Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312010383
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8312010383.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Monoka a JUDr. Evy Pirkovskej na verejnom zasadnutí dňa 25.03.2015 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, d/ Tr. poriadku na podklade odvolaní obžalovaného T. R. a prokurátora z r
u š u j e rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/99/2012 zo dňa 12.09.2013 v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaného T. R. - nar. XX.XX.XXXX v V., bytom I. č. XXXX/XX, V.,

podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v
Humennom sp. zn. 1Pv493/2011 z 25.04.202 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania
cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

po tom, ako počas trvania vzťahu s Bc. Y. P. z V. získal prístupové heslo na jej osobný profil na sociálnej
sieti Facebook, najneskôr od 23.08.2011 toto prístupové heslo bez jej vedomia zmenil, odmietol jej ho

oznámiť a následne opakovane v jej mene prostredníctvom siete internet na Facebooku komunikoval a
zverejňoval rôzne názory, najmä „dnes ma napadla skvelá myšlienka, idem si to niekam hodiť, pretože
takú naivnú husu ako som ja treba naozaj hľadať“, ....aach, aká som len hlúpa a trápna“, jooj aký výborný
obed som mala, asi si idem prdnúť“, pričom počas komunikácie v mene Bc. Y. P. s jej priateľmi predstieral
rôzne nepravdivé udalosti z jej súkromného a intímneho života, následkom čoho takýmto podvodným
predstieraním okolností, ktoré nie sú a neboli v súlade so skutočným stavom, uviedol osoby, ktorá mala
Y. P. vo svojom profile na sociálnej sieti Facebook ako priateľov do omylu a samotnej Bc. Y. P., ktorá v

dôsledkuzmenenéhoheslaužnemalaprístupksvojmuprofiluanemohlanegovaťinformáciezverejnené
obvineným a ani mu iným spôsobom zabrániť v tomto konaní, spôsobil vážnu ujmu na jej právach,

pretože nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/99/2012 zo dňa 12.09.2013 bol obžalovaný T. R.
uznanývinnýmzospáchaniaprečinupoškodzovaniacudzíchprávpodľa§375ods.1písm.a/Tr.zákona
na tom skutkovom základe, žepo tom, ako počas trvania vzťahu s Bc. Y. P. z V. získal prístupové heslo na jej osobný profil na sociálnej
sieti Facebook, najneskôr od 23.08.2011 toto prístupové heslo bez jej vedomia zmenil, odmietol jej ho
oznámiť a následne opakovane v jej mene prostredníctvom siete internet na Facebooku komunikoval a

zverejňoval rôzne názory, najmä „dnes ma napadla skvelá myšlienka, idem si to niekam hodiť, pretože
takú naivnú husu ako som ja treba naozaj hľadať“, ....aach, aká som len hlúpa a trápna“, jooj aký výborný
obed som mala, asi si idem prdnúť“, pričom počas komunikácie v mene Bc. Y. P. s jej priateľmi predstieral
rôzne nepravdivé udalosti z jej súkromného a intímneho života, následkom čoho takýmto podvodným
predstieraním okolností, ktoré nie sú a neboli v súlade so skutočným stavom, uviedol osoby, ktorá mala

Y. P. vo svojom profile na sociálnej sieti Facebook ako priateľov do omylu a samotnej Bc. Y. P., ktorá v
dôsledkuzmenenéhoheslaužnemalaprístupksvojmuprofiluanemohlanegovaťinformáciezverejnené
obvineným a ani mu iným spôsobom zabrániť v tomto konaní, spôsobil vážnu ujmu na jej právach,

za čo mu bol podľa § 375 ods. 1 s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3, § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona
uložený peňažný trest vo výmere 400,- eur a podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol obžalovanému uložený aj náhradný trest odňatia

slobody v trvaní 2 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ihneď po jeho vyhlásení obžalovaný M. R. a prokurátor dňa
19.09.2013.

