Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010366
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3115010366.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana

Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému G. T. pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/
Tr.zák.prejednalnaverejnomzasadnutídňa22.apríla2015odvolanieprokurátoraOkresnejprokuratúry
v Trenčíne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. marca 2015, sp. zn. 2T/29/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. e/, ods. 2 Tr.por. napadnutý rozsudok u obžalovaného G. T. sa zrušuje vo
výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Na podklade § 322 ods.3 Tr. por. sa obžalovaný G. T. odsudzuje nasledovne:

Podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák. a § 39 ods. 1, ods.
3 písm. c/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. sa obžalovaný G. T. na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. marca 2015, sp. zn. 2T/29/2015 bol obžalovaný G.
T. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods.
2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

minimálne od augusta 2013 do 24.09.2014 od nestotožnených osôb bývajúcich v Trenčianskom kraji
neoprávnene nakupoval omamné a psychotropné látky, a to konkrétne pervitín v nezistenom množstve,

ktorý následne neoprávnene prechovával v Trenčíne na E. ulici č. X, v byte č. XX na X.poschodí,
a prevážal osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Octávia, zelenej metalízy, ev.č.TN XXX Y. a
osobným motorovým vozidlom zn. VW Polo, zelenej metalízy, ev. č.TN XXX Y. do mesta F., kde ho
predával konečným spotrebiteľom, pričom dňa 24.9.2014 v čase od 22:45 hod. bola na základe príkazu
Okresného súdu Trenčín pod č. konania OS TN-V-22/2014-TP-4 u neho vykonaná domová prehliadka,
pri ktorej bolo v horeuvedenom byte nájdené 2782 mg. metamfetamínu s priemernou koncentráciou
15,7 % hmotnostných metamfetamínu, čo zodpovedá 11-44 obvykle jednorazovým dávkam drogy na

základevypracovanéhoznaleckéhoposudkuKriminalistickéhoaexpertíznehoústavuč.ČES:PPZ-KEU-
BA-EXP-2014/13868, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej
republiky číslo 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskoršíchpredpisovdoII.skupinypsychotropnýchlátok.Omamnéapsychotropnélátkysúvsúčasnostiuvedené v zákone č. 13/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 139/1998 Z. z. a číslo 260/1999
Z. z.

Za tento trestný čin bol obžalovaný G. T. odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm.
l/ Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. a § 39 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 5 rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote včas
podaným odvolaním napadol prokurátor v neprospech obžalovaného G. T. pre nesprávnosť výroku
o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Prokurátor v písomných dôvodoch
odvolania poukazoval na to, že k mimoriadnemu zníženiu trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. by mal

súd pristúpiť len za existencie takých okolností, resp. pomerov, ktoré sa u trestných činov, resp. ich
páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov, pričom práve
táto ich výnimočnosť alebo neštandardnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom
stanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestu by
postačoval aj trest kratšieho trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím na

povahu a závažnosť činu a osobnosť páchateľa preto trestný zákon priznáva súdu na túto situáciu
reagovať možnosťou zníženia trestu mimo hraníc zákonnej trestnej sadzby. Podľa prokurátora je pritom
dôležité, aby uplatnenie moderačného práva súd vždy argumentačne odôvodnil takým spôsobom, aby
nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto ustanovenia, k čomu však v posudzovanej
veci nedošlo. Pri posudzovaní prísnosti trestu v zmysle jeho primeranosti sa súd prvého stupňa

podľa názoru prokurátora popri sumarizácii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností obmedzil len na
tvrdenia všeobecnej povahy, ktoré nerozviedol do takej obsahovej podoby, aby z nich bolo možné
jednoznačne vyvodiť dôvody pre priznanie výhody mimoriadneho zníženia trestu obžalovanému. Svoje
závery o možnosti mimoriadneho zníženia trestu vyhodnotil pritom aj v spojitosti so zdravotným stavom
obžalovaného, hoci táto argumentácia súdu prvého stupňa nie je podľa prokurátora vôbec presvedčivá

a dôkazne podložená. V tejto súvislosti poukázal na znalecký posudok zo dňa 17.2.2015 vypracovaný
Centrom duševného zdravia, s.r.o., na ktorý sa pritom v odôvodnení napadnutého rozsudku odvoláva aj
súd prvého stupňa a podľa záverov ktorého obžalovaný netrpel a ani netrpí žiadnou duševnou chorobou
v zmysle choromyseľnosti, vedel v plnom rozsahu rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje
konanie ovládať. Podľa názoru prokurátora teda v čase rozhodovania o vine a treste nedisponoval súd

