Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 11C/576/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5301899858
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Laura Žideková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5301899858.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdČadcasudkyňouJUDr.LaurouŽidekovouvprávnejvecinavrhovateľky:F..V.N.,bytomŠ.

XXXX, Č., právne zast. Mgr. Zuzanou Bdžochovou, advokátkou so sídlom Mickiewiczova 6, Bratislava,
proti odporcovi: SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s. r. o. so sídlom Panónska cesta 9, Bratislava, IČO: 31347291,
právne zast. JUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom so sídlom Liptovská 2/A, P. O. BOX 67, Bratislava,
v konaní o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý strpieť, aby navrhovateľka v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku dala na náklady odporcu k dispozícii redakcii týždenníka PLUS 7 DNÍ na uverejnenie text tohto
znenia:

1. „Uverejnením fotografií v spoločenskom týždenníku PLUS 7 DNÍ, ročník XI., na ktorých sú zachytené
prejavyosobnejpovahy,súkromnýživotF..V.N.,rod.O.,boloneoprávnenezasiahnutédojejzákladných
ľudskýchprávatodojejprávanaochranuosobnosti,súkromiaasúkromného života,právakobrazovým
snímkam; ide o tieto fotografie:
- v čísle 22 z 4. 6. 2001 na strane 1 („V. sa dočkala“), na strane 8 („Privítací bozk“) k článku na strane 8
- 11, rubrika AKTUÁLNE, s názvom „V. sa dočkala“, autorsky podpísanému D. R..“

2. „Uverejnením výrokov v spoločenskom týždenníku PLUS 7 DNÍ, ročník XI. bolo neoprávnene
zasiahnuté do základných ľudských práv F.. V. N., rod. O. a to do jej práva na ochranu osobnosti,
súkromia a súkromného života; ide o tieto výroky:
- v čísle 22 z 4. 6. 2001 na strane 8 - 11, rubrika AKTUÁLNE, názov článku „V. Z. W.“, autorsky podpísaný
D. R., a to ... pristúpil k svojej manželke a ... sa zvítali niekoľkými horúcimi bozkmi ...“.

3. „Výroky, ktoré boli uverejnené v spoločenskom týždenníku PLUS 7 DNÍ, ročník X. a XI., ide o tieto
výroky:

- v čísle 5 z 5. 2. 2001 na strane 90, rubrika SLOVO VYDAVATEĽA, názov článku „Labutia pieseň V.
O.“, autorsky podpísaný O. U. a to: ...blízkeho priateľa pani predsedníčky niekoľko rokov prakticky až
do týchto dní hľadal Interpol pre spáchanie závažného ekonomického trestného činu...,
- v čísle 13 z 2. 4. 2001 na strane 8 - 10, rubrika AKTUÁLNE, názov článku „Rozzúrená šéfka
národniarov“, autorsky podpísaný D. R. a to: ... V parlamente došlo ku konfliktu medzi V. O. V. S. O.,
ktorý sa len vďaka prítomnosti ďalšieho poslanca neskončil bitkou. 'Mám ho zobrať na záchod a nakopať
do vajec?' položila si rečnícku otázku ...V. O. ...,

sú nepravdivé, zavádzajúce, vykonštruované, hrubo znevažujúce občiansku česť a neoprávnene
zasahujúce do práva na ochranu osobnosti F.. V. N., F.. O..

II. Súčasne súd u r č u j e, že:
1. uverejnením fotografií v spoločenskom týždenníku PLUS 7 DNÍ, ročník XI., na ktorých sú zachytené
prejavy osobnej povahy, súkromný život navrhovateľky, uvedených vo výroku I. bod 1. tohto rozsudku
bolo neoprávnene zasiahnuté do základných ľudských práv navrhovateľky a to do jej práva na ochranu

osobnosti, súkromia a súkromného života, práva k obrazovým snímkam;2. uverejnením výrokov v spoločenskom týždenníku PLUS 7 DNÍ, ročník XI., uvedených vo výroku I. bod
2. tohto rozsudku bolo neoprávnene zasiahnuté do základných ľudských práv navrhovateľky a to do jej
práva na ochranu osobnosti, súkromia a súkromného života;

3. výroky uverejnené v spoločenskom týždenníku PLUS 7 DNÍ, ročník X. a XI. uvedené vo výroku I. bod
3. tohto rozsudku sú nepravdivé, zavádzajúce, vykonštruované, hrubo znevažujúce občiansku česť a
neoprávnene zasahujúce do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky.

III. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

IV. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 100% vzniknutých trov konania o výške, ktorých
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 12.7.2001, doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 16.7.2001,
v spojení s podaním zo dňa 20.01.2005 („Úpravou návrhu na začatie konania“), doručeným súdu

dňa 20.01.2005 (a tiež podaním zo dňa 01.3.2007, ktorým reagovala na výzvu okresného súdu na
odstránenie vád návrhu) sa navrhovateľka proti odporcovi ako vydavateľovi periodickej tlače - časopisu
s názvom „PLUS 7 DNÍ, spoločenský týždenník“ pôvodne domáhala:

a) uloženia povinnosti odporcovi strpieť, aby navrhovateľka v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku súdu dala na náklady odporcu k dispozícii Tlačovej agentúre Slovenskej republiky (TASR) a
trom tuzemským periodikám podľa vlastného výberu na uverejnenie texty konštatujúce, že:
- „Uverejnením fotografií v spoločenskom týždenníku PLUS 7 DNÍ, ročník XI., na ktorých sú zachytené
prejavy osobnej povahy, súkromný život F.. V. N., rodenej O., bolo neoprávnene zasiahnuté do jej
základných ľudských práv, najmä do jej práva na ochranu osobnosti, súkromia a súkromného života,

práva k obrazovým snímkam; ide o tieto fotografie:
- v čísle 3 z 22.01.2001, na strane 1 k titulku „O. a jej ruský priateľ“ a na strane 9 („Počas dovolenky
na G.), na strane 10 („Romantika na G.“), k článku na strane 8 - 11, rubrika „Zaujalo nás“, s názvom
„Milenec pani predsedníčky“, autorsky podpísanému D. R.;
- v čísle 7 z 19.02.2001, na strane 10 („Zamilovaní“), k článku na strane 8 - 11, rubrika „Zaujalo nás“, s

názvom „Bude v máji svadba ?“, autorsky podpísanému D. R.;
- v čísle 13 z 02.4.2001, na strane 9 („Odkiaľ sú ?“), k článku na strane 8 - 10, rubrika „Aktuálne“, s
názvom „Rozzúrená šéfka národniarov“, autorsky podpísanému D. R.;
- v čísle 22 zo 04.6.2001, na strane 1 („V. sa dočkala“), na strane 8 („Privítací bozk“), k článku na strane
8 - 11, rubrika „Aktuálne“, s názvom „Anna sa dočkala“, autorsky podpísanému D. R.;

