Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714010391
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8714010391.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Monoka a JUDr. Evy Pirkovskej na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.03.2015 v Prešove
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaných P. C. a U. M. a
prokurátora z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/101/2014 zo dňa 09.12.2014 vo
výroku o vine v časti, ktorým boli obaja obžalovaní P. C. a U. M. uznaní vinnými zo spolupáchateľstva
zločinu lúpeže podľa § 20 k § 188 ods. 1, 2 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/
Tr. zákona, ako aj výrok o treste a náhrade škody.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaných

1/ P. C. - nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom Q. D.,
A. T. XX/XX, okr. O., t. č. v ÚVV a ÚVTOS

F. od 13.04.2014

2/ U. M. - nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom E. č. XX, okr.
F., t. č. v ÚVV a ÚVTOS F. od 14.04.2014

u z n á v a v i n n ý m i ,ž e

dňa 13.04.2014 v čase okolo 00:30 hod. v F. na sídlisku U. na ulici P. vo vzdialenosti 11 metrov od

križovatky ulíc D. X. a P. za použitia násilia prepadli U. W., nar. XX.XX.XXXX, a to tým spôsobom, že
ho fyzicky napadli tak, že ho sledovali počas chôdze po ulici z baru, kde spolu predtým sedeli, postupne
sa potichu k nemu priblížili zozadu, obž. P. C. udrel poškodeného do tváre, zhodil ho na zem, obaja ho
začali udierať päsťami do rôznych oblastí jeho tela, držali ho za nohy, keď poškodený sa bránil kopaním,
obž. P. C. mu prehľadával vrecká a pri tomto útoku mu potrhali nohavice, odtrhli vrecko a keď poškodený
začal kričať, obž. U. M. sa vzdialil od poškodeného a z miesta činu odchádzal preč, pričom obž. P. C.
naďalej poškodeného udieral, kopol do neho a z miesta činu odišiel preč, pričom obaja obžalovaní odišli

do baru L. v F. a počas tejto cesty obž. P. C. chcel použiť bankomatové karty, ktoré predtým skutkom v
bode 2/ v bare Galaxy odcudzil poškodenému U. W.,

t e d a

- spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej vecit ý m s p á c h a l i

- v spolupáchateľstve zločin lúpeže podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr. zákona, a za to im

u k l a d á

obžalovanému P. C.

za uvedený zločin, ako aj za prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,
elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona, z ktorého bol uznaný

vinným napadnutým rozsudkom,

podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 2, § 38 ods. 2 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 3 a 1/2 (tri a pol) roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona pre účely výkonu uloženého trestu ho zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

obžalovanému U. M.

podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3
(troch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona pre účely výkonu uloženého trestu ho zaraďuje do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodeného U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., S. XXXX/XX, s
nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/101/2014 zo dňa 09.12.2014 boli obaja obžalovaní P.
C. a U. M. uznaní vinnými zo spolupáchateľstva zločinu lúpeže podľa § 20 k § 188 ods. 1, 2 písm. d/ Tr.
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona pre skutok uvedený v napadnutom rozsudku
pod bodom 1/ na tom skutkom základe, že

dňa 13.04.2014 v čase okolo 00:30 hod. v F. na sídlisku U. na ulici P. vo vzdialenosti 11 metrov od
križovatky ulíc D. X. a P. za použitia násilia prepadli U. W., nar. XX.XX.XXXX, a to tým spôsobom, že
ho fyzicky napadli tak, že ho sledovali počas chôdze po ulici z baru, kde spolu predtým sedeli, postupne
sa potichu k nemu priblížili zozadu, obž. P. C. udrel poškodeného do tváre, zhodil ho na zem, obaja ho
začali udierať päsťami do rôznych oblastí jeho tela, držali ho za nohy, keď poškodený sa bránil kopaním,

obž. P. C. mu prehľadával vrecká a pri tomto útoku mu potrhali nohavice, odtrhli vrecko a keď poškodený
začal kričať, obž. U. M. sa vzdialil od poškodeného a z miesta činu odchádzal preč, pričom obž. P. C.
naďalej poškodeného udieral, kopol do neho a z miesta činu odišiel preč, pričom obaja obžalovaní odišli
do baru L. v F. a počas tejto cesty obž. P. C. chcel použiť bankomatové karty, ktoré predtým skutkom v
bode 2/ v bare L. odcudzil poškodenému U. W., čím takto svojím konaním nespôsobili poškodenému U.

W. žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, a poškodením nohavíc mu spôsobili škodu,
ktorá nie je presne určená,

a obžalovaný P. C. v bode 2/ napadnutého rozsudku bol uznaný vinným aj z prečinu neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa

§ 219 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe že,dňa 12.4.2014 v čase po 23.00 hod. v F. na ulici T. v bare L. využil, že poškodený U. W. sa vzdialil
od stola, pri ktorom s obvineným a ďalšími osobami sedel a z jeho kapsičky mu ukradol plastovú kartu

s označením SLOVAK LINES, plastovú kartu spoločnosti Orange s vylomenou SIM kartou a ručne
písanými číselnými kódmi a bankomatovú platobnú kartu MasterCard Premia číslo XXXX XXXX XXXX
XXXX na meno U. W. s dobou platnosti 10/15 spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147,
921 22 Piešťany, IČO: 36234 176 a túto kartu dňa 13.04.2014 v čase o 00:59 hodine použil v bankomate
ČSOB v Poprade na ulici T. za účelom zistenia zostatku na karte, pričom nebola uskutočnená žiadna

iná transakcia,

za čo bol obžalovanému P. C. podľa § 188 ods. 2 s použitím § 41 ods. 2 Tr. zákona uložený úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, a

obžalovanému U. M. podľa § 188 ods. 2 s použitím § 39 ods. 1 Tr. zákona bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 30 mesiacov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poškodený U. W. bol so svojím nárokom na náhradu škody podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázaný

na občianske súdne konanie.

Povyhlásenírozsudku,ktoréhoboliosobneúčastníobajaobžalovaní,ichobhajcoviaaprokurátor,podali
odvolanie obžalovaní M. C. a J. M., čo vyplýva zo zápisnice z hlavného pojednávania. Prokurátor podal
odvolanie dňa 11.12.2014, ktorého rozsah dodatočne špecifikoval iba proti výroku o treste uloženom

obž. J. M..

V dodatočne predložených dôvodoch odvolania obžalovaný M. C. prostredníctvom svojho obhajcu
vyslovil názor, že prvostupňový súd pochybil, pretože nevyhodnotil riadne skutkový stav a na základe
takého hodnotenia nesprávne rozhodol. Predovšetkým poukázal na skutočnosť, že sa k celému konaniu

priznal, konal v zlosti na poškodeného, ktorý sa s ním najprv dohodol na tom, že mu zabezpečí za
odmenu pracovníčky na šitie hokejových rukavíc, no tento sa v podstate o takúto činnosť nezaujímal a
zaujímal sa iba o sex s malými H.. Jemu za túto činnosť sľúbil odmenu, slovo však nedodržal a nemal tak
v podstate ani na cestu domov. Dal poškodenému iba príručku, nič neulúpil, nechcel lúpiť a ani nemal
úmysel lúpiť. Prvostupňový súd pochybil aj pri vyhodnotení dôkazov, pretože pri správnom vyhodnotení

by dospel k záveru, že v jeho konaní vidieť iba naplnenie skutkovej podstaty výtržníctva. Tiež bola zle
vyhodnotená osoba poškodeného a to tým, že nesprávne boli vyhodnotené jej pohnútky, jej povaha a
osobnosť. Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods.
1 písm. c/ Tr. poriadku zrušil a vrátil ju okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný J. M. taktiež odôvodnil svoje odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu, v ktorom vyhodnotil
predmetný rozsudok ako nezákonný a nespravodlivý, a preto v rámci svojho zákonného práva podal
proti jeho obsahu odvolanie, lebo sa necíti byť vinným zo spáchania zločinu lúpeže. Hoci prvostupňový
súd vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom svedkov a prečítaním listinných dôkazov, došlo zo
strany prvostupňového súdu k pochybeniu v tom, že nebolo riadne zabezpečené objasnenie veci v

súlade s okolnosťami, na ktoré poukázala obhajoba. Zásadne namieta, že v jeho prípade ako druhého
páchateľa sa prvostupňový súd vôbec nevysporiadal s preukázaním existencie pohnútky vykonať
lúpežné prepadnutie spolu s M. C., u ktorého tento motív bol započatý odcudzením plastových kariet už
v bare L. jeho samostatným konaním. Aj napriek tomu, že prvostupňový súd konštatuje vyhodnotenie
spoločného konania pri tomto zločine lúpeže počas trestného konania, nebol vyprodukovaný žiadny

dôkaz o tom, že sa mali dohodnúť s M. C. na prevedení tohto lúpežného prepadnutia voči poškodenému
J.W..Naopak,zhodnepotvrdili,žeodchodzbarubolnasmerovanýlenktomu,abyzabránilispoločnému
odchodu poškodeného s K. T.. Trvá na tom, že nenaplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty
trestného činu lúpeže, lebo z jeho strany nebolo použité násilie s úmyslom zmocniť sa cudzej veci.
Naopak, bolo preukázané, že na mieste činu hliadka polície našla zničené nohavice poškodeného

