Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. marec 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/280/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114218898
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114218898.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci

navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava 1, IČO: 35 787
783, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom Hviezdoslavova
7, 036 01 Martin, proti odporkyni L. B., M.. XX. XX. XXXX, Q. L. K. XX, XXX XX Q. Q., štátnej občianke
Slovenskej republiky, o zaplatenie 973,09 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 555,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 %
ročne zo sumy 555,00 eur od 17. 09. 2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 8,12 eura
za zaplatený súdny poplatok a vo výške 29,99 eura za zastúpenie advokátom, zástupkyni navrhovateľa

a to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Oznámením doručeným súdu dňa 24. 10. 2014 n e n a s t a l i účinky vzniku vedľajšieho účastníctva
na strane odporkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28. 08. 2014 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy
973,09 eura, ktorý odôvodnil tým, že odporkyni poskytol na základe písomnej žiadosti - návrhu na
uzavretie zmluvy o poskytnuté spotrebiteľského úveru zo dňa 02. 02. 2012 úver vo výške 320,40 eura na
nákup spotrebného tovaru. Zmluva o úvere bola uzatvorená prijatím návrhu tak, že navrhovateľ uhradil
časť kúpnej ceny tovaru zodpovedajúcemu výške poskytnutého úveru a odporkyňa tovar prevzala.

Poskytnutý úver sa zaviazala splácať v 12 mesačných splátkach, každá vo výške 33,56 eura, splatných
k 15. dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15. 03. 2012. Záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas
však nebol splnený, preto vyzval navrhovateľku na úhradu zmluvnej pokuty formou automatizovaných
upomienok, naposledy listom zo dňa 12. 02. 2014. Dňa 15. 04. 2013 sa stal splatným dlh odporkyne
vo výške 142,85 eura, z uvedenej úverovej zmluvy. V zmluve bola dojednaná úroková sadzba vo výške
44,5 % ročne, s ohľadom na skutočnosť, že zmluvný úrok bol vypočítaný ku dňu predania prípadu
na vymáhanie, t.j. 02. 09. 2013 , domáhal sa navrhovateľ aj zaplatenia úroku zo sumy 85,82 eura

(úverová istina) od 03. 09. 2013 do zaplatenia. Navrhovateľ taktiež poskytol odporkyni na základe
časti C) návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru 02. 02. 2012 revolvingový úver
formou poskytnutia úverového rámca. Odporkyňa vyčerpala z úverového rámca ku dňu 04. 09. 2012
peňažné prostriedky vo výške 639,60 eura. Odporkyňa sa zaviazala splatiť úver formou pravidelných
mesačných splátok vo výške 5 % z tohto rámca, splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca,
počínajúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom boli peňažné prostriedky čerpané. Odporkyňa
svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas, ktorý jej vyplýva z úverovej zmluvy, nesplnila.Výzvy na úhradu zmluvnej pokuty boli realizované formou automatizovaných písomných upomienok,
naposledy listom zo dňa 20. 09. 2013. Dňa 16. 09. 2013 sa stal splatným dlh odporkyne vo výške
830,24 eura, ktorý vznikol z titulu čerpania peňažných prostriedkov spôsobom špecifikovaným vyššie.

S prihliadnutím na stav úverového účtu odporkyňa ku dňu podania návrhu eviduje navrhovateľ voči
odporkyni pohľadávku vo výške 830,24 eura. V úverovej zmluve bola dojednaná - úroková sadzba vo
výške 28,68 % ročne. V období poskytnutia úverovej karty bola úroková sadzba stanovená na 27,48
% ročne. S ohľadom na skutočnosť, že zmluvný úrok bol vypočítaný ku dňu predania prípadu na
vymáhanie, t.j. 15. 09. 2013, domáhal sa navrhovateľ aj zaplatenia úroku vo výške 27,48 % ročne zo

sumy 682,03 eura (úverová istina) od 16. 09. 2013 do zaplatenia. Na základe uvedeného sa navrhovateľ
domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu vo výške 973,09 eura spolu so zmluvným
úrokom vo výške 44,50 % ročne zo sumy 85,82 eura od 03. 09. 2013 do zaplatenia, so zmluvným úrokom
vo výške 27,48 % ročne zo sumy 682,03 eura od 16. 09. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 142,85 eura od 16. 04. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 8,50 % ročne zo sumy 830,24 eura od 17. 09. 2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 29. 12. 2014 doplnil súdu svoje vyjadrenie a špecifikoval
žalované úvery pričom uviedol, že celková výška poskytnutých prostriedkov odporkyni bola 320,40 eura,
pričom odporkyňa uhradila spolu 335,60 eura a celková výška poskytnutých prostriedkov revolvingovým
úverom bola 600,00 eur, pričom odporkyňa uhradila 45,00 eur.