- „Uverejnením výrokov v spoločenskom týždenníku PLUS 7 DNÍ, ročník XI., bolo neoprávnene
zasiahnuté do základných ľudských práv F.. V. N., rodenej O., najmä do jej práva na ochranu osobnosti,
súkromia a súkromného života; ide o tieto výroky:
- v čísle 3 z 22.01.2001, na titulnej strane „O. a jej ruský priateľ“ a na strane 8 - 11, rubrika „Zaujalo nás“,

názov článku „Milenec pani predsedníčky“, autorsky podpísaný D. R. a to: ... „Na prízemí sa nachádza
veľká obývacia miestnosť prepojená s kuchyňou, na poschodí sú zasa tri izby a nad nimi malé podkrovie.
V suteréne si pani domáca zriadila saunu ...“;
- v čísle 5 z 05.02.2001, na strane 8 - 10, rubrika „Zaujalo nás“, názov článku „Milenec či podvodník“,
autorsky podpísaný D. R. a to: ... „Nemožno teda vylúčiť, že predsedníčka Z. si pod svoju strechu

nasťahovala ešte stále ženatého otca troch detí ...“;
- v čísle 7 z 19.02.2001, na strane 8 - 11, rubrika „Zaujalo nás“, názov článku „Bude v máji svadba ?“,
autorsky podpísaný D. R. a to: ... „Podľa našich informácií sa však rozhodla odcestovať do F. po tom,
ako jej V. N. prestal telefonovať ... „pôvodne sa šéfka národniarov veľmi pod čepiec nehrnula. Vtedajšiu
ponuku svojho priateľa zamietla s tým, že by to teraz nebolo vhodné ...“.

- v čísle 22 zo 04.6.2001, na strane 8 - 11, rubrika „Aktuálne“, názov článku „V. sa dočkala“, autorsky
podpísaný D. R. a to: ... „pristúpil k svojej manželke a ... sa zvítali niekoľkými horúcimi bozkami ...“;

- „Výroky, uverejnené v spoločenskom týždenníku PLUS 7 DNÍ, ročník X. a XI., ide o tieto výroky:
- v čísle 52 z 27.12.2000, na strane 8 - 11, rubrika „Zaujalo nás“, názov článku „Aj O. má nový dom !“,

autorsky podpísaný L. G. V. D. R. a to: ... „Sála kultúrneho domu vraj vybuchla smiechom, keď jednaz hrdiniek muzikálu dostala kyticu ruží, ktoré ... neboli od ctiteľa, ale od Spolku feministiek na čele s
V. O. ...“;
- v čísle 5 z 05.02.2001, na strane 8 - 10, rubrika „Zaujalo nás“, názov článku „Milenec či podvodník“,

autorsky podpísaný D. R. a to: ... „Keď sme v našom časopise zverejnili fotografie V. O. a jej ruského
priateľa, začala na nás šéfka národniarov hystericky útočiť takmer vo všetkých médiách, ktoré jej dali
priestor ...“;
- v čísle 5 z 05.02.2001, na strane 90, rubrika „Slovo vydavateľa“, názov článku „Labutia pieseň V. O.“,
autorsky podpísaný O.P. U. a to: ... „blízkeho priateľa pani predsedníčky niekoľko rokov prakticky až do

týchto dní hľadal Interpol pre spáchanie závažného ekonomického trestného činu ...“;
- v čísle 7 z 19.02.2001, titulná strana, na strane 8 - 11, rubrika „Zaujalo nás“, názov článku „Bude v
máji svadba ?“, autorsky podpísaný D. R. a to: ... „Podľa našich informácií sa však rozhodla odcestovať
do Ruska po tom, ako jej V. N. prestal telefonovať ... „vtedajšiu ponuku svojho priateľa zamietla s tým,
že by to teraz nebolo vhodné ...“;
- v čísle 9 z 05.3.2001, na strane 13, rubrika „Zaujalo nás“, názov článku „Milenec s falošným

pasom ?“, autorsky podpísaný D. R. a to: ... „Luxusné limuzíny priateľa predsedníčky Z. s najväčšou
pravdepodobnosťou prepadnú v prospech nášho štátu ...“;
- v čísle 13 z 02.4.2001, na strane 8 - 10, rubrika „Aktuálne“, názov článku „Rozzúrená šéfka
národniarov“, autorsky podpísaný D. R. a to: ... „V parlamente došlo ku konfliktu medzi V. O. V. S. O.,
ktorý sa len vďaka prítomnosti ďalšieho poslanca neskončil bitkou ´Mám ho zobrať na záchod a nakopať

do vajec ?´ položila si rečnícku otázku ... V. O. ...;
sú nepravdivé, zavádzajúce, vykonštruované, hrubo znevažujúce občiansku česť a neoprávnene
zasahujúce do práva na ochranu osobnosti F.. V. N., rodenej O..

b) a ďalej tiež uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch

sumu 500.000,- Sk.

V odôvodnení svojho návrhu navrhovateľka okrem iného tvrdila, že všetky (v odôvodnení návrhu
vymenované) články obsahujú vo vzťahu k navrhovateľke a jej blízkym množstvo špekulácií,
znevažujúcich a vykonštruovaných tvrdení, informácií skresľujúcich pravdu a neoprávnene zverejnené

skutočnosti súkromnej povahy a z celkového kontextu článkov možno vybadať, že k ich napísaniu
viedla odporcu snaha o senzáciu, zámer očierniť jej občiansku česť a zdiskreditovať ju v očiach
širokej verejnosti, v nadväznosti na jej verejnú a politickú činnosť a najmä zámer škandalizovať jej
osobu. Právne dôvodila odkazom na ustanovenia čl. 10 ods.1 a 2 Dohovoru, čl. 19 ods.1 Ústavy SR,
Listiny základných práv a slobôd, §§ 11 a nasl. Obč. zákonníka a § 16 ods.2 zák. č. 81/1996 Z.z.