prvého stupňa žiadnymi relevantnými poznatkami vzťahujúcimi sa k dokumentovaniu zdravotného stavu
obžalovaného, preto mu nemohol a nemal jeho tvrdenia zohľadňovať pri určení výmery trestu odňatia
slobody. Poukázal ďalej na to, že úmysel obžalovaného maximalizovať svoje zisky formou predaja drog
vyplýva aj z tej skutočnosti, že z hľadiska ich distribúcie sa konanie obžalovaného sústreďovalo na
predaj metamfetamínu, čo je návyková látka začleňovaná do kategórie tzv. tvrdých drog. Zameranie sa

na šírenie týchto drog nie je náhodné, pretože ich predaj je pre distribútora finančne oveľa lukratívnejší
a umožňuje mu dosahovať mimoriadne vysoké finančné zisky aj napriek tomu, že ich užívanie je pre
konzumentov týchto drog spojené so zvýšenou mierou nebezpečnosti, ohrozenia ich života a najmä
zdravia. Typickým prejavom dlhodobého užívania tvrdých drog je popri fyzickej devastácii organizmu
aj celkový psychický rozpad osobnostnej štruktúry užívateľa drog, ktorý je spravidla nezvratný. Podľa

názoru prokurátora je preto evidentné, že v porovnaní s mäkkými drogami sa vyznačuje činnosť
páchateľa, orientujúceho sa na predaj tvrdých drog, oveľa vyššou mierou závažnosti a k takému záveru
posúdeniazávažnostičinumožnodospieťajvprípadekonaniaobžalovaného.Spoukazomnakonkrétne
skutkové okolnosti daného prípadu i s prihliadnutím na povahu a charakter konania obžalovaného,
ktorý sa sústreďoval na predaj tvrdých drog sledujúc pritom výhradne svoje zištné motívy, berúc do

úvahy rozsah jeho distribučných aktivít, možno podľa názoru prokurátora konštatovať, že uložený trest
odňatia slobody vo výmere 5 rokov je neprimerane mierny, nezodpovedá zákonným požiadavkám
proporcionality trestu - jeho primeranosti a spravodlivosti, ani neodradzuje ostatných potenciálnych
páchateľov od páchania trestných činov a u ostatných členov spoločnosti neposilňuje pocit právnej istoty
a spravodlivosti, preto nemôže plniť funkcie generálnej a individuálnej prevencie trestu. Vzhľadom na

uvedené dôvody navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil
vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo
veci rozhodol.Obžalovaný G. T. prostredníctvom obhajcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedol, že
súd prvého stupňa pri ukladaní trestu vzal do úvahy jednu poľahčujúcu okolnosť, ako aj skutočnosť, že
na obžalovaného sa hľadí akoby nebol doposiaľ odsúdený, pričom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Od počiatku trestného stíhania obžalovaný priznával spáchanie skutku, tento skutok aj úprimne oľutoval
a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., preto podľa
jeho názoru súd prvého stupňa správne aplikoval inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods.
1, 3 písm. c/ Tr. zák., nakoľko uloženie trestu v sadzbe od 10 rokov by bolo vzhľadom na okolnosti
prípadu a pomery páchateľa neprimerane prísne. Argumentácia prokurátora o tom, že takto uložený

trest neposilňuje pocit právnej istoty a spravodlivosti a že nemôže plniť funkcie generálnej a individuálnej
prevencie trestu podľa obžalovaného neobstojí, pretože súd ukladal trest konkrétnej osobe, práve u
tejto odsudzovanej osoby vyhodnotil správne všetky okolnosti prípadu, ako aj postoj obžalovaného k
spáchanému skutku a uložený trest je preto možné považovať za dostatočný a zákonný. Navrhol preto
odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 1. apríla 2015, na
verejnom zasadnutí dňa 22. apríla 2015 postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť prokurátorom v neprospech obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku o treste

odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné a z dôvodu tejto čiastočnej
akceptácie odvolania okresného prokurátora je potrebné zrušiť výrok o treste, pretože obžalovanému
bol uložený neprimerane mierny trest a uložiť obžalovanému prísnejší trest, v porovnaní s tým, ktorý
mu uložil súd prvého stupňa.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaného G. T. ako obzvlášť závažného zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138

písm. j/ Tr. zák., teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť napadnuté odvolaním (podľa §
257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, nepostupoval pri
ukladaní trestu obžalovanému G. T., pri určení druhu a výmery trestu, ako aj spôsobu jeho výkonu v
súlade so zákonom.

