Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. marec 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 24C/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114225369
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114225369.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS

PLUS a.s., IČO 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Alan Strelák,
advokát, so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti odporkyni: Z. N., J. X.X.XXXX, G. Ľ. Š. XXX/XX,
S., t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou Z. E., N. Y. Y. N., o zaplatenie 637,75 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa zamieta.

II. Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 22.9.2014 doručeným súdu dňa 6.10.2014 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 637,75 eur s úrokom z

omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 637,75 eur od 27.5.2014 do zaplatenia a náhradu trov
konania.

Svojnávrhodôvodniltým,žedňa19.8.2009bolamedzinavrhovateľomaodporkyňouuzatvorenázmluva
o úvere na čiastku 600 eur, za poplatok za správu úveru vo výške 414 eur. Zmluvou sa odporkyňa
zaviazala celkovú čiastku vo výške 1.014 eur uhradiť v 13 mesačných splátkach vo výške 78 eur.
Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola
splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí 3 mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa

nedohodnú zmluvné strany inak. Odporkyňa celkovo uhradila sumu vo výške 376,25 eur. Vzhľadom
na to, že odporkyňa neplnila riadne a včas, navrhovateľ jej oznámil stratu výhody splátok v zmysle §
53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 17.3.2010 navrhovateľ upozornil
odporkyňu na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku
zo dňa 31.3.2010 navrhovateľ oznámil odporkyni, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 29.3.2010. Ďalej
uviedol, že si uplatnil právo na rozhodcovskom súde dňa 15.12.2011, ktorý ukončil svoju činnosť dňom
26.5.2014 a tento rozhodcovský súd nerozhodol právoplatným rozhodnutím. Podľa názoru navrhovateľa

tak v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka premlčacia doba spočívala od 15.12.2011 do 26.5.2014.

Nakoľko sa nepodarilo súdu zistiť súčasný pobyt odporkyne a to ani po vykonaní všetkých dostupných
šetrení, uznesením č.k. 24C/17/2015 - 26 zo dňa 27.02.2015 bola odporkyni ustanovená opatrovníčka
pre konanie v záujme ochrany jej práv a možnosti pokračovania v konaní.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa Návrhom zo dňa 22.9.2014, s obsahom listinných
dôkazov, a to najmä so Zmluvu o úvere č. 220091604 zo dňa 19.8.2009, s návrhom na začatie
rozhodcovského konania, s Predžalobnou upomienkou zo dňa 17.3.2010, s Podacím hárkom zo dňa

18.3.2010, s Oznámeniami o zosplatnení záväzku zo dňa 31.3.2010, s Podacím hárkom zo dňa
7.4.2010, ako i s obsahom celého spisu, keď pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, právneho
zástupcu navrhovateľa a opatrovníčky odporkyne, a zistil nasledovný skutkový stav:

Predmetom konania je požiadavka navrhovateľa na zaplatenie sumy 637,75 eur s úrokom z omeškania
vo výške 8,25 % ročne zo sumy 637,75 eur od 27.5.2014 do zaplatenia.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o

spotrebiteľských úveroch“) o úvere na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej

bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110).

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok

stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde
alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto
uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol
na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 403 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčacia doba prestáva plynúť, ak veriteľ
začne na základe platnej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovské konanie spôsobom ustanoveným v
rozhodcovskej zmluve alebo v pravidlách, ktorými sa rozhodcovské konanie spravuje.

Súd mal preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola dňa 19.8.2009 uzatvorená Zmluva
o úvere č. 220091604, na základe ktorej veriteľ poskytol odporkyni úver vo výške 600 eur, ktorý sa

odporkyňa zaviazala splácať v 13 mesačných splátkach vo výške 78 eur. Prvá splátka bola splatná
10. deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30.deň po
splatnostipredchádzajúcejsplátky.Úverbolposkytnutýzaodplatuaúrokvovýške20%zistiny,poplatok
za správu úveru bol 414 eur. RPMN bola dojednaná na 37,93 %.

Odporkyňa uhradila celkovo ku dňu podania návrhu sumu 376,25 eur. Vzhľadom na to, že odporkyňa

neplnila riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ jej oznámil stratu výhody splátok v
zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 17.3.2010 navrhovateľ
upozornilodporkyňunauplatnenieprávažiadaťozaplateniecelejpohľadávky.Voznámeníozosplatnení
záväzkuzodňa31.3.2010navrhovateľoznámilodporkyni,žecelýdlhsastalsplatnýmkudňu29.3.2010.

Navrhovateľ si uplatnil len dlžnú čiastku 637,75 eur, ktorá predstavovala rozdiel medzi poskytnutým

úverom spolu s poplatkom za správu úveru v celkovej sume 1.014 eur a čiastkou vo výške 376,25 eur,
ktorá bola uhradená odporkyňou.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej republiky národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Tento právny predpis v § 2 písm. a)

definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b)
tohto právneho predpisu zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1, 2 tohto právneho

predpisu veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.Posudzovaný právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou je od svojho vzniku právnym vzťahom
založeným spotrebiteľskou zmluvou. Navrhovateľ bol v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v postavení veriteľa a odporkyňa bolia v postavení spotrebiteľa. Tento právny vzťah sa

spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru.