tvrdiac, že ide o neoprávnené zásahy do práva navrhovateľky na ochranu osobnej a občianskej cti,
dobrej povesti, ľudskej dôstojnosti (všetky napadnuté výroky, majúce charakter skutkových tvrdení,
vychádzajú z vykonštruovaných údajov, nemožno ich posudzovať ako kritiku, sú hrubo osočujúce,
znevažujúce dôstojnosť a vážnosť navrhovateľky v spoločnosti, majú ohováračský a urážajúci
charakter), práva na ochranu súkromia (neoprávneným zverejnením skutočností súkromnej povahy

a neoprávneným použitím obrazových snímok, tvrdiac ďalej, že ochrana súkromia je našim právnym
poriadkom chránená absolútnym spôsobom a nikto a už vôbec nie masovokomunikačné prostriedky
nie sú oprávnené zverejňovať skutočnosti, ktoré tvoria súčasť osobného súkromia navrhovateľky, ani
neexistuje žiadna zákonná licencia, týkajúca sa zásahov do osobného súkromia, formou uvádzania
skutočností súkromného života, ktoré v žiadnom prípade nie sú vecou oprávneného verejného záujmu,

nie sú ani v priamej súvislosti s činnosťou navrhovateľky vo verejnom živote) a do práva na ochranu
mena (poukazujúc na výlučné právo fyzickej osoby mať a užívať svoje meno, disponovať s ním a
brániť tomu, aby niekto iný k akémukoľvek účelu jej meno alebo označenie používal a tvrdiac, že
odporca neoprávnene používa meno navrhovateľky so zámerom prilákať a získať čo najviac čitateľov,
pričom neoprávnene používa meno navrhovateľky za účelom škandalizovania osoby navrhovateľky aj

v súvislosti s neprípustným kriminalizovaním jej blízkej osoby). Vo vzťahu k spôsobenej ujme tvrdila,
že k neoprávnenému zásahu do jej osobnostných práv odporcom došlo v značnom rozsahu. Odporca
konal v rozpore s dobrými mravmi a preukázateľne s vedomím, že navrhovateľka nesúhlasí s tým,
aby informoval verejnosť o jej súkromí, podľa navrhovateľky cieľom odporcu bola honba za senzáciou,
najmä diskreditácia jej osoby, snaha znemožniť ju pred blízkymi spolupracovníkmi, verejnosťou a tak ju

donútiť zanechať jej pôsobenie vo verejnej sfére. Uverejnením difamujúcich špekulácií a spôsobom ich
prezentácie odporca spôsobil vo verejnosti pochybnosti o jej dôveryhodnosti. Intenzita neoprávnených
zásahov bola znásobená tým, že prostredníctvom masovokomunikačného prostriedku sa difamujúce
výroky dostali do podvedomia širokej verejnosti a odporca spôsobil zníženie v značnej miere a intenzitedôstojnosti a vážnosti navrhovateľky v spoločnosti. Podľa navrhovateľky odporca neoprávnene zasiahol
do jej práv na ochranu osobnosti, zneužijúc pritom právo na slobodu prejavu. Vzhľadom na značnú
intenzitu a mieru zníženia jej dôstojnosti a vážnosti, resp. intenzitu vzniknutej ujmy by preto podľa

navrhovateľky v danom prípade priznanie len morálnej satisfakcie nebolo postačujúce.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 17.11.2003 k návrhu navrhovateľky (v tom čase k pôvodnému
zneniu petitu zo dňa 12.7.2001) vyslovil názor, že navrhovateľka je ako osoba pôsobiaca v politike
osobou verejného záujmu a ako taká je povinná strpieť vyššiu mieru verejnej kritiky, teda aj verejné

vyslovovanie negatívnych názorov vo vzťahu k jej osobe, naopak nemôže očakávať v demokratickej
spoločnosti len zverejňovanie pozitívnych názorov vo vzťahu k jej osobe, činnej v politike. Podľa odporcu
použitie podobizne navrhovateľky je plne v súlade so zákonnou licenciou obsiahnutou v ust. § 12 ods.3
Občianskeho zákonníka. Navrhol preto po doplnení dokazovania návrh navrhovateľky v celom rozsahu
zamietnuť.

V poradí prvým rozsudkom č. k. 11C/576/2001-280 zo dňa 14. 5. 2007 v spojení s opravným uznesením
č. k. 11C/576/2001-296 zo dňa 9. 7. 2007 súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke
titulom náhrady nemajetkovej umy v peniazoch sumu 6 638,78 € (200 000,- Sk) a v zostávajúcej
časti uplatnených nárokov návrh navrhovateľky zamietol (návrh na uverejnenie ospravedlnenia v znení
uvedenom v návrhu, podľa uváženia navrhovateľky v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku na

náklady odporcu prostredníctvom TASR a troch tuzemských periodík podľa vlastného výberu; návrh
na zaplatenie nemajetkovej umy vo výške 9 958,18 € (300 000,- Sk)) a konanie čiastočne zastavil (vo
vzťahu ku konkrétnym zverejneným výrokom uvedeným v pôvodnom návrhu navrhovateľky, ktoré už
neboli obsahom petitu jej upraveného návrhu zo dňa 20. 1. 2005). Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn.
9Co/292/2007 zo dňa 28. 2. 2008 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol odporca zaviazaný

uhradiť navrhovateľke sumu 6 638,78 € (200 000,- Sk), odvolaním nenapadnutom, ponechal nedotknutý
a v ostatných častiach rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľka podaním zo dňa 20.6.2011, doručeným súdu dňa 22.6.2011, žiadala súd o pripustenie
ďalšej zmeny svojho dovtedajšieho cit. návrhu v tejto veci, citovaného v úvode odôvodnenia tohto

rozsudku (o uloženie povinnosti odporcovi strpieť uverejnenie navrhovaných výrokov a uloženie
povinnostizaplatenianáhradynemajetkovejujmyvpeniazochvzostávajúcejvýškeuplatnenéhonároku)
- jeho rozšírením o určenie:
- že uverejnením v cit. petite jej návrhu označených fotografií k článkom v spoločenskom týždenníku
PLUS 7 DNÍ, ročník XI., na ktorých sú zachytené prejavy osobnej povahy, súkromný život navrhovateľky,

bolo neoprávnene zasiahnuté do základných ľudských práv navrhovateľky, najmä do jej práva na
ochranu osobnosti, súkromia a súkromného života, práva k obrazovým snímkam,
- že uverejnením v jej cit. návrhu označených konkrétnych výrokov v spoločenskom týždenníku PLUS
7 DNÍ, ročník XI., bolo neoprávnene zasiahnuté do základných ľudských práv navrhovateľky, najmä do
jej práva na ochranu osobnosti, súkromia a súkromného života

- a nakoniec že v petite jej cit. návrhu citované výroky, uverejnené v spoločenskom týždenníku PLUS 7
DNÍ, ročník X. a XI., sú nepravdivé, zavádzajúce, vykonštruované, hrubo znevažujúce občiansku česť,
neoprávnene zasahujúce do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky.