W. a sumu 10,- eur. Kritického dňa poškodeného videl prvýkrát. Ako bolo zistené, že poškodený W.
nesúhlasil s prítomnosťou jeho osoby v ich spoločnosti, preto aj v samotnom bare sedel pri inom stole.
Vzhľadom k tomu, že sa nenachádzal v spoločnosti poškodeného, nebol ani vytvorený priestor, aby
spolu komunikovali a tým by sa mohol dozvedieť bližšie skutočnosti o jeho osobe. Len zo samotnéhosprávania poškodeného ku K. T. a jeho sexuálnym narážkam predpokladal, že nemôže ísť o osobu
staršiu ako do 60 rokov. Podotýka, že poškodený W. mal vtedy požité alkoholické nápoje podobne ako
ods. M. C., čiže jeho prvotná výpoveď po príchode hliadky na miesto činu bola aj z toho dôvodu značne

nepresná, chaotická a zmätená. Ako vyplynulo z úradných záznamov hliadky a samotných výpovedí
svedkov R. Y., M. Q. a R. O., tak poškodený najprv označoval za páchateľov muža a ženu, pričom
najmenej jeden z nich mal byť H.. Prvostupňový súd vôbec nevzal do úvahy podstatnú skutočnosť, že
poškodenýpoužívavbežnomživotedioptrickéokuliare,ktorémupoprvotnomútokuP.C.spadlidotrávy.
Nebola preukázaná aktívna účasť jeho osoby v takom rozsahu, ako súd vymedzuje v skutkovom výroku

tým, že mali obaja poškodeného udierať päsťami do rôznych častí tela. Nie je pravdivá tá časť výpovede
poškodeného, že mu mal aj spôsobiť bolestivé zranenia pri tomto incidente, keď na druhej strane si tieto
zranenia nevyžiadali lekárske ošetrenie, čiže ani jeho následnú práceneschopnosť. Skutočnosť, že bol
na mieste činu a svojou pasivitou umožnil obž. M. C.točiť na poškodeného, nemôže zakladať naplnenie
priameho úmyslu tak, ako to vyšpecifikoval prvostupňový súd u M. C.. Bol z celej tejto situácie zmätený a
nevedel, ako má reagovať po tak intenzívnych prejavoch fyzických útokov obž. C. na poškodeného. Hoci

obžalovaný M. C. pokračoval vo svojom útoku na osobu poškodeného a ten sa bránil kopaním, svoju
účasť na tomto incidente ukončil samostatným odchodom za K. T.. Nesúhlasí preto, že ho prvostupňový
súd uznal vinným a odsúdil ho z tak závažného zločinu lúpeže, hoci nikdy v minulosti za takýto alebo
podobnýtrestnýčinnebolodsúdený.Zuvedenýchdôvodovpovažujenapadnutýrozsudokzanezákonný
a nespravodlivý a navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok a vo veci rozhodol podľa § 285 písm. c/ Tr.

poriadku a oslobodil ho spod obžaloby.

Prokurátor v úvode svojho odvolania zrekapituloval obsah napadnutého rozsudku, ktorý vo výroku o
treste vo vzťahu k obžalovanému U. M. považuje za nezákonný. Po citácii ustanovení § 34 a 39 Tr.
zákona vyslovil, že okresný súd sa nimi dôsledne neriadil, čím naplnil odvolací dôvod uvedený v § 321

ods. 1 písm. d/, e/ Tr. poriadku. Súd pri ukladaní trestu J. M. použil ustanovenie § 339 ods. 1 Tr. zákona,
pretože jeho činnosť a miera účasti na spáchaní trestného činu je podstatne nižšia než u obžalovaného
M. C. a uloženie trestu pri použití trestnej sadzby ustanovenej pri § 188 ods. 2 Tr. zákona by bolo pre
páchateľa neprimerane prísne. Na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na dosiahnutie účelu trestu u
neho postačuje trest kratšieho trvania v rozsahu uvedenom vo výroku. V tejto súvislosti považuje za

potrebné v prvom rade uviesť, že obžalovaný J. M. sa aktívne zúčastnil na predmetnom trestnom čine.
O tejto jeho aktívnej účasti svedčila jednak výpoveď obž. M. C., výpoveď poškodeného J. W. a svedkyne
K. T. či už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Nakoniec túto svoju účasť potvrdil
aj samotný obžalovaný pri záverečnej reči, kde uviedol, že držal poškodeného za nohy. Obžalovaný
J. M. taktiež vedel o tom, čo má obž. M. C. v úmysle, kde toto potvrdil na hlavnom pojednávaní. S.