Vzhľadom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov súd žalobu
zamietol, keď na premlčanie vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľa prihliadol z úradnej

povinnosti bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa.

Pri premlčaní zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá
naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného
subjektu.Splnenýpremlčanýdlhnemožnovymáhaťspäťzdôvodubezdôvodnéhoobohatenia.Námietku
premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia
veci s tým, že v určitých prípadoch (ako je tento posudzovaný) súd rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy musí prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho (navrhovateľa) voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú
prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Bolo zistené, že (čo nespochybnil žiaden z účastníkov konania), navrhovateľ zosplatnil celý dlh a tento

sa stal splatným ku dňu 29.3.2010. Trojročná doba v tomto prípade začína podľa § 103 Občianskeho
zákonníka, t.j. keď sa stala splatnou celá nesplnená pohľadávka. V posudzovanom prípade potom
všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 29.3.2010 a uplynula dňa 29.3.2013 (piatok).

Vychádzajúczuvedenýchskutočnostípovažovalsúdnároknavrhovateľanazaplateniesumy637,75eur
s príslušenstvom za premlčaný, nakoľko navrhovateľ podal návrh na súd zjavne po uplynutí trojročnej

premlčacej doby až dňa 6.10.2014. Nakoľko súd zistil, že uplatnený nárok je premlčaný, uprednostňujúc
hľadisko procesnej ekonómie bližšie neskúmal ďalej existenciu subjektívneho práva navrhovateľa. Zo
všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol.

Súd sa s názorom navrhovateľa o spočívaní premlčacej doby nestotožnil. V bode 12. obchodných
podmienok je uvedená tzv. "rozhodcovská doložka", podľa ktorej všetky spory vyplývajúce z tejto

zmluvy sa budú riešiť s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom
Medzinárodného rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská spoločnosť, a.s. Bratislava. Takto
dohodnutú rozhodcovskú doložku je už s poukazom na súčasne existujúcu judikatúru tak Ústavného
súdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, potrebné považovať za neplatne
uzavretú, a teda aj neprijateľnú podmienku (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka). Keďže

táto podmienka v zjavnej miere znevýhodňuje postavenie spotrebiteľa, oproti postaveniu veriteľa, je v
zjavnom nepomere práv a povinností zmluvných strán, súd ju vyhodnotil ako neprijateľnú a teda podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka aj za neplatne uzavretú.

Vzhľadomnaskutočnosť,žeprispotrebiteľskýchzmluváchjepotrebnéaplikovaťvždyustanovenia,ktoré
sú výhodnejšie pre spotrebiteľa, súd v danom prípade na spočívanie premlčacej doby uplatnil § 403 ods.

1 Obchodného zákonníka. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského
súdu a na aplikáciu § 403 ods. 1 Obchodného zákonníka sa vyžaduje platná rozhodcovská zmluva. Z
uvedeného potom možno vyvodiť záver, že premlčacia doba v tomto posudzovanom prípade spočívať
nemohla. Navyše súd dodáva, že keby mal navrhovateľ názor o spočívaní premlčacej doby podľa § 112
Občianskeho zákonníka, musel by súdu preukázať, že v začatom konaní riadne pokračoval, čo však

navrhovateľ ani nepreukázal. Sám tvrdí, že dňa 15.12.2011 podal návrh na rozhodcovský súd a do dňa
26.5.2014 tento nerozhodol. Je neštandardné, aby rozhodcovský súd pokiaľ by navrhovateľ v konaní
riadne pokračoval, za 2,5 roka nerozhodol a nevydal rozhodnutie vo veci samej. Navyše i v prípade
aplikácie § 112 Občianskeho zákonníka by nebolo možné dospieť k záveru o spočívaní premlčacejdoby, nakoľko v prípade podania návrhu na rozhodcovský súd (pri neplatnej rozhodcovskej doložke),
nemožno hovoriť o splnení podmienky, že by bol návrh podaný u „iného príslušného orgánu“, keďže
daný rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať. Podmienkou na spočívanie premlčacej doby

nie je uplatnenie práva u akéhokoľvek orgánu, ale len u orgánu príslušného, teda takého, ktorý je
na takéto rozhodnutie príslušný aj právomocný. Nakoľko rozhodcovský súd nemal, tak ako je vyššie
zdôvodnené, právomoc vec prejednať a rozhodnúť, má súd za to, že po dobu trvania rozhodcovského
konania premlčacia doba plynula a nespočívala.

Na základe vyššie uvedeného tak súd dospel k názoru, že v čase začatia konania už bolo právo

navrhovateľa na zaplatenie vyššie žalovanej sumy premlčané, a preto návrh zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a plne úspešnej odporkyne náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov konania výslovne
nežiadala, i keď inak by jej na ňu vzniklo právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho

súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.