Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. marec 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/186/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413217301
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4413217301.5

Rozhodnutie

Okresný súd v Nových Zámkoch samosudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v právnej veci navrhovateľky:
C. T., U.. XX.XX.XXXX, R. Š.E. XX, U. Q., za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky:
Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, Nitra, IČO: 42 205 735,
proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904,
zast. JUDr. Martinom Timcsákom, advokátom, s.r.o., so sídlom Zámocké schody 2/A, Bratislava, IČO:

44 430 043, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 3C/2832/2012, zo dňa 19.januára
2012.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke titulom náhrady trov konania sumu 242,62 eur, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane navrhovateľky titulom náhrady trov
konania sumu 7,44 eur, na účet vedľajšieho účastníka, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh vo výške, 331,50 eur do

3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne pôvodne, ktorá ju vo veci zastupovala, sa
svojím návrhom domáhala voči odporcovi zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice
(ďalej aj „rozhodcovský súd“) spisovej značky 3C/. zo dňa 19.januára 2012 (ďalej aj „rozhodcovský
rozsudok“), keď poukázala na skutočnosti, v zmysle ktorých mala s odporcom uzatvoriť poistnú zmluvu,
ktorej súčasťou majú byť Všeobecné poistné podmienky a Osobitné zmluvné dojednania, podľa ktorých

účastníci mali vyjadriť vôľu, že v prípade akéhokoľvek sporu sa namiesto súdnemu konaniu podrobia
rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský rozsudok mal byť odporkyni riadne doručený, pričom má za
to, že rozhodcovská doložka odporuje zákonom Slovenskej republiky a právnym aktom Európskej únie
a preto má byť neplatná podľa § 53 ods. 4 písmeno r) k § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Na základe
toho rozhodcovský súd nemal mať žiadny právny základ na rozhodcovské konanie a tým ani na vydanie
napadnutéhorozhodcovskéhorozsudku.Dôvodynazrušenierozhodcovskéhorozsudkubolivzhliadnuté

v ustanovení § 40 ods. 1 písmeno c), j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov.

Vedľajší účastník na strane navrhovateľky žiadal návrhu vyhovieť na základe skutočností, že
rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, bola vopred predformulovaná do štandardnej
typovej poistnej zmluvy, bola zakomponovaná vo Všeobecných poistných podmienkach v časti XV.

rozhodcovské konanie. Rozhodcovské konanie prebiehalo v neprospech navrhovateľky, má prvky
nezákonnosti, a z dôvodu, že odpor mohla podať len do 5 dní, a za podanie by musela zaplatiť, okremtohoneprebiehalosúdnekonanie,nemalamožnosťsaústnevyjadriťkveci,anemalamožnosťanivybrať
si rozhodcu. Samotná žalovaná suma nebola nikde uvedená, a nebola navrhovateľke oznámená, ani zo
strany sprostredkovateľa poistenia. Mal za to, že rozhodca nemal danú právomoc vydať rozhodcovský

rozsudok, vzhľadom k neplatnej rozhodcovskej doložke. V prípade úspechu si uplatnila náhradu trov
konania.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Namietal, že v návrhu na začatie konania
absentujú jeho zákonné náležitosti, že sa nejedná o spotrebiteľskú vec, rozhodcovská doložka mala byť

individuálne dojednaná a zo strany sprostredkovateľa jej mali byť všetky potrebné otázky vysvetlené.

Súd vykonal dokazovanie a to prednesom právnych zástupcov, výpoveďami účastníkov konania,
výpoveďou svedkyne a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: Stanovami združenia
z č. l. 6, spisom rozhodcovského rozsudku č. 3C/2832/2012, ktorý obsahuje poistnú zmluvu a
rozhodcovský rozsudok, uzneseniami NS SR č. k. 6Cdo 1/2012, 6Cdo 3/2013, vyjadrením odporcu k

návrhu,RokovacímporiadkomArbitrážnehosúdu,uznesenímtun.súduzč.l.115,uznesenímKrajského
súdu v Nitre z č. l. 132, uznesením tun. súdu z č. l. 144, vyjadrením odporcu z č. l. 165 a k tomu
pripojené rozhodnutia rôznych súdov týkajúce sa poplatkovej povinnosti a exekučných vecí, Záznamom
o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 13C/181/2013
a rozsudkom Krajského súdu v Prešove 12Co 26/2014, a zistil tento skutkový a právny stav.

