Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/210/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201588
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201588.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov
senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: WOLVERINE-
SK s.r.o., IČO: 47 232 951, Dúbravská cesta 2, Bratislava, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCALÁRIA
DVORECKÝ & BOHUNICKÝ s.r.o., v mene ktorej koná JUDr. Michal Bohunický, advokát, Lermontovova
18, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. L.-B-XXXX/-XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave rozhodnutím č.p.: Lic-XXX-XX/XXXX zo dňa
15.05.2013 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie) uložilo žalobcovi pokutu 331,- eur za porušenie
ustanovenia § 56 ods. 3 zákona č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti
(ďalej aj len zákon o súkromnej bezpečnosti) tým, že dňa 12.11.2012 pri kontrole v sídle žalobcu, na
požiadanie kontrolnej skupiny správneho orgánu pri zmluve č. 7/2012 uzatvorenej medzi účastníkom
konania a spoločnosťou Würth s.r.o., ktorej predmetom bolo poskytovanie strážnej služby podľa §

3 písm. a/ a b/ zákona o súkromnej bezpečnosti na chránenom objekte spoločnosti Würth s.r.o.,
nepreukázal splnenie povinnosti presvedčiť sa, či ten, s kým hodlá uzatvoriť zmluvu o poskytovaní
strážnej služby, je oprávnený užívať majetok, ktorý má byť predmetom ochrany, čím sa dopustil
správneho deliktu na úseku súkromnej bezpečnosti v zmysle § 91 ods. 1 písm. d/ zákona o súkromnej
bezpečnosti. Odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný rozhodnutím č.: L.-B-
XXXX-XXX/XXXX zo dňa 01.07.2013 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) zamietol a prvostupňové

rozhodnutie potvrdil.

II.

Žaloba

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého
rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému
na ďalšie konanie. V žalobe popísal skutkový stav, citoval ustanovenie § 56 ods. 3 zákona o súkromnejbezpečnosti, podľa ktorého prevádzkovateľ strážnej služby je povinný presvedčiť sa, či ten, s kým
hodlá uzatvoriť zmluvu o poskytovaní strážnej služby, je oprávnený užívať majetok, ktorý má byť
predmetom ochrany; na tento účel je oprávnený požadovať od osoby, ktorej má poskytovať strážnu

službu, príslušné doklady a tie uschovávať v sídle alebo v mieste činnosti. Splnenie tejto povinnosti je
prevádzkovateľ strážnej služby povinný na požiadanie preukázať orgánu dozoru pri výkone štátneho
dozoru alebo orgánu kontroly pri výkone kontroly. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu,
keďže žalovaný sa uspokojil len s konštatovaním, že mu žalobca nepreukázal splnenie povinnosti

presvedčiť sa, či je ten, s kým hodlá uzatvoriť zmluvu o poskytovaní strážnej služby, oprávnený užívať
majetok, ktorý má byť predmetom ochrany, hoci splnenie tejto povinnosti vie žalobca zdokladovať
výpismi z listu vlastníctva pochádzajúcimi z obdobia bezprostredne predchádzajúcemu dňu uzatvorenia
zmluvy. Zmluva bola uzatvorená dňa 23.02.2012 a žalobca má kópiu výpisu z listu vlastníctva zo dňa
22.02.2012 a tiež aj zo dňa 09.11.2012. Žalovaný svoje tvrdenie oprel o konštatovanie konateľa žalobcu,
ktorý urobil ľudskú chybu a na základe jeho tvrdenia si urobil žalovaný záver, hoci povinnosť žalobcu

bola preukázateľne splnená, čo aj počas konania zdokladoval.

III.

Vyjadrenie žalovaného

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že vychádzal z dostatočne zisteného
skutkového stavu veci, zohľadnil všetky skutočnosti, o ktorých sa dozvedel a pokutu uložil na spodnej

hranici možnej sadzby. Žalobca si v danom prípade jednoznačne nesplnil zákonnú povinnosť v zmysle §
56 ods. 3 zákona o súkromnej bezpečnosti, keďže pri výkone kontroly nevedel preukázať splnenie tejto
povinnosti a akceptoval zistenia pracovníkov správneho orgánu počas výkonu kontroly.

IV.

Posúdenie veci

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl.
O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249
ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť
podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade
so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo

všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

V zmysle ustálenej judikatúry súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec v žalobe

vymedzený. Ide o zásadu index ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva
z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých
preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výnimku z tejto zásady
predstavujú veci, v ktorých súd zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorýmmusí súd prihliadať bez ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala (§ 250j ods.
3 O.s.p.).

Vo veci nebolo sporné, že dňa 12.11.2012 bola u žalobcu vykonaná kontrola podľa § 84 ods. 2 zákona

o súkromnej bezpečnosti, ktorá bola ukončená podľa § 88 ods. 3 zákona o súkromnej bezpečnosti dňa
20.11.2012 podpísaním záznamu o kontrole konateľom žalobcu. Počas kontroly pracovníci správneho
orgánu zistili porušenie § 56 ods. 3 zákona o súkromnej bezpečnosti tým, že na požiadanie pracovníkov
správnehoorgánuprivýkonekontrolynaddodržiavanímpovinnostíustanovenýchzákonomosúkromnej
bezpečnosti žalobca nepreukázal pracovníkom správneho orgánu splnenie povinnosti presvedčiť sa, či

ten, s kým hodlá uzatvoriť zmluvu o poskytovaní strážnej služby, je oprávnený užívať majetok, ktorý má
byť predmetom ochrany.

