Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/29/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113204894
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113204894.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.
Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: C. U., nar. XX.X.XXXX, bytom O.
č. XX, XXX XX O., štátny občan SR, právne zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Szöllössym, so
sídlom v Košiciach, Kováčska 28, proti žalovanému: UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava 820
07, Lazaretská 15, Slovenská republika, IČO: 00 653 501, o náhradu škody 17.340,95 eur z ublíženia
na zdraví z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 13 C 47/2013-72 zo dňa 20.11.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietavej časti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.798,16
eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Konanie zastavil v
časti nad zaplatenie sumy 13. 990,80 eur.

Ako dôvod uviedol že žalobou doručenou súdu dňa 20.2.2013 sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného
zaplatiť mu z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 17.340,95 eur. Podaním
doručeným súdu dňa 26.9.2013, ešte pred začatím pojednávania, žalobca zobral žalobu čiastočne
späť a žiadal priznať len sumu 13.990,80 eur. Dôvodom bola skutočnosť, že v konaní 10C/98/2012
bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý stanovil, že sťaženiu spoločenského uplatnenia žalobcu
zodpovedá 1.780 bodov, čo predstavuje sumu 27.981,60 eur a z nich 50 % predstavuje sumu 13.990,80
eur. V rozsahu späťvzatia súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1,3 O.s.p.. Medzi účastníkmi nebolo
sporné, že žalovaný
zodpovedá žalobcovi za vzniknutú škodu na zdraví ako poisťovateľ vodiča motorového vozidla I. R..
Medzi účastníkmi taktiež nebolo sporné, že sťaženiu spoločenského uplatnenia žalobcu zodpovedá
počet bodov 1.780. V konaní bolo preukázané, že žalobca po utrpenom úraze pociťuje bolesť, musí
brať lieky na zmiernenie bolesti, naďalej pracuje ako požiarnik, avšak so zmeneným pracovným
zaradením - po úraze vykonáva funkciu veliteľa zásahu. Po úraze sa prestal venovať športu aj kvôli
obmedzenej pohyblivosti, aj z obavy pred zranením. Tvrdí, že zranenie na ňom zanechalo aj následky
na psychike, niekedy nemôže spávať. Aj po úraze jazdí na motorke, aj na aute, ale s väčším strachom
a opatrnejšie, ako predtým. Vo veci bolo preukázané, že žalobca pri dopravnej nehode dňa 4.9.2010
utrpel ťažké ublíženie na zdraví. Dopravnú nehodu zavinil vodič motorového vozidla Volkswagen Passat
I. R.. Uznesením Okresnej prokuratúry Prešov zo 25.2.2011 č. 3 Pv 718/10 bolo voči I. R. trestné
stíhanie podmienečne zastavené. Pri tomto úraze utrpel žalobca škodu na zdraví. Bodové hodnotenie
zodpovedajúce týmto zraneniam bolo stanovené znaleckým posudkom MUDr. N. G. na 1.780 bodov.
Uvedenému počtu bodov zodpovedá suma 27.981,60 eur. Prípady hodné osobitného zreteľa podľa §
5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. nie sú výslovne zákonom upravené. Existenciu alebo neexistenciu