Súduznesenímč.k.11C/576/2001-492,vyhlásenýmnapojednávanídňa28.6.2011,procesnémunávrhu

navrhovateľky na pripustenie zmeny návrhu vyhovel.

V poradí druhým rozsudkom č.k. 11C/576/2001-562 zo dňa 25. 10. 2011 súd návrhu v časti vyhovel, v
časti návrh zamietol a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke titulom náhrady nemajetkovej
umy v peniazoch sumu 3 000,- €. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 9Co/41/2013 zo dňa 28. 3.

2013 rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke titulom
náhrady nemajetkovej umy v peniazoch sumu 3 000,- € a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky o
zaplatenie náhrady nemajetkovej umy v peniazoch zamietol, potvrdil. Vo výroku, ktorým zamietol návrh
navrhovateľky týkajúci sa uverejnenia fotografií v č. 22 zo 4. 6. 2001, fotografia strana 1 (V. sa dočkala),
fotografia strana 8 (Privítací bozk) k článku na strane 8 - 11, rubrika AKTUÁLNE s názvom „V. sa dočkala“

autorsky podpísanému D. R., v časti týkajúcej sa skutkových tvrdení odporcu v č. 5 z 5. 2. 2001, strana
90, rubrika SLOVO VYDAVATEĽA, názov článku „Labutia pieseň V. O.“ autorsky podpísanom O. U. a v
článku uverejnenom v č. 13 z 2. 4. 2001, strana 8 - 10, rubrika AKTUÁLNE, názov článku „Rozzúrená
šéfka národniarov“ autorsky podpísanom D. R., ako i vo výroku o náhrade trov prvostupňového konaniarozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ostatnej časti, odvolaním účastníkov
nenapadnutej, ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý. V poradí druhý rozsudok okresného
súdu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť do výroku I. a II. dňa 12. 1. 2012. V rozsudku odvolací

súd vyslovil právny názor, ktorým je súd 1. stupňa v zmysle § 226 O. s. p. viazaný podľa ktorého je
potrebné, aby okresný súd, pokiaľ sa odvolával na dôkazy z iného konania, tieto účastníkom konania
oboznámil, dal im možnosť zaujať k nim stanovisko a uviedol, na základe čoho ich považuje za
hodnoverné a uveriteľné a pod. a tiež pokiaľ z týchto dôkazov pri rozhodnutí vychádzal, mal v písomnom
odôvodnení prevziať podstatnú časť ich obsahu, aby tak účastníci ako i krajský súd mali možnosť

dozvedieť sa a zároveň prekontrolovať, na základe čoho uznal pravdivosť výrokov odporcu v časti
odvolávajúcej sa na výsledky dokazovania v inej obdobnej veci. V ostatnej zrušenej časti okresný súd
buď prehodnotí, či výsledky dokazovania zodpovedajú ním prijatým skutkovým zisteniam a právnemu
posúdeniu veci, alebo dostatočne presvedčivým spôsobom upriami pozornosť na okolnosti, od ktorých
vlastné skutkové zistenia vyvodil a pre ktoré návrh navrhovateľky nemohol považovať za dôvodný.

V zmysle uvedeného predmetom ďalšieho konania zostal návrh navrhovateľky týkajúci sa uverejnenia
fotografií v č. 22 zo 4. 6. 2001, fotografia str. 1 (V. sa dočkala), fotografia str. 8 (Privítací bozk) k článku na
str. 8 - 11, rubrika AKTUÁLNE, s názvom „V. sa dočkala“ autorsky podpísanému D. R., v časti týkajúcej
sa skutkových tvrdení odporcu v č. 5 z 5. 2. 2001, str. 90, rubrika SLOVO VYDAVATEĽA, názov článkov
„Labutia pieseň V. O.“ autorsky podpísanom O. U. a v článku uverejnenom v č. 13 z 2. 4. 2001 str.

8 - 10, rubrika AKTUÁLNE, názov článku „Rozzúrená šéfka národniarov“ autorsky podpísanom D. R..
Vo zvyšnej časti uplatnených nárokov navrhovateľkou vrátane nároku na náhradu nemajetkovej umy je
konanie právoplatne skončené.

Okresný súd po vrátaní veci citovaným rozhodnutím odvolacieho súdu sp. zn. 9Co/41/2013 zo dňa 28.

3. 2013 nadväzujúc na dokazovanie vykonané v predchádzajúcom priebehu konania toto ďalej doplnil
prečítaním odporcom predložených tzv. rešeršov slovenskej tlače prostredníctvom mediálneho archívu
Newton Media a. s. - článkov publikovaných v denníkoch Z., D. Č., D. P., C. D., D. W., A., A. v časovom
období od 30. 1. 2001 do 21. 6. 2001 (čl. 637 - 665), písomným vyjadrením navrhovateľky (čl. 702,
703), výpismi z internetovej stránky www.finstat.sk zo dňa 22. 2. 2015 (čl. 709

- 712) ohľadom zisku, tržieb, hospodárskych výsledkov a účtovných závierok odporcu a ďalej pripojil
spis Okresného súdu Čadca, sp. zn. 10C/575/2001 o návrhu navrhovateľky proti odporcovi A., a. s. o
ochranu osobnosti s obdobným skutkovým a právnym základom.

Z uvedeného pripojeného spisu sp. zn. 10C/575/2001 vykonal súd dokazovanie prečítaním správ

Prezídia policajného zboru, úrad boja proti organizovanej kriminalite, spravodajská jednotka finančnej
polície zo dňa 20. 4. 2009 (čl. 327), Prezídia policajného zboru, úrad boja proti organizovanej kriminalite,
odbor západ zo dňa 22. 4. 2009 (čl. 328), Prezídia policajného zboru, úrad boja proti organizovanej
kriminalite, odbor stred zo dňa 29. 4. 2009 (čl. 332), Prezídia policajného zboru, úrad boja proti
organizovanej kriminalite, odbor východ, zo dňa 28. 4. 2009 (čl. 333) a Prezídia policajného zboru, úrad

boja proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava zo dňa 27. 4. 2009 (čl. 334) z ktorých vyplynulo,
že tieto jednotlivé útvary policajných zložiek v rokoch 2000 - 2002 nevykonávali operatívne previerky,
ani iné šetrenia aktivít V. N.. V predmetnom konaní 10C/575/2001 boli vypočutí svedkovia, vtedajší
príslušníci bezpečnostných zložiek a to M.. M. A., M.. M. A. V. M.. L. V., (na ktorých výpovede súd v
poradí druhom rozsudku poukazoval, hoci ich na pojednávaní neoboznámil v súlade s § 129 O.s.p.),

ktorí boli rozhodnutiami Ministerstva vnútra SR oslobodení od povinnosti mlčanlivosti, avšak len pre
dané konanie 10C/575/2001 a nie pre iné konania. Nakoľko uvedení svedkovia neboli oslobodení od
povinnosti mlčanlivosti pre toto konanie, má súd zato, že v tomto konaní nemožno vykonať dôkaz
oboznámením obsahu ich výpovedí z konania 10C/575/2001, preto súd tento dôkaz nevykonal a ich
výpovede neoboznámil. Iné dôkazy z pripojeného spisu 10C/575/2001 účastníci konania nenavrhli

vykonať.

