Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžf/137/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211266
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: CSc., JUDr. Eva Babiaková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1012211266.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,

CSc. a sudcov Mgr. Petra Melichera a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: JAZO,
s.r.o., IČO: 35 820 535, Rebarborová 1, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Adela Valocká, advokátka
so sídlom Na vŕšku 2, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.
1100302/1/1251164/2012/1042 zo dňa 7. novembra 2012, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 2535/2012-51 zo dňa 10. októbra 2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 2535/2012-51 zo dňa

10. októbra 2013, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1100302/1/1251164/2012/1042 zo dňa 07.11.2012, ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v
znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 511/1992 Zb.“) v nadväznosti na § 165 ods. 2
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) potvrdil dodatočný platobný výmer č.
9102401/5/2030660/2012/Sap zo dňa 10.08.2012, ktorým Daňový úrad Bratislava ako správca dane

podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty
(ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2009 v sume 12 003,25 €.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že kontrolou predložených dokladov v nadväznosti na záznamy DPH a
daňové priznania správca dane zistil, že platiteľ dane JAZO, s.r.o. si v zdaňovacom období júl 2009
neoprávneneuplatnilodpočítaniedanezpridanejhodnoty19%vovýške12003,25€zanákupgranitovej
dlažby I. triedy v celkovo množstve 180,5 m2 z faktúry č. 2009100 od dodávateľa S&J PRESSBURG
plus, s.r.o., Na Hrebienku 30, 811 02 Bratislava.

Krajský súd za kľúčovú právnu otázku v tomto konaní považoval posúdenie miery zaťaženia žalobcu

dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., keď z vykonaného
dokazovania v rámci celého obchodného reťazca tuzemských, ako aj zahraničných spoločností
vyplynula nepreukázateľnosť pôvodu obchodovaného tovaru a jeho samotná existencia.V danom prípade sa daňové (finančné) orgány vecou dôkladne zaoberali, najmä správca dane vykonal
rozsiahle dokazovanie, postupoval v súlade so zákonom a pri skúmaní podmienok pre žalobcom
uplatnené odpočítanie DPH správne orgány správne zistili skutkový stav a vec aj správne posúdili,

keď vyrubili rozdiel DPH za príslušné zdaňovacie obdobie. Po vyhodnotení obchodných prípadov
správcom dane sa nepreukázala skutočnosť, že dodávateľ, ktorý je uvedený v predmetných faktúrach
aj fakturované zdaniteľné obchody skutočne dodal žalobcovi a zároveň nebolo preukázané, že žalobca
deklarované zdaniteľné obchody reálne prijal a následne použil na účely svojej podnikateľskej činnosti.
Všetky zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že sa jedná o typický obchodný reťazec, ktorý má všetky

znaky karuselového obchodu, čo napokon celkom zreteľne dokazujú aj výsledky dokazovania orgánov
činných v trestnom konaní. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu sa nepodarilo zistiť samotný pôvod a
fyzickú existenciu deklarovaného tovaru v reťazci spoločností FOR DESING, s.r.o. - S&J PRESSBURG
plus,s.r.o.-JAZO,s.r.o.,avdanom prípadenebolpreukázanýpôvodafyzickáexistenciadeklarovaného
tovaru ani v reťazci spoločností JAZO, s.r.o. - ROGARE Kft.(Maďarsko) - BRILANDA s.r.l. (Rumunsko).

Podľa krajského súdu všetko nasvedčuje tomu, že v tomto prípade skutočným účelom bolo iba profitovať

na odpočítaní DPH, čo potvrdzujú aj skutočnosti uvedené v uznesení o začatí trestného stíhania a
vzneseníobvineniakukonkrétnymosobám,výpovedesvedkovainédôkazy.Krajskýsúdpopreskúmaní
veci dospel k záveru, že neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového konania a bolo na žalobcovi,
aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby
rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. V dôvodoch odvolania namietal porušenie zákonom ustanovených
lehôt na vykonanie daňovej kontroly, konkrétne § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. a zdôraznil, že
vzhľadom na zákonné lehoty na vykonanie daňovej kontroly, maximálne 12 mesiacov, je celá daňová
kontrolanezákonnáatýmjenezákonnýajprotokolodaňovejkontroleavšetkynadväzujúcerozhodnutia.

V ďalšej časti odvolania namietal nesprávne vyhodnotenie rozloženia dôkazného bremena. Vzhľadom
k tomu, že zákon okrem žalobcom predložených dokladov (faktúry, dodacie listy, daňové priznania,
doklady o úhrade) neukladá povinnosť zabezpečiť iné doklady v súvislosti s predmetným tovarom,
nemožno od žalobcu spravodlivo očakávať predloženie dôkazov, ktorými nemôže disponovať. Podporne
poukazoval na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/1/2010 z 19.08.2010 a argumentoval, že v

tejto súvislosti je relevantný moment, že daňový subjekt predmetný tovar nevyrábal ani špeciálne
neupravoval, primárne ho zabezpečil pre potreby svojich odberateľov. Nemôže znášať dôkazné
bremeno na skutočnosti týkajúce sa jeho odberateľov.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 02.12.2013 žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil. K odvolacím dôvodom uviedol, že žalobca neukončenie daňovej kontroly

zo strany správcu dane do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia nenamietal v podanej žalobe. Ide o
rozširovanie dôvodov žaloby. Daňovú kontrolu bol správca dane oprávnený vykonávať v predĺženej 12
- mesačnej lehote, pretože pred uplynutím 6 - mesačnej zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly
požiadal nadriadený orgán o jej predĺženie. Podľa zistení žalovaného správca dane reálne vykonával
daňovú kontrolu 338 dní a nie 844 dní, pretože v zmysle ustanovenia § 25a ods. 5 zákona č. 511/1992

Zb., ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Žalobca bol v reťazci daňových
subjektovkonečnýmdaňovýmsubjektomnaúzemíSlovenskejrepubliky,kdesiuplatňujeaajodpočítava
daň z nadobudnutého tovaru (v podaných daňových priznaniach aj za iné zdaňovacie obdobia vykazuje
nadmerné odpočty). Nadobudnutý tovar žalobca deklaroval až v zdaňovacom období december 2009
ako dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie - Maďarska (kde dodanie Maďarská daňová

správa nepotvrdila). Z Maďarska mal byť následne tovar dodaný do Rumunska (kde Rumunská daňová
správa dodanie tovaru nepotvrdila - v danom prípade ide o zmiznutého obchodníka). Zistenia správcu
dane nasvedčujú, že ide o typický obchodný reťazec, ktorý má všetky znaky karuselového obchodu.

Žalovaný ďalej zistil, že predmet dodania - granitová dlažba bola fakturovaná v reťazci tuzemských
podnikateľov bez akýchkoľvek ostatných súvisiacich služieb. Fakturované nákupy a predaje tovaru

medzi tuzemskými podnikateľmi „ prebiehali“ na tom istom mieste v sklade v Piešťanoch, ktoréhomajiteľom je spoločnosť S&J PRESSBURG plus, s.r.o., čiže daňový subjekt - dodávateľ predmet
fakturácie dodal žalobcovi bez prepravy a za bezodplatné skladovanie, tovar sa v rámci nákupu a
predaja z miesta uloženia nikam v tuzemsku neprepravoval ani sa nespracoval v rámci výrobného

procesu. Pri preverovaní pohybu tovaru mal byť podľa vyhotovených faktúr predmetný tovar dodaný
maďarskej spoločnosti ROGARE Kft. Daňový subjekt JAZO, s.r.o. v daňovom priznaní za zdaňovacie
obdobie december 2009 deklaroval dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane v hodnote
551 633,33 € podľa ustanovenia § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov, ale súhrnný výkaz na predmetné intrakomunitárne dodanie tovaru maďarskému

nadobúdateľovi ROGARE Kft. za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane nepodal. Podľa údajov
uvedených v daňovom systéme (RDS) ani v priebehu súdneho konania žalobca súhrnný výkaz za
zdaňovacie obdobie december 2009 nepodal, z čoho vyplýva, že sám žalobca nepriznal dodanie
deklarovaného tovaru pre maďarského nadobúdateľa ROGARE Kft., HU14364026.

Na základe preverovania správcom dane sa nepotvrdilo tvrdenie daňového subjektu, že existenciu
tovaru z predmetnej faktúry hodnoverne preukázal, o čom mala svedčiť ucelená sieť dôkazov, ktoré

v rámci kontroly poskytol správcovi dane, pretože fyzická existencia fakturovaného tovaru nebola zo
stranydaňovéhosubjektupreukázanáanepreukázalosaani,žedaňovýsubjektsfakturovanýmtovarom
disponoval. Aby mohol byť uplatnený nárok na odpočítanie dane, musia mať nadobudnuté tovary a
služby priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami, ktoré sú dôvodom pre uplatnenie
nároku na odpočítanie dane. Je preto nevyhnutné, aby zámer platiteľa, ako použije prijaté plnenia, bol

zrejmý v čase vzniku práva na odpočítanie dane, aby bolo jednoznačné, že prijaté tovary alebo služby
sa viažu k uskutočneniu plnení, s ktorými je spojený nárok na odpočítanie dane.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.)
preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja

ods. 2, § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne
päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.03.2015 (§ 156 ods. 1 a
ods. 3 O.s.p.).

