Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/333/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110223069
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3110223069.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr.
Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa L. G. A., s.r.o., so
sídlom v A. nad O., G. T.. XXX, IČO: 36 657 921, práv. zast. B. E., s.r.o., so sídlom v B., K. č. 4, IČO: 36
857 823 proti odporcovi Ing. X. O., nar. XX.XX.XXXX, občanovi SR, bytom K., I. č. XXX/X, o zaplatenie
36.894,38 eur, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23.10.2013, č.k.

14C/39/2012-125, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku ktorým bolo návrhu vyhovené a vo výroku
o trovách konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom čiastočne vyhovel návrhu a odporcu zaviazal na zaplatenie sumy
36.894,38 eur s príslušným úrokom z omeškania a náhradou trov konania. Vo zvyšku úroku z omeškania
návrh zamietol. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal vydania bezdôvodného

obohatenia spočívajúceho v kúpnej cene, ktorú navrhovateľ odporcovi vyplatil na základe kúpnej
zmluvy neskôr zrušenej v dôsledku odstúpenia. vychádzal zo skutkových zistení, že navrhovateľ ako
kupujúci uzavrel s odporcom ako predávajúcim dňa 1.4.2008 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol
prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach za kúpnu cenu 1.111.480 Sk. Vlastnícke právo v
prospech navrhovateľa však nebolo na základe predmetnej kúpnej zmluvy zavkladované, pretože návrh
na vklad bol zamietnutý pre spochybnenú hodnovernosť údajov katastra, ktorá mala spočívať v zápise
duplicitného vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Ďalej okresný súd zistil, že listom zo dňa 20.

8. 2010 navrhovateľ od kúpnej zmluvy odstúpil a požiadal odporcu o vrátenie kúpnej ceny v lehote do
31. 8. 2010. Odporca výzvu prevzal 2. 9. 2010, no kúpnu cenu nevrátil. Vychádzajúc z ustanovenia
§ 48 ods. 1 a 2 občianskeho zákonníka okresný súd konštatoval, že odstúpením od kúpnej zmluvy
došlo k jej zrušeniu, a na základe § 457 občianskeho zákonníka zaviazal odporcu k zaplateniu žalovanej
istiny ako kúpnej ceny, ktorú odporca podľa zrušenej zmluvy dostal. Námietku premlčania vznesenú
zo strany odporcu nepovažoval okresný súd za dôvodnú. Konštatoval že k začiatku plynutia premlčacej

doby podľa § 107 ods. 1 ako aj ods. 2 občianskeho zákonníka došlo dňom nasledujúcim po prevzatí
výzvy na vrátenie kúpnej ceny zo strany odporcu, teda 3. 9. 2010. Keďže žaloba bola podaná dňa 8.
9. 2010 k uplynutiu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ani trojročnej objektívnej premlčacej doby
podľa ustanovenia § 107 občianskeho zákonníka nedošlo. K zaplateniu úroku z omeškania zaviazal
okresný súd odporcu podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia
č. 87/1995 Zb. V zamietavej časti okresný súd navrhovateľovi nepriznal úrok z omeškania za dva dni,
t.j. 1.9.2010 a 2.9.2010, pretože odporca sa v dôsledku prevzatia výzvy na vrátenie kúpnej ceny dňa

2.9.2010 dostal do omeškania až dňom 3.9.2010 O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa§ 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka a navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, pretože jeho
neúspech považoval len za nepatrný.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a žiadal napadnutý rozsudok

zmeniť a návrh zamietnuť. Nesúhlasil s posúdením otázky premlčania uplatneného práva a považoval
ho za premlčané. Vychádzajúc z toho, že rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva
prevzal navrhovateľ dňa 2. 6. 2008, došlo podľa odporcu k začiatku plynutia premlčacej doby 3. 6.
2008, kedy sa navrhovateľ dozvedel, že plnenie zo zmluvy sa stalo vzhľadom na rozhodnutie správy
katastra nemožným. Za tohto stavu uplynula podľa odporcu subjektívna premlčacia doba dňa 3. 6. 2010

a objektívna premlčacia doba dňa 3. 6. 2011 a vzhľadom na to nebolo možné právo uplatnené dňa 8. 9.
2010 navrhovateľovi priznať. Odporca mal za to, že stav po zamietnutím návrhu na vklad vlastníckeho
práva bolo potrebné v danom prípade posúdiť podľa § 575 občianskeho zákonníka ako nemožnosť
plnenia a z toho vyplývajúci zánik povinnosti dlžníka. Ako vyplývalo aj z dôvodov zamietnutia návrhu
na vklad, hodnovernosť údajov katastra bola vyvrátená a tieto sa nesmeli používať. V tomto kontexte je
zrejmé, že plnenie zo strany odporcu ako predávajúceho sa uvedeným rozhodnutím stalo nemožným.

