Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Brišková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/239/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614208034
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614208034.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: Home
Credit Slovakia, a. s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti žalovanému: M.
B.,L..X.XX.XXXX,J.Y.Č..XX,osplneniepovinnostizaplatiťsumu1.525,53eurspríslušenstvom,takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.331,64 eur s 8,15% ročným úrokom z omeškania
od 5. 7. 2013 do zaplatenia a trovy konania 67,71 eur, všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 19. 9. 2014 v spojení s jej doplnením zo dňa
26. 2. 2015 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1.5253,53 eur, zročný úrok
z omeškania vo výške 205,75 eur a úrok z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 1.525,53 eur
od 8. 9. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil uzavretou zmluvou o úvere č.
XXXXXXXXXX dňa 29. 7. 2012 medzi účastníkmi konania, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
spotrebiteľský úver vo výške 1.331,64 eur. Žalovaný zmluvou prevzal záväzok vrátiť žalobcovi peňažné
prostriedky mesačnými splátkami vo výške 54,33 eur, v počte splátok 36. Žalovaný nezaplatil ani jednu
mesačnú splátku. Porušil svoju zmluvnú povinnosť splácať úver riadne a včas dohodnutým spôsobom.
Žalovaný bol v dôsledku uvedeného vyzvaný na zaplatenie celého dlhu písomnou výzvou. Žalovaná
suma pozostáva z dlžnej istiny úveru 130,76 eur a 1.200,88 eur, spolu 1.331,64 eur; zo zmluvného
úroku vo výške 140,89 eur, zmluvnej pokuty 17 eur (vystavená dňa 3. 11. 2012 podľa Hlavy 18 § 2
úverových zmluvných podmienok), sumy 24 eur ako poplatok za druhú upomienku v Hlave 18 § 1 a sumy
12 eur poplatok za druhú upomienku podľa Hlavy 18 § 1 (upomienky pozostávajú z neuhradenej druhej
mesačnej splátky splatnej 25. 9. 2012, tretej mesačnej splátky splatnej 25. 10. 2012 a štvrtej mesačnej
splátky splatnej 25. 11. 2012). Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu žalobcovi vzniklo právo
na zaplatenie úrokov z omeškania, vypočítaných od prvého dňa omeškania 12. 1. 2013 do vyhotovenia
žaloby 7. 9. 2014 vo výške 205,75 eur a od 8. 9. 2014 do zaplatenia (zo sumy 1.525,53 eur), keďže
omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Svoju neúčasť na súdnom pojednávaní ospravedlnil.
Súd vykonal dokazovanie listinami: zmluvou o úvere, úverovými zmluvnými podmienkami, písomnou
výzvou zo dňa 1. 7. 2013, zistiac nasledovné:ZoZmluvyoúverezodňa29.7.2012č.4207121895bolozistené,žeúčastnícikonaniauzavreliuvedenú
zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.331,64 eur, s účelovým určením
úhradu tovaru vodného filtra. Žalovaný sa zmluvou zaviazal splácať úver mesačnými splátkami vo výške
54,33 eur, v počte splátok 36, za dohodnutej ročnej úrokovej sadzby 26,83% ročne, s uvedením RPMN
30,8% a priemernej hodnoty RPMN 46,52%, celkové náklady spotrebiteľa činili 624,24 eur. Dohodnuté
splátky boli splatné 25. dňa, prvá splátka splatná 29. 8. 2012 a posledná splátka 25. 7. 2015. Podľa
Hlavy 7 § 3 písm. a) Úverových zmluvných podmienok klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na
požiadanie spoločnosti, ak sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo s platením jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Písomnou výzvou zo dňa 1. 7. 2013 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie
celého úveru 1.525,53 eur, pričom podľa tvrdenia žalobcu vo výzve chybou systému bola žalovanému
oznámená chybná dlžná čiastka v písomnej výzve zo dňa 27. 12. 2012.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol aj v neprítomnosti
účastníkov konania, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne predvolaní. Nepožiadali o odročenie
pojednávania,nevznieslidôkaznénávrhy.Súdrozhodolprihliadajúcnaobsahspisuadoposiaľvykonané
dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a nebol zistený vážny
dôvod odročenia pojednávania.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka:
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách v znení neskorších predpisov (do 31. 12. 2012):
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka:
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
v znení neskorších predpisov (do 31. 12. 2012):
Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka:
Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení,
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka (v znení od 01. 02. 2013):
Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba R. Q. J.
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel v časti o
zaplatenie sumy 1.331,64 eur, keď vykonaným dokazovaním bola preukázaná dôvodnosť žaloby v tejto
časti. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal
uzavretie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 29. 7. 2012, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
úver vo výške 1.331,64 eur, ktorý sa zaviazal splácať dohodnutými splátkami riadne a včas. Z dôvodu
porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného splácať úver dohodnutým spôsobom, žalobca využil svoje
právo žiadať o zosplatenenie celého dlhu, v dôsledku čoho sa stal splatným celý zostatok dlhu.