Z obsahu administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil skutkový stav tak, ako ho

podrobne uviedol v napadnutom rozsudku krajský súd, jeho dôvody považuje za úplné, a presvedčivé
(§ 157 ods. 2 O.s.p.), reagujúce na všetky námietky žalobcu, preto pre účastníkov konania známe fakty
a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len v stručnosti z neho vyberá nasledovné.

Správca dane Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie júl 2009 pre dôvodné podozrenie, že jeho prostredníctvom prebieha fakturácia

tovaru - granitových a mramorových dosiek v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku a v rámci EÚ
bez reálneho dodania. Žalobca je v reťazci daňových subjektov konečným daňovým subjektom na území
Slovenskej republiky, kde si uplatňuje a aj odpočítava daň z nadobudnutého tovaru. Nadobudnutý tovar
žalobca deklaroval až v zdaňovacom období december 2009 ako dodanie tovaru do iného členského
štátu EÚ - Maďarska, odkiaľ mal byť následne dodaný do Rumunska. Dodanie tovaru Maďarská a ani

Rumunská daňová správa nepotvrdila.

V priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane preveroval opodstatnenosť nároku na odpočítanie
dane v celkovej sume 12 003,25 € daňovému subjektu z dodávateľskej faktúry č. 2009100 zo dňa
21.07.2009 od spoločnosti S&J PRESSBURG plus, s.r.o., Bratislava a vykonaným dokazovaním
zistil, že predmet dodania - granitová dlažba bola fakturovaná v reťazci tuzemských podnikateľov

bez akýchkoľvek ostatných súvisiacich platieb. Tovar - granitová dlažba I. triedy bol fakturovaný
spoločnosťou S&J PRESSBURG plus, s.r.o., daňovému subjektu JAZO, s.r.o., v jednotlivých
zdaňovacích obdobiach roku 2009. Ďalej bolo dokazovaním zistené, že Maďarská daňová správa nemá
k dispozícii žiadne informácie týkajúce sa dodania tovaru a transakcia týkajúca sa dodania tovaru od
spoločnostiJAZO,s.r.o.,prespoločnosťROGAREKft. nebolapotvrdená.Fakturovanénákupyapredaje

tovaru „prebiehali“ na tom istom mieste v sklade v Piešťanoch, ktorého majiteľom je S&J PRESSBURGplus, s.r.o. Čiže, daňový subjekt - dodávateľ predmet fakturácie dodal žalobcovi bez prepravy a za
bezodplatné skladovanie, tovar sa v rámci nákupu a predaja z miesta uloženia nikam v tuzemsku
neprepravoval a ani sa nespracoval v rámci výrobného procesu. Pri preverovaní pohybu tovaru mal byť

podľa vyhotovených faktúr tovar dodaný maďarskej spoločnosti ROGARE Kft. Podľa Maďarskej daňovej
správy táto spoločnosť dokladmi nepreukázala, že tovar reálne nadobudla od slovenskej spoločnosti
JAZO, s.r.o., v sume 151.140.000,00 HUF. Účtovníctvo spoločnosti ROGARE Kft. nebolo dostupné a
informácie o dodávke tovaru tejto spoločnosti pre rumunskú spoločnosť BRILANDA s.r.l. (ktorej tovar
mal byť dodaný) neboli potvrdené dokumentáciou. Rumunská daňová správa uviedla, že rumunská

spoločnosť SC BRILANDA SRL nedeklarovala žiadne IC nadobudnutia a je zmiznutým obchodníkom.

Z uvedeného vyplynulo, že v danom obchodnom prípade nebol preukázaný pôvod a fyzická existencia
deklarovaného tovaru ani v reťazci spoločností JAZO, s.r.o. - ROGARE Kft. - BRILANDA s.r.l.

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-
právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon č.
511/1992 Zb. obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností

rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 zákona
č. 511/1992 Zb.).

Priuplatňovanídaňovýchpredpisovvdaňovomkonanísaberiedoúvahyvždyskutočnýobsahprávneho

úkonualeboinejskutočnostirozhodujúcejpreurčeniealebovybratiedane(§2ods.6zákonač.511/1992
Zb.).

Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov

(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na

ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa§49ods.1zákonač.222/2004Z.z.právoodpočítaťdaňztovarualebozoslužbyvznikáplatiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň

z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že ide o obdobnú vec, ktorá bola predmetom konania pred
odvolacím súdom (v konaní vedenom pod sp. zn. 3Sžf/125/2013), a v ktorom rovnako ako v tejto veci
(sp. zn. 8Sžf/137/2013) žalobca i žalovaný je totožný.

Je potrebné zdôrazniť, že povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci je svojou činnosťou napĺňať
legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna
istota a s princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach
rovnako.

Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom ustanovenia
§ 250ja ods. 7 O.s.p., podľa ktorého, ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd

v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať
už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.