V tom prípade prichádzalo do úvahy posúdenie nároku navrhovateľa ako bezdôvodného obohatenia
získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol v zmysle § 451 občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a s jeho
odôvodnením sa stotožnil. Uviedol, že rozhodnutie správy katastra nebolo meritórnym rozhodnutím o
vlastníckom práve odporcu a tento mal možnosť k vyriešeniu otázky vlastníckeho práva iniciovať na

súde konanie o určenie vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam. O definitívnej nemožnosti
zrealizovania prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam navrhovateľ nemal informácie, a preto v
danej situácii v súlade so zmluvou od tejto odstúpil.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t.j. vo výroku, ktorým
bolo návrhu čiastočne vyhovené a v závislom výroku o trovách konania a zistil, že v napadnutej časti je

potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je v tejto časti vo výroku
vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Podľa obsahu odvolania uplatňuje odporca vo svojom odvolaní dôvod na odvolanie podľa ustanovenia
§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci). Toto pochybenie je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav
alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. Odporca takéto pochybenie
vidí v tom, že v danom prípade bolo rozhodujúcim okamžikom pre začiatok plynutia premlčacej doby
doručenie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva navrhovateľovi, pretože týmto
okamžikom sa navrhovateľ dozvedel, že plnenie zo zmluvy je nemožným. K bezdôvodnému obohateniu

tak nedošlo podľa odporcu v dôsledku odstúpenia od zmluvy, ale v dôsledku zániku záväzku podľa ust.
§ 575 ods. 1 OZ.

Uvedené právne posúdenie veci odporcom nie je správne a k zániku záväzku pre nemožnosť plnenia
v danom prípade nedošlo. Zápis duplicitného vlastníctva v katastri nehnuteľností, ktorý bol prekážkou
zápisu vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa predstavuje stav, kedy nie je zrejmé, ktorý zo

zapísaných subjektov je vlastníkom. Zo samotnej existencie duplicitného zápisu vlastníckeho práva
však nemožno v žiadnom prípade dovodiť, že niektorý zo zapísaných subjektov nie je vlastníkom
nehnuteľnosti. Preto samotné duplicitné vlastníctvo neumožňuje prijať záver, že pre niektorého zo
zapísaných vlastníkov je prevod nehnuteľnosti nemožným. O nemožnosť plnenia podľa ust. § 575
ods. 1 OZ tak v danom prípade nešlo a k zániku záväzku na jej základe nedošlo. Pokiaľ by totiž

bol zápis duplicitného vlastníctva z katastra nehnuteľností odstránený v prospech odporcu, čoho sa
mohol odporca domáhať žalobou o určenie vlastníckeho práva (§ 80 písm. c) O.s.p.), mohol byť zápis
vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy v prospech navrhovateľa realizovaný. Kúpna zmluva preto
zaväzovala účastníkov až do okamžiku, kedy od nej navrhovateľ odstúpil. Až okamžikom odstúpenia
od zmluvy došlo k jej zrušeniu a ku vzniku práv účastníkov na vrátenie poskytnutých plnení podľa ust.

§ 457 OZ. Preto bol správny záver okresného súdu o tom, že rozhodujúcim okamžikom pre začiatokplynutia premlčacej doby bolo až odstúpenie od zmluvy, ako aj na tom založený záver, že navrhovateľom
uplatnené právo nie je premlčané.

Vzhľadom na uvedené bolo rozhodnutie okresného súdu z hľadiska odvolacích dôvodov v napadnutej

časti vecne správne a krajský súd ho preto v tejto časti a v závislom výroku o trovách konania správne
založenom na § 142 ods. 3 O.s.p. potvrdil. V zamietavej časti nebolo rozhodnutie okresného súdu
odvolaním dotknuté.

V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý by mal v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení
s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému odporcovi.
Náhradu trov odvolacieho konania však v stanovenej lehote nevyčíslil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a zo spisu

žiadne trovy navrhovateľa v odvolacom konaní nevyplývali, preto ich náhradu krajský súd navrhovateľovi
nepriznal (§ 151 ods. 2 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .