Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. január 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/320/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114222390
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114222390.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľa Home Credit

Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín,
IČO:47234679,protiodporcoviV.A.,nar.XX.X.XXXX,bytomQ.XXX,XXXXXQ.,vkonaníozaplatenie
246,07 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh zamieta.

II. Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.8.2014 žiadal, aby súd odporcu zaviazal
zaplatiť mu sumu vo výške 246,07 eur, úrok z omeškania vo výške 52,92 eur, úrok z omeškania vo výške

9 % ročne zo sumy 246,07 eur odo dňa 2.8.2014 do zaplatenia, ako aj trovy konania.

Návrh vo veci samej odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom
bola dňa 20.4.2007 uzatvorená Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli
Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Súčasťou tejto písomnej úverovej
zmluvy bola aj dohoda zmluvných strán o uzatvorení úverovej zmluvy a poskytnutie revolvingového
úveru č. XXXXXXXXXX. Odporca prostredníctvom úverovej karty čerpal poskytnutý revolvingový úver
vo výške 663,87 eur.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to návrhu na začatie konania zo
dňa 1.8.2014, výpisom z obchodného registra navrhovateľa, Úverovou zmluvou zo dňa 20.4.2007,

Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., výzvou k splateniu celého
úveru zo dňa 27.2.2012, splátkovým kalendárom, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový
stav:

Navrhovateľ je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Trnava vo vložke č.
10130/T.Dňa 20.4.2007 bola medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom uzatvorená Úverová
zmluva č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi ako dlžníkovi úver vo výške
11 500,- Slovenských korún, ktorý sa odporca zaviazal splácať v mesačnej splátke vo výške 871,-

Slovenských korún v počte splátok 18, s konečnou výškou úveru 15 678,- Slovenských korún. RPMN
predstavovala 44,4 % a dátum prvej splátky bol určený na deň 20.6.2007.

Súčasťou tejto písomnej úverovej zmluvy bola aj dohoda zmluvných strán o uzatvorení úverovej zmluvy
o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX. Odporca prostredníctvom úverovej karty čerpal
poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške 663,87 eur. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli

aj Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a. s.

Z dôvodu neplnenia si povinnosti zo strany odporcu navrhovateľ listom zo dňa 27.2.2012 vyzval odporcu
na zaplatenie celej dlžnej sumy vo výške 347,65 eur do 15 dní odo dňa odoslania tejto výzvy.

Zo splátkového kalendára, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou žalobného návrhu pre súd vyplynulo, že zo
strany navrhovateľa ako veriteľa bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 663,88 eur, z ktorého odporca
zaplatil navrhovateľovi sumu 908,65 eur.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Poukázal na
to, že odporcovi bol zo strany navrhovateľa poskytnutý úver z karty, ide o kontokorentný úver, na
ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia príslušného zákona a nie zákona o spotrebiteľských úveroch.
Celkovo zo strany navrhovateľa bola odporcovi poskytnutá suma 663,87 eur, z ktorej odporca uhradil
navrhovateľovi sumu 908,65 eur.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 19. Januára 2015 v neprítomnosti odporcu postupom podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p., ktorému predvolanie na toto pojednávanie bolo riadne a včas doručené.
Svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní písomne neospravedlnil, pojednávanie z dôležitého dôvodu
nežiadal odročiť.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška

úrokov sa týka ročného obdobia

Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky

pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnému ku dňu 20.04.2007,
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a), b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnému ku dňu

20.04.2007, spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom,

Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnému ku dňu 20.04.2007,
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnému ku dňu 20.04.2007,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb

s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť
využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu
tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri
ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených
v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie
podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov,

spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 4, 5 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnému ku dňu 20.04.2007, pri
nesplnenípodmienokpodľaodsekov2a3jezmluvaospotrebiteľskomúvereplatná,akbolspotrebiteľovi
na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebob) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníkaúčinnémuododňa01.01.2014,výškaúrokovzomeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Nepochybne úverová zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení § 497 až 507 Obchodného zákonníka,
pričom súd uvádza, že zmluva o úvere, ktorá je uzatvorená v súlade s ustanovením § 497 Obchodného
zákonníka, je tzv. absolútnym obchodom, podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka,

teda záväzkové vzťahy, ktoré na základe uvedenej zmluvy vznikli, sa spravujú výlučne obchodným
zákonníkom, bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvného vzťahu.

Právna úprava spotrebiteľských úverov, je upravená v zákone č. 258/2001 Z.z. Z.z. a je iba špeciálnou
úpravou zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Je nepochybné, že zmluva o úvere,
uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 20.04.2007 je úverovou zmluvou.

Súd je v danom prípade toho názoru, že uvedená zmluva patrí nepochybne svojim obsahom medzi
spotrebiteľské zmluvy, vzhľadom k tomu, že bola pripravená vopred, na formulári, vrátane znenia
všeobecných obchodných podmienok, ktorý formulár textu zmluvy a jeho obsahu, vrátane všeobecných
obchodných podmienok bol vopred zo strany navrhovateľa pripravený, bez možnosti odporcu meniť
obsah a text uvedenej zmluvy. Jedná sa teda o klasickú typovú zmluvu bez možnosti odporcu, ako

spotrebiteľa zasahovať do znenia tejto zmluvy a do obsahu dopredu pripravenej úpravy vzájomných
práv a povinností.

