Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2015

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 5C/249/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614204766
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Blašková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2015:3614204766.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci navrhovateľa: BL

Telecom collection, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava IČO: 47 150 513, zastúpený:
advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO:
36 862 711, proti odporcovi: O. V.S., K..XX.XX.XXXX, K. O. XXX XX V., toho času na neznámom mieste,
zastúpený R. E., pracovníčkou Okresného súdu Partizánske, o zaplatenie 585,89 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 155,22 eur s 9, 50 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 63, 08 eur od 10. 9. 2011 do zaplatenia, s 9, 50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 88, 64 eur
od 10. 10. 2011 do zaplatenia, s 9, 25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3, 50 eur od 10. 11. 2011

do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vo zvyšku návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy

585,89 eur s 9,50% úrokom z omeškania zo sumy 430eur od 10.8.2011 do zaplatenia, s 9,50%-ným
úrokom z omeškania ročne zo sumy 63,08 eur od 10.9.2011 do zaplatenia, s 9,50 %-ným úrokom z
omeškania ročne zo sumy 88,64 eur od 10.10.2011 do zaplatenia, s 9,25% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 3,50 eur od 10.11.2011 do zaplatenia, na tom základe, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. so
sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca a navrhovateľ ako postupník uzavreli
zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na žalobcu, vrátane

pohľadávky voči odporcovi pod referenčným číslom 9001084446. Zmluva o postúpení pohľadávok na
navrhovateľa zo dňa 24.6.2013 je registrovaná na tunajšom súde pod Spr. 646/13. Odporca uzavrel s
predchodcom navrhovateľa zmluvu o pripojení zo dňa 22.07.2010 a dodatok k zmluve o pripojení zo
dňa 22.07.2010 so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu o poskytovaní elektronickej komunikačnej
služby podľa § 43 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách na základe ktorej bola
odporcovi aktivovaná užívateľská SIM karta a odporcovi bol pridelený program služieb: Fix 12 1s dobou
viazanosti 24 mesiacov, na základe ktorého bol odporcovi poskytnutý mobilný c, taktiež v Tabuľke č. l.

sa uvádza zmluvná pokuta vo výške 248,95 eur.

Súd konal v neprítomnosti účastníkov podľa § 101 ods.2 OSP, pričom zástupca navrhovateľa svoju
neprítomnosť riadne ospravedlnil.Pobyt odporcu nie je známy, preto mu súd ustanovil opatrovníka podľa § 29 ods.2 OSP.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom opatrovníčky odporcu, oboznámením sa s obsahom zmluvy o
pripojení zo dňa 22.07.2010, Dodatkom k zmluve o pripojení č.l.29-30 spisu, faktúry č. 7107243969

splatnej dňa 09.08.2011 v sume 430,67 eur č. l. 3 spisu, faktúry č. 7108404732 zo dňa 09.09.2011
splatnej dňa 11.12.2010 na sumu 63,08 eur č.l.9, faktúry č. 7109539553 splatnej dňa 09.10.2011 v
sume 88,64 eur č.l.16, faktúry č. 7110719247 splatnej dňa 09.11.2011 v sume 3,50 eur č.l.21 a ostatného
spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Opatrovníčka odporcu namietala neprimeranosť zmluvnej pokuty vo výške 430,67 eur a v ostatnom
ponechala vec na rozhodnutie súdu.

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako predchodca postupcu uzavrel s odporcom zmluvu o pripojení
a Dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 22.07.2010, na základe zmluvy o pripojení bola odporcovi
pridelenáSIMkarta,ktorámuumožňovalavyužívaťtelekomunikačné službyposkytovanépredchodcom
navrhovateľa. V zmysle Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 22.07.2010 bol odporcovi poskytnutý
program Fix 12, s tým, že odporcovi bol poskytnutý mobilný telefón Samsung Shark Slider S3550 za