skutočnosti potvrdzuje aj samotný okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, kde uvádza, že
obž.M.bolznámyzáujemobž.M.C.ovyplateniepeňazípoškodenýmapočasschôdzezískalinformácie
o záujme obž. C. o použitie fyzickej sily proti poškodenému. Proti týmto informáciám nič neurobil a mlčky
ich podporoval tým, že naďalej kráčal za poškodeným a po uskutočnení útoku obž. C. podporil jeho
konanie a to minimálne držaním za nohy poškodeného pri kopaní a pri prehľadávaní vrecka obž. C.. Z

uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že činnosť a miera obž. J. M. bola pri trestnom čine dostatočne
vysoká, a preto nemožno súhlasiť s okresným súdom, že bola podstatne nižšia v porovnaní s činnosťou
a mierou účasti obžalovaného M. C.. Taktiež poukázal aj na závažnosť spáchaného trestného činu, a to
na skutočnosť, že v prípade poškodeného sa jednalo o chránenú osobu, nakoľko išlo o muža vo veku
69 rokov. Obž. J. M. síce nemusel poznať presný vek poškodeného, avšak ako uviedol v prípravnom

konaní vo svojej výpovedi vo vzťahu k poškodenému, vnímal ho ako staršieho pána vo veku okolo 60-70
rokov. Z toho jasne vyplýva, že v čase spáchania trestného činu považoval poškodeného za osobu
vyššieho veku. V tejto súvislosti považoval za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že obžalovaný J. M.
bol štyrikrát postihnutý za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa dopustil vo vzťahu
k ženám, čo preukazuje u obžalovaného sklon k násiliu páchanom na slabších osobách. Taktiež nie je

možné sa stotožniť s tvrdením súdu, že trestom uloženým obžalovanému J. M. sa dosiahne jeho účel
a splní si prvky individuálnej a generálnej prevencie. Naopak, má za to, že použitie § 39 Tr. zákona pri
ukladaní trestu môže vyvolať v radoch jeho známych dojem, že aj pri násilnej trestnej činnosti, ktorej
závažnosť a nebezpečnosť pre spoločnosť je nepochybne vysoká, konajúce súdy aplikujú pri výmere
trestuust.§39Tr.zákonaaukladajútrestypodzákonomstanovenúdolnúhranicutrestnejsadzby.Ztoho

dôvodu by nebola funkcia generálnej prevencie uloženého trestu aplikáciou § 39 Tr. zákona dostatočne
zaručená. Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/
Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému J. M. a v súlade
s ust. § 322 ods. 3 Tr. poriadku vo veci sám rozhodol.Na podklade takto riadne a včas podaných odvolaní osobami na to oprávnenými krajský súd, nezistiac
dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods.

1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podali
odvolatelia odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na
chyby nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolania
obžalovaných sú čiastočne dôvodné, avšak z iných ako namietaných dôvodov, a odvolanie prokurátora
je taktiež opodstatnené.

V prvom rade odvolací súd preskúmaval procesný postup konajúceho súdu, či tento netrpí takými
podstatnými chybami, v dôsledku ktorých by bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Na tomto
mieste je potrebné konštatovať, že konajúci súd vykonal dokazovanie v súlade s pravidlami stanovenými
procesným predpisom a v rozsahu navrhnutom procesnými stranami. Obžalovaní mali možnosť vyjadriť
sa ku skutkom, ktoré sa im kládli za vinu, mali možnosť vypočúvať svedkov, ako aj ich obhajcovia, pričom

im bola poskytnutá aj možnosť predniesť argumenty pre ich nevinu v rámci záverečnej reči a posledného
slova.

Z výsledkov zákonne zabezpečenej dôkaznej situácie konajúci súd ustálil skutkový stav uvedený vo
výroku tohto rozsudku, pričom svoje skutkové zistenia opieral predovšetkým o výpovede poškodeného

J. W., o výpovede obžalovaných M. C. a J. M., ako aj svedkyne K. T., ale aj o listinné dôkazy, ktoré
sú obsiahnuté v spise. Obsah vykonaných dôkazov a ich hodnotenie je rozvedené v odôvodnení
napadnutého rozsudku, ktoré považuje odvolací súd za súladné s ust. § 168 ods. 1 Tr. poriadku, a preto
naň v celom rozsahu odkazuje.

Z pohľadu odvolacích námietok považuje za podstatné uviesť, že obžalovaný M. C. nepoprel fyzický útok
na poškodeného J. W., avšak tento popisoval o podstatne menšej intenzity ako to uvádzal poškodený
J. W. a súčasne popieral motív získať finančné prostriedky.

O úmysle obžalovaného M. C. odňať poškodenému násilím peniaze svedčí tá skutočnosť, že

poškodenému počas jeho fyzického napadnutia prehľadával vrecká, k čomu sa vyjadril poškodený W..
To, že použité násilie smerovalo k takémuto úkonu, svedčí aj poškodenie ošatenia J. W., ktorý mal
nielen roztrhnuté nohavice, ale aj odtrhnuté vrecko. Ak by obžalovaný M. C. chcel iba poškodeného
zbiť, pretože ho nazlostil, ako to tvrdil vo svojej výpovedi, k roztrhnutiu nohavíc by nedošlo a už vôbec
by nedošlo k odtrhnutiu vrecka. Okrem toho obž. J. M. tvrdil, že obž. M. C. po ukončení útoku na

poškodeného po príchode k nemu a svedkyni K. T. sa vyjadril, že poškodený žiadne peniaze pri
sebe nemá. Uvedené zistenia teda bez rozumných pochybností preukazujú, že obž. M. C. napadol
poškodeného J. W. v úmysle zmocniť sa finančných prostriedkov, ktoré mal mať poškodený pri sebe,
pritom motív jeho konania je potrebné vyvodiť z jeho výpovede, keď tvrdil, že poškodeného v závere
útoku kopol do nohy, asi do stehna, vynadal mu a tiež mu povedal, že klame, lebo mu nedal peniaze,

ktoré mu sľúbil.

Pokiaľ ide o účasť obž. U. M. na tomto útoku poškodeného, odvolací súd sa stotožnil so záverom
konajúceho súdu, že tento sa bezprostredne podieľal na fyzickom útoku poškodeného za účelom
získania finančných prostriedkov. Útok obž. J. M. potvrdil samotný poškodený, ktorý popísal mieru jeho

účasti, pričom roztrhnutie nohavíc poškodeného po celej jeho dĺžke na oboch stranách z vnútornej strany
preukazujetvrdeniepoškodeného,žehoobajaobžalovanímalichytiťzanohyanásledkomťahunohavíc
došlo k ich roztrhnutiu. Skutočnosť, že obž. J. M. bol účastný fyzického napadnutia, potvrdil aj obž. M.
C. a čiastočne aj svedkyňa K. T., ktorá vypovedala, že M. robil nejaké pohyby pri poškodenom, ktoré ale
nevedela popísať. Túto časť výpovede svedkyne je potrebné hodnotiť ako snahu napomôcť obž. J. M.,

pretože táto svedkyňa v prípravnom konaní dňa 13.04.2014 pred vyšetrovateľom vypovedala, že obaja
obžalovaní poškodeného bili, udierali ho päsťami aj doňho kopali. Aj keď svedkyňa v ďalšej výpovedi v
prípravnom konaní dňa 02.07.2014 konanie obž. J. M. opisovala bez násilia, t. j. že obž. M. iba chodil
okolo ležiaceho poškodeného W., pohyboval sa okolo neho a nevidela, aby ho udrel alebo kopol, túto
zmenuvosvojejvýpovedižiadnymspôsobomnezdôvodnila,apretopokiaľideohodnoteniejejvýpovedi,

jenevyhnutnépovažovaťjejprvotnúvýpoveďzahodnovernú,keďžekuskutkuvypovedalavkrátkejdobe
po jeho spáchaní a vtedy si priebeh skutkového deja pamätala najviac. Neboli zistené žiadne okolnosti,
pre ktoré by svedkyňa K. T. mala pri tejto prvej výpovedi uvádzať skutočnosti, ktorých účastná nebola,
resp. pre ktoré by chcela obžalovaným poškodiť. Naopak, odvolací súd zastáva názor, že v priebehukonania zmenila svedkyňa svoju výpoveď iba v snahe pomôcť minimálne obž. M. vyviniť sa, a obž. M.
C. napomôcť aj tým, že jeho násilie smerujúce voči poškodenému popisovala aj v konaní pred súdom
podstatne miernejšie. Ostatne, táto prvá výpoveď svedkyne K. T. korešponduje výpovedi poškodeného

J. W., najmä pokiaľ ide o spôsob použitia násilia. Ak by svedkyňa nevidela priebeh skutkového deja,
nemohla by totožne s poškodeným J. W. popísať použité násilie, t. j. že obaja obžalovaní poškodeného
kopali a udierali päsťami, ale od počiatku by tvrdila skutočnosti, ktoré prezentovala v konaní pred súdom.