Súd je preto v danom prípade toho názoru, že uvedená zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania
je typickou spotrebiteľskou zmluvou, vzhľadom na právnu povahu účastníkov konania, kde odporca
vystupuje ako spotrebiteľ vo vzťahu ku službe, t.j. úveru, ktorý využíva na uspokojovanie svojich

osobných potrieb, navrhovateľ vystupuje ako podnikateľ, poskytujúci uvedenú službu.

Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 20.04.2007 bola medzi účastníkmi
uzatvorená úverová zmluva.

V záverečných ustanoveniach je uvedené, že podpisom tejto zmluvy zároveň účastníci uzatvárajú aj
revolvingový úver s úverovým rámcom a pravidelnými mesačnými splátkami, dohodnutými v hlave 8 a

9 úverových podmienok, zároveň uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru 2, s úverom a
pravidelnými splátkami, uvedenými v hlave 13 úverových podmienok.

Z predloženého splátkového výpisu mal súd za preukázané, že odporca čerpal celkovo finančné
prostriedky v sume 663,87 Eur, pričom navrhovateľovi zároveň zaplatil sumu 908,65 Eur, čo pre súd
vyplynulo z prehľadu histórie splátok, ktoré predložil navrhovateľ.

Súd považoval zmluvu o revolvingovom úvere za absolútne neplatnú, vzhľadom k tomu, že vo vzťahu k
revolvingovým úverom 1 a 2 nebola dodržaná obligatórna písomná forma. Podľa názoru súdu účastníci
podpísalilenpredtlačzmluvy,ktorávdolnejčasti,drobnýmpísmomvpredposlednomodseku,bezbližšej
konkretizácie uvádza, že zároveň bola uzatvorená aj zmluva o revolvingovom úvere s odkazom na hlavu
8 a 9 úverových podmienok.

Podľanázorusúduprávnyúkon,naktorýsaodvolávalnavrhovateľvpodanejžalobeanárokomznehoje
neplatný. Odkaz na úverovú zmluvu, uzatvorenú medzi účastníkmi konania vo vzťahu k revolvingovémuúveru je nutné hodnotiť ako zmluvu, ktorá neobsahuje dojednaný úverový rámec, výšku mesačných
splátok, úrokovú sadzbu, celkové náklady odporcu ako spotrebiteľa na to, aby pri uzatváraní zmluvy
mal vedomosť o tom, aká služba v akej výške, za aké poplatky mu bude poskytnutá, aké povinnosti

preňho vyplývajú.

Podľa názoru súdu z týchto dôvodov jednoznačne absentujú zákonom stanovené podmienky zmluvy
o spotrebiteľských úveroch. Súd ju vyhodnotil ako zmluvu absolútne neplatnú v rozpore so zákonom.
Predložená zmluva, ktorá je formulárová a s ktorou sa súd opakovane stretáva, obsahuje dohodnuté
podmienky v prvej časti zmluvy a drobným nečitateľným písmom uvádza ďalšie okolnosti, ktoré majú

zaväzovať spotrebiteľa k ďalším povinnostiam.

Z tohto dôvodu súd vyhodnotil túto zmluvu ako absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom z dôvodu,
že nebola dodržaná predpísaná forma.

Súd môže konštatovať, že si túto zmluvu o revolvingovom úvere s nedostatočnými obsahovými
náležitosťami ( pr. ohľadom navýšeného úverového rámca, mesačná splátka, splatnosť mesačnej
splátky, ... ), s neprimerane drobnými písmenkami, s neprejaveným súhlasom s touto „druhou zmluvou“

formoupodpisuobochzmluvnýchstránzatextomHlavy8.zmluvnýchpodmienokpojednávacejozmluve
o revolvingovom úvere a v konečnom dôsledku účelovo vsunutú pod úverové zmluvné podmienky
zmluvy o úvere vyhodnotil ako absolútne neplatnú zmluvu, lebo jednak nebola uzavretá písomne (§
4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch ) a jednak dospel k záveru že tu išlo o nekalú obchodnú
praktiku a konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 OZ, lebo dodávateľ v podstate viazal

úverovú kartu (revolving) na klasický spotrebiteľský úver vychádzajúc z čl. 6 v spojení s čl. 4 smernice
Rady 93/13. Z predložených listín možno ustáliť, že niet pochýb o tom, že účastníci konania uzavreli dňa
20.04.2007 individuálne špecifikovanú zmluvu o úvere, ktorou ale vopred vnútil navrhovateľ odporcovi aj
iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu. Z tlačiva vyplýva, že odporca sa
podpisom želanej zmluvy súčasne podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá sa týka absolútne iného právneho

vzťahu a ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Z obsahu textu úverových zmluvných podmienok, Hlava
8. vyplýva jedine to, že sa v budúcnosti môžu dohodnúť o prípadnom takomto úvere ( súd vychádzal z
textu, že „klientovi vzniká právo na poskytnutie revolvingového úveru“).

Vzhľadom k tomu považoval súd za dôvodné a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi iba rozdiel, a
to s poukazom na znenie § 457 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, ak je zmluva neplatná alebo ak

bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Ako už súd vyššie uviedol odporca čerpal celkovo z poskytnutého revolvingového úveru sumu 663,87
Eur, pričom navrhovateľovi zaplatil sumu 908,65 Eur. S poukazom na vyššie uvedený právny záver
súdu, súd tak jeho žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého, účastníkovi, ktorý

mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi , ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ bol v tomto konaní v celom rozsahu neúspešný, odporcovi žiadne preukázateľne trovy
konania nevznikli ani si ich náhradu neuplatnil, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal a
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.