maximálnu kúpnu cenu 1 eur na dobu viazanosti 24 mesiacov, zároveň v ňom bola dohodnutá zmluvná
pokuta 248,95 eur. Navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal zaplatenia ceny služieb 155,22 eur s
9,50%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 63,08 eur od 10.09.2011 do zaplatenia, s 9,50%-ným
úrokom z omeškania ročne zo sumy 88,64 eur od 10.10.2011 do zaplatenia, s 9,25 %-ným úrokom z
omeškania ročne zo sumy 03,50 eur od 10.11.2011 do zaplatenia, s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne

zo sumy 22,20 € od 12.12.2010 do zaplatenia ako aj zmluvnej pokuty vo výške 430,67 eur s 9,50%
úrokom z omeškania ročne od 10.08.2011 do zaplatenia.

Navrhovateľvnávrhu uviedol,žezmluvnápokutanezabezpečujedlhodporcu,alezabezpečujebenefity,
ktoré poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi, a to telekomunikačné zariadenie za cenu
1 eur s DPH. Odporca nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby,

bola jeho SIM karta vypojená z prevádzky, čím odporca porušil svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom
vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti. Zmluvná pokuta plní satisfakčnú / reparačnú / funkciu. Neplnením
záväzku viazanosti zo strany odporcu vzniká na strane právneho predchodcu navrhovateľa škoda v
sume rozdielu medzi plnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou mobilného telefónu. Zmluvná
pokuta plní aj preventívnu funkciu a v tom prípade musí byť do určitej miery vyššia ako je skutočná

hodnota výhody, ktorú zákazník z toho získava, pričom zmluvná pokuta bola vyúčtovaná až po odpojení
SIM karty. Navrhovateľ poukázal na to, že predmetom postúpenia bolo zaplatenie ceny služieb v sume
155,22 eur a zmluvnej pokuty v sume 430,67 eur pozostávajúcej zo zmluvnej pokuty 368,95 eur a
upomienky oneskorenej platby 3,50 eur spolu 430,67 eur, pričom v dodatku k zmluve o pripojení zo
dňa 22.07.2010 je uvedená zmluvná pokuta vo výške 248,95 eur. Predchodcovi navrhovateľa vznikla

skutočná škoda vo výške hodnoty dotácie do kúpy telekomunikačného zariadenia, pričom odporca
nezaplatil cenu za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti faktúry. Široké a demonštratívne
vymedzenie povinností odporcu, porušenie ktorých zakladá právo navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej
pokuty je konkretizované ďalšou podmienkou, ktorou je následné vypojenie SIM karty. K vypojeniu SIM
karty môže dôjsť len na základe taxatívne vymedzených podmienok.

Na právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách účinných od 1.1.2008. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom súd teda posúdil ako
občianskoprávny vzťah, lebo odporca uzavrel zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie.
Rovnako mal súd preukázané, že pohľadávka aj z titulu zmluvnej pokuty vzniknutá na základe
predmetnej zmluvy o pripojení bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok na navrhovateľa.

Nakoľko sporná zmluva o pripojení a Dodatok k nej sú spotrebiteľskými zmluvami je potrebné na
ne aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej
ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiuprofesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a
konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových
zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od

dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným
znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou
aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí,
že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou

absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné
dojednania obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za
neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a
plnenie jej funkcií. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí
v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky

osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej
zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch
účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy
nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to
spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené

súd konštatuje preto, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v
súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane napr. v súvislosti s výpadkom poskytovania
služieb alebo iného porušenia svojich povinností dodávať služby riadne a včas v požadovanej kvalite.
Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia
dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania

bynemaliovplyvňovaťďalšieskutočnosti,ktorénastanúpouzavretízmluvy,tedaanináslednésprávanie
sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné
posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti /
§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka/. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa,
ktorý pripravuje obsah zmluvy /tento obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje/, aby bol náležite

opatrnýadôslednýajpridojednávanívedľajšíchzmluvnýchdojednaní,akojezmluvnápokuta.Lentýmto
spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne
informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa
k dodávateľom.