Poškodenie nohavíc z ich vnútornej strany roztrhnutím po celej ich dĺžke popisoval poškodený J. W.

tak, že ho obaja obžalovaní chytili každý za jednu nohu. Niet sporu o tom, že nohavice poškodeného
boli uvedeným spôsobom roztrhnuté, čo potvrdzovali aj svedkovia R. Y., či Ľ. F., ktorí na mieste činu
vykonávali prvotné úkony a teda prišli do styku s poškodeným bezprostredne po spáchaní skutku. K
roztrhnutiu nohavíc po celej ich dĺžke podľa názoru odvolacieho súdu by pri útoku na poškodeného
iba jednou osobou nedošlo. Je potrebné si uvedomiť, že poškodený mal nohavice na sebe, bránil sa
kopaním, a preto jeden útočník nemohol napnúť nohavice na obidvoch nohách poškodeného súčasne

tak, že ťahom by švíky na nohaviciach povolili. Preto tvrdenie poškodeného, že k roztrhnutiu nohavíc
došlo v čase, keď mu každý z obžalovaných držal jeho nohu, bolo vyhodnotené ako hodnoverné.

Za danej dôkaznej situácie preto konajúci súd správne postupoval, ak vyvodil záver, že obaja obžalovaní
použili fyzické násilie voči poškodenému.

Je pravdou, že predchádzajúca dohoda medzi obžalovanými ohľadne odcudzenia peňazí za použitia
násilia voči fyzickej integrite poškodeného pred útokom z dôkaznej situácie nevyplynula, keďže obaja
obžalovaní popreli akýkoľvek lúpežný úmysel. Z okolností spáchania činu je však nutné usudzovať
na konkludentnú formu dohody medzi obžalovanými, keď obž. J. M. sa pripojil k už vedenému

fyzickému útoku zo strany obž. M. C. voči poškodenému J. W., pritom obž. M. C. prehľadával vrecká
poškodenému. Týmto konaním obž. J. M. naplnil časť objektívnej stránky zločinu lúpeže, čo postačuje
na spolupáchateľstvo spáchať trestný čin, keďže sa bezprostredne podieľal na naplnení znakov zločinu
lúpeže.

Odvolacia námietka týkajúca sa hodnovernosti výpovede poškodeného nie je opodstatnená. Znalkyňa z
odboru psychológie totiž uviedla po znaleckom vyšetrení, že je málo pravdepodobné, aby si poškodený
takú udalosť vymyslel v celom rozsahu, pokiaľ bol pod vplyvom alkoholu, tak mohlo dôjsť ku skresleniu
opisu udalostí. Tiež bolo zistené, že poškodený má tendenciu vypovedať sociálne žiaducim spôsobom,
tedavosvojprospechaprispôsobiťvýpoveďtak,abybolprijatýon.Uvedenýzáveralenespochybňujeto,

žesaskutokstal.Najehozákladebolopotrebnéhodnotiťvýpoveďpoškodenéhoopatrnejšievovšetkých
popisovaných udalostiach, na čo prihliadal aj konajúci súd, keď skutkové okolnosti oproti obžalobe
upravil vypustením skutkového tvrdenia o odcudzení finančnej hotovosti vo výške 150,- eur.

Konajúci súd posúdil po právnej stránke konanie oboch obžalovaných ako zločin lúpeže podľa § 188

ods. 1, 2 písm. d/ Tr. zákona s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona.

S touto právnou kvalifikáciou skutkových tvrdení ustálených konajúcim súdom sa odvolací súd
nestotožnil. Skutkové zistenia totiž neobsahujú žiadne okolnosti, ktoré by preukazovali použitie
kvalifikačného momentu uvedeného v § 139 písm. e/ Tr. zákona. Z nich totiž nevyplýva, aby obaja

obžalovaní skutok spáchali práve v súvislosti s tým, že poškodený bol vo veku nad 60 rokov, teda
aby jeho fyzické dispozície práve pre vek využili v súvislosti so spáchaním skutku, pretože vedeli, že
bude klásť menší odpor a bude tak ľahšou obeťou ich trestnej činnosti. Úmyslom konania obžalovaného
M. C. bolo síce získať finančné prostriedky, ktoré mu poškodený J. W. sľúbil vyplatiť, aj za použitia
násilia, ku ktorému konaniu pristúpil ako spolupáchateľ i obž. J. M., avšak súvislosť medzi vekom