Obžalovaný v dodatočne predložených dôvodoch odvolania vyslovil, že prvostupňový rozsudok
považuje za nezákonný a nespravodlivý. Skutok, ktorý mu je kladený za vinu, nespáchal a absentujú

dôkazy na jeho preukázanie. V trestnom konaní tiež došlo k viacerým procesným pochybeniam.
Znalecký posudok vypracovaný Ing. V. je neobjektívny vzhľadom na nezákonný spôsob zabezpečenia
dôkazu - počítačových údajov zo strany vyšetrovateľa. Dňa 19.09.2011 mu bol vyšetrovateľom
odobratý počítač bez toho, aby bol zo strany prokurátora vydaný príkaz na úkon uchovania a vydania
počítačových údajov podľa § 90 Tr. poriadku. Tento príkaz musí byť písomný a odôvodnený skutkovými

okolnosťami. Zároveň o tomto úkone mala byť spísaná zápisnica, ktorá mala obsahovať aj presný opis
vydaných počítačových údajov, ktorý umožní ich totožnosť. Pri zabezpečení dôkazu odobratím celého
počítačového vybavenia je potrebné mať na zreteli, že počítač ako zariadenie je vecou, na vydanie a
odobratie ktorého musí byť vydaný príkaz na vydanie a odňatie veci. Programové vybavenie počítača a
dáta obsahujú počítačové a prevádzkové údaje, ktoré sa môžu vydať len na základe príkazu vydaného

podľa § 90 Tr. poriadku a následne pri dobrovoľnom nevydaní je ich možné odňať len v súlade s ust. §
91 Tr. poriadku. Takýto príkaz nebol vydaný, nebol mu doručený a ani v súdnom spise sa nenachádza.
Aby sa počítačový údaj mohol stať zákonným dôkazom, musí byť získaný zákonným spôsobom. Taktiež
namietal postup manipulácie s počítačom, ktorý nebol riadne označený a zapečatený, v rámci jeho
odovzdávania znalcovi, v čom tiež videl pochybenie v postupe vyšetrovania, pritom vyslovil názor, že

znalec mal odmietnuť vykonať znalecký posudok. V ďalších dôvodoch odvolania sa zaoberal obsahom
znaleckého dokazovania, v ktorom podľa jeho názoru chýbali postupy pri získavaní identifikácie IP
adresy počítača, prostredníctvom ktorého sa trestný čin stal, došlo k porušeniu zaistenia zhody digitálnej
stopy s originálom, nakoľko údaje nachádzajúce sa na DVD nosiči pochádzajúceho zo znaleckého
posudkuneobsahovalikompletnúzhodusoriginálom,došlokzmeneaúpravečastijednotlivýchsúborov,

ktorá poukazuje na vlastnosti súborov (properties), v dôsledku čoho nebola vytvorená zhodná kópia s
originálom a zjavne došlo k nezákonnému manipulovaniu s odňatými vecami. Predmetný skúmaný laptot
patrí jeho sestre T. R., ktorá v čase, kedy prostredníctvom neho mal spáchať trestný čin, ktorý sa mu
kladie za vinu, ho mala v G., kde pracuje. Pokiaľ by znalecký posudok vypracovával znalec z príslušného
odboru,zistilby,žestránkysinkriminovanýmitvrdeniamibolivýhradneibaprezerané,vžiadnomprípade

nebolo nič z predmetného laptotu písané alebo menené v profiloch a účtoch Facebook, Gmail alebo
Hotmail. Google History Index pracuje na tom princípe, že zaznamenáva v metadátovej podobe, čo je
v predmetnom prehliadači Google Chrome výlučne iba prezerané. Výpoveď svedka D. X. hodnotil ako
nepravdivú a vykonštruovanú, za účelom pomôcť poškodenej, keďže v čase svedeckej výpovede bol jej
priateľom. Motívom poškodiť mu je to, že s poškodenou mal vzťah v čase, keď oni dvaja spolu žili, pričom

poodhaleníjehovzťahuspoškodenoumenovanýsvedoktútoajnapadol.SvedkomX.predloženýe-mail
v predposledný deň vyšetrovania nemôže slúžiť ako dôkaz najmä z toho dôvodu, že svedok vo svojej
výpovedi uviedol, že originály e-mailov pravdepodobne vymazal. Vzhľadom na vyššie uvedené preto
navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a jeho spod obžaloby oslobodil.Prokurátor odvolaním napadol výrok o treste, ktorý považuje za neprimerane mierny. Poukázal na
samotný účel trestného konania, v zmysle ktorého majú byť v trestnom konaní trestné činy náležite
zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, za súčasného rešpektovania základných

práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb. Hodnotiac osobu obžalovaného je potrebné uviesť,
že tento má doposiaľ dva záznamy v registri trestov a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. V
registri priestupkov záznamy nemá. V ďalšom poukázal na účel trestu vymedzený v § 34 ods. 1 Tr.
zákona, pričom sa stotožnil s úvahou súdu o priaznivej možnosti nápravy obžalovaného. Trest uložený
prvostupňovým súdom však podľa jeho názoru zásady stanovené v § 34 ods. 1 Tr. zákona pri ukladaní

trestu nerešpektuje a je nepochybné, že v danom prípade aj s poukazom na osobu obžalovaného
a jeho postoj k veci nielen počas prípravného konania, ale i konania pred súdom, a v neposlednom
rade i následok v podobe nespornej nemajetkovej ujmy poškodenej sa výchovný účel trestu dosiahne
jedine tým, že na obžalovaného sa bude pôsobiť prísnejším spôsobom a to represívne vo forme
výkonu podmienečného trestu odňatia slobody s reálnou hrozbou jeho priameho výkonu, teda v podobe
uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu a primeranou skúšobnou

dobou, nevylučujúc i prípadné uloženie peňažného trestu na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby.
Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o uloženom treste
a vec vrátil v tomto rozsahu okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie, prípadne vo veci
rozhodol sám a uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu a skúšobnou dobou v strede zákonom stanovenej

sadzby za súčasného uloženia peňažného trestu na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby.

Na podklade takto riadne a včas podaných odvolaní obžalovaným a prokurátorom ako osobami na to
oprávnenými krajský súd, nezistiac dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku z dôvodov uvedených
v § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku odôvodnenosť a zákonnosť
výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné a
odvolanie prokurátora je neopodstatnené.

V prvom rade odvolací súd preskúmaval procesný postup konajúceho súdu, či tento netrpí takými
podstatnými chybami, v dôsledku ktorých by bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Na tomto
mieste je potrebné konštatovať, že konajúci súd vykonal dokazovanie v súlade s pravidlami stanovenými

procesným predpisom a v rozsahu navrhnutom procesnými stranami. Z výsledkov takto zabezpečenej
dôkaznej situácie ustálil skutkový stav uvedený vo výroku tohto rozsudku, pričom svoje skutkové zistenia
opieral aj o znalecký posudok z odboru elektrotechnika, odvetvia riadiaca technika, výpočtová technika,
ktorý podal znalec Ing. V. a ktorého zákonnosť namietal obžalovaný.

S uplatňovanou námietkou obžalovaného vo vzťahu k zákonnosti znaleckého dokazovania sa odvolací

súd stotožnil, pretože zaistenie počítačových systémov pri domovej prehliadke nebolo v súlade so
zákonom.

Domová prehliadka je závažným zásahom do domovej slobody, pretože predstavuje násilné
obmedzenie nedotknuteľnosti obydlia zaručenej čl. 21 Ústavy, avšak tento zásah možno uskutočniť
pre účely trestného konania podľa § 99 a nasl. Tr. poriadku. V posudzovanom prípade príkaz na

domovú prehliadku bol vydaný na základe zákonného dôvodu, keďže v byte, ktorého užívateľom bol
obžalovaný, sa mali nachádzať veci dôležité pre trestné konanie, pričom z formálneho hľadiska tento
príkaz obsahoval všetky náležitosti v zmysle § 100 ods. 1 Tr. poriadku.

V posudzovanom prípade počítač Premier, 2 ks notebookov zn. HP a ASUS ako aj mobilný telefón zn.
Black Berry Rogers boli zaistené v rámci domovej prehliadky vykonanej dňa 19.09.2011 s jej začiatkom

o 10,15 hod. na základe vydaného príkazu na domovú prehliadku bytu č. XX nachádzajúcom sa
na XX. poschodí na ul. I. č. X v V. za účelom zaistenia počítačov, prípadne notebookov, resp. iných
záznamových médií, sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu Humenné pod sp. zn. OS-HE-
V-41/11z14.09.2011,ktorýbolodôvodnenýajskutkovýmiokolnosťami.VyšetrovateľPZrealizujúcitento
úkon postupoval v zmysle procesných ustanovení, pretože najprv podľa § 104 Tr. poriadku vyzval obž.M. R. na dobrovoľné vydanie veci, ktorými mal byť spáchaný trestný čin, a až po vyjadrení obž. M. R.,
že sa v byte žiadne také zariadenia nenachádzajú, bola domová prehliadka vykonaná. Obžalovaný bol
tiež poučený, že tento úkon je povinný strpieť. Tomuto vyšetrovaciemu úkonu z hľadiska zákonnosti niet

čo vytknúť.