Návrh spolu s prílohami bol doručený do vlastných rúk odporkyne dňa 17. 01. 2015, odporkyňa sa k

podanému návrhu nevyjadrila.

Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení

účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. do 31. 12. 2012 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté

ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

Podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: opis tovaru
alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide
o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu

o viazanom spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady

použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov

občianskeho práva.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za
dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Nakoľko predmetom konania je zaplatenie sumy 973,09 eura, ide podľa § 200ea OSP o drobný spor.
Súd podľa § 115a ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP rozhodol vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené súdom na úradnej tabuli súdu od 11. 02.
2015 do 02. 03. 2015.

Z listín predložených navrhovateľom súd zistil, že navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou dňa 02. 02. 2012

zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej
karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, ktoré súd obe právne posúdil ako zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodným a Občianskym
zákonníkom, na základe ktorých boli odporkyni, fyzickej osobe nepodnikateľke poskytnuté peňažné
prostriedky vo výške 320,40 eura na nákup spotrebného tovaru - TV a poskytnutý úver vo forme

úverového rámca navrhovateľom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi navrhovateľom a odporkyňou dňa 02. 02. 2012
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. h) a písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď v
zmluve nie je uvedený údaj o opise tovaru, na ktorý sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, údaj o
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Odporkyni bol poskytnutý úver vo výške 320,40 eura a odporkyňa podľa tvrdení navrhovateľa uhradila
na predmetnú úverovú zmluvu sumu spolu vo výške 335,60 eura.V zmluve je uvedený opis tovaru alebo služby: UE32D4000, čo nie je možné považovať za opis tovaru,
na ktorý bol poskytnutý spotrebiteľský úver. V záhlaví zmluvy v ľavom hornom rohu je uvedené, že fin.
tovar: TV (LCD, LED, Plazma). Uvedený opis tovaru nemožno považovať za súladný s ustanovením § 9

ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď z opisu tovaru nemožno vyvodiť o aký spotrebný
tovar ide, či jeho výrobcu, keď číslo UE32D4000 nijakým spôsobom nevyjadruje opis tovaru a v záhlaví
uvedený fin. tovar vyjadrením TV (LCD, LED, Plazma) nevyjadruje konkrétny tovar, na financovanie
ktorého bol navrhovateľom poskytnutý úver odporkyni.

V zmluve je uvedená iba výška mesačnej splátky 33,56 eura. Takéto určenie nemožno považovať za
súladné § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko významom tohto ustanovenia

bolo, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, koľko, z ktorej splátky, pripadá na istinu,
úroky a iné poplatky poskytnutého úveru a mal tak možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými
úverovými produktmi od viacerých dodávateľov. Zmyslom právnej úpravy bolo, aby spotrebiteľ pri
rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal možnosť zohľadniť aj tú skutočnosť, koľko z tej
ktorej splátky pripadne na istinu, na úroky a iné poplatky. Nakoľko navrhovateľ neuviedol spotrebiteľovi

pri podpise zmluvy, koľko z každej mesačnej splátky bude použité na úhradu jednotlivých nárokov,
nemožno takýto postup navrhovateľa považovať za súladný so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Až
z navrhovateľom predloženého výpisu z účtu vyplýva rozpočítavanie úhrad z jednotlivých uhradených
splátok na jednotlivé nároky. Z nej vyplýva, že kým napríklad pri splátke uhradenej dňa 20. 02. 2012 vo
výške 33,56 eura bola na úhradu úroku použitá suma 11,87 eura, pri splátke uhradenej dňa 23. 11. 2012

bola na úhradu úroku použitá suma 3,47 eura. Spotrebiteľ má mať možnosť pri vstupe do úverového
vzťahu zohľadniť aj tú skutočnosť, koľko mu z tej ktorej splátky pripadne na úhradu istiny úveru a koľko
na úroky a teda ako rýchlo dôjde k splateniu istiny pohľadávky.