Po takto doplnenom dokazovaní ani jedna zo strán občianskeho súdneho sporového konania
nepredložila a neoznačila ani nenavrhla vykonať ďalšie dôkazy v tejto veci a ani súd sám potrebu
vykonania ďalšieho dokazovania nevyhnutného pre rozhodnutie vo veci samej nezistil (§ 120 ods. 1,

ods. 4 O. s. p).

Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy (Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v platnom znení) sloboda prejavu a právo
na informácie sú zaručené.Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom
alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu

na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a
televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,

bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru Rady Európy na ochranu ľudských práv a základných slobôd (z Zbierke
zákonov uverejnený pod č. 209/1992 Zb., ďalej len „Dohovor“) každý má právo na rešpektovanie svojho
súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa odseku 2) citovaného ustanovenia štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem
prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej
bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a
zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať
názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez
ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým,
televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

Podľa odseku 2) citovaného ustanovenia výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj
zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré
ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti,
územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany
povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a

nestrannosti súdnej moci.

Podľa čl. 17 Dohovoru nič v tomto Dohovore sa nemôže vykladať tak, aby dávalo štátu, skupine
alebo jednotlivcovi akékoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov zameraných na zničenie
ktoréhokoľvek z tu priznaných práv a slobôd alebo na obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom

rozsahu, než to Dohovor ustanovuje.

Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti
a na ochranu mena.

Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení) fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,

svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa§13ods.1Občianskehozákonníkafyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustilood
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku
1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.Právny poriadok SR ale aj medzinárodné dohovory o ľudských právach, ktorými je SR viazaná kladú
mimoriadny dôraz na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Túto hodnotu pritom zabezpečuje súhrn
právnych noriem, zameraných na ochranu osobnosti fyzickej osoby ako celku, resp. jednotlivých hodnôt

tvoriacich súčasť celkovej fyzickej a morálnej integrity osobnosti každej fyzickej osoby ako individuality.
Jednou z najvýznamnejších zložiek osobnosti človeka je jeho česť, dôstojnosť ako aj súkromie. Platná
právna úprava dôsledne trvá aj na požiadavke, aby tieto imateriálne hodnoty boli chránené pred
neoprávnenými útokmi.

Fyzická osoba má podľa § 11 OZ právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia či
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Ak určité
konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická osoba právo
najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané
zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 OZ. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa tohto
ustanovenia najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť

v spoločnosti, má fyzickej osoby tiež právo na náhradu nemajetkovej umy v peniazoch. Výšku náhrady
určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva
došlo (§ 13 ods. 2, ods. 3 OZ). Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je, že
došlo k neoprávneného zásahu a že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených
osobnostných právach. Tieto náležitosti musia byť splnené súčasne, aby vznikol právny vzťah, obsahom

ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 OZ a na strane druhej povinnosť
znášať sankcie uložené súdom.

Navrhovateľka v prejednávanej veci v čase, v ktorom malo dôjsť k neoprávneným zásahom do práva
na ochranu jej osobnosti, bola verejne činnou a širšej verejnosti v SR nepochybne známou osobou,

ako politička zastávajúca v tom čase funkciu poslankyne D. F. Z. a súčasne predsedníčky parlamentnej
politickej strany Z. D. Z.. Periodikum PLUS 7 DNÍ, v ktorom boli sporné články a fotografie uverejnené
a ktorého vydavateľom je odporca, v rovnakom čase vychádzalo raz za týždeň v záhlaví na titulnej
strane prezentované ako spoločenský týždenník. Ide teda o „nositeľa“ slobody prejavu a poskytovateľa
informácii, na ktorého sa vzťahuje zvýšená ochrana (privilegované postavenie) poskytovaná novinárom,

resp. masmédiám (rozsudok ESĽP Prager a Oberschlick v. Rakúsko z 26. apríla 1995, sťažnosť č.
1 594/90, Bladet Tromso a Stemsaas v. Nórsko z 20. mája 1996, sťažnosť č. 21 980/93), ktorá však
nie je absolútna, má svoje hranice a vychádzajúc z konkrétnych okolností danej veci jej mieru treba
zohľadniť vo vzťahu k právam na ochranu osobnosti navrhovateľky. Ústavný súd SR už judikoval, že
všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného

práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva, alebo
slobody (pozri IV 256/07). Práva a slobody jedného sú teda obsahovo obmedzené právami iných, či už
tieto práva vyplývajú ako ústavne zaručené z ústavného poriadku, alebo z iných zákonov chrániacich
celospoločenské záujmy či hodnoty. Sloboda prejavu a právo na informácie sú síce zaručené a každý
má právo vyjadrovať svoje názory spôsobom vyplývajúcim z článku 26 ods. 1, 2 Ústavy SR, v niektorých

prípadoch však musí sloboda prejavu ustúpiť. K obmedzeniu slobody prejavu a práva vyhľadávať a
šíriť informácie možno nielen z dôvodov explicitne uvedených v článku 26 ods. 4 Ústavy, ale dôvodom
takéhoto obmedzenia môže byť tiež aj „ochrana práva a slobôd iných“, teda okrem iného aj záruky
vyplývajúce zo základného práva na ochranu osobnosti v rozsahu garantovanom v článku 19 Ústavy
a konkretizovanom najmä v § 11 a nasledovné OZ, ktoré chránia fyzické osoby vrátane navrhovateľky

pred neoprávnenými zásahmi zo strany iných osôb (pozri IV ÚS 107/2010).