Pri domovej prehliadke boli zaistené osobný počítač, ako aj notebooky ako zariadenia, ktoré na základe
programu vykonávajú automatické spracovanie dát. Ide teda o počítačové systémy, za ktoré sa považujú
zariadenia pozostávajúce z technického (hardware) a programového (software) vybavenia, ktoré sú
určené k automatickému spracovaniu digitálnych dát. V súvislosti s tým je tiež potrebné konštatovať, že

išlo o počítačové systémy s obsahom súkromného charakteru.

Z obsahu zápisnice o domovej prehliadke plynie, že zaistené veci boli odňaté a tieto veci boli popísané
spôsobom uvedeným v § 93 Tr. poriadku.

Zaistené počítačové systémy boli následné predložené znalcovi Ing. M. V. z odboru elektrotechnika,
odvetvie riadiaca technika a výpočtová technika za účelom zistenia, či sa v pamäťových médiách
nenachádzajú akékoľvek informácie ohľadne komunikácie cez sociálnu sieť Facebook - užívateľský

profil Y. P. a prostredníctvom G-mailu v emailovej schránke, ktorú zriadila a užívala Y. P., a tiež záznamy
z komunikácie vo vzťahu k osobe Y. P., a to na základe uznesenia o pribratí znalca do konania z
10.10.2011.

Podstata uplatňovanej odvolacej námietky obžalovaného spočíva v tom, že nebol vydaný príkaz na
vydanie a uchovanie počítačových údajov podľa § 90 Tr. poriadku, v dôsledku čoho je znalecký posudok

nezákonný. Preto pre posúdenie zákonnosti záverov znaleckého dokazovania bolo potrebné posúdiť,
či postup zvolený orgánmi činnými v trestnom konaní pri získaní informácii zo zaistených počítačových
nosičov je v súlade so zákonom, od čoho sa odvíja procesná použiteľnosť tohto dôkazu.

Je faktom, že Trestný poriadok obsahuje osobitné ustanovenie pre uchovanie a vydanie počítačových
údajov, ktorý postup sa nemôže stotožňovať s postupom pri odňatí veci podľa § 91 Tr. poriadku, resp. ani

s postupom o odňatí veci v rámci vykonanej prehliadky podľa § 105 Tr. poriadku, ktorý umožňuje nájdenú
vec dôležitú pre trestné konanie, ktorú vyzvaná osoba nie je ochotná vydať, zaistiť a nevyžaduje sa
pritom osobitný príkaz na odňatie veci podľa § 91 Tr. poriadku.

Zaisťovací inštitút uchovanie a vydanie počítačových údajov ustanovený v § 90 Tr. poriadku je
prostriedkom, ktorý umožňuje na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie uchovať

uložené počítačové údaje vrátane prevádzkových údajov, ktoré boli uložené prostredníctvom
počítačového systému, na základe vydaného príkazu predsedom senátu a pred začatím trestného
stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátorom, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými
okolnosťami, osobe, v ktorej držbe alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú také údaje, alebo
poskytovateľovi takých služieb, aby

a) také údaje uchovali a udržiavali v celistvosti,

b) umožnili vyhotovenie a ponechanie si kópie takých údajov,

c) znemožnili prístup k takým údajom,

d) také údaje odstránili z počítačového systému,

e) také údaje vydali na účely trestného konania.

Tento zaisťovací inštitút má svoj podklad v Dohovore o počítačovej kriminalite, ktorý bol ratifikovaný na
území SR pod č. 137/2008 Z. z. a z ktorého článku 19 ods. 3 vyplýva, že každá strana prijme potrebné
legislatívne alebo iné opatrenia na udelenie oprávnenia jej príslušným orgánom zaistiť alebo podobnezabezpečiť počítačové údaje, ku ktorým získali prístup podľa ods. 1 alebo 2. Tieto opatrenia zahŕňajú
oprávnenie okrem iného zaistiť alebo zabezpečiť počítačový systém alebo jeho časť, alebo pamäťový
nosič počítačových údajov, vyhotoviť a ponechať si kópiu týchto počítačových údajov.

