Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/135/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213200551
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8213200551.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a
sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu PharmDr. L. E., bytom
U. XXXX/XX, B., právne zastúpený JUDr. Jozefom Kruželákom, advokátom, Kellerova 1, Bardejov
proti žalovanému F. E., bytom E. Z. XXXX/XX, B., o zaplatenie 5 025,- Eur istiny s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 1C/118/2013-41 zo dňa 18.12.2013,
o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 1C/118/2013-52 zo dňa 30.4.2014
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o splatnosti pohľadávky a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznáva.

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 025,-
Eur v dvoch splátkach vo výške 2 512,50 Eur s tým, že prvá splátka sa stane splatnou v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku a druhá splátka sa stane splatnou 30.4.2014, pod následkom výhody
splátok v prípade neuhradenia prvej splátky riadne a včas, čím sa stane splatný celý dlh. Zároveň
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 301,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 566,22 Eur, všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.

V odôvodnení uviedol, že predmetom konania je zaplatenie 5 025,- Eur z titulu uzavretej zmluvy o
pôžičke. Súd s poukazom na ust. § 153a ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom aj na ust.
§ 657, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo veci rozhodol na základe uznania žalovaného nároku
žalobcu podaním zo dňa 8.4.2013, ktorý požiadal o zaplatenie žalovanej istiny v splátkach.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že priznal
žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúce z iných trov z titulu súdneho poplatku vo výške 301,50
Eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 566,22 Eur, ktoré špecifikoval.

S poukazom na ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť dlžnú sumu v dvoch splátkach v sume 2 512,50 Eur s tým, že prvá splátka sa stane splatná v

lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a druhá splátka sa stane splatnou dňa 30.4.2014, pod následkom
straty výhody splátok, v prípade neuhradenia prvej splátky riadne a včas, tým sa stane splatný celý
dlh. Súd poskytol žalovanému časový priestor si finančné prostriedky zaobstarať a vrátiť žalobcovi
v stanovených lehotách z dôvodu, že sám žalovaný uviedol, že odišiel pracovať do zahraničia, je
predpoklad, že finančné prostriedky si zaobstará.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný, ktorý namietal výrok o zaplatení
trov konania. Zároveň namietal, že súd prebiehal veľmi rýchlo z dôvodu známostí žalobcu a hlavne jeho
zástupcu, ktorý mal byť zaujatý voči žalovanému. Osobitným podaním žalovaný podal odvolanie aj proti
vyhovujúcemu výroku z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, kde neboli splnené podmienky
pre vydanie takéhoto rozhodnutia. Namietal, že súd neskúmal, či žalovaný má finančné prostriedky na
úhradu dlhu v dvoch splátkach a určil lehotu splatenia dlhu do 3 dní a ďalšiu v lehote dvoch mesiacov.
Navyše žalovaný nebol vypočutý z dôvodu, že je zahraničí a súd mu nedal možnosť sa k tejto skutočnosti
vyjadriť ani dohodnúť sa na adekvátnom riešení, ktoré by bolo prijateľným riešením pre obe strany.
Príjem žalovaného v zahraničí nepokryje dlh voči žalobcovi z dôvodu, že spláca iné podlžnosti, a ak
doplatí veci, ktoré spláca, má nastavené splátkové kalendáre tak, že môže splácať dlh voči žalobcovi.

Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa využil možnosť a
pre správanie žalovaného postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Tvrdenie, že súd
neskúmal, či žalovaný má dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie žalovanej istiny nemá žiadnu
oporu v zákone. Žalovaný uznal dlh podaním zo dňa 8.4.2013, a preto súd so súhlasom žalobcu
rozhodol o jeho zaplatení v dvoch splátkach, čím vyšiel žalovanému v ústrety. Navrhol potvrdiť napadnutý
rozsudok. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

Uznesením č. k. 1C/118/2013-52 zo dňa 30.4.2014, súd prvého stupňa žalovanému nepriznal
oslobodenie od súdnych poplatkov. Uviedol, že žalovaný dostatočne nepreukázal skutočnosti, ktoré
by boli podkladom pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, lebo na základe ním
poskytnutých údajov neexistujú také sociálne a majetkové pomery, ktoré by odôvodňovali jeho
oslobodenie od súdnych poplatkov s poukazom na ust. § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Z tohto dôvodu súd žiadosti žalovaného nevyhovel a oslobodenie od platenia súdnych poplatkov mu
nepriznal.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne právne
posúdenie. Uviedol, že v čase požiadania o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov bol
nezamestnaný, poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,- Eur a nemal žiaden hnuteľný ani nehnuteľný
majetok. Mal narušený vzťah s otcom, a preto prespával u jedných zo starých rodičov, raz u druhých,
niekedy býval u sestry, tak, že nemohol zdokladovať doklady o osobách, s ktorými žije v spoločnej
domácnosti, ani výšku výdavkov na domácnosť, lebo jeho jediným príjmom bola dávka v hmotnej núdzi
vo výške 62,- Eur. Ďalej uviedol, že momentálne nemá stálu prácu, snaží sa vždy zohnať finančné
prostriedky, aby mohol splácať veci, ktoré má.