Je zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení možno súčasne charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a

na odporca je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení
je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách /§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka/. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.
spotrebiteľskézmluvynepredstavujúosobitnýzmluvnýtypaplikovateľnýlennaobčianskoprávnevzťahy,

naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny
vzťah /vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené
vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej
časti/. Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako

tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a
teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne
dojednanézmluvnéustanovenie/§53ods.2Občianskehozákonníka/.Právnypredchodcanavrhovateľa
ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, čo vyplýva už
i z toho, že odkazuje na porušenie povinností, ktoré má zrejme právny predchodca navrhovateľa

všeobecne pre všetky prípady upravené vo všeobecných obchodných podmienkach. Odporca nemohol
byť aktívne zúčastnený pri vyjednávanej zmluvnej pokuty. Len veľmi ťažko by odporca pri rovnako
dojednanej službe a kúpe toho istého koncového zariadenia vyjednal inú výšku zmluvnej pokuty.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v spornej zmluve o pripojení považuje súd ako
neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje

situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k deaktivácii služby alebo ukončeniu zmluvy napríkladjeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý
mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb
spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo

nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu /v tomto smere dodávateľ
až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje/. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa
zmluvného dojednania aj v prípade ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa,
ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším
aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. Pre úplnosť je potrebné

dodať, že zmluvná pokuta bola dojednaná najmä pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby riadne
a včas, resp. pre prípad porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch všeobecných
zmluvných podmienok, ktoré nesúvisia s predajom koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma
služby. Preto prípadná predajná cena takéhoto mobilného telefónu alebo koncového zariadenia a výška
zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty, pričom v Dodatku k zmluve o
pripojení bez dátumu tabuľka č. l. sa uvádza, že maximálna kúpna cena za telekomunikačné zariadenie

je 1 eur, teda medzi účastníkmi zmluvy došlo k dohode o takejto cene dátového zariadenia priamo v
zmluve. Nebolo zmluvnou povinnosťou odporcu zaplatiť rozdiel týchto cien a je len na obchodnej politike
právneho predchodcu navrhovateľa, že takéto zľavy ponúka; preto na hodnotu koncového zariadenia
súd pri rozhodovaní neprihliadal, keď navyše je zrejmé, že jeho hodnota bola vzhľadom na plynutie
času po uzavretí zmluvy o pripojení nepochybne nižšia ako v čase jej uzavretia.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie

je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý
čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podnik má právo
na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní

predplatených služieb.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo

na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 37 ods. l Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.

Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených

so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca
navrhovateľa Slovak Telekom a.s. so sídlom v Bratislave ako poskytovateľ na jednej strane a odporca
ako zákazník na strane druhej podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických

komunikáciách v znení neskorších predpisov uzavreli zmluvu o pripojení zo dňa 22.07.2010, v znení
Dodatku k nej tiež zo dňa 22.07.2010 /č. l. 28-30 spisu/, bol dohodnutý program Fix 12 s maximálnou
cenou mobilného telefónu Samsung Shark Slider S3550 v sume 1 eur s dobou viazanosti 24 mesiacov a
zmluvnou pokutou 248,95 eur, odporca nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí
takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo

zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov
porušenia povinnosti zo strany odporcu; ďalej sa odporca zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb
podľa zvoleného programu služieb; v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany odporcu a
následného vypojenia SIM karty zo strany poskytovateľa účastníci dojednali povinnosť odporcu uhradiť
poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 248,95 eur za vypojenie SIM karty sa podľa dodatku k zmluve
o pripojení považovalo najmä výpoveď zmluvy o pripojení alebo odstúpenie od zmluvy o pripojení.

