Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113227840
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6113227840.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci

navrhovateľa Československá obchodní banka, a.s. so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO:
36 854 140, zastúpeného HMG & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Štefaničova 12, 811 04 Bratislava, IČO:
35 885 459, proti odporcovi: E. U., A.. XX.XX.XXXX, W. T. XXXX/XX, XXX XX W. W., štátny občan
Slovenskej republiky o zaplatenie 1 521,67 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1 521,67 eur spolu s úrokom z omeškania ročne
vo výške 8,50 % ročne zo sumy 929,43 eura od 17. 09. 2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania
vo výške 73,16 eura za zaplatený súdny poplatok a vo výške 152,78 eura za zastúpenie advokátom a

to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 80,00 eur mesačne, splatných do 20. dňa toho
ktorého mesiaca, počnúc mesiacom apríl 2015 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za
následok zročnosť celého plnenia.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 07. 10. 2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
1 521,67 eura s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa, Istrobanka
a.s., uzavrel s odporcom zmluvu o bežnom účte č. XXXXX-XXXXXXXXX. Zmluva bola zmenená a
doplnená Dodatkom č. 1, na základe ktorého boli odporcovi poskytnuté finančné prostriedky pri úrokovej
sadzbe 12% p.a. Od uzatvorenia zmluvy odporca porušoval dohodnuté zmluvné podmienky tým, že

prekračoval výšku povoleného debetného rámca, poskytnutý úver nesplácal a bol v omeškaní s vrátením
viac než dvoch splátok a súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Navrhovateľ preto
vyhlásil celú pohľadávku za splatnú k dátumu 30. 06. 2012. Na základe uvedeného sa navrhovateľ
domáhal zaviazania odporcu zaplatiť mu sumu vo výške 1 521,67 eura (istina, úrok z úveru, úrok z
omeškania, poplatky) za nezaplatenú istinu vo výške 929,43 eura, riadny úrok vo výške 18,90 eura
z istiny, úrok z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy 1 266,74 eura, trovy konania a trovy právneho
zastúpenia.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 06. 10. 2014, na ktorom odporca uviedol, že navrhovateľovi
uhradil debet na bežnom, účte ešte keď to bola Istrobanka a na deň 05. 03. 2015, na ktorom odporca
uviedol, že by sumu splatil v splátkach, nakoľko jeho príjem je 300 eur, z toho platí mame byt a veľa im
už na živobytie nezostáva. Navrhol výšku splátok 80,00 eura. Navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvuo bežnom účte č. XXXXX-XXXXXXXXX zo dňa 03.12.2002, na základe ktorej zriadil pre bežný účet
pre odporcu vedený v SKK. Odporca zmluvu podpísal, čím potvrdil, že súhlasí s obsahom zmluvy, so
všeobecnými obchodnými podmienkami a s vykonávaním úkonov a činností navrhovateľky podľa týchto

podmienok. Odporca poskytnutý úver nesplácal, v dôsledku čoho navrhovateľ vyhlásil svoju pohľadávku
za splatnú. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že zmluva označená ako zmluva o bežnom
účte č. XXXXX-XXXXXXXXX bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom uzavretá
dňa 03. 12. 2002. Predmetom zmluvy bolo zriadenie bežného účtu pre majiteľa - odporcu. Peňažné
prostriedky banka úročila ročnou úrokovou sadzbou, ktorá ku dňu zriadenia bežného účtu bola 1,50

% ročne. Banka bola oprávnená zúčtovať majiteľovi účtu skutočné výdavky za poskytnuté bankové
služby vo forme poplatkov, podľa platného sadzobník a poplatkov. Z Dodatku č. 1 k zmluve vyplýva,
že navrhovateľ povolil prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte s maximálnym debetným
rámcom vo výške 10 000,00 Sk s povoleným čerpaním do 30. 11. 2005 s možnosťou obnovy a s
úrokovou sadzbou 12 % ročne ku dňu podpisu dodatku. Z oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 02.
07. 2012 mal súd preukázané, že záväzok odporcu vo výške 1 109,87 eura vrátane príslušenstva sa z

dôvodu nevyrovnania dlhu stal dňa 30. 06. 2012 splatným. Z bodu 7 Obchodných podmienok právneho
predchodcu navrhovateľa pre MAXIKONTO vyplýva, že úroky sú inkasované z bežného účtu majiteľa k
poslednému dňu v mesiaci. V bode 10 si navrhovateľ vyhradil právo zmeny poplatku za MAXIKONTO,
zmeny úrokovej sadzby povoleného a nepovoleného debetného zostatku bez súhlasu majiteľa účtu. K
tvrdeniam odporcu o úhrade debetu na bežnom účte sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že odporca

ku dňu 20. 06. 2011 uhradil vzniknutý dlh na povolenom prečerpaní vo výške 919,69 eura v celosti.
Následnevšakodporcaďalejvyužívalslužbypovolenéhoprečerpaniabežnéhoúčtu,ažtotoprečerpanie
tvorí pohľadávku uplatnenú v tomto konaní.

