Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813220386
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3813220386.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt Finance
AG, Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava proti odporkyni E. Q., štátnej občianke
Slovenskej republiky, bytom Q., XX. augusta X/X zastúpenej U. U., bytom Q., t. č. bytom T. č. XXX,

za účasti vedľajšieho účastníka popri odporkyni Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
Námestie legionárov 5, Prešov, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci,
J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 295,68 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. mája 2014, č.k. 12C/61/2014 - 84 jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a vo výroku o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi popri odporkyni trovy

odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 47,50 eur, zaplatením
advokátovi vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie sčasti o zaplatenie istiny vo výške 28 eur zastavil. V
prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 455,61 eur s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 297,33 eur od 16.12. 2011 do zaplatenia zamietol a uložil navrhovateľovi
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi popri odporkyni, k rukám jeho právneho zástupcu, náhradu trov

právneho zastúpenia vo výške 279,48 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení výroku
o zamietnutí návrhu v časti uviedol, že zmluvu, na základe ktorej si navrhovateľ uplatňuje právo na
zaplatenie sumy 455,61 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 297,33 eur
od 16.12. 2011 do zaplatenia, uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom
označenú ako "Zmluva o splátkovom úvere", i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktorú možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení

platnom v čase uzavretia zmluvy. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené
zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka,
vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka.
V predmetnej veci vzniesol odporca námietku premlčania navrhovateľom uplatneného nároku. Okresný
súdsapretozaoberalnajskôrotázkou,činároknavrhovateľajepremlčanýalebonie.Právnypredchodcanavrhovateľa vypovedal zmluvu s odporkyňou dňa 2.10. 2008, od vyššie uvedeného času sa odporkyňa
dostala do omeškania zo zaplatením všetkých splátok úveru. Okresný súd aplikoval premlčaciu dobu
podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže úver sa stal ku

dňu 2.10. 2008 v celom rozsahu splatný (inak by bol splatný do decembra 2009) a navrhovateľ podal
na súd návrh až dňa 19.9. 2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, bolo potrebné návrh
navrhovateľa pre vznesenú námietku premlčania odporcom, ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.
Dohodou podpísanou odporkyňou nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia
premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Ide v podstate o navrhovateľom vopred pripravenú formulárovú

dohodu, obsahom ktorej je vyhlásenie „odporcu“ o uznaní záväzku. Takéto konanie navrhovateľa súd
považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných informácií chcel dosiahnuť uznanie dlhu v záujme
predĺženia premlčacej doby i keď odporkyňa nemala vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie
urobiť a v skutočnosti ho ani neurobila, keďže podpísala nevyplnenú Zmluvu bez toho, že by zo strany
navrhovateľa bola s jej obsahom riadne oboznámená. Takéto konanie súd považuje za nekalú obchodnú

praktiku v zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona, aj za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka a predmetný úkon je teda neplatný aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Na záver súd uvádza, že z obsahu Zmluvy vyplýva, že obsahuje viacnásobné neprijateľné zmluvné
podmienky a súčasne nesúlad so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, predovšetkým
s jeho ustanoveniami § 4, čo má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov (§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z.). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142
ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozsudku do výroku o zamietnutí návrhu v časti a do výroku o náhrade trov konania
podal včas odvolanie navrhovateľ. Navrhol jeho zmenu v zmysle vyhovenia návrhu. Uplatnil odvolacie
dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p. a uplatnil trovy odvolacieho konania. V odvolaní

uviedol, že odôvodnenie neplatnosti dohody o uznaní dlhu okresným súdom nemá oporu v zákone.
Poukázal na ustanovenie §110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ktorom nie je stanovené (na rozdiel
od ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka), že dlžník musí vedieť o premlčaní. Vedomosť o
uznaní premlčaného dlhu má význam výhradne len z hľadiska vzniku vyvrátiteľnej právnej domnienky
o existencii dlhu. Z ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka neplynú právne dôsledky uznania pre

premlčaciu dobu; účinky podľa ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie sú závislé od
účinkov podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Osobitne napadol výrok napadnutého rozsudku o priznaní
náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Z povahy inštitútu vedľajšieho účastníctva
plynie, že jeho účelom je pomoc niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je združením podľa §
25 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa; z čoho vyplýva požiadavka, aby združenie bolo

spôsobilé poskytovať aktívnu a kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi bez toho, aby muselo byť zastúpené
advokátom. Z tohto dôvodu je zrejmé, že trovy právneho zastúpenia nemôžu spĺňať charakter účelnosti
hospodárnosti.

