Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. január 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/101/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714202054
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:3714202054.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: K. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XXX-

XX, N. D., proti odporcovi: K. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, o určenie výživného na matku,
sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 26.2.2014 doručeným Okresnému súdu Považská Bystrica
domáhala voči odporcovi určenia výživného vo výške 150 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že
30 rokov poberá invalidný dôchodok, momentálne vo výške 225 eur. Je matkou štyroch detí plnoletých
synov - K., K., T. a A.. Súčasne podáva návrh na výživné aj voči ďalším synom, s výnimkou najmladšieho

A.. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70%. Nevlastní žiadny nehnuteľný, ani
cennejší hnuteľný majetok, s výnimkou zariadenia mestského sociálneho bytu, ktorý má v nájme. Jej
nevyhnutné mesačné výdavky - nájomné, poplatky za plyn, elektrická energie, lieky, diétna práva a
základné hygienické potreby prevyšujú jej súčasný príjem. V dôsledku nepriaznivej finančnej situácie
je nútená neplatiť nájomné. Vzhľadom na svoj zhoršený zdravotný stav si nemôže nájsť zamestnanie.
Príjem si nedokáže zabezpečiť ani iným spôsobom, napríklad od manžela. Preto je nútená uplatnila si
nárok na výživné voči svojim deťom.

Vec bola Okresným súdom Považská Bystrica postúpená Okresnému súdu Nitra ako súdu miestne

príslušnému, pretože odporca vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti.

Súd vo veci pojednával v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľky.

Odporca na pojednávaní uviedol, že navrhovateľka je jeho matka. Je najstarší syn, potom sa narodili
bratia - K., roč. XXXX, T., roč. XXXX, a A., roč. XXXX. A. mala matka so svojím druhom K. H.. Rodičia
sa rozviedli, keď mal asi 9-10 rokov. Zostali bývať s mamou, s nevlastným bratom A. a jej druhom. Po
rozvode s mamou bývali asi 3 roky, lenže od r. 1989 odišli k otcovi, žili s otcom okrem A.. Žil u otca
až do svojich 23 rokov, kým sa neoženil a neosamostatnil. Dôvod prečo išli bývať k otcovi bol ten, že
mama nezvládala ich výchovu. Stále mala finančné problémy, požičiavala si peniaze, neplatila výživné,
mala psychické problémy. Bola liečená na psychiatrii. Ďalej uviedol, že je ženatý, má dve vyživovacie

povinnosti. S navrhovateľkou nie je v kontakte, nekomunikujú spolu, netelefonujú si, nenavštevujú sa.
Trvá to asi 3-4 roky. Naposledy telefonovala navrhovateľka manželke, aby jej poslali 50 eur, že zoberiepodaný návrh späť. 4-5 rokov dozadu občas na víkend manželka s deťmi išla k navrhovateľke, on k
nej nechodil. Lenže potom tam prestala chodiť, pretože navrhovateľka stále len pýtala peniaze, celá
debata bola len o peniazoch. Chcela od nich len peniaze, stále sa sťažovala, že nemá peniaze, aby ju

financovali. S podaným návrhom nesúhlasil. Je zamestnaný u svojho otca K. D., ktorý je živnostník,
má kamenárstvo MBM R..

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s obsahom spisu a to
návrhom, návrhom na spojenie veci, uznesením Okresnej prokuratúry Považská Bystrica, návrhom na
vyporiadanie BSM, návrhom na zvýšenie výživného, znaleckým posudok vo veci mal. detí D., návrhom

na nariadenie výkonu rozhodnutia, oznámením o vykonávaní zrážok z dôchodku, vyjadrením odporcu k
návrhu, potvrdením o príjme odporcu, spisom Okresného súdu Nitra sp. zn. 19C/152/2013, 7C/113/2014
a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľka je matka odporcu. Odporca je jej najstarším synom. Okrem odporcu má troch ďalších
synov K., T. a A..

Otcom odporcu, K. a T. je K. D.. A. pochádza zo vzťahu navrhovateľky s jej druhom K. H..