Predmetom postúpenia bolo zaplatenie ceny služieb v sume 155,22 eur a zaplatenie zmluvnej pokuty
v sume 430,67eur. Odporca neuhradil včas faktúru č. 155,22 eur s 9,50%-ným úrokom z omeškania
ročne zo sumy 63,08 eur od 10.09.2011 do zaplatenia, s 9,50%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy
88,64 eur od 10.10.2011 do zaplatenia, s 9,25 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 03,50 eur
od 10.11.2011 do zaplatenia ako aj zmluvnej pokuty vo výške 430,67 eur s 9,50% úrokom z omeškania

ročne od 10.08.2011 do zaplatenia, pričom z Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 22.07.2010 vyplýva
v Tabuľke č.l. zmluvná pokuta 248,96 eur a nie navrhovateľom uplatnená zmluvná pokuta na základe
faktúry č.l.3 spisu vo výške 430,67 eur, ktorá nemá právny základ.

Ak iný súd určil dojednanie o zmluvnej pokute (alebo iné zmluvné dojednanie) za neplatné z dôvodu
neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo nepriznal plnenie z dôvodu

takejto zmluvnej podmienky, sama osebe v zmysle § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže
viesť k zamietnutiu návrhu navrhovateľa v prejednávanej veci. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho
zákonníka ukladá v takomto prípade navrhovateľovi ako dodávateľovi výslovne len povinnosť zdržať
sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi a neupravuje aj zákaz podať na súd návrh ohľadom nároku vyplývajúceho z takéhoto

dojednania; preto len samotné podanie návrhu na súd v takomto prípade nemôže byť dôvodom
zamietnutia návrhu a to aj z dôvodu, že takýmto rozhodnutím iného súdu nie je súd v zmysle § 135
ods. 1 OSP viazaný. Súd musí každú vec individuálne posúdiť a vyhodnotiť, či nie je niektorá zmluvná
podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná pre neprijateľnosť. Z toho však na druhej strane nevyplýva,
že súd nemôže argumentačne vychádzať aj z rozhodnutí iných súdov v obdobných veciach a prípadne

dospieť k rovnakému právnemu záveru /čo okrem iného vyplýva z požiadavky predvídateľnosti súdneho
rozhodovania v obdobných veciach ako jedného zo znakov zásady právnej istoty v zmysle článku 1 ods.
1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, ktorá predstavuje jeden z princípov právneho štátu.

Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel
s odporcom zmluvu o pripojení Dodatok k zmluve o pripojení, ktoré nie sú datované. Právny vzťah

medzi predchodcom navrhovateľa a odporcom založený zmluvou o pripojení posúdil súd ako
občianskoprávny vzťah; odporca uzavrel zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie.
Pohľadávka navrhovateľa pozostávala z titulu nezaplatených služieb v sume 155,22 eur a vyúčtovanej
zmluvnej pokuty sumu 430,67 eur.

Dojednanie o zmluvnej pokute tvorí súčasť dodatku k zmluve o pripojení /bod 4 dodatku/. Podľa tohto

dojednania,vprípadeporušeniazmluvnýchpovinnostízostranyúčastníka,t.j.odporcu/najmähociktorej
povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/, t.j. povinnosť riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného
programuslužiebadodržiavaniepovinnostípodľazmluvyopripojení,všeobecnýchpodmienok,platného
cenníka a dodatku, ďalej povinnosti uvedenej v bode 2 dodatku, t.j. povinnosť po dobu viazanosti
nepožiadať o vypojenie SIM karty z prevádzky a nedopustiť ani neumožniť také konanie, na základe

ktorého by podniku, t.j. právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení
odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany
odporcu alebo povinnosti uvedenej v bode 3 dodatku, t.j. povinnosť po dobu viazanosti nepožiadať o
aktiváciu alebo zmenu programu služieb na program služieb s nižším mesačným poplatkom ako máminimálny program služieb podľa dodatku alebo na ekvivalentný program služieb, ďalej špecifikované
povinnostivovšeobecnýchpodmienkach/anáslednéhovypojeniaSIMkartyzostranyzostranypodniku,
je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vyúčtovanú v sume 430,67 eur v rozpore s Tabuľkou l

Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 22.07.2010, v ktorej je dojednaná zmluvná pokuta 248,95 eur.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pre platnosť dohody o zmluvnej pokute sa okrem
iného vyžaduje, aby v písomnej dohode bola určená výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej
určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách,
či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška alebo

spôsob určenia však musí byť vyjadrená jednoznačne, rovnako jednoznačne musí byť špecifikovaná
zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje (pozri napr. rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. MObdo/4/2003 zo dňa 19.11.2003, rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 25Cdo/182/2001 zo dňa 25.06.2002, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 33Odo/794/2002 zo dňa 27.11.2003). V prípade, že tieto podstatné náležitosti dohody o zmluvnej
pokute v tejto chýbajú alebo nie sú určite a zrozumiteľne vyjadrené, je dohoda o zmluvnej pokute pre

neurčitosť absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho
zákonníka. Podľa názoru súdu v Dodatku uvedený spôsob dojednania zmluvnej pokuty pre prípad
porušenia zmluvných povinností bez jeho výslovnej špecifikácie nie je dostatočne určitý. Dojednanie
neobsahuje presnú špecifikáciu všetkých zmluvných dojednaní, ktoré zmluvná pokuta zabezpečuje. Z
tohto dôvodu považuje súd túto dohodu o zmluvnej pokute z dôvodu neurčitosti za absolútne neplatnú.

Absolútna neplatnosť uvedeného dojednania o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení vyplýva
aj z iného dôvodu. Z citovaného dojednania o zmluvnej pokute je totiž zrejmé, že na vznik nároku
na zmluvnú pokutu nestačí len samotné porušenie zmluvných povinností, ale aj následné "vypojenie
SIM karty zo strany podniku" /tento pojem "vypojenie SIM karty zo strany podniku" nie je v zmluve
ani dodatku presne definovaný, z ustanovenia bodu 2 dodatku však nepochybne vyplýva, že pod

vypojením SIM karty je potrebné rozumieť zrušenie zmluvy o pripojení napr. odstúpením od nej alebo
jej vypovedaním, teda jednoznačne ide o ukončenie zmluvného vzťahu založeného zmluvou o pripojení
a dodatkom k nej/. Z uvedeného potom vyplýva, že vznik nároku na zmluvnú pokutu v tomto prípade
je podmienený ďalšou právnou skutočnosťou /právnym úkonom zo strany navrhovateľa, resp. jeho
právneho predchodcu/, ktorého doručenie odporcovi nebolo preukázané. Zmluvnú pokutu však možno

dohodnúť vždy len ako nepodmienenú; nemožno kumulovať dva predpoklady, t.j. napr. porušenie
povinnosti dlžníkom aj veriteľom alebo vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne tak
na porušenie zmluvnej povinnosti ako aj na následné zrušenie zmluvy napr. odstúpením od nej. Z toho
vyplýva, že ak je vznik práva na zaplatenie zmluvnej pokuty viazané napr. na odstúpenie účastníka
od zmluvy /v prejednávanej veci na "vypojenie SIM karty" s prakticky rovnocenným účinkom/, hoci aj

odôvodnené porušením povinnosti druhej zmluvnej strany, ide o dojednanie, ktoré odporuje kogentnému
ustanoveniu § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ako také je neplatné podľa § 39 Občianskeho
zákonníka v prejednávanej veci, preto súd dojednanie o zmluvnej pokute v Dodatku k zmluve o pripojení
považuje za absolútne neplatné. Navyše pokiaľ ide o Dodatok k zmluve o pripojení, nie je možné z neho
zistiť dátum aktivácie služby, ale len skúšobnú dobu 24 mesiacov, pričom odporca mal nezaplatiť za

služby faktúry od 22.7.2011do 21.10.2011, pričom predchodca navrhovateľa si účtuje zmluvnú pokutu
už za obdobie od 22.06.2011 do 21.07.2011.