Pri ukladaní a výmere trestov obžalovanému súd prvého stupňa, pri nezistení žiadnej priťažujúcej
okolnosti, prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin
úprimne oľutoval), pričom bol toho názoru, že vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o priznaní viny
zo spáchania žalovaného skutku podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. na hlavnom pojednávaní a na

množstvo nájdenej drogy (2782 mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou 15,7 % hmotnostných
metamfetamínu) zodpovedajúce len 11 - 44 obvykle jednorazovým dávkam drogy, je na mieste aplikovať
mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. a preto mu vymeral trest odňatia
slobody v najnižšej prípustnej výmere, to znamená v trvaní 5 rokov. Obžalovaný doposiaľ nevykonával
nepodmienečný trest odňatia slobody, preto bol zaradený pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prejednávanom prípade u obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. je trestná sadzba od

10 do 15 rokov odňatia slobody. Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností po úprave
základnej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. hrozil obžalovanému trest odňatia slobody
od 10 rokov do 13 rokov a 4 mesiace. Obžalovanému pritom poľahčovalo nielen to, že sa priznal k
spáchaniu trestnej činnosti a že trestný čin úprimne oľutoval, ale aj to, že napomáhal pri objasňovaní
trestnej činnosti príslušným orgánom, teda dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l/ a písm.

n/ Tr. zák., pričom priťažujúce okolnosti zistené neboli. Odvolací súd zaoberajúc sa argumentáciou
prokurátora uvádzanou v odvolaní vo vzťahu k mimoriadnemu zníženie trestu zistil, že aplikácia § 39
ods. 1 Tr. zák. je v prejednávanom prípade zákonná a dôvodná, k čomu súd viedli nasledujúce úvahy
a skutočnosti. Je nutné uviesť, že na jednej strane štát chráni svoj záujem na ochrane ľudského životaa zdravia pred škodlivými účinkami omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, a to aj za
použitiaprísnychsankciípostihujúcichtaképrotiprávnekonanie,akéhosadopustilobžalovaný,včomsa
prejavuje prvok generálnej prevencie. Na druhej strane Trestný zákon v základných zásadách ukladania

trestov, konkrétne v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. zakotvuje účel trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní
trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj individuálnu a trest má teda spĺňať

nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. Jedným zo zákonných
nástrojov zohľadnenia uvedeného je aj možnosť použitia § 39 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého ak súd
vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu
trestu ustanoveného týmto zákonom. V prejednávanom prípade sa odvolací súd dôsledne zaoberal

vyššie uvedenými skutočnosťami majúcimi vplyv na potrestanie obžalovaného za spáchaný obzvlášť
závažný zločin. Vzal pri tom do úvahy najmä to, že obžalovaný sa už od počiatku trestného stíhania
priznal k spáchaniu protiprávnej činnosti v celom rozsahu, napomáhal tak účinne orgánom činným v
trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti a napokon svoje priznanie, oľutovanie a napomáhanie
orgánom činným v trestnom konaní potvrdil aj vyhlásením o vine pred súdom prvého stupňa. Navyše už

v prípravnom konaní pri svojom priznaní sa ku skutku označil osoby, ktoré sa podieľali na predaji drog
a pomohol tak stotožniť ďalšie podozrivé osoby ako možných ďalších páchateľov (záznam operatívcov
k ustáleniu osôb uvedených vo výpovedi obvineného G. T. - čl. 519 - 522 a odstúpenie informácie k
možným drogovým dílerom na PPZ BA NAKA - čl. 523). Aj z uvedeného vyplýva, že jeho priznanie a
postoj k spáchanej trestnej činnosti, ktorú oľutoval, nie sú formálne. U obžalovaného nebola zistená len

jedna poľahčujúca okolnosť ako nesprávne konštatoval okresný súd, ale boli zistené dve poľahčujúce
okolnosti v zmysle § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák. (priznal sa k spáchaniu trestnej činnosti, trestný
čin úprimne oľutoval a tiež napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), pričom
priťažujúce okolnosti zistené neboli. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že poľahčujúca okolnosť
podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. spočívajúca v napomáhaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje,

aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré sú určené na objasňovanie trestnej činnosti, teda orgánom
činným v trestnom konaní (§ 10 ods. 1 Tr. por.) a súdu (§ 10 ods. 2 Tr. por.), pričom aplikáciu poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., t.j. že páchateľ napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní
trestnej činnosti možno priznať aj v prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o
priznaní viny (§ 257 Tr. por.). Pri rozhodovaní o výmere trestu odňatia slobody, vzhľadom na vyhlásenie

obžalovanéhoovinenahlavnompojednávaní,súdprvéhostupňapretodôvodneaplikovalustanovenie§
39ods.1Tr.zák.omimoriadnomzníženítrestu.Obžalovanýtým,žepredsúdomurobilvyhlásenieovine,
podstatne uľahčil súdu dokazovanie jeho trestnej činnosti a podľa názoru odvolacieho súdu takýto postoj
obžalovaného je potrebné pri ukladaní trestu zohľadniť práve použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák.
o mimoriadnom znížení trestu. Vyhodnotiť tento postoj obžalovaného iba ako poľahčujúcu okolnosť,

spočívajúcu v priznaní páchateľa, oľutovaní trestného činu, či napomáhaní príslušným orgánom pri
objasňovaní trestnej činnosti, by bolo podľa názoru odvolacieho súdu nepostačujúce, pretože ide
o pomerne výraznejší postoj ku spáchanej trestnej činnosti. Z hľadiska osoby obžalovaného ide o
páchateľa, na ktorého sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Vo výkone trestu odňatia slobody doposiaľ
nebol a možno konštatovať, že nie je závažnejšie kriminálne narušený. Preto trest odňatia slobody v

rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby od 10 rokov do 13 rokov a 4 mesiace, ktorý je zo zákona
nepodmienečný, by sa minul prevýchovným účinkom, prevažovala by len represívna stránka trestu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom odvolací súd preskúmajúc na podklade odvolania prokurátora
uložený trest súdom prvého stupňa, dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je vo vzťahu k použitiu

§ 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu dôvodné, nakoľko aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1
Tr. zák. je zákonná.

Na druhej strane trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, vzhľadom na vysokú závažnosť trestného
činu i osobu obžalovaného, je neprimerane mierny. Prokurátor dôvodne namietal, že pri posudzovaní

prísnosti trestu v zmysle jeho primeranosti súd prvého stupňa svoje závery o možnosti mimoriadneho
zníženia trestu vyhodnotil aj v spojitosti so zdravotným stavom obžalovaného, hoci táto argumentácia
súdu prvého stupňa je nielen nepresvedčivá, ale ani dôkazne podložená. V tejto súvislosti dôvodne
poukázal na znalecký posudok zo dňa 17.2.2015 vypracovaný Centrom duševného zdravia, s.r.o., naktorý sa pritom v odôvodnení napadnutého rozsudku odvoláva aj súd prvého stupňa a podľa záverov
ktorého obžalovaný netrpel a ani netrpí žiadnou duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti, vedel v
plnom rozsahu rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie ovládať. V čase rozhodovania

o vine a treste teda nedisponoval súd prvého stupňa žiadnymi relevantnými poznatkami vzťahujúcimi
sa k dokumentovaniu zhoršeného zdravotného stavu obžalovaného, preto mu nemohol a nemal jeho
tvrdenia zohľadňovať pri určení výmery trestu odňatia slobody. Argumentačne neobstojí ani poukaz
na okolnosť, že zaistené množstvo drogy zodpovedalo „len“ 11 až 44 obvykle jednorazovým dávkam
drogy. Obžalovaný totiž páchal trestný čin formou kúpy, zadovažovania, prechovávania a predaja drogy

viacerým osobám v čase od augusta 2013 do 24.9.2014, čo vyplýva z právoplatných skutkových
zistení a právnych záverov o vine vyvodených nielen z jeho priznania a vyhlásenia o vine, ale aj
z výpovedí v prípravnom konaní vypočutých svedkov (E. G., F. D., G. R., D. G., G. N., M. K., G.
H., G. W., G. H., C. I.) a listinných dôkazov (príkazy na odpočúvanie a záznam telekomunikačných
činností, prepisy telefonických hovorov obžalovaného za čas od 7.8.2014 do 24.9.2014 - čl. 117 -
492), z ktorých je jednoznačne preukázané, že množstvo obžalovaným zadováženej a predanej