poškodeného a spáchaním skutku z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva. Preto samotné
zistenie, že poškodený J. W. bol v čase spáchania skutku chránenou osobou, čo je v skutkových
zisteniach zvýraznené iba uvedením dátumu jeho narodenia, nemôže byť posudzované ako okolnosť,
ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, pokiaľ toto zistenie nie je v súvislosti s konaním
páchateľov. So zreteľom na uvedené potom odvolací súd uzavrel, že konajúci súd pochybil, ak pri

právnom posúdení skutku prihliadal aj na vek poškodeného ako na okolnosť podmieňujúcu použitie
vyššej trestnej sadzby, dôsledkom čoho bola nesprávna právna kvalifikácia, a teda nesúlad s Tr.
zákonom.Prokurátor odvolaním namietal použitie zmierňujúceho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona pri ukladaní
trestu obž. J. M., keďže neboli zistené žiadne okolnosti alebo pomery páchateľa takého charakteru, ktoré
by opodstatňovali postup zvolený konajúcim súdom.

Odvolací súd sa stotožnil s uplatňovanou námietkou prokurátora, že aplikácia zmierňovacieho
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona je možná iba v prípade, pokiaľ existujú také okolnosti prípadu alebo
pomery páchateľa, ktoré nie sú bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami, Preto mimoriadne zníženie trestu
nemôže odôvodniť len samotná miera účasti páchateľa na trestnom čine, či vedenie riadneho života

pred spáchaním trestného činu.

Podľa ustálenej súdnej praxe sa za mimoriadne pomery páchateľa podľa § 39 ods. 1 Tr. poriadku
považujú okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchaniu trestného činu, preto za takéto okolnosti
možno považovať napr. situáciu páchateľa, ktorý sa skutočne stará o väčší počet osôb, odkázaných na
jeho výživu, alebo ktoré sú dokonca v jeho osobitnej starostlivosti, keď neprítomnosť páchateľa, ktorý si

plnil riadne tieto povinnosti, v rodine po dlhší čas by mohla ohroziť riadnu výživu a výchovu týchto osôb,
vážne ochorenie páchateľa. To znamená, že ide o také pomery na strane páchateľa, že trest odňatia
slobody uložený v rámci zákonnej sadzby, aj keď na dolnej hranici, by sa u tohto páchateľa dôvodne
pociťoval ako podstatne citeľnejší než u iných páchateľov a bol príliš prísny.

Okolnosťami prípadu sa rozumejú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posudzovanie povahy a
závažnosti spáchaného trestného činu a možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu
odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty
spáchaného trestného činu, pokiaľ ich význam a intenzita naplnenia výraznejšie vybočujú z obvyklých
prípadov takýchto trestných činov a odôvodňujú zhovievavejší postup pri trestaní.

V posudzovanom prípade konajúci súd odôvodnil aplikáciu ustan. § 39 ods. 1 Tr. zákona iba nižšou
mierou účasti obž. J. M. na spáchanom trestnom čine, čo nemožno v zmysle § 39 ods. 1 považovať za
takú okolnosť prípadu, ktorá by odôvodňovala aplikáciu tohto ustanovenia. Na túto skutkovú okolnosť
možno prihliadať iba pri ukladaní trestu vo vzťahu k jeho individualizácii s poukázaním na zásadu

uvedenú v § 34 ods. 5 Tr. zákona. Použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona pri ukladaní trestu obž.
J. M. tak nebolo v súlade so zákonom, čo bol dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o
treste u obž. J. M. podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku.

V nadväznosti na vyššie rozvedené zistenia preto odvolací súd na podklade odvolania oboch

obžalovaných a prokurátora zrušil napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/, 3 Tr.
poriadku v časti, ktorým boli obaja obžalovaní uznaní vinnými zo spolupáchateľstva zločinu lúpeže
podľa § 20 k § 188 ods. 1, 2 písm. d/ Tr. zákona, a naň nadväzujúce výroky o treste a náhrade škody.

Konajúci súd vykonal dokazovanie v takom rozsahu, ktoré postačovalo na rozhodnutie vo veci samej

a toto mohlo byť podkladom aj pre rozhodnutie v odvolacom konaní. Preto odvolací súd po zrušení
napadnutého rozsudku rozhodoval vo veci sám. So zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania,
ktoré nepreukázali predchádzajúcu dohodu medzi oboma obžalovanými o napadnutí poškodeného
za účelom zmocnenia sa jeho finančných prostriedkov, odvolací súd upravil skutok pod bodom 1/
napadnutého rozsudku tak, že z neho vypustil tvrdenie o predchádzajúcej dohode a súčasne vypustil

aj konštatovanie „poškodenému zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie spôsobené neboli a bola
mu spôsobená presne neurčená škoda poškodením nohavíc“, ktoré nemalo žiadny vplyv na posúdenie
skutku.