Rovnako tak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje termíny jednotlivých splátok, ale iba termín
prvej splátky a dátum konečnej splatnosti úveru, pričom splatnosť mesačnej splátky je 15. deň v mesiaci.

Uvedenéčasovévyjadrenienezodpovedázákonnémuustanoveniu,ktorévyžadujetermínysplátok,teda
konkrétny časový okamih vyjadrený dátumom a nie dňom v mesiaci.

Nakoľko uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti, keď absentuje údaj o opise tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, údaj o výške mesačnej splátky istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o termínoch splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. h) a písm. k)
zákona o spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Nakoľko poskytnutý úver navrhovateľom odporkyni sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
navrhovateľom poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 320,40 eura bola odporkyňa povinná
navrhovateľovi v uvedenej výške vrátiť. Súd preto návrh navrhovateľa zamietol v časti ako nedôvodný,

keď odporkyňa plnila navrhovateľovi zo zmluvy spotrebiteľskom úvere spolu 335,60 eura, teda o 15,20
eura viac, ako bola povinná.

Dňa 02. 02. 2012 bola medzi navrhovateľom a odporkyňou uzatvorená aj zmluva o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere. V zmluve bola uvedená výška úverového rámca: 5 000,00 eur, aktuálna výška
úverovéhorámca:600,00eur,výškamesačnejsplátky:min.5%zdlžnejčiastkyzaokrúhlenejnanajbližší

vyšší násobok 300 EUR, výška ročnej úrokovej sadzby: 28,68 %. Listinou zo dňa 07. 08. 2012 bola
odporkyni zaslaná kreditná karta Cetelem Master Card v ktorej bola uvedená výška úverového rámca: 3
400,00 eur, aktuálna výška úverového rámca: 700,00 eur, výška mesačnej splátky: 45,00 eur, mesačná
úroková miera: 2,29 %. Navrhovateľ listinou zo dňa 20. 09. 2013 oznámil odporkyni uplatnenie práva
podľa § 506 Obchodného zákonníka, t.j. zosplatnenie úveru ku dňu 16. 09. 2013 a požadoval vrátiť celú

dlžnú sumu.V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj výške, počte a termínoch splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch. V zmluve je uvedená výška mesačnej splátky min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na
najbližší vyšší násobok 300 EUR. Takéto dojednanie výšky mesačnej splátky nepovažuje súd za
súladné s § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď táto má byť uvedená konkrétnou
vyčíslenou sumou a nie vyčísliteľná spotrebiteľom, matematickými operáciami, ktorých vypočítanie je

navyše nejasné. V listine ktorú zaslal navrhovateľ odporkyni, je uvedená výška mesačnej splátky 45,00
eur, čo však nezodpovedá výške dohodnutej v písomne uzatvorenej zmluve. Rovnako tak navrhovateľ
neuviedol, koľko z tej ktorej mesačnej splátky pripadá na istinu, úroky a iné poplatky poskytnutého úveru
a odporkyňa tak nemala možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými úverovými produktmi od
viacerých dodávateľov aj v závislosti od rýchlosti, akou sa spláca istina úveru. Zmyslom právnej úpravy
bolo, aby spotrebiteľ pri rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal možnosť zohľadniť

aj tú skutočnosť, koľko z tej ktorej splátky pripadne na istinu, na úroky a iné poplatky. Nakoľko
navrhovateľ neuviedol spotrebiteľovi pri podpise zmluvy, koľko z každej mesačnej splátky bude použité
naúhradujednotlivýchnárokov,nemožnotakýtopostupnavrhovateľapovažovaťzasúladnýsozákonom
o spotrebiteľských úveroch. Až z navrhovateľom predloženého výpisu súdu vyplýva rozpočítavanie
úhrad z jednotlivých uhradených splátok na jednotlivé nároky. Z nej vyplýva, že kým napríklad pri

splátke predpísanej dňa 10. 10. 2012 malo byť použitých na úhradu istiny 29,76 eura, pri splátke
predpísanej dňa 10. 08. 2013 malo byť použitých na úhradu istiny 33,50 eura. Rovnako tak zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje termíny jednotlivých splátok, iba uvedenie splatnosti ako v 10. deň
v mesiaci Takéto určenie termínov splátok spotrebiteľského úveru nemožno považovať za súladné s
dotknutým ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch, keď významom tohto ustanovenia bolo,

aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svojej povinnosti
vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v akých termínoch. Vyžaduje sa teda presná
časová,dátumová,špecifikáciakaždejjednotlivejsplátky.Pokiaľtedasamotnázmluvaospotrebiteľskom
úvere neobsahuje údaj o termínoch splatnosti splátok úveru, nemožno mať zato, že tento nedostatok
možno nahradiť apelovaním na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu termínov splátok

spotrebiteľského úvere matematickými operáciami s iných spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov.
Naopak, je potrebné trvať na tom, aby termíny jednotlivých splátok boli určené konkrétnym dátumovým
okamihom.

Nakoľko uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti, keď absentuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a o výške, počte a

termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2
písm. j) a písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

Podľa potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a potvrdenia prijatia splátok zo dňa 17.
12. 2014 predložených navrhovateľom, odporkyňa čerpala finančné prostriedky vo výške 600,00 eur,

pričom uhradila navrhovateľovi spolu 45,00 eur. Nakoľko poskytnutý úver navrhovateľa sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, odporkyňou čerpaný úver bola povinná v uvedenej výške navrhovateľovi
splatiť. Súd preto návrhu čiastočne vyhovel a zaviazal odporkyňu, uhradiť navrhovateľovi 555,00 eur ako
rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a uhradenými finančnými prostriedkami (600,00
eur - 45,00 eur).

Z dôvodu omeškania odporkyne s plnením peňažného dlhu vzniklo navrhovateľovi podľa § 369
Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov Občianskeho práva.
Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3 ods. 1 nariadenia, v znení účinnom do 31. 01. 2013, nakoľko
zmluvný vzťah vznikol pred týmto dňom a to navýšením ôsmich percentuálnych bodov nad úrokovú
sadzbu Európskou centrálnou bankou. Odporkyni bola preto uložená povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy

555,00 eura aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 17. 09. 2013 (deň nasledujúci po zosplatnení
úveru) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá.Návrh je nedôvodný v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal od odporkyne zaplatenia sumy nad 555,00
eura, nakoľko oba poskytnuté úvery sa považujú za bezúročné a bezpoplatkov. Z toho dôvodu nie je
návrh dôvodný ani v časti uplatnených úrokov z omeškania nad sumu poskytnutého a nesplateného

revolvingového úveru a v časti požadovaného úroku. Súd preto návrh v časti uplatnenej sumy 418,09
eura, zmluvných úrokov vo výške 44,50 % ročne zo sumy 85,82 eura od 03. 09. 2013 do zaplatenia,
zmluvných úrokov vo výške 27,48 % ročne zo sumy 682,03 eura od 16. 09. 2013 do zaplatenia, úkorov z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 142,85 eura od 16. 04. 2013 do zaplatenia a vo výške úrokov
z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 275,24 eura od 17. 09. 2013 do zaplatenia zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP. Úspech navrhovateľa predstavoval

57 %, úspech odporkyne 43 %, navrhovateľovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania v výške
14 % z celkových uplatnených trov konania, ktoré si uplatnil vo výške 58,00 eura za zaplatený súdny
poplatok a vo výške 214,20 eura za trovy zastúpenia advokátom. Súd preto zaviazal odporkyňu uhradiť
navrhovateľovináhradutrovkonaniavovýške8,12eurazazaplatenýsúdnypoplatok(14%z58,00eura)
a vo výške 19,99 eura za zastúpenie advokátom (14 % z 142,80 eura). Súd nepriznal navrhovateľovi

uplatnenú náhradu za trovy zastúpenia advokátom za tretí úkon právnej služby - podanie, ktorým
navrhovateľ pohľadávku podrobne špecifikoval, nakoľko uvedený úkon mal byť už súčasťou doručeného
návrhu a bolo povinnosťou navrhovateľa uviesť všetky skutkové okolnosti a pripojiť všetky dôkazy na
ktoré sa odvoláva už v návrhu na začatie konanie. Ich dopĺňanie bez výzvy súdu, či vyjadrenia odporkyne
tak nie je úkonom ktorý nebol potrebný na účelné uplatňovanie práva, ktorého náhradu navrhovateľovi

by mal znášať v konaní čiastočne neúspešná odporkyňa.