Rodičia odporcu sa v roku XXXX rozviedli. Všetky deti boli zverené do osobnej starostlivosti
navrhovateľke.

V roku 1989 boli všetci traja bratia, okrem A., zverení do osobnej starostlivosti otca.

Navrhovateľka sa o deti riadne nestarala, neplatila na nich určené výživné. Trpela duševnou poruchou,
opakovane bola vyšetrovaná psychiatrom, liečená na psychiatrickom oddelení.

V súčasnosti nie je navrhovateľka v žiadnom kontakte s odporcom, nenavštevujú sa, nekomunikujú
spolu.

Navrhovateľka na výzvu súdu nedoložila do spisu dôkazy o svojich príjmoch a výdavkoch.

Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné
zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči
rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k
schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

Podľa § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom sa uplatňuje kritérium primeranej výživy. Vychádza sa pri tom z
toho, že rozsah vyživovacej povinnosti detí k rodičom je užší ako rozsah vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom. Rodič má právo na to, aby mu deti zabezpečili primeranú výživu, ak je daný stav odkázanosti
na strane rodiča a možnosti a schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť umožňujúce poskytovať výživné
ďalšej osobe a súčasne nie je daný rozpor s dobrými mravmi, ani konkurencia s inými druhmi vyživovacej

povinnosti. Povinným je dieťa, ktoré je schopné samo sa živiť. Ak je detí viac vo vzťahu k jednému
oprávnenému, zákon zakotvuje pravidlo, že každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičovi v
miere pomeru svojich schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom ostatných detí. Aj keď rodič podá návrh len voči jednému z viacerých detí, súdmusí vyriešiť otázku vyživovacej povinnosti každého povinného a aj pomery jej výšky a povinnostiam
ostatných detí. Schopnosť plniť vyživovaciu povinnosť voči rodičovi súd skúma komplexne a svoj záver
opiera o posúdenie schopností, možností aj majetkových pomerov všetkých deti. Dôkazné bremeno

je na strane navrhovateľa. Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými
mravmi. Skúma sa právo nie povinnosť. To znamená, že výživné nemožno priznať v prípade ak preto
existujú dôvody na strane oprávneného. Ide o úplnú stratu nároku, preto nie je možné použiť toto
ustanovenie tak, že súd na jeho základe výšku požadovaného výživného primerane zníži.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky nebol podaný dôvodne a

súd ho zamietol, pretože priznanie výživného navrhovateľke voči odporcovi by bolo v rozpore s dobrými
mravmi, a to pre nezáujem a neschopnosť navrhovateľky starať sa o odporcu ako o maloleté dieťa,
navrhovateľka sa o odporcu, ani o jeho ďalších súrodencov riadne nestarala, odporca bol ako maloleté
dieťa zverený do osobnej starostlivosti otca, ktorý sa o neho staral a zabezpečoval všetky jeho potreby,
dokonca odporca je aj v súčasnosti zamestnaný u svojho otca. Navrhovateľka neplatila súdom určené
výživné, o čom svedčia odporcom predložené dôkazy - návrhy na nariadenie výkonu rozhodnutie, ktoré

podával jeho otec, keďže navrhovateľka si dobrovoľne neplnila svoju vyživovaciu povinnosť a Sociálna
poisťovňa vykonával zrážky z jej dôchodku. Pokiaľ by aj uvedené dôvody, ktoré priznanie tohto práva
voči odporcovi vylučujú pre rozpor s dobrými mravmi, dané neboli, súd právo navrhovateľke nepriznal
aj z dôvodu že, navrhovateľka dôkazné bremeno ohľadom uplatneného práva na výživné neuniesla,
lebo nepreukázala svoju odkázanosť na toto výživné a svoje sociálne postavenie, nepredložila žiadne

dôkazy a svojich príjmoch a výdavkoch, ani v tomto smere nenavrhla súdu vykonať žiadne dokazovanie.
Preto súd návrh, ako nedôvodný, zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Os.p. tak, že v konaní úspešnému odporcovi súd
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko u žiadne nevznikli, ani si žiadne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.