Podľa § 56 ods. 3 zákona o súkromnej bezpečnosti je prevádzkovateľ strážnej služby povinný sa
presvedčiť, či ten, s kým hodlá uzatvoriť zmluvu o poskytovaní strážnej služby, je oprávnený užívať
majetok, ktorý má byť predmetom ochrany; na tento účel je oprávnený požadovať od osoby, ktorej má
poskytovať strážnu službu, príslušné doklady a tieto uschovávať v sídle alebo mieste činnosti. Splnenie

tejto povinnosti je prevádzkovateľ strážnej služby povinný na požiadanie preukázať orgánu dozoru pri
výkone štátneho dozoru alebo orgánu kontroly pri výkone kontroly.

Žalobca dňa 20.11.2012 pri oboznámení sa so záznamom o výsledku kontroly potvrdil skutočnosti
uvedené v tomto zázname, nevzniesol pripomienky k záznamu o kontrole a ani sa nevyjadril ku
kontrolným zisteniam. Zo záznamu o kontrole vyplýva, že žalobcovi bola uložená povinnosť do

27.11.2012 predložiť správnemu orgánu správu o plnení opatrení na odstránenie nedostatkov a ich
príčin. Dňa 27.11.2012 žalobca predložil správnemu orgánu opatrenia k výsledkom kontroly a uviedol,
že ....“naša spoločnosť skúmala pri podpise zmluvy vlastnícky vzťah spoločnosti k stráženému objektu
a zistila, že v čase podpisu zmluvy uvedená spoločnosť bola vlastníkom objektu, no opomenula tú
skutočnosť, aby tento list vlastníctva bol pri podpise zmluvy k zmluve pripojený. Preto boli prijaté také

opatrenia do budúcnosti, že všetky dokumenty musia byť pri tomto právnom úkone už súčasťou zmluvy.
Konateľ spoločnosti bude starostlivo dozerať na dodržiavanie zákonnosti“.

Zmluvu o poskytovaní bezpečnostnej služby rozsahu strážnej služby so spoločnosťou Würth spol. s r.o.
žalobca uzavrel dňa 23.02.2012.

Ustanovenie § 56 ods. 3 zákona o súkromnej bezpečnosti zahŕňa dve povinnosti prevádzkovateľa

strážnej služby a to jednak povinnosť presvedčiť sa, či ten, s kým hodlá uzatvoriť zmluvu o poskytovaní
strážnej služby, je oprávnený užívať majetok, ktorý má byť predmetom ochrany a druhou povinnosťou
je povinnosť na požiadanie preukázať splnenie prvej povinnosti orgánu kontroly pri výkone kontroly. V
poradí prvé rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo žalovaným zrušené aj z dôvodu, že z
rozhodnutia nebolo zrejmé, či sa žalobca presvedčil ale nepreukázal, že príslušný doklad uschováva v

sídle alebo v mieste činnosti alebo či sa skutočne nepresvedčil o oprávnenosti užívať predmet stráženia
a následne to nepreukázal.

V danom prípade žalobca k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu pripojil list vlastníctva č. XXXX.
zo dňa 22.02.2012, z ktorého vyplýva, že majetok, ktorý má byť predmetom ochrany, vlastní spoločnosť
Würth spol. s r.o., takže možno uzavrieť, že žalobca si splnil prvú povinnosť vyplývajúcu pre neho z

ustanovenia § 56 ods. 3 zákona o súkromnej bezpečnosti, avšak splnenie tejto povinnosti bol povinný
na požiadanie preukázať orgánu kontroly pri výkone kontroly, čo neurobil. Splnenie povinnosti preukázal
až predložením listu vlastníctva, ktorý pripojil k odvolaniu zo dňa 10.06.2013. Z uvedeného potom
nepochybne vyplýva, že druhú povinnosť ustanovenú v § 56 ods. 3 veta druhá zákona o súkromnej
bezpečnosti žalobca pri výkone kontroly nesplnil a preto sú jeho námietky uvedené v žalobe nedôvodné.

Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci
a správne uzavreli, že žalobca nevedel preukázať pri výkone kontroly na požiadanie splnenie povinnosti
ustanovenej v prvej vete § 56 ods. 3 zákona o súkromnej bezpečnosti, čím sa dopustil správneho deliktu
uvedeného v § 91 ods. 1 písm. d/ zákona o súkromnej bezpečnosti, za ktorý bolo možné uložiť pokutuod 331,- eur až do 16.596,- eur. V danom prípade bola žalobcovi uložená pokuta v najnižšie možnej
výmere vo výške 331,- eur, pričom prvostupňový správny orgán dostatočne odôvodnil všetky skutočnosti
vplývajúce na výšku pokuty v zmysle § 91 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti.

Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v medziach žaloby dospel súd k záveru, že žalobu
je potrebnú ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť.

Onáhradetrovkonaniasúdrozhodol podľa§250kods.1O.s.p.tak,žeúčastníkomprávonaichnáhradu
nepriznal, keďže žalobca vo veci nebol úspešný a žalovaný podľa ustálenej judikatúry v takomto prípade
zásadne nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom
súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.