Výpoveďou navrhovateľky, bolo súdu preukázané, že trvala na podanom návrhu, nakoľko nikto
ju neinformoval o rozhodcovskom konaní, poistnú zmluvu uzatvorila s odporcom dňa 25.09.2008,
prostredníctvom svojej švagrinej D. T., ktorá ju oboznámila s obsahom zmluvy, a pýtala sa je, či by mala
záujem uzatvoriť životnú poistku s odporcom, s tým, že by sa zmluva uzatvorila na dobu 20 rokov s

mesačnou splátkou 415,- Sk, navrhovateľka s týmto návrhom súhlasila, s tým, že p. T. jej priniesla
vopred pripravenú poistnú zmluvu a ukázala jej, kde ju má podpísať, a čo sa týka Osobitných zmluvných
dojednaní v poistnej zmluve, neupozornila ju o čo sa jedná, ani ju neinformovala o rozhodcovskej
doložke, a preto navrhovateľka uviedla, že podpísala to, čo jej ukázala p. T., aby podpísala. Zaplatila
prvú splátku vo výške 415,- Sk, a potom sa rozhodla zrušiť zmluvu z finančných dôvodov, zhruba o

mesiac 24.10.2008 zaslala odporcovi návrh na zrušenie zmluvy, a od odporcu obdržala Oznámenie
o zániku poistenia dňa 27.10.2008, s tým, že mala zaplatiť ešte dlžné poistné vo výške 97,- Sk, a
toto už nezaplatila. Potom obdržala od Arbitrážneho súdu rozhodcovský rozsudok dňa 01.07.2013, a
odpor voči nemu nepodala. Z týchto dôvodov žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu,
nakoľko odporca neodôvodnene od nej požaduje zaplatiť sumu. Poistnú zmluvu si neprečítala podrobne,

z dôvodu, že bolo v nej písané veľa, menšími písmenami, a o poistných podmienkach ju informovala
sprostredkovateľka. Vôbec nerozumela slovu rozhodcovská doložka. Uviedla, že nemá ďalšie návrhy
na dokazovanie a v prípade úspechu žiadala priznať náhradu trov konania a to trov právnej zastúpenia,
a právnej zástupkyni, ktorá ju zastupovala v konaní, a ktorá ju už nezastupuje.

Prednesom právnej zástupkyne vedľajšieho účastníka, bolo súdu preukázané, že rozhodcovská doložka
nebola individuálne dojednaná, bola vopred predformulovaná do štandardnej typovej poistnej zmluvy,
bola zakomponovaná vo Všeobecných poistných podmienkach v časti XV., rozhodcovské konanie. Tieto
VOP boli neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, čo je deklarované na druhej strane poistnej zmluvy
vľavo dole. Z toho vyplýva, že navrhovateľka musela súčasne s poistnou zmluvou prijať aj VOP, ktorých

obsah nemohla ovplyvniť, pričom mohla iba prijať celý súbor poistenia, vrátane týchto VOP, alebo ho
odmietnuť. Rozhodcovské konanie prebiehalo v neprospech navrhovateľky, má prvky nezákonnosti,
a to z toho dôvodu, že odpor mohla podať navrhovateľka len do 5 dní, a za podanie by musela
zaplatiť, okrem toho neprebiehalo súdne konanie, nemala možnosť ústne sa vyjadriť, a ani si vybrať
rozhodcu. Samotná žalovaná suma nebola nikde uvedená, ani v Poistnej zmluve, nebola navrhovateľka

oboznámená, ani zo strany sprostredkovateľa poistenia, ani zo strany odporcu po ukončení zmluvy.
O žalovanej sume sa navrhovateľka dozvedela až po doručení rozhodcovského rozsudku, ktorý bol
vydaný 19.01.2012, a doručený jej bol až 01.07.2013, spolu s návrhom na začatie rozhodcovského
konania,akoajsUpovedomenímozačatíkonaniapredRozhodcovskýmsúdom.Malazato,žerozhodca
nemal danú právomoc vydať rozhodcovský rozsudok, vzhľadom k neplatnej rozhodcovskej doložke,

ktorá nebola dojednaná individuálne a spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech navrhovateľky, považovala ju za neprijateľnú a neplatnú, ktorá zakladá nekalú
obchodnú praktiku. Vzhľadom k tomu, že rozhodcovská doložka bola obsiahnutá v XV. časti VOP,
právomoc rozhodcovského súdu nebola daná, a preto na základe neplatnej doložky, nemalo dôjsť kvydaniu rozsudku Rozhodcovským súdom, a z týchto dôvodov žiadala zástupkyňa zrušiť rozhodcovský
rozsudok, a v rámci dokazovania navrhla predvolať a vypočuť ako svedkyňu sprostredkovateľku poistnej
zmluvy p. D. T., a v prípade úspechu priznať trovy konania vo výške cestovného Nitra - Nové Zámky

- Nitra.

Prednesom právnej zástupkyne odporcu, bolo súdu preukázané, že odporca s návrhom nesúhlasil, a
považoval ho za nedôvodný, navrhoval ho zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko v žalobnom návrhu
absentujú zákonné náležitosti návrhu na začatie konania, lebo je neúplný z hľadiska § 79 O.S.P., a

neurčitý z hľadiska § 40 a 43 Zákona o rozhodcovskom konaní. Mala za to, že rozhodcovská doložka
v danom prípade bola dojednaná individuálne, a preto nie je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej
zmluvy, nakoľko navrhovateľka bola upozornená zo strany sprostredkovateľa poistenia na mimosúdne
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, informovaná o tom, čo obnáša Zákon o rozhodcovskom
konaní v rozsahu, ktorý si sama určila, a nikto ju poistné dokumenty nenútil podpísať. Poistnú zmluvu
podpisovala na dvoch miestach, vrátane VOP, a vrátane Osobitných zmluvných dojednaní, obsahom

ktorých bola aj rozhodcovská doložka, ako aj Záznam o potrebách a požiadavkách klienta k poistnej
zmluve, pričom potvrdila sprostredkovateľke, že nepotrebuje k poistnej zmluve nič vysvetliť, ani doplniť,
a že súhlasí s navrhovaným produktom v plnom rozsahu, a vyhlásila, že bola oboznámená s obsahom
všetkých poistných podmienok vyčerpávajúco, jasne, a že im porozumela. Nesúhlasila s tvrdením
vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky, že navrhovateľka nemala možnosť ovplyvniť obsah VOP,

pretože Osobitné zmluvné dojednania, obsahom ktorých je aj rozhodcovská doložka, navrhovateľka
podpísať nemusela, a to bez toho, aby to malo vplyv na zvyšok poistného vzťahu. Odporca mal teda
za to, že rozhodcovská doložka bola dojednaná platne, lebo bola dojednaná individuálne a v danom
prípade neboli porušené ani právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, nebola porušená ani rovnosť
účastníkov v rozhodcovskom konaní. Čo sa týka návrhov na dokazovanie, navrhla vypočuť svedka B.. D.

F., zamestnanca odporcu k okolnostiam uzatvárania poistnej zmluvy. V prípade úspechu žiadala priznať
náhradu trov konania.

Výsluchom svedkyne D. M., A.. T., živnostníčky, bolo súdu preukázané, že bola sprostredkovateľkou
ohľadom uzatvorenia poistnej zmluvy s navrhovateľkou, v tom čase boli aj švagriné. Uviedla, že

pri bežnom stretávaní s navrhovateľkou jej porozprávala o možnostiach uzatvorenia poistnej zmluvy
týkajúcej sa životného poistenia, a pri bežnom rozhovore jej povedala o čo ide, a navrhovateľka jej
potvrdila, že by súhlasila s uzavretím takejto zmluvy. Neskôr priniesla svedkyňa navrhovateľke vopred
predtlačenú zmluvu a iba jej ukázala, kde ju má podpísať, a povedala jej koľko bude mesačne platiť
a na akú dobu ju uzatvára. Určite neinformovala navrhovateľku a neupozorňovala ju v časti poistnej

zmluvy Osobitné zmluvné dojednania, týkajúce sa rozhodcovskej doložky, lebo sama svedkyňa, ako
sprostredkovateľka poistenia o nej nevedela, nebola poučená odporcom, aby ju vysvetľovala klientom,
prečo ju majú podpísať. Keby to vedela, tak by neodporúčala takúto zmluvu ľuďom podpísať. Ako
sprostredkovateľka u odporcu uviedla, že absolvovala určité školenia, ohľadom poistných zmlúv, ale
určite nie ohľadom rozhodcovskej doložky, a Osobitných zmluvných dojednaní. Čo sa týka Záznamu o