Z obsahu spisu vyplýva, že zákonná sudkyňa podanému odvolaniu voči uzneseniu nevyhovela
postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktoré bolo oznámené na úradnej tabuli súdu,
ako aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku) a
dospel k záveru, že odvolania žalovaného nie sú dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Odvolaním žalovaného proti rozhodnutiu vo veci samej bola namietaná splatnosť, v ktorej časti odvolania
bol odvolací súd viazaný rozsahom a uplatnenými dôvodmi v súlade s ust. § 212 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku z dôvodu, že ust. § 202 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nepripúšťa odvolanie
proti rozsudku vydanému v zmysle ust. § 153a Občianskeho súdneho poriadku, t. j. rozsudku vydanému
na základe uznania. V týchto prípadoch zákon pripúšťa len možnosť podania odvolania z odvolacieho
dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie tohto rozsudku alebo, že rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia vo veci. Prípustnosť odvolania nie je spojená s tvrdením odvolateľa,
že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie. Odvolanie je prípustné len vtedy, ak rozsudok na základe
uznania bol vydaný, hoci skutočne neboli dané podmienky pre jeho vydanie stanovené zákonom.
Povahu rozsudku pre uznanie alebo vzdanie sa nároku má len rozhodnutie vo veci samej. Výrok
rozsudku o náhrade trov konania, lehote na plnenie a ďalších tzv. vedľajších otázkach, i keď sú uvedené
vo výroku rozsudku už túto povahu nemajú, a preto ich možno napadnúť odvolaním bez obmedzenia.

Z tohto dôvodu odvolací súd posudzoval namietanú splatnosť priznanej istiny. Vo vzťahu k tvrdeniu,
že vec súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil, odvolací súd k tejto otázke uvádza, že zákonné
podmienky pre vydanie rozsudku na základe uznania boli splnené, lebo samostatným podaním (v spise
na č. l. 10) doručeným súdu 10.4.2013, žalovaný nepoprel výšku žalovanej istiny z titulu pôžičky s tým,
že prehlásil, že si je tejto pôžičky vedomý, lebo žalobca mu požičal sumu 4 825,- Eur. Tento prejav
žalovaného, súd posúdil ako uznanie nároku, a preto zákonná podmienka pre vydanie rozsudku pre
uznanie v zmysle ust. § 153a Občianskeho súdneho poriadku bola splnená. Táto skutočnosť medzi
účastníkmi sporná nebola (§ 120 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

Súd s prihliadnutím na tvrdené nepriaznivé sociálne a majetkové pomery žalovaného, zohľadnil túto
skutočnosť pri rozhodovaní o splatnosti priznanej istiny s tým, že žalovaný chcel žalovanú istinu
vzhľadom na poberanie dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,- Eur splácať v 20,- Eurových mesačných
splátkach. Zároveň však v predmetnom podaní zo dňa 10.4.2013, žalovaný prehlásil, že sa pokúša
nájsť prácu v zahraničí, aby čím skôr vyrovnal žalovanú istinu žalobcovi, ktorú mu dlžní. Navyše
túto skutočnosť nepoprel žalovaný ani v podanom odvolaní, v ktorom namietal splatnosť pohľadávky.
I napriek tvrdeniu žalovaného o nepriaznivých sociálnych pomeroch s tým, že nemá stálu prácu v
zahraničí a postupne spláca iné dlhy, odvolací súd sa stotožnil s povolením splácať žalovanú istinu v
dvoch splátkach v súlade s ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s tým, že zohľadnil aj
platobnú schopnosť žalovaného, jeho prejavenú snahu o plnenie záväzku plniť, ako aj prihliadal na
stanovisko žalobcu s povolením splatiť žalovanú istinu v dvoch splátkach. Pri posudzovaní splatnosti
priznanej pohľadávky odvolacím súdom, odvolací súd poukazuje navyše aj na to, že sa jednalo o zmluvu
o pôžičke medzi fyzickými osobami, ktorej výška nebola sporná, ktorú mal žalovaný vrátiť žalobcovi
do 30.4.2012, pričom sa jednalo o pôžičku na jeden mesiac. Žalobca si uplatnil zaplatenie žalovanej
istiny žalobou zo dňa 28.1.2013, t.zn., že žalovaný čas plnenia výrazne prekročil a povolenie v splátkach
žalovanej istiny len oddiaľuje splatenie dlhu veriteľovi - žalobcovi.