Z hľadiska povahy subjektov ide o vzťah obchodnoprávny, pretože v zmysle § 261 ods. 6 písm. d)
Obchodného zákonníka je zmluva o bežnom účte absolútnym obchodom. To znamená, že záväzkové

vzťahy z takej zmluvy sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú Obchodným zákonníkom. Preto
súd na záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvou o úvere použil príslušné
ustanovenia Obchodného zákonníka.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,

v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, sa uvedený nevzťahuje ani na úver formou povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na
kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa
rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky
úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)

a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa§369ods.1a3Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť

úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 708 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte a zaväzuje banka zriadiť od určitej doby
na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov

občianskeho práva.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za
dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia, v znení účinnom do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OSP“), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa, ISTROBANKA
a.s. uzavrel s odporcom zmluvu o bežnom účte podľa ustanovení Obchodného zákonníka a Dodatok k
zmluve o bežnom účte. Z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok odporcom navrhovateľ listom zo dňa
07. 02. 2012 oznámil odporcovi uplatnenie práva podľa § 506 Obchodného zákonníka, tzv. zosplatnenie
úveru a požadoval, aby odporca vrátil dlžnú sumu s úrokmi najneskôr do 13. 07. 2012. Ku dňu

zosplatnenia predstavovala pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi 1 109,87 eura s príslušenstvom.

Návrh navrhovateľa je v časti o zaplatenie 1 521,67 eura v plnom rozsahu dôvodný, keď odporca
navrhovateľovi pohľadávku vzniknutú povoleným prečerpaním na bežnom účte odporcu vedeného
navrhovateľom za obdobie od 21. 06. 2011 do 03. 10. 2013 v uvedenej výške neuhradil, jej výšku
nerozporoval, a preto súd zaviazal odporcu k jej uhradeniu. Z uvedenej sumy nezaplatená časť

istiny predstavuje 929,43 eura, nezaplatený riadny úrok predstavuje 256,31 eur, nezaplatené úroky z
omeškania predstavujú 255,93 eura a poplatky predstavujú 80,00 eur.

Z dôvodu omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu vzniklo navrhovateľovi podľa § 369
Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania v dohodnutej výške, a to najviac podľa
predpisov občianskeho práva. Dohodnutá sadzba úrokov z omeškania bola účastníkmi vo výške 8,50 %

ročne, ktorá nepresahuje výšku stanovenú predpismi občianskeho práva. Odporcovi bola preto uložená
povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne z istiny pohľadávky, teda zo sumy 929,43
eura od 17.09.2013 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá.

Návrh nie je dôvodný v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáha od odporcu zaplatenia zmluvného úroku
vo výške 18,40 % ročne zo sumy istiny od 17. 09. 2013 do zaplatenia, teda od zosplatnenia úveru do

jeho zaplatenia. Istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov veriteľom vo forme úveru podľa
§ 503 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka. Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí
sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Celková suma úrokov však musí byť zaplatená najneskôr do
splatnosti dlžného zostatku úveru. Navrhovateľka ako veriteľ preto nemohla oprávnene požadovať ododporcu ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Po vyhlásení celého úveru za splatný
sa istina úveru ďalej zmluvne neúročí, navrhovateľovi prislúchajú len úroky z omeškania. Uvedený záver
vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorá je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa

poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Na uvedenom nič nemení ani dohoda účastníkov nakoľko táto
je pre obchádzanie zákona absolútne neplatná.

Návrh je nedôvodný v časti, v ktorej si navrhovateľ uplatňuje od odporcu úrok z omeškania z vyčíslených
zmluvných úrokov. Úroky aj úroky z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka
príslušenstvom pohľadávky. Právo požadovať od odporkyne príslušenstvom z príslušenstva (v danom

prípade úroky z omeškania zo zmluvných úrokov) Občiansky ani Obchodný zákonník nepripúšťa.
Na uvedenom nič nemení ani dohoda účastníkov nakoľko táto je pre obchádzanie zákona absolútne
neplatná.

Z vyššie uvedených dôvodov súd v týchto častiach návrh zamietol.

Navrhovateľ bol úspešný v rozsahu 90,20 % (t. j. súd mu priznal sumu 1 761,70 eur z uplatnenej sumy
vo výške 1 953,13 eur). Súd pri výpočte miery úspechu vychádzal z toho, že ku dňu vyhlásenia rozsudku

(26. 03. 2015) by odporca mal zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 953,13 eur [t. j. 1 521,67 eur + 267,58
eur (18,90 % ročne zo sumy 929,13 eur od 17. 09. 2013 do 26. 03. 2015) + 163,88 eur (8,5 % ročne
zo sumy 1 266,74 eur od 17. 09. 2013 do 26. 03. 2015)]. Súd však návrh čiastočne zamietol a zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy vo výške 1761,70 eur ku dňu vyhlásenia rozsudku [t. j. 1 521,67 eur +
120,34 eur (8,5 % ročne zo sumy 929,34 eur od 17. 09. 2013 do 26. 03. 2015)]. Odporca potom bol

úspešný v rozsahu 9,80 %. V zmysle uvedeného mal navrhovateľ mieru v rozsahu 80,40 % (t. j. 90,20
% úspech navrhovateľa - 09,80 % úspech odporcu). Navrhovateľovi tak možno priznať trovy konania vo
výške 73,16 eur (t. j. 80,40 % x výška súdneho poplatku) a trovy právneho zastúpenia vo výške 152,78
eur (t. j. 80,40 % x trovy zastúpenia navrhovateľa advokátom).

Podľa § 160 ods. 1 OSP súd vzhľadom na majetkové pomery odporcu určil plnenie v pravidelných

mesačnýchsplátkachvovýške80,00eurmesačne,ktorévzhľadomnavýškupohľadávkysprihliadnutím
na osobu navrhovateľa a jeho možnosti považoval za dostatočné s tým, že omeškaním so zaplatením
čo i len jednej splátky má za následok stratu výhody splátok, a teda povinnosť úhrady celého dlhu naraz.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník

dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.