Odporkyňa k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu.
Navrhovateľ sa voči nej nezachoval korektne, pokiaľ ide o uznanie dlhu, neupozornil ju, že dlh je

premlčaný. Určené splátky dlhu vo výške 14,- eur sú pre ňu vysoké, no navrhovateľ jej neumožnil nižšie.

Vedľajší účastník popri odporkyni sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril a navrhol napadnutý rozsudok
okresného súdu potvrdiť a uplatnil trovy odvolacieho konania, ktoré aj vyčíslil sumou 47,50 €. Jeho
skúsenosť a skúsenosť súdov potvrdzuje, že spotrebitelia nevedia o premlčaní ani o možnosti brániť sa
v konaní námietkou premlčania. V prípade opaku by si navrhovateľ nedovolil skupovať dávno premlčané

pohľadávky a uplatňovať ich na súde, spolieha sa však práve na neinformovanosť spotrebiteľov.
Následky uznania premlčaného dlhu môžu nastať len v prípade, ak dlžník (odporca)vedel o premlčaní;
dlh odporcu sa pritom premlčal pred podpísaním dohody o uznaní dlhu, ktorú mu predložil na podpis
navrhovateľ. Pri podpise dohody navrhovateľ neinformuje svojich dlžníkov o tom, že ich dlh je premlčaný
ani o následkoch premlčania a následkoch premlčania dlhu. Odporca nemal žiadnu vedomosť o tom,

že dohodou o splátkach uznal premlčaný dlh, nemal ani žiadnu vedomosť o tom, že niečo také ako
premlčanie existuje, tiež nevedel aké sú účinky takejto dohody na premlčaný dlh ;dohodu podpisoval
v časovej tiesni pod hrozbou exekúcie. Pracovníci navrhovateľa dostávajú za získanie podpisu takejto
dohody provízie, preto všemožne, aj za použitia ľsti, využívajú právnu nevedomosť spotrebiteľov, ichneskúsenosť a tieseň. Navrhovateľ dosiahol uzavretie dohody nekalou obchodnou praktikou, ak text
o vedomosti dlžníka o premlčaní dlhu sofistikovane skryl do ním vopred formulovaného a rozsiahleho
textu a súčasne neposkytol spotrebiteľovi dostatočné podstatné informácie podľa § 8 ods. 3 a 4 zákona

č. 250/2007 Z. z. pre náležité posúdenie spotrebiteľa, či je jeho dlh premlčaný alebo nie; tieto informácie
sú podstatné pre rozhodnutie spotrebiteľa, či dohodu uzavrie alebo nie. Navrhovateľ týmto postupom
porušil odbornú starostlivosť, ktorú možno očakávať od dodávateľa vo vzťahu k spotrebiteľovi. Je
ťažko predstaviteľné, že by spotrebiteľ pri náležitej informovanosti dohodu uzavrel. Podpisom takejto
formulárovej dohody si odporca ako spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a privodil si značnú

ujmu v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného je dohoda
ako dosiahnutá nekalou obchodnou praktikou neplatným právnym úkonom, keď v tomto smere poukázal
na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov. Vo vzťahu k odvolacej námietke o trovách konania vedľajší
účastník uviedol, že má na ne právo aj podľa najnovších komentárov k Občianskemu súdnemu poriadku;
zamietnutie návrhu spôsobil samotný navrhovateľ uplatnením nedôvodného návrhu.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v medziach podaného odvolania a jeho

dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch je potrebné podľa § 219 ods. 1
O.s.p potvrdiť a to bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov okresného súdu odchýliť a preto
nemôže vyhovieť odvolateľovi, ktorý v odvolaní navyše neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré
by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, keďže okresný súd vecne i právne správne

posúdil zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní dlhu ako
nekalú obchodnú praktiku, z ktorého dôvodu uznanie dlhu (záväzku) odporcom považoval za právne
neúčinné.