K uplatnenej námietke poskytnutia lehoty na možnosť vybavenia veci mimosúdne, odvolací súd dodáva,
že ani prebiehajúce konanie na súde, nebránilo žalovanému sa so žalobcom aj o uplatnenej pohľadávke
mimosúdne dohodnúť. Táto namietaná skutočnosť nebola opodstatnená.

Odvolací súd nepovažoval ani odvolanie žalovaného proti výroku o trovách konania za dôvodné. Je
nesporné, že uplatnením pohľadávky na súde žalobcovi vznikla poplatková povinnosť z titulu podanej
žaloby, a to za súdny poplatok, ktorý aj zaplatil (č. l. 7 spisu), dňa 14.2.2013 vo výške 301,50 Eur
evidovanú pod položkou registra 87/2013. Každý účastník sporového konania má právo zvoliť si

právneho zástupcu z radov advokátov na zastupovanie v konaní. Pri rozhodovaní o trovách konania,
súd správne aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok účastníka v spore vyplývajúcu z ust.§ 142
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a preto správne vzhľadom k tomu, že žalobca bol v celom
rozsahu úspešný, priznal mu náhradu aj trov právneho zastúpenia, ktorých výška zodpovedá výške
uplatnenej pohľadávky a je stanovená v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Len nepriaznivé
sociálne a majetkové pomery žalovaného, na ktoré poukázal v odôvodnení odvolania proti výroku o
trovách konania samo o sebe nie sú dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania účastníkovi, ktorý
mal v spore plný úspech. Právo na náhradu trov konania je súčasťou práva účastníka na súdnu ochranu
zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy právneho
zastúpenia vyplýva z ust. § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Z týchto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o splatnosti pohľadávky, vrátane
súvisiaceho výroku o trovách konania, ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku.

Za nedôvodné považoval odvolací súd aj odvolanie proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od
súdnych poplatkov. Súd prvého stupňa správne uviedol, že žalovaný nezdokladoval ním tvrdené
nepriaznivé sociálne a majetkové pomery, na výzvu súdu nereagoval, ktorou bol vyzvaný na preukázanie
sociálnych a majetkových pomerov, a to uznesením č. k. 1C/118/2013-27 zo dňa 11.11.2013.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o oslobodení fyzickej osoby
od súdneho poplatku, súd zohľadňuje najmä jej celkové majetkové, zdravotné a sociálne pomery,
výšku súdneho poplatku, predpokladané trovy dokazovania, povahu žalobou uplatneného nároku.
Zhodnotenie týchto aspektov sa musí premietať do záveru, či účastník je schopný zaplatiť súdne
poplatky, avšak zohľadňuje sa aj stanovisko účastníka v konaní. Bolo povinnosťou žalovaného tvrdené
skutočnosti o nepriaznivých sociálnych a majetkových pomerov náležite zdokladovať a preukázať.
Len preukázanie rozhodnutia o zaevidovaní do evidencie uchádzačov o zamestnanie a o rozhodnutí
o poberaní dávky v hmotnej núdzi, samo o sebe nie je dôvodom preukazujúcim celkové sociálne a
majetkové pomery žalovaného. Navyše žalovaný opakovane súdu oznamoval, že je v zahraničí, hľadá
si tam prácu, a preto súd prvého stupňa správne samostatne výzvou opätovne vyzval žalovaného,
aby svoje sociálne a majetkové pomery preukázal. Zamietnutie žiadosti o priznanie oslobodenia od
súdneho poplatku, ktorá povinnosť mu vznikla v súvislosti s podaním odporu, súd prvého stupňa
správne zdôraznil, že ním tvrdené skutočnosti žalovaný nepreukázal a túto skutočnosť nepreukázal ani
v podanom odvolaní. Pokiaľ žalovaný sám tvrdí, že postupne spláca podĺžnosti, ktoré má, je predpoklad,
že má príjem z pracovného pomeru alebo inej pracovnej činnosti, a preto zákonné podmienky pre
priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v danom prípade splnené neboli. Z tohto dôvodu odvolací
súd potvrdil napadnuté uznesenie ako správne v súlade s ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku.

Podľa ust. § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom
prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Podľa ust. § 151 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje
súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania pri vyhlásení rozhodnutia z dôvodu, že návrh na priznanie náhrady trov konania bol predložený
v písomnom vyjadrení k odvolaniu právnym zástupcom žalobcu (§ 151 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku). Z obsahu spisu nevyplývajú iné trovy odvolacieho konania okrem trov právneho zastúpenia,
ktoré právny zástupca žalobcu následne nevyčíslil, a preto odvolací súd žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal s poukazom na ust. § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
ktorým výrokom po vyhlásení rozhodnutia vzhľadom na nepredloženie písomnej špecifikácie náhrady
trov právneho zastúpenia nebol viazaný.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.