drogy konzumentom bolo podstatne väčšie. Prokurátor tiež dôvodne poukázal ďalej na to, že úmysel
obžalovaného maximalizovať svoje zisky formou predaja drog vyplýva aj z tej skutočnosti, že z hľadiska
ich distribúcie sa konanie obžalovaného sústreďovalo na predaj metamfetamínu, čo je návyková látka
začleňovaná do kategórie tzv. tvrdých drog. Zameranie sa na šírenie týchto drog nie je náhodné,
pretože ich predaj je pre distribútora finančne oveľa lukratívnejší a umožňuje mu dosahovať mimoriadne

vysoké finančné zisky aj napriek tomu, že ich užívanie je pre konzumentov týchto drog spojené so
zvýšenou mierou nebezpečnosti, ohrozenia ich života a najmä zdravia. Typickým prejavom dlhodobého
užívania tvrdých drog je popri fyzickej devastácii organizmu aj celkový psychický rozpad osobnostnej
štruktúry užívateľa drog, ktorý je spravidla nezvratný. Je preto evidentné, že v porovnaní s mäkkými
drogami sa vyznačuje činnosť páchateľa, orientujúceho sa na predaj tvrdých drog, oveľa vyššou

mierou závažnosti a k takému záveru posúdenia závažnosti činu možno dospieť aj v prípade konania
obžalovaného. S poukazom na konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu i s prihliadnutím na
povahu a charakter konania obžalovaného, ktorý sa sústreďoval na predaj tvrdých drog sledujúc pritom
svoje zištné motívy, berúc do úvahy rozsah jeho distribučných aktivít, možno dôvodne konštatovať,
že uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov je neprimerane mierny, nezodpovedá zákonným

požiadavkám proporcionality trestu - jeho primeranosti a spravodlivosti, ani dostatočne neodradzuje
ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov a u ostatných členov spoločnosti
neposilňuje pocit právnej istoty a spravodlivosti, preto nemôže v dostatočnej miere plniť funkcie
generálnej a individuálnej prevencie trestu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na podklade odvolania podaného prokurátorom v neprospech
obžalovaného preto odvolací súd v napadnutom rozsudku zrušil výrok o uloženom treste odňatia
slobody, ako aj výrok o spôsobe jeho výkonu a sám rozhodol tak, že podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., s
prihliadnutím na § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. l/, n/ Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák.
uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, na výkon ktorého ho v zmysle §

48 ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z hľadiska osoby
obžalovaného ide o páchateľa, na ktorého sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Vo výkone trestu odňatia
slobody doposiaľ nebol a možno konštatovať, že nie je závažnejšie kriminálne narušený. Odvolací súd
pritom uvádza, že aj keď je trest odňatia slobody uložený pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej
sadzby, jeho výmera predstavuje pomerne dlhodobé obmedzenie osobnej slobody obžalovaného, ktoré

podľa presvedčenia súdu bude mať na neho dostatočný prevýchovný vplyv, aby si uvedomil závažnosť
svojho protispoločenského konania a bude splnený účel trestu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34
Tr. zák., t. j. chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní
trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život a tiež výchovne pôsobiť na ostatných
členov spoločnosti.

Odvolací súd ďalej zistil, že obžalovanému ako páchateľovi obzvlášť závažného zločinu mal byť pri
správnom postupe uložený podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. aj ochranný dohľad, t. j. ochranné opatrenie,
ktoré je súčasťou tzv. nútenej postpenitenciárnej starostlivosti nevyhnutnej na dovŕšenie nápravy
páchateľov obzvlášť závažných zločinov a u ktorého obligatórna povinnosť jeho uloženia vyplýva

priamo z ustanovenia § 76 ods. 1 Tr. zák. Prokurátor rozsudok súdu prvého stupňa napadol
odvolaním v neprospech obžalovaného len pre nesprávnosť výroku o treste odňatia slobody. Nenapadol
však rozsudok odvolaním v neprospech obžalovaného aj preto, že takýto výrok o uložení ochranného
dohľadu nebol urobený. Odvolací súd preto pri chýbajúcom odvolaní prokurátora vo vzťahu k neuloženiuochranného dohľadu (k neurobeniu takéhoto výroku) nemal preto podklad pre nápravu pochybenia súdu
prvého stupňa v uvedenom smere.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.