V nadväznosti na uvedené je potom nutné konštatovať, že pred začatím znaleckého dokazovania
zameraného na obsah údajov uložených v počítači, nevyhnutnou súčasťou ktorého je vstup a
prehliadka počítačových systémov zaistených pri domovej prehliadke za súčasného vyhotovenia kópie
počítačových údajov, ktoré bezprostredne súvisia s objasňovanou trestnou činnosťou, mal byť vydaný
príkaz na vydanie počítačových údajov podľa § 90 ods. 1 písm. e/ Tr. poriadku, aby sa zabezpečila

legitimita tohto zásahu. Ak sa tak v posudzovanom prípade nestalo, zabezpečené počítačové systémy
nemohli byť predmetom znaleckého skúmania a pokiaľ znaleckou činnosťou boli zistené v týchto
počítačových systémoch údaje, ktoré by boli dôležité pre trestné konanie, nemožno na ne ako zákonný
dôkaz prihliadať.

KonajúcisúdopieralskutkovézisteniaajovýpoveďpoškodenejJ.P.auveriljejtvrdeniam,žeobžalovaný
získal prístupové heslo na jej osobný profil na sociálnej sieti Facebook, ktoré bez jej vedomia zmenil,

odmietol jej ho oznámiť a následne opakovane v jej mene prostredníctvom siete internet na Facebooku
komunikoval a zverejňoval rôzne názory.

S týmto záverom sa odvolací súd nestotožnil, pretože oproti tvrdeniu poškodenej stojí tvrdenie
obžalovaného, ktorý uviedol, že prístupové heslá od účtov poškodenej na sociálnej sieti Facebook a G-
mailu mal od poškodenej J. P. a poprel v celom rozsahu, aby jej ich zmenil.

Na tomto mieste je potrebné uviesť, že v prebiehajúcom trestnom konaní nebol produkovaný žiadny
dôkaz, ktorý by preukazoval, že obžalovaný zmenil prístupové heslá od účtov poškodenej J. P., keďže
orgány činné v prípravnom konaní sa ani len nepokúsili vyžiadať si zo serverov Facebook a G-mail
správy o tom, v akom čase došlo k zmene hesiel na účtoch poškodenej a z akej verejnej IP adresy, čo
by malo byť podkladom pre ďalšie zisťovanie identifikácie prípojky od príslušného operátora, odkiaľ sa

užívateľ prihlásil.

Dôkazmi obsiahnutými v spise nebolo preukázané ani to, že by to bol práve obžalovaný, kto komunikoval
s priateľmi poškodenej a predstieral nepravdivé udalosti z jej súkromného a intímneho života.

Je faktom, že svedok D. X. mal predložiť komunikáciu medzi ním a Y. P. zo svojho profilu na sociálnej
sieti Facebook, avšak pri svojej výpovedi dňa 19.03.2012 v V. na polícii sa vyjadril, že to skúsi pozrieť, či

to niekde nenájde a že to asi vymazal. Predložená listina na čísle listu XX, ktorá obsahuje komunikáciu,
ku ktorej sa vyjadroval svedok D. X., je však len kópiou komunikácie pravdepodobne zo 04.09.2011,
pritom z obsahu dokazovania nie je zrejmé, kedy bola predložená a kým. Z uvedeného dôvodu sú tu
preto pochybnosti, či predložená komunikácia je obsahovo zhodná s reálne vykonanou.

Poškodenou Y. P. bola pri výsluchu v prípravnom konaní predložená aj komunikácia medzi účtami na

sociálnejsietiFacebookpodnázvomT.U.aY.P.,ktorejobsahomjesúkromnýaintímnyživotpoškodenej
J. P.. Túto komunikáciu jej mal podľa jej tvrdenia zaslať svedok M. U. na jej požiadanie. T. svedok sa
ale nevyjadril v rámci svojho výsluchu v prípravnom konaní, aby túto komunikáciu zasielal poškodenej,
aj keď na druhej strane potvrdil, že komunikáciu s takýmto obsahom na sociálnej sieti Facebook pod
nickom Y. P. viedol. Preto aj ohľadne tejto komunikácie sú tu určité pochybnosti o jej autentickosti.