Z priznaných trov zastúpenia advokátom predstavuje odmena 14,41 eura (14 % z 2 x 51,46 eura)) podľa
§10ods.1vyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) za dva vykonané
úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1, písm. a) vyhlášky, prevzatie a príprava zastúpenia vrátane

prvej porady s klientom a podľa písm. c) písomné podanie žaloby na súd, náhrada hotových výdavkov
predstavuje 2,25 eura (14 % z 2 x 8,04 eura)) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a DPH predstavuje 3,33 eura
(základ dane 16,66 eura) podľa § 18 ods. 3 vyhlášky.

Dňa 24. 10. 2014 bolo súdu doručené podanie JUDr. Patrika Podhorského, advokáta so sídlom
Zámocká 36, 811 01 Bratislava, ktorým oznámil v mene občianskeho združenia Všeobecná ochrana

práv spotrebiteľov súdu vstup vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 OSP na strane
odporkyne. Súd oznámenie, spolu s výzvou, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na
jej strane doručil odporkyni do vlastných rúk dňa 17. 01. 2015. Odporkyňa sa k oznámeniu a výzve súdu
nevyjadrila, neudelila súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporkyni zúčastniť

konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná

však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi prezentovanými v odbornej
literatúre (viď T. B. a kol., Občiansky súdny poriadok - Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion, 2010)
predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a) výzva účastníka konania alebo podnet

vedľajšieho účastníka konania, b) uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník
vystupovať, c) preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o
prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d) rozhodnutie súdu
o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva), e) súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f) súhlas

(hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup
dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania.
Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi
s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do
konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu

vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie
alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje
rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej
pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa
stal vedľajším účastníkom konania.

Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o
(ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť
vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší
účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a
prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP zákon nestanovuje ako podmienku účasti
tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu
(§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné
postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jeho činnosti bola ochrana práv, o ktoré

v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré
osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka.
Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré
bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/

zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať
návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo
môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, je podstatnou podmienkou vedľajšieho
účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať

(viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm. f). Potreba súhlasu
účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a
účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by
vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať bez vyjadrenia súhlasu „ním podporovaného“ účastníka.
Je vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si

neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je
hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v
plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP. Účel
procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi

konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať,
s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente,keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení
vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní
podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas ale aj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba

mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník
v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho.
Napríklad rovnakými právami a povinnosťami vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 3 OSP
treba rozumieť práva a povinnosti procesnej povahy, napr. priznanie náhrady trov konania, uloženie
povinnosti hradiť trovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 480/2005

zo dňa 28. 04.2005). Vedľajší účastník môže svojim konaním priamo ovplyvniť výšku náhrady trov
konania aj v neprospech ním podporovaného účastníka, na strane ktorého vystupuje. Účastník konania
má preto právo udelením svojho (ne)súhlasu zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii
vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a
účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do
konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi podľa § 93 ods. 2 OSP nanútený

(z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013).

Odporkyňa nevyjadrila súdu svoj súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane.
Jej nečinnosť, alebo mlčanie, nie je možné zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku posúdiť ako
súhlas s vystupovaním vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Pokiaľ preto nevyjadrí odporkyňa
svoj súhlas, oznámenie občianskeho združenia o vstupe do konania nemá právnu relevanciu. Povahe

a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup takéhoto vedľajšieho účastníka
do konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený. Súd tiež uvádza, že súd nemá preukázanú právnu
subjektivitu subjektu „Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV“, jeho
sídlo, IČO, ani predmet činnosti a z týchto dôvodov ho považuje súd za absolútne neúčinné, preto
ani nebol dôvod vyzývať JUDr. Patrika Podhorského na odstraňovanie vád podania, pokiaľ odporkyňa

súhlas na vystupovanie uvedeného subjektu na jej strane neudelila.

So zreteľom na uvedené, pri absencii výslovnej právnej úpravy, ako postupovať v prípade, ak
oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nenastanú účinky vzniku
vedľajšieho účastníctva, považoval súd za potrebné deklaratórne rozhodnúť tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia (podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

6Cdo/207/2011 zo dňa 10. 10. 2012).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.