Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. december 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 27P/97/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114209078
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114209078.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú S.

Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Prešov, pochádzajúcu z matky I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, C., právne zastúpenej
Advokátskou kanceláriou Vaľo & Partners s.r.o. Prešov, Konštantínova 3, a otca M. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytomY.X,Y.-G.,právnezastúpenéhoJUDr.RastislavomCestickým,advokátomsosídlomvKošiciach,
Štúrova 27, v konaní o úpravu práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Otec je povinný prispievať na výživu mal. S. Y., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 100,00 Eur mesačne,
ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 15.10.2013

do 30.06.2014.

Dlžné výživné za obdobie od 15.10.2013 do 30.06.2014 pre mal. S. Y., nar. XX.XX.XXXX vo výške
694,84 Eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v 30 Eurových mesačných splátkach, spolu s bežným výživným,
pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.03.2014 domáhala zverenia mal. Dáši do jej
osobnej starostlivosti a určenia výživného zo strany otca dieťaťa vo výške 200 Eur mesačne počnúc
dňom 15.03.2013. Návrh odôvodnila tým, že matka s otcom uzavreli manželstvo dňa 09.07.2005 a
rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 25P 407/2006 zo dňa 25.09.2006 došlo z otcovej strany k osvojeniu
matkinej dcéry S., T.. XX.XX.XXXX. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu
č. k. 24P 372/2013-63 zo dňa 28.02.2014. V rámci konania o rozvod žiadala o spätné vyplatenie

výživného, lebo nevedela, že má podať samostatný návrh. Domnievala sa, že od dlžnom výživnom bude
rozhodnuté v rámci rozvodového konania. Žiadala spätne priznať výživné k dátumu, kedy otec natrvalo
opustil spoločnú domácnosť a od toho času ničím neprispieval na mal. Dášu.

Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

Kolízny opatrovník navrhol určiť zo strany osvojiteľa primerané výživné vzhľadom na vek a potreby

dieťaťa a možnosti a schopnosti osvojiteľa.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu, pričom
zistil nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym
záverom:

Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 25P 407/2006-24 zo dňa 25.09.2006 vyslovil, že mal. S. Q., T..
XX.XX.XXXX je osvojencom M. Y., T.. XX.XX.XXXX. Určil mal. Dáši priezvisko „Y.“ a nariadil zapísať do
rodného listu dieťaťa ako jej otca.

Manželstvo matky a osvojiteľa bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 24P 372/2013-63 zo
dňa 28.02.2014 s tým, že dieťa bolo zverené do starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na
jej výživu sumou 100 Eur mesačne v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove rozsudkom č. k.
9CoP 7/2014-98 zo dňa 10.06.2014. Rozsudok o rozvode nadobudol okrem výživného právoplatnosť
dňa 10.04.2014, vo výroku o výživnom dňa 30.06.2014. (V čase úpravy navštevovala mal. Dáša 5. ročník
základnej školy, otec pracoval v spoločnosti R. G..M..B.. )

Matka na pojednávaní špecifikovala dôvody osobitného zreteľa, ktoré spočívajú jednak v zdravotnom
stave a jednak v zhoršenom stave dieťaťa, ktorej bol diagnostikovaný aspergerov syndróm, čo je istá
forma autizmu.

Otec súhlasil s určením výživného vo výške 100 Eur mesačne, nakoľko táto suma vychádza z
momentálneho skutkového stavu, ktorý bol preukázaný v predchádzajúcom rozvodovom konaní s tým,
že navrhoval priznať výživné dňom podania návrhu.

Predmetom konania je teda rozhodnutie o určení výživného do právoplatnosti rozsudku o rozvode

rodičov mal. Dáši.