Z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala obligatórnu náležitosť zmluvy a to výšku,
počet a termíny splátok nielen istiny ale aj úrokov a iných poplatkov, poskytnutý úver sa zo zákona
považoval za bezúročný a bez poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok
v úveroch nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa
dokázal zorientovať v ponuke spotrebiteľských úverov a aby súčasne nebolo možné uplatňovanie si
nárokov veriteľom, ktoré mu neprislúchajú. Úroky sú pritom splatné so splatnosťou jednotlivej splátky,
možno ich však požadovať len do splatnosti dlhu. Keďže v zmluve nebola splnená uvedená základná
náležitosť zmluvy, ktorá musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny ale aj úrokov a iných
poplatkov, teda rozčlenenie jednotlivých čiastok, nielen výšku celkovej splátky, zo zákona bolo potrebné
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Každý z atribútov vyjadrený v zákone slovami „suma,
počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho
sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež prípadným iným poplatkom
(UnesenieKrajskéhosúduvTrnave,č.k.10CoE313/2010zodňa10.8.2011).Logickýmateleologickým
výkladom zákona o spotrebiteľských úveroch možno dospieť k jednoznačnému záveru, že zo zmluvy
musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť
splatené jednorázovo (Rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 11Co 256/2013 zo dňa 25. 11. 2013).
S poukazom na uvedené, žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi nezaplatenú istinu
úveru 1.331,64 eur, pričom žaloba o zaplatenie zmluvných úrokov 140,89 eur bola zamietnutá, keďže
úver bolo potrebné považovať zo zákona za bezúročný. Vo vzťahu k zmluvným úrokom žalobca ani
neuniesol dôkazné bremeno, keďže napriek výzve súdu ani minimálnym spôsobom nekonkretizoval
spôsobvýpočtuzmluvnýchúrokovčodozákladu,zktoréhosazmluvnéúrokypočítaliavýškyzmluvného
úroku viažuce sa na peňažné plnenie. Keďže úver bolo potrebné zo zákona považovať za bezúročný a
bez poplatkov, žaloba o zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorej výpočet žalobca taktiež žiadnym spôsobom
nepreukázal, ako aj poplatok za upomienky bol zamietnutý ako nedôvodný.
Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať
o nich dôkazy je zásadne vecou účastníka konania. Iniciatíva pri uvádzaní relevantných skutkových
tvrdení spočíva na účastníkoch konania. Účastník má povinnosť tvrdenia ako aj povinnosť dôkaznú.
Zistený skutkový stav je preto výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov. Osobitne uvedený postup je
dôležitý v prípade spotrebiteľských zmlúv, medzi ktoré patrí aj predmetná zmluva. Podľa Rozhodnutia
Európskeho súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je povinnosťou
súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi
spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu
k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98
až C-244/98, Mostaza Claro C-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienkypredstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS,
teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s
judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor v Luxemburgu opakovane zdôrazňuje, že nerovný stav
medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby (keďže zmluvné podmienky predkladá dodávateľ služby
bez možnosti korekcie spotrebiteľa) môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo
vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Zo skutkových tvrdení žalobcu nebolo možné naplniť úradnú
povinnosť súdneho prieskumu a naplnenie právnych noriem na ochranu spotrebiteľa. Povinnosť cez
súdnu kontrolu zabezpečiť reálnu rovnosť práv a povinností účastníkov spotrebiteľských vzťahov je
daná aj pre procesné pravidlá. Žalobca napriek výzve súdu ani nekonkretizoval výšku úrokovej sadzby,
zročných zmluvných úrokov a základ peňažných plnení, z ktorých boli počítané, ako ani spôsob výpočtu
zmluvnej pokuty. Taktiež nepreukázal ani dôvodnosť poplatkov za upomienky vo výške 24 eur a 12 eur,
pričom úver bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z
omeškania. Zodpovednosť za omeškanie má objektívny charakter, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej
dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis a to navýšením 8 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú
R.. Žalovanému bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo vške 8,15% ročne
zo sumy 1.331,64 eur od 5. 7. 2013 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá. V
prevyšujúcej časti bola žaloba o zaplatenie úrokov z omeškania zamietnutá ako nedôvodná. Žalobca
preukázal splatnosť dlhu zaslaním výzvy žalovanému vyhotovenej dňa 1. 7. 2013, v ktorej sám potvrdil
obsahovú nesprávnosť prvej výzvy zo dňa 27. 12. 2012, o ktorej preto nebolo možné odvíjať splatnosť
dlžnej sumy. Po doručení výzvy najskôr 3. 7. 2013, nasledujúcim dňom bol žalovaný povinný plniť dlh
a od 5. 7. 2013 sa dostal do omeškania s plnením dlhu.
V súlade s ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd stanovil lehotu na plnenie v trvaní 30
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, prihliadajúc na výšku peňažného plnenia, ktorým rozhodnutím
žalobca vo svojich majetkových pomeroch nebude dotknutý.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého ustanovenia ak účastník mal úspech čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí. Úspech žalobcu predstavoval 87% (1.331,64 eur), v ktorej časti bol neúspešný žalovaný.
Úspech žalovaného predstavoval 13% (193,89 eur), v ktorej časti bol neúspešný žalobca. Pomer
úspechu a neúspechu tak predstavoval vznik nároku žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 74%.
Trovy konania pozostávali z náhrady súdneho poplatku zaplateného žalobcom za podanú žalobu vo
výške 91,50 eur (6% z ceny vymáhaného nároku podľa položky č. 1 písmena a) Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov).
Žalovanému bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu súdneho poplatku v rozsahu 74%,
t.j. 67,71 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.