Podľa názoru súdu nie je v spotrebiteľskej zmluve prípustné, aby o vzniku práva na zmluvnú pokutu
rozhodovalo konanie alebo nekonanie /t.j. vypojenie alebo nevypojenie SIM karty/ len jednej zmluvnej
strany /dodávateľa/ ako je to v posudzovanom prípade; dodávateľ tak získava silnejšie postavenie

vo vzťahu k spotrebiteľovi napr. v prípadnom ďalšom rokovaní o uzavretie zmluvy o pripojení alebo
dodatku k nej alebo pri rokovaní o predĺžení doby viazanosti v prípade nevyvolania vzniku nároku na
zmluvnú pokutu "vypojením SIM karty" a podobne s tým, že faktická kontraktačná nerovnosť strán sa
ešte prehlbuje v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

Zmluva o pripojení a Dodatok k zmluve o pripojení nie sú datované, z Dodatku k zmluve nie je jasný

dátum aktivácie SIM karty len doba viazanosti 24 mesiacov, teda samotné plynutie doby viazanosti
vyplývajúcej z predloženého Dodatku, najmä začiatok jeho plynutia nie je dojednaný jasne a určito a nie
je pre odporcu ako spotrebiteľa zrozumiteľný. Priamo z Dodatku k zmluve o pripojení nebola preukázaná
pozitívna skutočnosť, že zmluvná pokuta bola vyúčtovaná za porušenie povinnosti v období, kedy ešte
neuplynula dojednaná doba viazanosti.Sporné dojednanie o zmluvnej pokute v Dodatku k zmluve o pripojení je neplatné z dôvodu
neprijateľnosti /ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve/. Tvrdenie s
argumentáciou o prijateľnosti dojednanej zmluvnej pokuty produkoval aj samotný navrhovateľ v

podanom návrhu, keď poukazoval na reparačnú funkciu zmluvnej pokuty.

Zmluvu o pripojení a Dodatok bez dátumu, o ktorý navrhovateľ oprel svoj nárok možno charakterizovať
ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože
pri uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na
právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách /§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka/. Podľa názoru súdu
uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ
aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to,
či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah /vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a

tedanepredstavujúosobitnýzmluvnýtypzozáväzkovejčasti/.Navrhovateľprávonazaplateniezmluvnej
pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých
prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným
spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /§ 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka/. Predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako

spotrebiteľom osobitne nevyjednával, teda v konečnom dôsledku odporca nemohol ovplyvniť výberom
mobilného telefónu /alebo iného koncového zariadenia/, pretože ceny mobilných telefónov /od ktorých
sa mala odvíjať aj konkrétna výška zmluvnej pokuty/ stanovoval práve navrhovateľ /resp. jeho právny
predchodca/ a neboli predmetom dohody s odporcom. V Dodatku k zmluve o pripojení sa jasne uvádza,
že bola dojednaná maximálna kúpna cena 1 eur, ktorú odporca ako spotrebiteľ riadne zaplatil. Je vecou

predchodcu navrhovateľa a jeho obchodnej politiky za akú cenu odpredal odporcovi dátové zariadenie.

Nakoľko sporná zmluva o pripojení a jej Dodatok spotrebiteľskými zmluvami je potrebné na ne
aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany
je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu

profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a
konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových
zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od
dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným
znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou

aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí,
že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky a práve zmluvné dojednania obsiahnuté v sporných zmluvách
o pripojení a najmä dodatkom k zmluvám o pripojení o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje

súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej
pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci
povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti
právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v

neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov
zmluvy. Podľa názoru súdu v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť
prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ.
Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd
konštatujepreto,ženavrhovateľakoprávnynástupcadodávateľaniejenijakosankcionovanývsúvislosti

s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty
s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie
prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti,
ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i
porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná

pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti /§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskehozákonníka/. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy /tento
obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje/, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní
vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí,

aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia
povinností, pričom v Dodatku k zmluve o pripojení nie je uvedená ani cena služby a ani začiatok plynutia
24 mesačnej doby viazanosti, teda len jasným a jednoznačným stanovením zmluvných podmienok sa
vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom, súd poukazuje na skutočnosť, že všetky podstatné
skutočnosti by mali priamo vyplývať zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorej dojednania by mali byť dostatočne

určité a pre spotrebiteľa jednoznačné a zrozumiteľné.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 22.07.2010v
sume 248,95 eur, pričom predchodca navrhovateľa si účtuje zmluvnú pokutu vo výške 430,67 eur v
rozpore so samotným zmluvným dojednaním považuje súd za neplatnú, a to s poukazom na viaceré
aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde
k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ

nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek
významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného
mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne
vyššiu /v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje/. Ďalším
aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy bez uvedenia konkrétnej

výšky dojednaného mesačného poplatku, teda výšky ceny služieb, pričom celá zmluvná pokuta bola
vyúčtovaná v sume 430,67 eur napriek zmluvnej výške 248,95 eur a napriek tomu, že odporca nezaplatil
cenu služieb 155,22 eur čo je oproti výške zmluvnej pokuty 300%. Vzhľadom na to, že v Dodatku
k zmluve bez dátumu nie je hodnota služby uvedená, teda spotrebiteľ nemal predstavu o hodnote
poskytnutých služieb priamo zo zmluvy o pripojení a nemohol výšku pokuty jednostranne stanovenú

nijako ovplyvniť a pochopiť jej zmysel. Výška predchodcom navrhovateľa vyúčtovanej zmluvnej pokuty
predstavuje napriek jej neplatnosti aj neprimerane vysokú sankciu v sume 430,67 eur až 300% hodnoty
nezaplatených služieb bez právneho základu t.j. v rozpore so zmluvným dojednaním.

Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa o poskytnutí benefitu ako rozdielu medzi bežnou a akciovou
cenou telekomunikačného zariadenia v maximálnej cene 1 eur v zmysle Dodatku k zmluve, ktoré bolo

zabezpečené zmluvnou pokutou, zo žiadneho ustanovenia Dodatku nevyplýva povinnosť odporcu
splatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa zvýhodnenú kúpnu cenu mobilného telefónu. Bolo len
obchodnou politikou právneho predchodcu navrhovateľa, že predával mobilné telefóny za nižšiu ako
skutočnú /trhovú/ cenu; rozdiel medzi skutočnou /trhovou/ a zvýhodnenou cenou mobilného telefónu
je tak výsledkom zmluvného konsenzu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom. Tento

zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa menený prehodnotením rozhodnutia jeho
právneho predchodcu, ak sa nesplnia očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal, preto
nemožno v dôsledku tvrdeného porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu platiť cenu služieb
alebo zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas, prehodnocovať obsah predtým uzavretých zmluvných
dojednaní. Prípadná zvýhodnená kúpna cena mobilného telefónu alebo /bližšie nešpecifikovaná/

hodnota "benefitu", preto nemajú vplyv na posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti dojednania o
zmluvnej pokute v prejednávanej veci.

Súd preto návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 430 eur s 9,50% úrokom z
omeškania ročne zo sumy 430,67 eur od 10.08.2011 do zaplatenia zamietol pre neplatnosť dojednania
o zmluvnej pokute z horeuvedených dôvodov.

Návrh navrhovateľa je dôvodný v časti o zaplatenie služieb 155,22 eur s 9, 50 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 63, 08 eur od 10. 9. 2011 do zaplatenia, s 9, 50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
88, 64 eur od 10. 10. 2011 do zaplatenia, s 9, 25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3, 50 eur od
10. 11. 2011 do zaplatenia, preto súd v tejto časti žalobnému návrhu vyhovel.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.2 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal v spore väčší

úspech náhradu trov konania nepriznal, lebo mu žiadne trovy nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd
nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ
možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.