Priznanie výživného spätne matka odôvodnila prepuknutím zdravotných psychických problémov po
odchode jej manžela zo spoločnej domácnosti, uzavrela sa, rovnako zdravotnými problémami dcéry,
ktorá veľmi ťažko niesla vzniknutú situáciu, uzavrela sa do seba, nekomunikovala s nikým, mala

nekontrolovateľné výbuchy zlosti. Obe boli liečené na psychiatrickom oddelení a užívali lieky. Uviedla,
že vzhľadom na psychické problémy nezvládala riešiť situáciu, platila vysokú úver, úhradu za užívanie
bytu, pričom úradné veci nebola schopná riešiť. Dcéra to ťažko niesla, nakoľko ho považuje za vlastného
otca, 10 rokov žili v spoločnej domácnosti. Počas tohto spolužitia sa jej plnohodnotne venoval, trávil s
ňou voľný čas. Od kedy opustil spoločnú domácnosť, s ňou nekomunikuje a dieťa to ťažko znáša. Aj

návrh na rozvod síce podala, ale bol spísaný jej matkou. Uviedla, že v kritickom období otec na mal.
Dášu neprispieval žiadnou sumou. Pokiaľ ide o platenie spoločných záväzkoch, dohodli sa, že otec bude
splácať malý úver a matka veľký úver, o prispievaní na dieťa na nedohodli. Svoju vyživovaciu povinnosť
si otec začal plniť až po určení výživného v rozvodovom konaní.

Otec uviedol, že na dieťa neprispieval v rozhodnom období z dôvodu dohody s matkou, že nebude
prispievať, kým výška výživného nebude určená súdom. Otec dôvody osobitného zreteľa uvádzané
matkou neuznal. Uviedol, že ťažké psychické stavy mala aj predtým počas ich spolužitia.

Obajarodičiazhodneprehlásili,žeod28.03.2014prispelotecnavýživumal.Dášidňa15.04.2014sumou

30 Eur, dňa 15.05.2014 sumou 30 Eur, dňa 16.06.2014 sumou 100 Eur s tým, že od právoplatnosti
rozsudku, ktorým bolo ich manželstvo rozvedené, si vyživovaciu povinnosť určenú súdom riadne plní.
Nesúhlasí s priznaním spätného výživného vzhľadom na svoje finančné pomery, má za to, že nie sú tu
dôvody osobitného zreteľa, aby bolo výživné priznané spätne.

Z obsahu spisu ako aj z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 24P 372/2013 vyplýva, že priemerný
mesačný čistý zárobok otca v roku 2013 predstavoval 693,28 Eur; v období od januára do apríla 2014 v
sume 740,15 Eur. Matka maloletej od 01.06.2013 nepracuje, je vedená ako uchádzačka o zamestnanie
bez nároku na vyplácanie akýchkoľvek sociálnych dávok. Svoju vyživovaciu povinnosť si plní formou
osobnej starostlivosti. Prevyšujúcu časť si plní s pomocou svojich rodičov.

Mal. Dáša bola v období, za ktoré matka žiada priznať výživné spätne žiačkou 5. ročníka základnej
školy s dobrým zdravotným stavom. Vo voľnom čase sa venovala jazdectvu, fitnes a krasokorčuľovaniu.
V súvislosti so zdravotným stavom matka mala náklady na lieky 15 Eur mesačne. Ďalej mala bežnénáklady na zabezpečenie oblečenia, stravy, obuvi, drogérie, voľnočasových aktivít a výdavky v súvislosti
s povinnou školskou dochádzkou.

Zo správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Prešove zo dňa 30.10.2013
vyplýva,žedieťamázvýšenýpsychomotorickýnepokoj,ježiačkousošpeciálnovýchovnýmvzdelávacím
procesom.

Z písomného podania na č. l. 5 vyplýva, že matka v konaní o rozvod žiadala o určenie výživného spätne

od 15.03.2013.

Zo správy I.. Z. I., psychiatrická ambulancia vyplýva, že mal. Dáša trpí OCDS s depresívnou
symptomatológiou, vyžaduje si trpezlivý individuálny výchovný hlavne vľúdny prístup.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 21.06.2013 vyplýva, že matka je

zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 19.06.2013.