Na základe citovaného ustanovenia senát najvyššieho súdu poukazuje na dôvody uvedené v rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, s ktorými sa v
plnom rozsahu stotožňuje a zároveň v súlade s ustanovením § 250ja ods. 7 O.s.p. uvádza text jeho

odôvodnenia nasledovne:

„Pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia najvyšší súd nezistil existenciu zásadnej
právnej otázky, ktorú by bolo nevyhnutné judikovať. Spor sa týka skutkového stavu a preukázania
existencie zdaniteľného plnenia. V konaní neboli naplnené skutočnosti pre presun dôkazného bremena
na správcu dane v zmysle výkladových princípov z rozsudku najvyššieho súdu vo veci Iron Club sp. zn.

3 Sžf/1/2011 ASPI JUD 65295 SK.

Daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má
tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb
a tovarov od určitého dodávateľa.

Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho

subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.

Podľa § 29 ods. 8 zák. SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov daňový subjekt preukazuje
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,
hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového
konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených

daňovým subjektom.

Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.
Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,
ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci
daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 15 ods. 1 zák. SNR č. 511/1992

Zb.). Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods.
2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos
dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou
vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na

uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní
je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. V danom prípade žalobca nepreukázal fyzickú
existenciu nadobudnutého tovaru granitových dosiek ako deklarovaného zdaniteľného plnenia, ktoré
následne údajne mal dodať do Maďarska v decembri 2009 subjektu ROGARE Kft (HU 14364026) akointrakomunitárne dodanie tovaru. Pritom nepodal súhrnný výkaz v zmysle § 80 ods.1 písm.a / zákona č.
222/2004 Z.z., čím vedome nevyvrátil dôvodné pochybnosti vyplývajúce z nasledovných indícií správcu
dane:

· tovar (granitová dlažba) je na faktúrach uvedený len všeobecným spôsobom bez bližšej špecifikácie
druhu, farby, kvalitatívnej triedy, rozmeru, hrúbky a iných charakteristík, ktoré by ho presne určovali,

· pohyb tovaru v reťazci tuzemských ale i zahraničných spoločností prebehol len formálne - papierovo.
Všetky spoločnosti na území SR zapojené v reťazci deklarujú, že skladovali svoj tovar v priestoroch
spoločnosti S&J PRESSBURG plus, s.r.o., ktorá patrí T. B.. Tovar je následne fakturovaný ako
intrakomunitárne dodanie v rámci EU, kde sa reálnosť dodania zo strany maďarskej a aj následne

rumunskej daňovej správy nepotvrdilo,

· pôvod tovarov uvedených na dodávateľských faktúrach nie je známy (nadobudnutie tovaru z iného
členského štátu ani z dovozu nebolo zistené a potvrdené) a ich vysoká cena na faktúrach vylučuje
konečného spotrebiteľa, o čom svedčí i tá skutočnosť, že žiadna spoločnosť v reťazci nepoužije ani časť
dodávok na konečnú spotrebu, ale tovar je niekoľkokrát za sebou predávaný ďalším spoločnostiam,

pričom reálne neopustí sklad, v ktorom bol zložený,

· v spoločnostiach v reťazcoch dochádza často k zmene konateľov spoločnosti,

· pre všetky spoločnosti v reťazci s výnimkou spoločností S&J PRESSBURG plus, s.r.o. a KLIMEX
STONE SLOVAKIA, s.r.o., ktoré vlastní pán T. B. platí, že nezamestnávajú žiadnych zamestnancov,
nevlastnia žiaden majetok a nepreukázali absolútne žiadne predpoklady pre skutočné vykonávanie

podnikateľskej činnosti, ktorá je deklarovaná vo vyhotovených faktúrach,

· v prípade žalobcu je potrebné poznamenať, že podľa predložených dokladov vykonávaná
podnikateľská činnosť zameraná najmä na výrobu a montáž pomníkov v tuzemsku (za mesiac jeden
až tri pomníky, na ktoré nakupuje iný materiál, ako je deklarovaný v rozpornej faktúre č. 2009033 od
spoločnosti S&J PRESSBURG plus s.r.o.),

· nebola preukázaná ani skutočná existencia tovaru a pohyb tovaru v tuzemsku a následne ani v rámci
Európskeho spoločenstva v Maďarsku a v Rumunsku, kde mal byť podľa dokladov tovar (granitová
dlažba) dodaný.

Najvyšší súd preto konštatuje, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia
dôkazného bremena a v konaní neboli osvedčené dôvody pre presun dôkazného bremena z daňového

subjektu na správcu dane“.

Z týchto podstatných dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu podľa § 250ja
ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na
jeho odôvodnenie.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1

O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, pretože nebol v odvolacom konaní úspešný.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.