Okresný súd predmetnú dohodu o uznaní dlhu posúdil správne ako neplatnú, keď vychádzal zo zistení
pri súdnej kontrole dohody. Uvedená dohoda vychádzala zo zmluvy medzi právnym predchodcom

navrhovateľa a odporkyňou, ktorá vzhľadom na charakter zmluvných strán je spotrebiteľskou zmluvou,
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa spravuje zákonom č. 258/2001 Z. z. a pri jej posudzovaní sa
uplatňujú zásady v ustanoveniach Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a
nasl.),akoaj ustanoveniazák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,ale najmävzhľadom načlenstvo
Slovenskej republiky v EÚ, aj Smernica rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách.

Dohoda o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom v predmetnom formulárovom znení za účelom
zabezpečenia záväzku na základe zmluvy uzatvorenej s právnym predchodcom navrhovateľa bola
opakovane rozhodnutiami súdov označená za nekalú obchodnú praktiku z dôvodu, že spotrebiteľ nebol
poučený o všetkých súvislostiach týkajúcich sa uznania pri podpise dohody o uznaní dlhu a úhrade

pohľadávky v splátkach. Nekalá obchodná praktika podlieha ex offo súdnej kontrole, pričom nemožno
poskytnúťsúdnuochranuprávu,ktoréjeuplatňovanépopoužitínekalejobchodnejpraktikyajevrozpore
s dobrými mravmi.

Pri uzavieraní právnych úkonov so spotrebiteľom je navrhovateľ resp. jeho právny predchodca povinný
rešpektovať všetky ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Z tohto hľadiska predmetná

dohoda podľa názoru odvolacieho súdu nepochybne zhoršuje postavenie odporkyne ako spotrebiteľa,
pretože pôvodne nevymáhateľnú naturálnu obligáciu mení na nárok, ktorý možno uplatniť na súde. V
dohode nie je uvedené, že dlh, ktorý má byť predmetom uznania, je premlčaný. Tiež je zrejmé, že text
dohody bol vopred pripravený zo strany navrhovateľa a odporkyňa nemala možnosť jeho obsah (najmä
vo vzťahu k uznaniu dlhu) vopred ovplyvniť. Takúto dohodu je preto aj podľa názoru odvolacieho súdu

potrebné vnímať ako neplatnú, pretože je v rozpore s dobrými mravmi a nepochybne výrazne zhoršuje
postavenie odporkyne ako spotrebiteľa vo vzťahu k navrhovateľovi, jej uzavretie je výlučne v záujme
navrhovateľa, ktorý jej uzavretie dosiahol v rozpore s ustanoveniami o ochrane odporcu ako spotrebiteľa
(najmä s ustanovením § 4 ods. 8 a § 7 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa).Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že § 558 nerozoberá dopad na plynutie
premlčacej doby v prípade uznania dlhu bez vedomosti osoby dlžníka a preto na následky uznania podľa
§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá vplyv vedomosť alebo nevedomosť dlžníka o premlčaní,

pričom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 3 Cz 6/68, odvolací súd uvádza, že §
558 bol do Občianskeho zákonníka doplnený zákonom č. 509/1991 Zb. účinným od 01.01.1992. Do
31.12.1991 Občiansky zákonník podmienky uznania premlčaného dlhu vôbec neupravoval. Ak uznanie
premlčaného dlhu do 31.12.1991 nebolo viazané na vedomosť dlžníka o premlčaní, z ustanovenia § 110
ods. 1 Občianskeho zákonníka nevyplývalo, že by nebolo možné uznať už premlčaný dlh (R 51/1968).

Od 01.01.1992 uznanie dlhu spôsobuje prerušenie premlčania a začiatok novej desaťročnej doby (§
110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka) len, ak dlžník o premlčaní vedel(§ 558 veta posledná
Občianskeho zákonníka); ak dlžník o premlčaní nevedel, či už pre omyl skutkový (error facti) alebo
pre omyl právny (error iuris) napr. preto, lebo nepoznal ustanovenia o premlčaní, jeho uznanie nemá
spomenutý právny následok vo vzťahu k premlčaniu.