požiadavkách a potrebách klienta svedkyňa uviedla, že ho vyplňovala ona, a to, že akým spôsobom
sa tento záznam spisoval, bolo podľa toho, čo poistná zmluva obsahovala, aké produkty a podľa toho
svedkyňu odporca naučil toto vyplňovať. Čo sa týka podpisu na tomto zázname tam jednoducho musel
byť, inak by tento záznam nebol platný.

Súd si vyžiadal spis rozhodcovského súdu - Arbitrážneho súdu Košice 3C/2832/2012, zo dňa
19.01.2012, z ktorého zistil, že jeho súčasťou je spisový prehľad, návrh odporcu smerujúci voči
navrhovateľke na začatie konania o zaplatenie 56,19 eur, návrh poistnej zmluvy, poistná zmluva,
časť všeobecných poistných podmienok, Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007, príručku obchodnej
služby, potvrdenku o prijatí návrhu rozhodcovským súdom dňa 04.01.2012, oznámenie o zániku

poistenia, písomného potvrdenia prijatia rozhodovania v spore vedenom pred Arbitrážnym súdom
Košice. V uvedenom rozhodcovskom spise sa nachádza aj upovedomenie o začatí konania pred
rozhodcovským súdom zo dňa 09.01.2012, rokovací poriadok obsahujúci preambulu a § 1-3, keď pod §
1 je upravené sídlo rozhodcovského súdu a miesto konania ústnych pojednávaní, podľa § 2 je upravené
predkladanie písomností a pod § 3 jazyk rozhodcovského konania. Podľa citovaného oznámenia o

zániku poistenia zo dňa 27.10.2008 mal odporca oznámiť navrhovateľke, že dňa 24.10.2008 mu
bola doručená jej žiadosť o zrušenie poistnej zmluvy č. 4485300003 zo dňa 25.09.2008, v dôsledku
čoho dlžné poistné malo predstavovať 3,22 eur a malo byť uhradené do 7 dní. V pripojenom
rozhodcovskom spise sa nachádza aj rozhodcovský rozsudok 3C/2832/2012 zo dňa 19.01.2012, ktorýmbolanavrhovateľke(C.T.)uloženápovinnosťzaplatiťodporcovi(Rapidlifeživotnápoisťovňaa.s.Košice)
56,19 eur a trovy rozhodcovského konania 276,- eur. Citovaný rozhodcovský rozsudok bol doručený
navrhovateľke dňa 01.07.2013, čo je nepochybné z doručenky. Rozhodcovský rozsudok obsahuje

poučenie, že je možné proti nemu podať odpor s odôvodnením v lehote 5 dní od jeho doručenia, pri
zaplatení súdneho poplatku za odpor vo výške 72,- eur. V pripojenom rozhodcovskom spise sa však
odpor proti rozhodcovskému rozsudku nenachádza a zároveň navrhovateľka pred súdom poprela, že by
odpor podala. Naopak, výslovne uviedla, že potom, čo jej bol doručený rozhodcovský rozsudok, zvolila
si iný postup, ktorý spočíva v podaní návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol tunajšiemu

súdu doručený dňa 23.07.2013.

Na základe písomnej žiadosti o vyjadrenie k odbornej otázke zo dňa 01.10.2012, adresovanej Národnej
banke Slovenska, Národná banka Slovenska uviedla listom zo dňa 10.10.2012 adresovanom C.. M. G.,
H. X, L., že poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne je povinná vykonávať svoju činnosť s odbornou
starostlivosťou v záujme svojich klientov a to by malo platiť prednostne aj pri všetkých zmenách v

kalkulácii poistného. Prípadné rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní má vplyv na inkasné náklady
súvisiace s poistením a tým aj na výpočet poistného. Ďalším listom zo dňa 22.11.2013 a adresovaným
C.. M. G., H. X, L. Národná banka Slovenska uviedla, že prípadná dohoda o rozhodcovskom konaní
obsiahnutá v poistnej zmluve má ako prostriedok na efektívne vymáhanie dlžných pohľadávok z poistnej
zmluvy vplyv na inkasné náklady. Dohoda o rozhodcovskom konaní obsiahnutá v poistnej zmluve preto

vstupuje do výpočtu poistného nezávisle od druhu poistenia, teda aj v prípade poistenia osôb.

Záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, bolo súdu preukázané, že takýto
podpísala ako sprostredkovateľka, tak aj navrhovateľka dňa 28.09.2008, a tento obsahoval potreby a
požiadavky klienta na krytie rizika, ako aj podrobné údaje o sprostredkovateľovi poistenia.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 1.1.2008 ( ďalej aj „ OZ “ ), spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 1.4.2004 do 28.2.2010 spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej aj" neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o

predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania(§
1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa
onej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním

rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa§41ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanívzneníneskoršíchpredpisov,žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa §

36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými

stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Právnym
základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení Európskej

únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady č.
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovská
zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi
nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v
rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky

k zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov. Bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom
a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva
v neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Z

rozsudku Súdneho dvora EÚ (prvá komora) zo dňa 26.októbra 2006, vec C-168/05 Elisa María
Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL vyplýva, že Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje,
aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, posúdil
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje

nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti nie v rámci rozhodcovského konania,
ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie. Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania,
ktoré sa môže uskutočniť v prípade súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie
rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. Zákon
vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy písomnú formu, jej nedodržanie má za následok neplatnosť

rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej
doložky) je oprávnenie rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa
rozhodcovská zmluva vzťahuje na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych
nástupcov, pokiaľ to strany v zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže
podanou žalobou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov § 40 ods.

l zákona o rozhodcovskom konaní.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Súd sa najskôr zaoberal otázkou včasnosti
podania návrhu navrhovateľkou na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z ustanovenia § 41 ods. 1zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov vyplýva, že návrh
na zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať na všeobecnom súde v lehote 30 dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o

zrušenie rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľke bol doručený napadnutý rozhodcovský rozsudok
dňa 01.07.2013 (doručenka), návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol doručený tunajšiemu
súdu dňa 23.07.2013, teda včas. V pripojenom spise rozhodcovského súdu sa nenachádza listina, ktorá
by mala predstavovať odpor navrhovateľky proti rozhodcovskému rozsudku, čo napokon navrhovateľka
aj poprela. V konaní bolo nepochybne preukázané výpoveďou navrhovateľky, výsluchom svedkyne D.

M.,aleajpostojomodporcuvkonaní,žeúčastnícikonaniauzavrelipoistnúzmluvu č.XXXXXXXXXXdňa
XX.XX.XXXX, pričom odporca konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a navrhovateľka
bola spotrebiteľkou - fyzickou osobou, to znamená, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah.
Základom tohto sporu bolo posúdenie, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných poistných
podmienkach a Osobitných zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná. Odpoveď na túto
otázku možno nájsť v § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Individuálne dojednanie v zmysle neho je

vylúčené tam, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ak sú zmluvné podmienky už vopred
napísané v predtlačenom formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru o tom, že by sa mohol meniť
ich obsah. Dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi, teda
odporcovi tak, ako to jasne vyplýva z § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý dokonca zakotvuje
fikciu o tom, že zmluvné ustanovenia sa nepovažujú za individuálne dohodnuté, opak musí preukázať

dodávateľ. V danom prípade odporca však toto dôkazné bremeno neuniesol a preto nemožno súhlasiť s
názoromodporcuprezentovanýmvpriebehukonania,žetakýmtospôsobomsazabezpečiloindividuálne
dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky, čo by znamenalo, že ak aj ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní je potrebné túto rešpektovať.
Poistná zmluva by mala rešpektovať ustanovenia v § 52 ods. 1 a nasledujúce Občianskeho zákonníka

týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, pričom predmetná zmluva je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré sa dotýka neprijateľnosti podmienky v spotrebiteľskej zmluve v
podobe riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom výlučne v rozhodcovskom konaní. K tejto
situácii došlo, nakoľko podľa XV. časti Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej
zmluvy, bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa

rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne
riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Je pravdou, že
súčasťou Všeobecných obchodných podmienok je aj časť XVII. - Záverečné ustanovenia a v rámci
nich Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007, ktoré v bode 3. formulujú vôľu účastníkov v prípade
akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV.

týchto Všeobecných poistných podmienok a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku. Súd v tomto smere uvádza, že predmetné ustanovenie vyznieva jednoznačne v neprospech
spotrebiteľky - navrhovateľky, ktorá toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť
nemohla. O platnú doložku by išlo iba v prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky,
kedy by mal spotrebiteľ možnosť pochopiť celý význam a všetky dôsledky tohto dojednania. Podľa

názoru súdu vyššie uvedená rozhodcovská doložka prakticky vylučuje všeobecný súd z prejednania
veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu byť prejednané iba v
rozhodcovskom konaní. Táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (v postavení navrhovateľky
o zrušenie rozhodcovského rozsudku) právo v celom rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy
na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú

podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá
spôsobuje jej neplatnosť. Súd ďalej odkazuje na rozsiahlu judikatúru a v rámci toho aj na právne závery,
vyslovené v uzneseniach Najvyššieho súdu SR 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.1.2013, 6 Cdo 1/2012
zo dňa 21.3.2012 a 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013. Vo veci 6 M Cdo 9/2012 Najvyšší súd SR
uviedol, že návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom,

aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na
riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli
poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne
znamená. Uznesenie Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 1/2012 sa týka odporcu a aj v ňom Najvyšší súd
SR dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná
a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne
uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár všeobecných poistných podmienok pre životné
poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti , a to bez ohľadu na to, že účastníci

podpísali (taktiež formou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú
rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v
ďalšom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013. Výsledkom úvah súdu je
konštatovanie, že v časti záverečných ustanovení Všeobecných poistných podmienok v predmetnej
zmluveuzavretejmedziúčastníkmi,ktorájeoznačenáakoOsobitnézmluvnédojednaniapodč.01/2007,

nemožno prisúdiť charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky, nakoľko táto časť napriek
jej názvu ako osobitné zmluvné dojednania, je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, tvorí
jednoliaty celok tohto právneho dokumentu a táto časť je vyhotovená v predtlačenej formulárovej forme,
čo vylučuje záver o individuálnom dojednaní zmluvnej podmienky a o náležitom poučení a informovaní
navrhovateľa ako spotrebiteľa o právnych dôsledkoch takto dojednanej zmluvnej podmienky. Práve so
zreteľomnato,žetzv.Osobitnézmluvnédojednaniapodč.01/2007súsúčasťouVšeobecnýchpoistných

podmienok a sú súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, vylučuje prijať záver o náležite osobitne dojednanej
zmluvnej podmienke. Na tomto závere nič nemení ani výpoveď svedkyne, ktorá je v podrobnostiach
uvedená v predchádzajúcej časti odôvodnenia, pričom svedkyňa za situácie, keď voči odporcovi nie je
v žiadnom vzťahu jednoznačne a nad akúkoľvek pochybnosť potvrdila, že zo strany odporcu nebola
inštruovaná, aby klienta, v súdenej veci navrhovateľku, poučila, akým spôsobom sa budú riešiť prípadné

spory, ktoré vzniknú medzi účastníkmi a ďalej z výpovede označenej svedkyne ako aj z výpovede
navrhovateľky niet pochýb o tom, že k uzatvoreniu poistnej zmluvy došlo náhle a bez toho, aby tomu
predchádzalo bližšie poučenie zo strany sprostredkovateľky, teda svedkyne D. M., čo platí aj v prípade
podpisov na zázname o požiadavkách a potrebách klienta zo dňa 25.09.2008. Súd uvádza aj to, že
týmto postupom bolo spotrebiteľke - navrhovateľke odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka jej bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva
na všeobecnom súde a nútila ju podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom
- odporcom. Vo veci došlo k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, nakoľko pri rozhodovaní boli porušené všeobecne
záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a to ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho

zákonníka, ktorý individuálne nedojednanú rozhodcovskú doložku považuje za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Zároveň z dôvodu, že zmluvná podmienka obsahujúca rozhodcovskú doložku v časti
XV. Všeobecných poistných podmienok, ale aj v Osobitných zmluvných dojednaniach v bode 3 je
neprijateľná a teda neplatná, bol daný aj zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa
§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

Súd nevykonal dokazovanie výsluchom odporcom navrhnutého svedka pána F., tento návrh odporcu
uznesením na pojednávaní konanom dňa 02.03.2015, zamietol, a tento svedok mal mať vo všeobecnosti
poznatky o spôsobe uzatvárania poistných zmlúv medzi odporcom a prípadnými klientmi, ale
pretože navrhnutý svedok sa osobne nepodieľal na uzatvorení poistnej zmluvy medzi účastníkmi súd
nepovažoval jeho výsluch za potrebný. Súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou odporcu v tom, že

návrh nemá zákonom požadované náležitosti. Naopak návrh v súdenej veci obsahuje jednak všeobecné
náležitosti uvedené v § 42 ods. 3 O.s.p., čo znamená, že je zjavné ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa sleduje, je podpísané a datované, ako aj osobitné náležitosti podľa § 79 ods.
1 O.s.p., teda označenie účastníkov, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov
a je zrejmé, čoho sa navrhovateľka domáha.

Navrhovateľka je v konaní oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písmeno za) zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj citovaného zákona), pretože
ako spotrebiteľka sa domáhala ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu a to podľa zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu, že v konaní

mala plný úspech, bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 331,50
eur, podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona k položke 3 písmeno c) sadzobníka súdnych poplatkov
citovaného zákona, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.S.P., a priznal ich navrhovateľke úspešnej

v konaní, ktorá si ich uplatnila v celkovej sume 242,62 eur, nakoľko ju v konaní zastupovala právna
zástupkyňa C.. M. Č., a to do 01.10.2014, kedy táto právna zástupkyňa vypovedala plnú moc na
zastupovanie v konaní v súlade s § 33b, ods. 1, písm. c) OZ. Za obdobie od podania návrhu do
01.10.2014, si uplatnila trovy právneho zastúpenia v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z., za4 úkony právnej služby, 3 x po 60,07 eur (prevzatie, príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1, písm. a),
podanie návrhu na súd dňa 22.07.2013 podľa § 13a ods. 1, písm. c), vyjadrenie k vstupu vedľajšieho
účastníka do konania dňa 30.09.2013 podľa § 13a ods. 1, písm. c)), a 1 x po 30,94 eur (vyjadrenie k

odvolaniu odporcu dňa 17.02.2014, podľa § 13a ods. 2, písm. b)), 3 x náhrada režijného paušálu v roku
2013 po 7,81 eur, a 1 x v roku 2014, á 8,04 eur, spolu 31,47 eur, ktoré trovy konania je odporca povinný
podľa § 149 ods. 1 O.S.P., zaplatiť na účet právnej zástupkyni, ktorý má vedený v G., Č.. Ú.. XXXXXX-
XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd priznal trovy konania aj vedľajšiemu účastníkovi na strane navrhovateľky podľa § 142 ods. 1 O.S.P.,
nakoľko v konaní bola úspešná navrhovateľka a vedľajší účastník hájil záujmy navrhovateľky, a jedná
sa o Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, ktorého náplňou činnosti je chrániť záujmy
spotrebiteľa.Vedľajšíúčastníksiuplatniltrovykonaniaakonáhraduhotovýchvýdavkov, ktorápozostáva
z náhrady za vykonanie cesty na pojednávanie. Keďže na cestu na pojednávanie použil motorové
vozidlo, trovy si uplatňuje len vo výške priemernej hodnoty cestovného lístka Nitra - Nové Zámky - Nitra,

ktorého náklady by vynaložil pri cestovaní železničnou, alebo autobusovou dopravou, a to vo výške
priemernej hodnoty cestovného lístka na trase 1,86 eur Nitra - Nové Zámky, a 1,86 eur Nové Zámky -
Nitra, čo spolu predstavuje sumu 3,72 eur za jednu spiatočnú cestu na pojednávanie, a vedľajší účastník
bol prítomný na dvoch pojednávaniach a to dňa 26.11.2014 v sume 3,72 eur, a dňa 02.03.2015 v sume
3,72 eur, spolu súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 7,64 eur, ktorú je

povinný odporca zaplatiť na účet vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky, ktorý má vedený v D.
R. U., B.: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, R.: L., Č.. Ú..: XXXXXXXXXX/XXXX, H.: XXXXXXXX, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Nitre v 2 vyhotoveniach. Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.