Hranice prijateľnej kritiky sú širšie u politických osobností konajúcich v tomto postavení, ako u
súkromných osôb (Oberschlick č. 2 v. Rakúsko z 1. 7. 1997). Politik na rozdiel od súkromnej osoby
sa nevyhnutne vystavuje pozornej kontrole každého svojho slova a činu tak zo strany novinárov, ako

aj širokej verejnosti, preto musí prejavovať väčšiu mieru tolerancie. Práva na ochranu osobnosti sa
môžu samozrejme domáhať aj politici a ostatné verejne činné osoby. Meradlá posúdenia skutkových
tvrdení a hodnotových úsudkov sú však v ich prípade omnoho mäkšie v prospech novinárov a iných
pôvodcov týchto výrokov. Je to dané tou skutočnosťou, že osoba, ktorá vstupuje na verejnú scénu, musí
počítať s tým, že ako osoba verejne známa bude pod drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma o jej

tak profesný, ako aj súkromný život a súčasne ju hodnotí zvlášť, ak sa jedná o osobu, ktorá spravuje
verejné záležitosti (alebo sa o to v rámci politického boja usiluje). Je preto v týchto prípadoch nevyhnutný
benevolentnejší prístup k posúdeniu medzí prípustnosti uverejnenia informácii napr. súkromnej povahy,
resp. hodnotenie konania takejto osoby práve preto, že sú na ňu kladené náročnejšie požiadavky averejnosť je oprávnená získať o takejto osobe informácie vo výrazne širšom spektre, než ako by tomu
bolo u osoby mimo túto kategóriu predstaviteľov. Pri posudzovaní obsahu informácii, ktoré novinári
sprostredkúvajú, štrasburské orgány ochrany práva rozlišujú medzi faktami a hodnotiacimi úsudkami.

Vo veci Oberschlick v. Rakúsko (rozhodnutie z 23. 5. 1991) súd uviedol, že kým existencia faktov
by mala byť preukázaná, tak pravdivosť hodnotiacich úsudkov nepodlieha dokazovaniu. Nemožnosť
splniť požiadavku na preukázanie pravdivosti hodnotiaceho výroku a takáto požiadavka sama o sebe
porušuje slobodu prejavu, ktorá tvorí základnú súčasť práva chráneného článkom 10 Dohovoru. Vo
veci Jeruzalem v. Rakúsko (rozhodnutie z 27. 2. 2001) súd uviedol, že tam, kde vyhlásenie prerastie

do hodnotiaceho výroku, proporcionalita zásahu môže závisieť na tom, či existuje dostatočná skutková
základňa pre napadnuté vyhlásenie, pretože dokonca aj hodnotiaci výrok bez akejkoľvek skutkovej
základne na jeho podporu môže byť prehnaný. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu
realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí,
že pravdivá informácia nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak,
že skresľuje skutočnosť, či nie natoľko intímny, žeby odporoval právu na ochranu súkromia a ľudskej

dôstojnosti. Hodnotiaci úsudok naopak vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu
zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti a to na základe vlastných
(subjektívnych kritérii). Je však nutné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho
verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom
k výkonu kritiky, tzn. či prvoradým cieľom kritiky nie je hanobenie a zneuctenie danej osoby.

Na základe vyššie uvedených všeobecných princípov, premietnutých na konkrétne okolnosti prípadu,
dospel súd k týmto záverom.

Navrhovateľka tvrdila, že uverejnením fotografii č. 22 zo 4. 6. 2001 na str. 1 („V. sa dočkala“), na str.

8 („Privítací bozk“) k článku na str. 8 - 11 rubrika „AKTUÁLNE“ s názvom „V. sa dočkala“ autorsky
podpísanom D. R. bolo neoprávnene zasiahnuté do jej základných ľudských práv, najmä do jej práva na
ochranu osobnosti, súkromia a súkromného života, práva k obrazovým snímkam a uverejnením výrokov
č. 22 zo 4. 6. 2001 na str. 8 - 11 rubrika „AKTUÁLNE“ názov článku „V. sa dočkala“ autorsky podpísanom
D. R. a to: ...“pristúpil k svojej manželke a ... sa zvítali niekoľkými horúcimi bozkami...“ bolo neoprávnene

zasiahnuté do základných ľudských práv navrhovateľky, najmä do jej práva na ochranu osobnosti,
súkromia a súkromného života. Obidve fotografie uverejnené na strane 1 a 8 boli vyhotovené na letisku
v Bratislave po prílete manžela navrhovateľky V. N. z F. Ide o snímky zaznamenávajúce navrhovateľku
nie v súvislosti s výkonom jej verejnej činnosti, ale pri prejave súkromnej povahy, pričom na oboch
snímkach je spolu s manželom, z toho na jednej snímke ide o zachytenie prejavu intímnej povahy -

ich bozku. Rozhodujúcim faktorom pri posúdení ochrany súkromného života vs. sloboda prejavu by
mal byť príspevok publikovaných fotografií a článkov k diskusii o verejnom záujme (rozsudok ESĽP
Hannower v Nemecku z 24. 6. 2004). Hoci sloboda zahŕňa publikáciu fotografií, ide o oblasť, kde má
ochrana práv a povesti druhých zvláštnu dôležitosť. Prejednávaný prípad sa netýka šírenia „myšlienok“,
ale fotografií obsahujúcich veľmi osobné, či dokonca intímne „informácie“ o navrhovateľke. Publikované

fotografie a doprevádzajúce komentáre sa týkajú výlučne detailov súkromného života navrhovateľky.
Súd má zato, že verejnosť nedisponuje oprávneným verejným záujmom na zachytení a zverejnení jej
intímneho prejavu a teda na zverejnení detailného záberu pri jej bozku s inou osobou a ako sa po ceste
zvíta so svojim partnerom. Súd opätovne poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
podľa ktorej obmedzenie slobody vyjadrovania je náležité len za určitých okolností, pričom mantinely a

návod na posúdenie primeranosti boli stanovené v rozhodnutí o neprijatí sťažností ESĽP vo veci Sociéte
Prisma presse v. Francúzsku z 1. 7. 2003, Carolina von Hannover v. Nemecku, podľa ktorých život
politika (aj verejnej osoby) je chránený, ak je jediným účelom pre jeho zverejnenie uspokojiť zvedavosť
verejnosti a vytvoriť lukratívny obchod pre média. Dokonca aj keď sú osoby známe verejnosti, informácie
o súkromných aspektoch ich života musia prispievať k diskusii o problémoch vo verejnom záujme

spoločnostitedabezverejnéhozáujmuniejedanýdôvodzásahudosúkromiaajverejnýchosôb.Súdmá
zato, že uverejnenie týchto fotografií a to i v kontexte príslušných článkov nesúvisí so žiadnym aspektom
verejného pôsobenia navrhovateľky a sleduje tak len cieľ zaujatia verejnosti poodhalením jej súkromia.
Ako vyplýva z rozsudku odvolacieho súdu, už zo samotného titulku k predmetných fotografiám a článku
„V. sa dočkala“ možno ustáliť, že tu nešlo o dávku prípustného novinárskeho zveličenia, resp. opísanie