Vo výpovedi poškodenej sú určité rozpory, ktoré čiastočne spochybňujú jej tvrdenia a s ktorými sa
konajúci súd nevysporiadal. Poškodená J. P. tvrdila, že sa jej obžalovaný mal nabúrať do emailovej
schránky v apríli, preto si automaticky zmenila heslo a zabezpečila si aj účet na Facebook-u tým, že
pokiaľ sa jej tam niekto nabúra, tak jej príde email do jej schránky, ktorý aj prišiel a ten založila do spisu.
Obsahom spisu ale takýto email nie je. Rozporné sú aj tvrdenia poškodenej, keď tvrdila, že nemala

prístup na svoj g-mailový účet po 23.08.2011 a súčasne uvádzala, že sa na svoj účet dostala a povytlačení uvedenej správy podala trestné oznámenie, čo bolo 25.08.2011. To spochybňuje jej tvrdenie,
že v ďalšom období nemohla disponovať so svojím účtom. Ostatne, pokiaľ poškodená nemala prístup
k svojmu emailovému účtu od 23.08.2011, nemohla si ani prečítať správy, ktoré jej boli zaslané a už nie

vytlačiť správu o tom, že jej niekto vnikol na jej profil na Facebook-u.

Poškodená tiež tvrdila, že po komunikácii na sociálnej sieti, ktorej sa ona nezúčastnila, jej mali volať
ľudia, kedy sa s nimi stretne, oznámili jej, že si s nimi písali predchádzajúceho dňa, čo ona poprela. (V
prípravnom konaní však poškodená túto skutočnosť neuvádzala, ale vypovedala o známych, ktorí jej
volali a pýtali sa, či je v poriadku.) Ani toto tvrdenie poškodenej nie je žiadnym spôsobom preukázané,

hoci ako dôkaz mohol byť zabezpečený záznam o uskutočnení telekomunikačnej prevádzky. Ním by
tiež bolo možné preukázať i tvrdenie poškodenej, či sa s obžalovaným v rozhodnom období telefonicky
kontaktovali. Vzhľadom však na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku a na lehotu uchovávania
týchto údajov, ktorá je 6 mesiacov, tento dôkaz už nie je možné vykonať.

Za danej dôkaznej situácie, pokiaľ neexistuje žiadny priamy dôkaz a ani reťaz nepriamych dôkazov,
ktoré by logicky preukazovali skutkové okolnosti uvedené v obžalobe, odvolací súd dospel k záveru,

že vina obžalovaného nie je dokázaná v rovine bez rozumných pochybností. Z výpovede poškodenej
J. P. a svedka D. X. sa možno domnievať, že skutok by mohol spáchať obžalovaný s prezentovaným
motívom aktu pomsty vo vzťahu k poškodenej, avšak záver o vine nemôže byť založený na domnienke,
ale na takých zisteniach plynúcich zo zákonne zabezpečených dôkazov, ktoré preukazujú dokazovanú
skutočnosť. V danom prípade takáto situácia nenastala, čo je rozvedené vyššie.

Vtrestnomkonanísaprirozhodovaníuplatňujezásada„vpochybnostiachvprospechobžalovaného“,čo
znamená,žepokiaľneboladokázanávinaobžalovanémuavoveciužnemožnovykonaťďalšiedostupné
dôkazy o dokazovanej skutočnosti, o ktorej sú vážne pochybnosti, súd uplatní pravidlo o priaznivejšej
verzii skutkového riešenia. V posudzovanom prípade sú dôvodné pochybnosti o skutkových tvrdeniach
obžaloby, vo vzťahu ku ktorým so zreteľom aj na odstup času už nemožno vykonať dokazovanie (najmä

zabezpečenie údajov o telefonických kontaktoch, o zistení času zmeny hesiel na účtoch poškodenej a
z akej IP adresy došlo k zmene), a preto bolo potrebné vysloviť záver, že nebolo dokázané, že skutok
spáchal obžalovaný.

S poukázaním na záver plynúci z vykonaného dokazovania odvolací súd na podklade oboch odvolaní
zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/, d/ Tr. poriadku v celom rozsahu a vo veci rozhodol

sám tak, že podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku obžalovaného T. R. spod obžaloby prokurátora oslobodil.

S odvolacími námietkami prokurátora vzťahujúcimi sa na výrok o treste sa odvolací súd nezaoberal,
keďže tieto stratili svoj význam so zreteľom na rozhodnutie odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.