dôvodov hodných osobitného zreteľa posudzuje v každom konaní súd individuálne. S prihliadnutím na
zranenia, ktoré utrpel žalobca, na skutočnosť, že aj po tomto zranení môže vykonávať prácu, ktorú
vykonával predtým, má súd za to, že nie sú splnené podmienky na zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia o 50 %. Takéto zvýšenie je najvyšším zvýšením, aké súd môže priznať. Prípad žalobcu však
nie je prípadom, ktorý by si takýto „maximalistický“ prístup vyžadoval. V danom prípade súd sťaženie
spoločenského uplatnenia zvýšil o 5 % z jeho základnej hodnoty s prihliadnutím na to, že žalobca ťažký
úraz utrpel vo veku iba 36 rokov, a teda následky tohto úrazu (bolesť, zvýšená opatrnosť pri fyzickej
aktivite) bude prežívať dlhý čas. Súd nezohľadnil tvrdené psychické následky žalobcu, pretože o nich
nebol predložený relevantný dôkaz. Z týchto dôvodov súd priznal žalobcovi sumu 2.798,16 eur a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Posledným výrokom rozsudku bolo rozhodnuté, že o trovách konania rozhodne súd do 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V tejto súvislosti súd odkázal na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Napadol ním výrok, ktorým bola
žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Je toho názoru, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy potrebné na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Súd tak
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Navrhol preto rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 13.990,80 eur, ako aj náhradu trov konania.
Podľa lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného primárom MUDr. N.
H. zo dňa 18.8.2011, bolo bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia stanovené na 2.255
bodov. Vo veci náhrady škody žalobcu z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vedenom
pod č. 10C/98/2012 bol vypracovaný znalecký posudok MUDr. N. G.. V tomto posudku sťaženie
spoločenského uplatnenia znalec ohodnotil na 1.780 bodov. Znalec zaujal názor, že posudok vydaný
MUDr. H., bol vydaný predčasne, a to vzhľadom na vykonanie novej operácie u žalobcu dňa
8.12.2011.
Preto lekársky posudok o SSU bol možný vyhotoviť najskôr 8.3.2012. Vychádzajúc z tohto znaleckého
posudku a ohodnotenia na 1.780 bodov prehodnoteného bodu 15,72 eur, SSU predstavuje sumu 27.
981, 60 eur. Právo na 50% náhrady škody z titulu zvýšenia SSU, predstavuje 13.990,80 eur. Žalobca
utrpel úraz s vážnymi následkami pre ďalší život v produktívnom veku 36 rokov. Pred úrazom žil
plnohodnotným životom vo všetkých smeroch. Pracoval a mal všestranné záujmy. Následkom úrazu
je natrvalo vylúčený z doterajšieho života a vzhľadom k jeho veku aj z budúceho plnohodnotného,
pracovného, osobného, športového, rodinného a spoločenského života. Pred úrazom sa neliečil na
žiadne akútne ochorenia alebo úraz, neužíval žiadne lieky. Jeho zdravotný stav vzhľadom na pracovné
zaradenie bol pravidelne kontrolovaný. Pracoval ako hasič - záchranár. Ako hasič sa zúčastňoval
súťaží, mal výbornú fyzickú, ako aj psychickú kondíciu. V priebehu liečby žalobca podstúpil päť vážnych
operácií. Neustále pociťuje chronické bolesti v ľavej dolnej končatine. Má obmedzený pohyb v kolene
a v členku. Nedokáže niektoré pohyby ľavým chodidlom a prstami. Po záťaže mu ľavá noha opúcha.
Pravidelne užíva lieky na tlmenie bolesti a na zníženie krvnej zrážanlivosti. Je nútený nosiť pevnú
obuv. Početné jazvy po operačných úkonoch ho pália, svrbia. Trvalé následky úrazu mu jednoznačne
znemožňuje vykonávať prácu tak a v takom rozsahu, akú mal pred úrazom. Trvalé následky mu
neumožňujú zúčastňovať sa na súťažiach v rámci výkonu svojho povolania. Nemôže vykonávať fyzické
zásahy. Bol zaradený na administratívne práce. Pred úrazom chodil na brigádu, pracoval vo výškach.
Vykonával prácu v záhrade a okolo domu. Po úraze nemôže robiť spomínané práce, ale na tieto práce
potrebuje pomoc inej osoby, čo ho hendikepuje. Pred úrazom aktívne športoval, hrával súťažný hokej
a jeho cieľom bolo postúpiť do vyššej súťaže. Po úraze jeho športové aktivity zanikli. Je frustrovaný
tým, že nemôže ako mladý človek športovať, vylepšiť si kondíciu, že nemôže hrať hokej, ktorý mu bol
koníčkom. Je vylúčený aj zo spoločenského života. Pre zohyzdenie nohy po početným operáciách je
hendikepovaný aj tým, že má ostych ísť na kúpalisko, či nosiť v lete krátke nohavice. Tento ostych má aj
v domácom prostredí, čím trpí jeho rodinný a manželský život. Má strach z jazdy motorovým vozidlom,
z jazdy motorkou, má problémy so spánkom, trápia ho nočné mory. Pred úrazom bol úplne samostatný
a bol schopný pomáhať aj iným. Utrpel mimoriadnu ujmu na zdraví, ktorá je nemajetkovej povahy. Je
poškodený na svojej osobnosti, má nárok na zadosťučinenie za túto nemateriálnu ujmu. Jednorázovo
priznanou požadovanou finančnou náhradou má byť po celý zvyšok života žalobcu kompenzovaná jeho
závažnosť poškodenia zdravia, nemožnosť výberu zamestnania, absencia športových, spoločenských

aktivít a tiež fyzické a psychické strádanie, strata zdravotnej pohody, strata cieľov, túžob, plánov. Súd
rozsudkom uznal právo žalobcu len na 10 % zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Nezohľadnil
všetky skôr uvedené závažné skutočnosti. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutým
žalobcom.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

Podaným odvolaním neboli dotknuté výroky rozsudku, ktorými bola uložená žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 2.798,16 eur, ani výrok o zastavení konania v časti nad zaplatenie sumy 13.990,80
eur. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania
preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 3 O.s.p.). Napadnutú časť rozsudku odvolací súd preskúmal
na neverejnom zasadnutí a teda bez
zopakovania, či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa na odvolacom
pojednávaní odvolacím súdom. Právnym dôsledkom takéhoto preskúmavania rozsudku je viazanosť
odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1,3,4,5 § 214 ods. 2
O.s.p.).

Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, bol
odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať tento
rozsudok z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť
len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po
takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací
súd k záveru že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Odvolací súd sa musel v prvom rade vyporiadať s odvolacím dôvodom, podľa ktorého nevypočutie dvoch
svedkov navrhnutých žalobcom už v podanej žalobe, malo za dôsledok nedostatočne zistený skutkový
stav potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností.