fotograficky zaznamenaného správania verejne činnej osobe na verejnom prístupnom mieste, ale o
snahu navrhovateľku ironizovať, zosmiešniť a podať opis spôsobom, ktorý by sa dotkol každej fyzickej
osoby nachádzajúcej sa na mieste a v postavení navrhovateľky. Súd má zato, že úmyslom odporcu,
s akým fotografie navrhovateľky a komentáre ohľadom týchto fotografií publikoval bolo ironizovanie,škandalizácia, provokácia a dehonestácia navrhovateľky. Jedná sa o exces, ktorý je hodnotený ako
zásah do osobnosti fyzickej osoby. Odporca nepreukázal, žeby mal súhlas na zachytenie a zverejnenie
jej intímneho prejavu a ani na jeho ďalšie použitie a šírenie. I v samotnom článku, v ktorom bola

fotografia zverejnená je uvedené, že navrhovateľka si neželala prítomnosť médií, keď sa na adresu
odporcu vyjadrila slovami „s vami sa rozprávať nebudem, choďte preč, odíďte!“ Bez existencie súhlasu
navrhovateľky na zverejnenie obrazových snímok zachytávajúcich ju s manželom pri prejavoch výlučne
súkromnej či intímnej povahy a súčasne bez preukázania existencie verejného záujmu dostatočne
opodstatňujúceho a ospravedlňujúceho nesporný zásah do sféry ochrany osobnosti navrhovateľky

je takýto zásah neoprávnený. Legitimitu zverejnenia nemožno dôvodiť a ústavnú ochranu slobode
prejavu nemožno poskytnúť, pokiaľ zverejnená informácia, fotografia bola dominantne motivovaná
túžbou poškodiť difamovanú osobu, pokiaľ šíriteľ sám poskytol informáciu bezohľadne. Súd má zato,
že v danom prípade ide výlučne o súkromie navrhovateľky a takéto jeho hodnotenie formou doslova
zlých klebiet je neprimerane prehnané, v rozpore s novinárskou etikou, zjavne so zlým úmyslom,
bez prítomnosti legitímneho záujmu verejnosti na poskytnutej informácii takéhoto druhu (nie vecnej,

nesledujúcejlegitímnycieľverejnéhozáujmu)ajepretoneprípustnýmneoprávnenýmzásahomdopráva
na ochranu osobnosti navrhovateľky a jej súkromia.

Navrhovateľka sa ďalej domáhala určenia, že výroky uverejnené v spoločenskom týždenníku PLUS 7
DNÍ,ročníkXaXIatovč.5z5.2.2001nastr.90,rubrika„SLOVOVYDAVATEĽA“názovčlánku„Labutia

pieseň V. O.“ autorsky podpísaným O. U., a to: ...“blízkeho priateľa pani predsedníčky niekoľko rokov
prakticky až do týchto dní hľadal Interpol pre spáchanie závažného ekonomického trestného činu..“ a
v č. 13 z 2. 4. 2001 na str. 8 - 10 rubrika „AKTUÁLNE“ názov článku „Rozzúrená šéfka národniarov“
autorsky podpísaný D. R. a to: ...“v parlamente došlo ku konfliktu medzi V. O. V. S. O., ktorý sa len
vďaka prítomnosti ďalšieho poslanca neskončil bitkou „Mám ho zobrať na záchod a nakopať do vajec?“

položila si rečnícku otázku... V. O....“ sú nepravdivé, zavádzajúce, vykonštruované, hrubo znevažujúce
občiansku česť a neoprávnene zasahujúce do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky. Vzhľadom k
tomu, že navrhovateľka tvrdila, že tieto odporcom publikované a označené výroky sú nepravdivé, bolo
povinnosťou odporcu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie, že ním uverejnené výroky
boli pravdivé. Odporca v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol a pravdivosť uvedených výrokov

nepreukázal.

Čo sa týka prvého z uvedených výrokov, navrhovateľka pri výsluchu uviedla, že návrh podala vo väzbe
na použitý pojem „spáchanie“ hoci platí prezumpcia neviny a jej manžel nebol odsúdený. Autor sporného
článku Ing. Miloš Luknár pri výsluchu uviedol, že vychádzal z informácii polície, ktoré keďže však boli

nejasné, čo sa týka trestného činu, ktorý mal spáchať, preto volil termín závažná ekonomická činnosť,
vychádzajúc z poznania, že Interpol nehľadá ľudí, ktorí páchali činy malého rozsahu. Z odporcom
predloženého rešeršu tlače - medialného archívu Newton Media a. s. vyplýva, že v rôznych médiách
boli v danom čase (kedy bol publikovaný i sporný výrok) zverejnené informácie o existencii konania
orgánov činných v trestnom konaní vo vzťahu k osobe V. N., na ktorého bol vydaný medzinárodný

zatykač. V žiadnom z nich však neboli informácie uvedené takým spôsobom, ako v spornom článku,
a teda že V. N. hľadal Interpol pre spáchanie závažného ekonomického trestného činu. Napr. v článku
zverejnenom v D. P. dňa 30. 1. 2001 s titulkom „O. priateľa hľadal Interpol“ je uvedené, že: „Hovorca
Prezídia policajného zboru SR M. Z. potvrdil D. P., že osoba s rovnakým menom (V. S.. N.) bola do 25.
1. 2001 objektom medzinárodného pátrania na základe žiadosti ruských orgánov. V.. N. je totiž obvinený

z ekonomického podvodu, za čo mu hrozí odňatie slobody až na 10 rokov. Ako však poznamenal M.. Z.,
pátranie sa skončilo, keďže V.. N. sa prihlásil v Rusku príslušnému prokurátorovi v polovicu januára tohto
roku...“ (čl. 639). Zo správ príslušných útvarov policajného zboru zabezpečených v konaní vedenom
na OS Čadca, pod sp. zn. 10C/575/2001, ktorých obsah súd prečítal na pojednávaní dňa 27. 2. 2015
vyplynulo, že k osobe V. N. v rokoch 2000 - 2002 neboli týmito útvarmi policajného zboru vykonávané

operatívne previerky, ani iné šetrenia jeho aktivít. Menovaného nemonitorovali a ani nerozpracovávali.
Vykonaným dokazovaním súd nemal v konaní preukázané, že V. N. hľadal Interpol pre spáchanie
závažného ekonomického trestného činu, tak ako bolo uvedené v spornom článku, pričom aj sám autor
článku pri výsluchu uviedol, išlo o jeho domnienku ohľadom druhu trestnej činnosti, pre ktorú malo byť
po V. N. vyhlásené pátranie. Keďže v danom prípade ide o tvrdenie faktu, nie o hodnotiaci úsudok, bolo

