotrebiteľskej

zmluvy, teda i na vydanie bezdôvodného obohatenia z takejto zmluvy. Súdna prax vzhľadom k tomu,
že ide o procesné ustanovenie už vyriešila tým, že na premlčanie súd prihliada ex offo bez ohľadu o
aký zmluvný spotrebiteľský vzťah ide a kedy vznikol. I keby išlo o plnenie z platnej zmluvy o povolenom
prečerpaní peňažných prostriedkov /§ 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka, § 23a odst. 1
zákona č. 634/1992 Zb/ , zastavením povoleného prečerpania ku dňu 30.3. 2011 nastala aj konečná

splatnosť povoleného prečerpania a navrhovateľovi by uplynula prípadne i trojročná premlčacia doba
stanovená v § 101 Občianskeho zákonníka vzhľadom na podanie návrhu 13.6.2014. Návrh preto súd
zamietol predovšetkým z dôvodu premlčania žalovanej pohľadávky. Pokiaľ ide o použitie Občianskeho
zákonníka na premlčanie práva, súd konštatuje, že spotrebiteľské zmluvy uzavreté medzi bankou a
nepodnikateľom so zreteľom na ich nepodnikateľský účel sú typické občianskoprávne vzťahy a je len

v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov
súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské
právo /viď I.ÚS 402/2013 z 19.6. 2013/.

Pre úplnosť súd udáva, že je neprípustné, aby po konečnej splatnosti pohľadávky z úverovej zmluvy,

ktorá splatnosť nastala podľa zmluvných dojednaní dochádzalo zo strany veriteľa k vyhlasovaniu
mimoriadnej splatnosti pohľadávky, pretože tým dochádza k jednostrannému a neprípustnému
predlžovaniu splatnosti, čo je výrazne v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ navrhovateľ vyhlásil
mimoriadnu splatnosť ku dňu 30.9.2013 i keď splatnosť podľa ním doložených listinných dôkazov
nastala už v roku 2011, nemožno priznať účinky mimoriadnej splatnosti a je dôvodné sa domnievať,

že tak veriteľ robí len za účelom vyvolania zdania, že jeho právo nie je ešte premlčané.

Pokiaľ ide o argument vedľajšieho účastníka, že navrhovateľ nepreukázal kedy a ako banka
uplatnila právo žiadať pre nezaplatenie splátky splatenie celej istiny, či bol odporca vyzvaný na
zaplatenie zvyšného dlhu, uvedené skutočnosti nemajú význam vzhľadom na zamietnutie návrhu

navrhovateľa z dôvodu premlčania. Je však pravdou, že navrhovateľ nepreukázal ani jednu výzvu
právneho predchodcu na plnenie dlžníka. Rovnako bez významu je skúmanie aj námietok vedľajšieho
účastníka o neplatnom postúpení pohľadávky pre nepreukázanie písomnej výzvy v zmysle § 92 odst.
8 zákona č. 438/2001 Z.z. o bankách. Vedľajší účastník predpokladá pred postúpením pohľadávky
nastúpenie splatnosti celého dlhu. Uvedená skutočnosť je súdu preukázaná, pretože z výpisu z účtu

odporcu vyplýva, že banka zastavila povolené prečerpanie ku dňu 30.3.2011, kedy sa stala splatná celá
pohľadávka, preto nebolo potrebné pristupovať k vyhlasovaniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky ako
mylne tvrdí vedľajší účastník. Banka preto zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0329/2013 CE zo dňa
28.3.2013 bola oprávnená postúpiť pohľadávku na navrhovateľa, pričom pohľadávka bola špecifikovanájasne a určito. Pokiaľ ide o preukázanie písomnej výzvy v zmysle § 92 odst. 8 citovaného zákona,
v zmysle ktorého „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného

záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a
to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta“. Vedľajší účastník tvrdil, že nie je preukázané, že
predpostúpenímpohľadávkybankavyzvalaklientanasplneniezáväzku,ažetentozostalvomeškaníso
splatením záväzku aspoň 90 dní. Vychádzajúc z predloženého výpisu z účtu je zrejmé, že odporca bol v

omeškaní v čase pred postúpením pohľadávky takmer dva roky. Vychádzajúc z uvedených skutočností
a za situácie, že hlavný dlžník postúpenie ako také nenamietal, súd považoval postúpenie pohľadávky
za platné, pretože omeškanie dlžníka bolo evidentne dlhšie ako 90 dní. Len samotné nepreukázanie
písomnej výzvy za stavu, že banka splnenie tejto povinnosti deklaruje samotným uzavretím zmluvy o
postúpení pohľadávky, nemôže zneplatniť zmluvu o postúpení pohľadávky. Podľa názoru súdu nestačí
samo o sebe len spochybniť tvrdením vedľajšieho účastníka, že nebola preukázaná písomná výzva

na plnenie, keď nedoručenie písomnej výzvy nenamieta samotný dlžník. Je nepravdepodobné, že by
sporiteľňa pri tak dlhom omeškaní dlžníka zostala nečinná a nevyzývala dlžníka k plneniu omeškaných
splátok. S ohľadom aj na situáciu predpokladanú v § 92 odst. 8 citovaného zákona, podľa ktorého ak
súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok, keďže omeškanie dlžníka trvalo nepochybne viac

ako jeden rok , je súd názoru, že postúpenie pohľadávky nebolo viazané ani na písomnú výzvu banky.

O náhrade trov konania súd rozhodne podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní bol plne úspešný odporca,
ktorý trovy konania neuplatnil. Návrh na náhradu trov konania podal vedľajší účastník, ktorý uplatnil
trovy právneho zastúpenia. Súd s poukazom na úspešnosť odporcu v konaní priznal vedľajšiemu

účastníkovi náhradu trov konania za dva úkony právnej pomoci, a to prevzatie a príprava zastúpenia,
písomné vyjadrenie vo veci z 10.2. 2015, á 18,26 eur v zmysle § 10 odst. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. ,
2x RP á 8,39 eur, spolu trovy 53,30 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou

tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona /§ 251 O.s.p./