Žalobca skutočne v podanej žalobe navrhol, aby boli ako svedkovia vypočutí I. U. a Major Mgr. M. W..
Ani v žalobe, ani na pojednávaní dňa 20.11.2013 bližšie nekonkretizoval, čo by malo byť výsluchom
týchto svedkov preukazované. Na samotnom pojednávaní k tomu žalobca uviedol len toľko, že by sa
mali vyjadriť k tomu aký bol stav žalobcu pred úrazom v osobnom živote aj v pracovnom živote.

Vychádzajúc z obsahu spisu prvostupňový súd akceptoval všetky tvrdenia žalobcu týkajúce sa jeho
obmedzení v rodinnom, pracovnom a v spoločenskom živote pri porovnaní so stavom pred úrazom.
Takisto uznal všetky jeho tvrdenia o pretrvávajúcich dôsledkoch úrazu. Nezhodol sa so žalobcom len v
tom, v akom rozsahu sa má zvýšiť náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods.
5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia -
ďalej len Zákon o náhradách.

Podľa tohto ustanovenia v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach uviedol, že základnému právu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, aj právu podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, zodpovedá uplatňovanie v zásade prednosti ústavne komfortného
výkladu. Z tejto zásady vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód
výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý
zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou garantovaných práv fyzických osôb,
alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne
normy v prospech realizácie ústavne garantovaných základných práv a slobôd (I.ÚS 361/2010, II.ÚS
148/06, IV.ÚS 96/07).

Tak prvostupňový, ako aj odvolací súd sú toho názoru, že by dôvodom pre zvýšenie odškodnenia podľa
§ 5 ods. 5 zákona o náhradách v maximálnom rozsahu, mohla byť
invalidita poškodenej osoby, alebo iná ujma porovnateľná s invaliditou. Súdy sú povinné vyhodnotiť
zistený rozsah zdravotného poškodenia z aspektov významných pre posúdenie jeho nároku na zvýšenie
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Predmetom takéhoto preskúmavania v prejednávanej veci nie je správnosť vyčísleného bodového
ohodnotenia, ale správnosť percentuálneho ohodnotenia obmedzení, ktoré vznikli žalobcovi v dôsledku
prekonaného úrazu.

Ak medzi účastníkmi nie je sporný ani rozsah zdravotného poškodenia, ani pretrvajúce následky úrazu,
nie je dôvod, aby sa na tieto nesporné skutočnosti vykonávalo dokazovanie, napríklad výsluchmi
svedkov. Znamená to, že pokiaľ v preskúmavanej veci neboli zo strany žalovaného spochybňované
ani závery znaleckého posudku, ani tvrdenia žalobcu o pretrvávajúcich následkoch úrazu, nebol dôvod
na vykonanie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov. Preto táto okolnosť nemala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Podľa zákona o náhradách č. 437/2004 Z. z. sa náhrada za bolesť, ako aj náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia poskytuje jednorázovo na základe vypracovaného lekárskeho posudku.
Sťaženie spoločenského uplatnenia možno odškodniť len v prípade, ak poškodený na zdraví má
preukázateľne nepriaznivé dôsledky priblížené životné úkony poškodeného, pre uspokojenie jeho
životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie spoločenských úloh. V zásadách poskytovania
odškodnenia zákon naďalej zdôrazňuje zásadu primeranosti. Primerane sa zohľadňuje povaha
následkov poškodenia a ich predpokladaný vývoj. Zákon však kladie dôraz aj na kvantitatívnu stránku,
vyjadrenú rozsahom, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v spoločenskom živote
oproti stavu pred poškodením zdravia. Zásady pre odškodnenie tiež umožňujú využiť analógiu pre
prípad, ak určitý spôsob, či rozsah sťaženia spoločenského uplatnenia, nebol zákonom predpokladaný.
Právny predpis počíta aj s takou eventualitou, že sa dôsledky poškodenia zdravia prejavia neskôr,
než bol ustálený v lekárskom posudku, a tento posudok ju nepredvídal. V takom prípade je potrebné
vykonať nové posúdenie, pričom od nového bodového ohodnotenia sa odpočíta bodového ohodnotenie
konštatované v pôvodnom posudku.

Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu
za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením
spoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť inak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného
na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak
sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľby životného partnera, prípadne
možnosti ďalšieho sebavzdelávania (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.11.2013 sp. zn. 5Cdo
49/2012).

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku prvostupňový súd zvýšil takúto náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia o 5 % z jeho základnej hodnoty. V skutočnosti sa jedná o zvýšenie o 5 %
zo sumy 13.990,80 eur, čo je 50 % z celkovej sumy ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia.
Žalobca však ani v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli viesť k iným záverom
týkajúcim sa určenia vyššieho percentuálneho podielu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Obmedzenia, ktoré sú medzi účastníkmi
nesporné, neodôvodňujú zvýšenie tejto náhrady nad už prisúdených 5 %. Zdravotné poškodenia
obmedzili žalobcu pri voľbe a výkone povolania, v manželskom živote, v možnosti ďalšieho vzdelávania,
v možnosti vyžitia sa v politickom či v bežnom spoločenskom živote len v rozsahu zistenom súdom
prvého stupňa.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v
jeho napadnutej zamietavej časti vo veci samej.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách
prvostupňového konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.