povinnosťou odporcu preukázať pravdivosť tohto tvrdenia, pričom odporca neuniesol dôkazné bremeno,
tzv.dôkazpravdyvovzťahukpredmetnémuvýrokuajehoskutkovémuzákladu.Súdmázato,žeodporca
zasiaholdoprávanavrhovateľkynasúkromie,ktorépatríakointegrálnasúčasťjednotnéhovšeobecného
práva na ochranu osobnosti tiež do rámca vymedzeného ustanoveniami § 11 - 13 OZ.Vo vzťahu k druhému výroku zverejnenom v článku s názvom „Rozzúrená šéfka národniarov“
súd uvádza, že rovnako ako v predchádzajúcom prípade odporca neuniesol dôkazné bremeno na

preukázanie pravdivosti uverejneného výroku. Navrhovateľka pri výsluchu uviedla, že túto vetu „Mám
ho zobrať na záchod a nakopať do vajec?“ nikdy nevyslovila. Autorka článku D. R. pri výsluchu uviedla,
že informácie o konflikte mala od p. O. a konkrétne od neho mala i túto citáciu navrhovateľky. V konaní
vypočutý svedok L.. S.V. O., A.. uviedol, že on osobne takýto výrok od navrhovateľky nepočul, nebol pri
tom, keď mal byť tento výrok povedaný. A ani si nespomína, žeby ho niekto iný informoval o takomto

výroku zo strany navrhovateľky a viac k veci uviesť nevedel. Z uvedeného vyplýva, že svedok Ing.
Víťazoslav Móric, PhD. nepotvrdil pravdivosť uvedeného výroku, nepotvrdil, že navrhovateľka tento
výrok vyslovila. Autorka článku D. R. uviedla, že výrok navrhovateľky prevzala od S. O., od ktorého
mala o konflikte informácie a teda nevychádzala z osobnej skúsenosti, pričom však L.. S. O., A..
uviedol, že tento výrok zo strany navrhovateľky nikdy nepočul. Iné dôkazy na preukázanie pravdivosti
tohto výroku odporca nenavrhol. Keďže aj v tomto prípade ide o uverejnenie faktov a nie hodnotiacich

úsudkov,bolopotrebné,abyodporcapreukázalpravdivosťtýchtozverejnenýchfaktov.Anivtomtosmere
odporca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko obaja svedkovia uviedli, že takýto výrok nepočuli a teda
nepreukázal pravdivosť tohto výroku.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca dlhodobo, intenzívne dehonestoval osobu

navrhovateľky, zo spôsobu akým to robil nemožno ustáliť, žeby jeho cieľom bolo vecne kriticky
informovať o jej osobnom živote a súkromí, ako politicky činnej osoby, ale že mu išlo predovšetkým o
jej zhanobenie, dehonestáciu, škandalizáciu a urážku. Z uvedených dôvodov súd konštatuje existenciu
neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky a preto súd návrhu i vo zvyšnej
časti vyhovel.

Súd vyhovel návrhu navrhovateľky v časti, v ktorej sa domáhala uloženia povinnosti odporcovi strpieť
zverejnenie sporných výrokov, ktorými súd - vo výrokoch uvedených v bode I/ a II/ tohto rozsudku -
konštatoval porušenie práva na ochranu osobnosti navrhovateľky spornými výrokmi na jeho náklady
- a to menovite v tom istom týždenníku PLUS 7 DNÍ, v ktorom boli zverejnené i sporné výroky s

tým, že v záujme jednoznačnosti, určitosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia konštatoval porušenie
konkrétnych osobnostných práv navrhovateľky, vymenovaných vo výrokoch I/ a II/ tohto rozsudku bez
výrazu „najmä“, v ktorej časti posúdil návrh navrhovateľky ako nedôvodný. Súd má za to, že tým rozhodol
v medziach uplatneného návrhu navrhovateľky bez toho, aby ho prekročil, naopak vyhovel mu len
čiastočne (súd tiež nevyhovel návrhu v časti na určenie popri TASR troch ľubovoľných tuzemských

periodík na zverejnenie výroku súdu podľa „vlastného výberu“ navrhovateľky, ale vybral spomedzi
množinytaktonavrhovateľkouvnávrhuurčenýchperiodíklenjednokonkrétne)nevidiacdôvodvovzťahu
k odporcovi na autoritatívne zverejnenie vo väčšom rozsahu - tzn. vo viacerých periodikách a považujúc
túto požiadavku za neprimeranú okolnostiam konkrétnej veci, pretože preukázane viaceré média, najmä
tlačené periodiká v rozhodnom období zverejnili informácie obdobného charakteru, voči ktorým však na

rozdiel od odporcu navrhovateľka obdobné nároky neuplatnila (s výnimkou týždenníka O. - v konaní
Okresného súdu Čadca, vedenom pod sp. zn. 10C/575/2001).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O. s. p. a navrhovateľke priznal plnú náhradu
trov konania - vo výške 100%, pričom s poukazom na § 151 ods. 7 O. s. p. o výške náhrady trov

konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Predmetom konania
bol 1./ návrh navrhovateľky na uloženie povinnosti odporcovi (výrok I.), ďalej 2./ určujúci výrok (výrok
II.) a 3./ náhrada nemajetkovej umy v peniazoch v sume 16 596,96 € (500 000,- Sk). Vo vzťahu k 1./ a
2./ petitu mala navrhovateľka v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti - súd uložil odporcovi
povinnosť strpieť zverejnenie textu uvedeného vo výroku rozsudku v týždenníku PLUS 7 DNÍ a nie ako

žiadalanavrhovateľka,abydalananákladyodporcukdispozíciiTlačovejagentúreSRatromtuzemským
periodikám podľa vlastného výberu na uverejnenie text uvedený vo výroku rozsudku a zároveň súd
konštatoval porušenie konkrétnych osobnostných práv navrhovateľky bez výrazu „najmä“. Pokiaľ ide o
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľka si uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
16 596,96 € (500 000,- Sk), pričom právoplatnými rozhodnutiami súdov v danej veci jej bolo priznaných

celkom 9 638,78 €, pričom rozhodnutie o výške plnenia - náhrady nemajetkovej ujmy, záviselo od úvahy
súdu. Z uvedených dôvodov súd v danom prípade o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3
O. s. p. a navrhovateľke priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.