Z potvrdenia o príjme otca maloletej vyplýva jeho čistý priemerný mesačný príjem za rok 2013 vo výške
693,28 Eur.

Z opisu mzdových listov zamestnávateľa otca za obdobie január - marec 2014 vyplýva jeho priemerný
čistý mesačný príjem vo výške 743,17 Eur.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. l. 33 zo dňa 29.04.2014 vyplýva, že otec
maloletej žije v jednoizbovom byte v podnájme, s dieťaťom sa vôbec nestretáva, považuje to za najlepšie

riešenie pre dieťa ako aj z dôvodu neustáleho osočovania zo strany matky. Svoje potreby hradí aj s
pomocou sestry a švagra.

Zo správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov zo dňa 11.09.2014 z č. l. 50 vyplýva,
že matka maloletej bola v období od 15.03.2013 do 28.03.2014 na kontrole dňa 20.03.2013 a následne

22.05.2013 v psychiatrickej ambulancii, jej zdravotný stav bol neuspokojivý v zmysle dekopenzácie
základného ochorenie reaktívne podmienenej v súvislosti s rozvodovým konaním. Od mája 2013 už
nebola sledovaná v psychiatrickej ambulancii.

Zo správy všeobecného lekára I.. I. Č. zo dňa 12.09.2014 z č. l. 51 vyplýva, že matka sa v období od

15.03.2013 do 28.03.2014 liečila na psychiatrickej ambulancii pre depresívny stav ťažkého stupňa, ktorý
jej bránil robiť právne úkony.

Zo správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov zo dňa 10.09.2014 z č. l. 52 vyplýva,
že matka bola 1x vyšetrená na ambulancii v júni 2012 so záverom depresívnej epizódy ťažkého stupňa,

nasledovali pravidelné kontroly v mesačných intervaloch s postupnou úpravou medikamentóznej liečby
do novembra 2012, kedy bol stav zlepšený. Následne sa dostavila v marci 2013 pre zhoršený stav z
dôvodu rozvodového konania. Po zhodnotení jej psychického stavu bolo naďalej doporučené užívať
antidepresívnu liečbu. V máji 2013 bol stav málo zlepšený oproti predchádzajúcej kontrole.

Zo správy všeobecnej lekárky pre deti a dorast I.. H. H. č. l. 59-60 zo dňa 27.20.2014 vyplýva, že
mal. Dáša je dispenzarizovaná v pedopsychiatrickej ambulancii, má pocit menej cennosti, problém
nájsť si kamarátky, menej sa dokáže prispôsobiť okoliu, trpí depresívnou poruchou stredného stupňa.
Užíva Zoloft. Absolvuje pravidelné kontroly v pedopsychiatrickej ambulancii. Trpí poruchami správania
s emotívnou labilitou a to reakciou na stres. Dieťa je sledované aj pre aspergerovú poruchu, závažnú

reakciu na stres, bola nastavená na liečbu, po liečbe sa stav zlepšil. Dieťa má stav zhoršený po odchode
otca, vyžaduje si dvadsaťštyrihodinovú zvýšenú starostlivosť, sú nevyhnutné pravidelné kontroly v
pedopsychiatrickej ambulancii, pravidelné užívanie liekov Tiapridal, Fevarin, Rispen. Je potrebný citlivý
adekvátny prístup k dieťaťu, dôležitá motivácia k činnostiam, pri ktorých môže zažiť drobný úspech a je
dôležité zamerať pozornosť dieťaťa na rôzne aktivity, nevyhnutá eliminácia stresových situácií.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnejúrovnirodičov.Priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorýzrodičovavakejmiere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo

dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1, 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene
pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.), rozsudok odsudzujúci na plnenie
v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne
zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku
je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Súd v konaní preskúmal dôvody, ktoré bránili matke uplatniť si zákonný nárok v súlade s ustanovením
§ 77 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého možno výživné priznať spätne najdlhšie po dobu troch
rokov odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Po preskúmaní uvedených
dôvodov mal súd za to, že matka ich súdu dostatočne preukázala, keďže práve v uvedenom období

mala vážne zdravotné problémy súvisiace s psychickými poruchami, tak isto sa prejavili psychické
problémy aj u mal. dieťaťa po odchode osvojiteľa, ktorého dieťa považuje za svojho skutočného otca,
zo spoločnej domácnosti. Z uvedených dôvodov nebola schopná riešiť úradné záležitosti. Rozpad
manželského spolužitia mal negatívny dopad na psychiku mal. Dáši, ktorá musela začať užívať
antidepresíva. Uvedené bolo preukázané aj správami I.. Z. I., detskej psychiatričky, kde je dieťa liečené

pre obsedantno-kompulzívnu poruchu s depresívnou symptomatológiou. Bolo preukázané, že otec
odmietal v rozhodnom období sa stretávať s dieťaťom a participovať na jej starostlivosti. Súd prihliadol
predovšetkým na záujem mal. dieťaťa, aby sa rozhodlo o vyživovacej povinnosti zo strany povinného
rodiča, pokiaľ sú na to splnené zákonom určené podmienky. Na námietky otca v súvislosti s tým, že
sa s matkou dieťaťa dohodli, že na výživu maloletej nebude prispievať, kým nebude výška výživného

ustálená súdom súd neprihliadala, nakoľko uvedená skutočnosť pred súdom preukázaná nebola a bolo
by v rozpore s dobrými mravmi, aby súd na takúto dohodu prihliadal, nakoľko musel si byť vedomý svojej
vyživovacej povinnosti ako aj toho, že ho má platiť aspoň v minimálnej výške. Navyše bol zamestnaný
a dosahoval príjem, ktorý neodôvodňuje záver, žeby sa na výživnom podieľať nemal. Súd má za to, že
v uvedenom prípade sú na priznanie výživného spätne zákonom určené podmienky, nakoľko otec sa

v tom čase na starostlivosti o mal. Dášu žiadnym spôsobom nepodieľal, preto súd priznal výživné vo
výške 100 Eur mesačne počnúc dňom 15.10.2013 do 30.06.2014, to je do právoplatnosti rozsudku od
rozvode rodičov mal. Dáši. Výživné priznal dňom 15.10.2013, to je ku dňu podania návrhu na rozvod,
nakoľko matka sa v rozvodovom konaní domáhala priznania výživného spätne, nakoľko v tom čase
nebola zastúpená právnym zástupcom s právnickým vzdelaním a nebola jej známa skutočnosť, že sa

musí domáhať výživného samostatným návrhom. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Súd určil
výživné vo výške 100 Eur mesačne, nakoľko má za to, že uvedená suma vychádza z momentálne
zisteného skutkového stavu, ktorý bol preukázaný aj v predchádzajúcom konaní o rozvod vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. 24P 372/2013, ktoré bolo právoplatne skončené dňa 30.06.2014. Určením
výživného za obdobie od 15.10.2013 do 30.06.2014 vznikol otcovi voči maloletej dlh na výživnom vo

výške 694,84 Eur s tým, že pri výpočte dlžného výživného súd zohľadnil sumu 160 Eur, ktorú mal
potvrdenú zhodnými výpoveďami oboch rodičov, ktorou otec prispel na výživu dieťaťa (15.04.2014 30
Eur, 15.05.2014 30 Eur, 16.06.2014 100 Eur). Dlžné výživné teda predstavuje 100 Eur za obdobie od
novembra 2013 do 30.06.2014, to je 100 x 8 = 800 Eur + pomerná časť za mesiac október 2013 vovýške 54,84 Eur. V súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil otcovi splácať dlžné výživné
spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach po 30 Eur počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie
sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Prešov. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2, O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.