Takto upravený skutok následne odvolací súd posúdil ako spolupáchateľstvo zločinu lúpeže podľa §

20 k § 188 ods. 1 Tr. zákona, pretože obaja obžalovaní spoločným konaním naplnili znaky skutkovej
podstaty uvedeného zločinu.

Následne odvolací súd rozhodoval o treste. Pokiaľ konajúci súd ukladal obž. M. C. úhrnný trest odňatia
slobody za dva trestné činy pri použití zásady stanovenej v § 41 ods. 2 Tr. zákona, keďže jeden z

nich bol zločin, postupoval správne. Odvolací súd ale zistil, že obžalovanému M. C. priťažovalo to, že
spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona), poľahčovalo mu to, že pred ich spáchaním viedol
riadny život (§ 36 písm. l Tr. zákona). Na priestupok spáchaný obžalovaným M. C. v roku 2012, naktorý poukázal aj konajúci súd v súvislosti s hodnotením osoby obžalovaného, odvolací súd neprihliadal,
keďže mu bola zaň uložená pokuta a išlo iba o jedno porušenie právnych noriem.

Odvolací súd ukladal obžalovanému M. C. trest za zločin lúpeže, keďže tento je najprísnejšie trestným.
Za tento zločin podľa § 188 ods. 1 zákon ustanovuje sankciu odňatia slobody na tri roky až osem
rokov. Pri použití asperačnej zásady uvedenej v § 41 ods. 2 Tr. zákona sa zvyšuje horná hranica
trestnej sadzby o 32 mesiacov, teda trestná sadzba po jej úprave v zmysle citovaného ustanovenia je
odňatie slobody na tri roky až 10 rokov 8 mesiacov. V rámci takto upravenej trestnej sadzby odvolací

súd s prihliadnutím na mieru zavinenia a účasti na spáchanom zločine, na osobu obžalovaného a
jeho pomery, na rovnaký pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj na to, že ide o prvé
odsúdenie obžalovaného M. C., dospel k záveru, že uloženie úhrnného trestu odňatia slobody pri dolnej
hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 3 a 1 roka za prerokúvané trestné činy bude
dostatočným trestom zabezpečujúcim prevýchovu obžalovaného, aby v budúcnosti viedol riadny život,
ako aj zabrániť mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti.

U obž. J. M. odvolací súd nezistil poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti. Obžalovaný J. M. spáchal
podľa priestupkovej evidencie od roku 2012 celkom štyri priestupky, z toho tri priestupky v roku
2012 proti občianskemu spolunažívaniu násilným spôsobom a ostatný priestupok proti občianskemu
spolunažívaniuspáchal10.01.2014opätovnezapoužitianásilia.Totozisteniebránilotomu,abydoterajší

spôsob života obž. J. M. mohol byť vyhodnotený ako riadny, preto mu nebola priznaná poľahčujúca
okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, aj keď doposiaľ obžalovaný súdne trestaný nebol.

So zreteľom na tieto zistenia, ako aj na mieru jeho účasti na spáchanom zločine, odvolací súd vyvodil
záver, že trest odňatia slobody uložený na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadby vo výmere

3 rokov bude trestom dostatočným na zabezpečenie účelu vymedzeného v § 34 ods. 1 Tr. zákona.
Okolnosti, za ktorých obžalovaný skutok spáchal, ako aj zistenie, že pred spáchaním trestného činu sa
dopustil viacerých protiprávnych konaní násilného charakteru, odôvodňovali uložiť obžalovanému trest
spojený s odňatím slobody.

Pre výkon trestu odňatia slobody boli obaja obžalovaní zaradení podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže doposiaľ odsúdení neboli, a teda
ani neboli vo výkone trestu.

Poškodený J. W. si uplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas, avšak výsledkami vykonaného

dokazovania nebolo preukázané, aby mu obžalovaní trestnou činnosťou spôsobili škodu vo výške
150,- eur. Taktiež nebola preukázaná ani výška spôsobená poškodením nohavíc, preto aj odvolací súd
rozhodol o uplatnenom nároku na náhradu škody poškodeného J. W. tak, že ho podľa § 288 ods. 1 Tr.
poriadku odkázal s jeho nárokom na občianske súdne konanie.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd čiastočne vyhovel odvolaniam obžalovaných a
okresného prokurátora.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.