Navrhovateľ svojím iným výkladom predmetných ustanovení ignoruje vzájomnú prepojenosť a súvislosť

ustanovení § 110 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 558 Občianskeho zákonníka a zároveň
opomína časovú postupnosť ich prijatia v právnom poriadku. Napokon, ak by sme prijali jeho výklad
o oddelenosti oboch inštitútov, potom by sme museli dospieť k záveru, že uznanie dlhu podľa § 558
Občianskeho zákonníka má za následok len vznik právnej domnienky, že dlh v čase uznania trval (keďže
len tento následok § 558 rozoberá) a nemá následok v podobe pretrhnutia plynutia premlčacej lehoty,

pretože tento následok § 558 Občianskeho zákonníka nerozoberá. Potom by už pohľadávka bola bez
pochýb premlčaná, pretože z jazykového vyjadrenia úkonu „Dohoda o uznaní dlhu“ formulovaného
navrhovateľom je zrejmé, že navrhovateľ chcel, aby dlžník vykonal úkon podľa § 558 Občianskeho
zákonníka (§ 110 ods. 1 a 2 používa termín uznanie práva).

Námietka premlčania bola teda odporkyňou a jej vedľajším účastníkom vznesená dôvodne, okresný súd

na ňu pri rozhodovaní prihliadal (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a návrh navrhovateľa vo zvyšku
správne zamietol.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vo výroku o
zamietnutí návrhu sčasti ako vecne správny potvrdil.

K odvolaniu navrhovateľa voči výroku o priznaní trov konania vedľajšieho účastníka popri odporkyni

odvolací súd uvádza, že keďže odporkyňa bola úspešná, vzniklo právo na náhradu trov konania aj
vedľajšiemu účastníkovi popri odporkyni (§ 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s §93 ods. 4 prvá veta O.s.p.),
ktorý bol v konaní zastúpený advokátom a uplatnil si náhradu trov konania.

Trovy konania vedľajšieho účastníka predstavovali odmena a náhrada hotových výdavkov advokáta,
ktorých výšku a spôsob určenia upravuje vyhl. č. 655/2004 Z. z. (ďalej len „AT“).

Navrhovateľ v odvolaní namietal, že uplatnená náhrada trov konania vedľajšieho účastníka predstavuje
neúčelné náklady za právne služby, a to tak z hľadiska jednotlivých úkonov právnej služby, tak z
personálneho aspektu, samotné združenie má byť spôsobilé na poskytnutie kvalifikovanej pomoci
spotrebiteľovi. Uvedené námietky navrhovateľa nemožno akceptovať.

Vychádzajúc z Článku 37 odseku 2 ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných

práv a slobôd, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo
orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania, ako aj z čl. 47 ods. 2 , Ústavy Slovenskej republiky,
resp. § 25 O.s.p. , aj za situácie, že účastník (aj vedľajší účastník vzhľadom na jeho identické procesné
práva a povinnosti ako účastníka konania), má zaručené právnym poriadkom možnosť právnej pomoci.Vedľajší účastník využil svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní, preto je potrebné posúdiť
účelnosť poskytnutej právnej služby advokátom a výšku odmeny podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Okresný súd priznal správne, ako náhradu trov konania vedľajšieho účastníka, odmenu a náhradu

hotových výdavkov advokáta za právne služby, a to podľa citovanej vyhlášky, ktoré správne vo svojom
uznesení špecifikoval.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p tak,
že úspešnému odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si nárok na
náhradu trov odvolacieho konania návrhom neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).a zo spisu mu ani žiadne
trovy nevyplynuli.

Vedľajšiemuúčastníkovibolapriznanáuplatnenáavyčíslenánáhradatrovodvolaciehokonaniazajeden
úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu (§ 14 ods. 3 písm. b/ AT) 31,54 Eur, k tomu náhrada
hotových výdavkov 8,04 Eur (§ 16 ods. 3 AT) zvýšené o 20% DPH, spolu 47,50 Eur. Ich náhradu je
navrhovateľ podľa§149ods.1O.s.p.povinnýzaplatiťadvokátovivedľajšiehoúčastníkapopriodporkyni.
Lehota plnenia bola určená v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.- tri dni od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .