Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/90/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111203007
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4111203007.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a JUDr. Pavla Lukáča v právnej veci žalobcu: RECLAIM, a. s., Prievozská 2/A, 821
09 Bratislava, IČO: 46 076 760, zastúpený: Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária,
Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Karol Kováč AUTODOPRAVA, s miestom
podnikania Šoltésovej 53, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 34 395 202, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, o zaplatenie 119.671,63 eura s prísl., na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 27Cb/63/2011-380 zo dňa 05.06.2014,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

OdvolacísúdrozsudokOkresnéhosúduNitrač.k.27Cb/63/2011-380zodňa05.06.2014 potvrdzuje.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 808,33 eura do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 119.671,63 eura spolu s 9,3% ročným úrokom z omeškania v rozsahu ako je vymedzené v petite
napadnutého rozhodnutia. Zároveň súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
vo výške 9.393,22 eura do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že pôvodný žalobca - Československá obchodná

banka, a.s., IČO 36854140 (ďalej len banka) sa žalobou podanou dňa 04.02.2011 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 119.671,63 eura s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že dňa 09.09.2003
bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Zmluva o podnikateľskom konte, na základe ktorej
žalobca žalovanému zriadil a vedie bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Podľa bodu 2 Zmluvy o
ČSOB podnikateľskom konte sa žalovaný zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné
príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte. V prípade zmluvne nepovoleného
prečerpania žalobca úročil vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou

žalobcom (ďalej len "Zmluva o ČSOB podnikateľskom konte"). Dňa 10.05.2006 bola medzi žalobcom
(ako veriteľom) a žalovaným (ako dlžníkom) uzavretá Zmluva o účelovom úvere č. 002149539S (ďalej
len "Úverová zmluva"), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 53.508,60 eura
na účel financovania kúpy prevádzkovej budovy s pozemkom zapísanej v katastri nehnuteľností Správy
katastra Zlaté Moravce na LV č. XXXX. Podmienkou čerpania úveru bolo predloženie kúpnej zmluvy
na nehnuteľnosť. Úver mohol byť v zmysle Článku 11. bod 2 Úverovej zmluvy čerpaný prevodom z
úverového účtu na účet predávajúceho Západoslovenská energetika, a.s.. č. XXXXXXX/XXXX. Kúpna

zmluva na nehnuteľnosť bola uzatvorená dňa 17.01.2006. Zmluvné strany sa dohodli, že odporca bude
úver splácať pravidelnými anuitnými mesačnými splátkami vo výške 1.114,78 eura (33.584,- Sk) vždy k
20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Prvá splátka úveru bola splatná dňa 20.06.2006 a posledná
splátka bola splatná ku dňu 20.05.2010. Žalovaný žalobcom poskytnutý úver nesplácal riadne a včas.Žalobca oznámením zaslaným odporcovi vyhlásil úver za splatný. Celková pohľadávka navrhovateľa
voči odporcovi z úveru predstavuje ku dňu 29.11.2010 sumu vo výške 119.671,63 eura, ktorá sa skladá
z nezaplatenej istiny úveru vo výške 51. 580,43 eura, riadneho úroku vo výške 21.400,94 eura, úroku z

omeškania vo výške 46.657,07 eura a poplatkov vo výške 33,19 eura.

Žalovaný uviedol, že zo znenia návrhu vôbec nevyplýva akým spôsobom došlo k vypočítaniu dlžnej
sumy. Nie je zrejmé, ako dospel žalobca k výške nezaplatenej istiny, riadneho úroku, úroku z omeškania
a poplatku. Nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by odôvodňovali opodstatnenosť nároku.

Zároveňznávrhuanizpredloženýchdokladovnevyplýva,zakéhodôvodudošlokvyčísleniupohľadávky
banky k dátumu 29.10.2010 a na základe akého ustanovenia odvodzuje navrhovateľ omeškanie so
splnením peňažného záväzku odo dňa 30.11.2010.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na vyjadrenie právneho zástupcu
žalobcu má za to, že k zosplatneniu úveru došlo k 20.12.2006. Týmto dňom začala podľa Obchodného

zákonníka plynúť doba, ktorá je podľa § 397 Obchodného zákonníka 4- ročná. Z uvedeného dôvodu má
za to, že ku dňu 20.12.2010 došlo k uplynutiu premlčacej doby. Navrhovateľ podal návrh na súd až dňa
04.02.02011, t j. po uplynutí premlčacej doby. Preto vzniesol v tejto veci námietku premlčania návrhu
na zaplatenie dlžnej sumy. Poukázal na to, že samotný úver nepodpísal odporca, ale jeho manželka.
Zo zmluvy nijako nevyplýva že by pani Kováčova bola oprávnená zmluvu za odporcu uzavrieť, žeby

bola oprávnená za neho konať. Vzhľadom na uvedené považuje úverovú zmluvu za absolútne neplatnú.
Zo splnomocnenia zo dňa 21.04.2006 nevyplýva, ktorú konkrétnu úverovú zmluvu a s kým, s akou
obchodnou spoločnosťou mohla manželka odporcu za odporcu podpísať.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že k premlčania nároku nemohlo dôjsť a to z toho

dôvodu, že žalovaný po vyplatení splatnosti úveru vykonal niekoľko úhrad, čím uznal svoj záväzok voči
navrhovateľovi na základe ustanovenie § 407 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný uhrádzal dlžnú
sumu splateného úveru aj po zosplatnení úveru. Posledná úhrada odporcu bola zistená 07.09.2010 vo
výške 600,- eur. To, že žalovaný mienil uznať svoj záväzok čiastočným plnením pohľadávky preukazuje
aj listinná korešpondencia medzi účastníkmi konania.

Súdvykonaldokazovanieaztaktovykonanéhodokazovaniadospelknasledovnémuskutkovémustavu.

Odo dňa 09.09.2003 mal žalovaný u právneho predchodcu žalobcu (ČSOB a.s.) zriadený podnikateľský
účet - podnikateľské konto (č.l.6).

Dňa 12.01.2006 žalovaný podpísal ako kupujúci kúpnu zmluvu s predávajúcim Západoslovenská
energetikaa.s.,predmetomktorejkúpybolanehnuteľnosťzapísanánaLVč.XXXXvkatastrálnomúzemí
F. I.. V článku VI bod 3, bola dohoda o tom, že zvyšok kúpnej ceny bude splatený predávajúcemu na č.
účtu: XXXX-XXX/XXXX s variabilným symbolom XXXXXXXXXX. (č.l.12)

Dňa 01.03.2006 žalovaný, ako hlavný žiadateľ, požiadal svojou žiadosťou pre F.O.- podnikateľ právneho
predchodcu žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 2.000.000,- Sk na účel kúpy nehnuteľnosti, s
označením zabezpečenia nehnuteľnosťou (č.l.296).

Dňa 07.04.2006 podpísal žalovaný s predtlačeným označením žalovaného Karol Kováč
AUTODOPRAVA, s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o účelovom úvere č. 002116571S (ďalej len
prvá zmluva). Obsahom zmluvy boli aj ustanovenia o výške a účele úveru (článok I. zmluvy ) v znení:
Banka poskytne Klientovi peňažné prostriedky formou korunového úveru do výšky úverového limitu =
1.612.000,-Sk (ďalej len "Úverový limit"). Úver môže byť čerpaný v súlade s účelom dohodnutým v tejto

Zmluve do 22.04.2006. Banka poskytuje úver Klientovi na financovanie kúpy prevádzkovej budovy s
pozemkom zapísanej v katastri nehnuteľností Správy katastra Zlaté Moravce na LV č. XXXX. Podľa
článku II: Peňažné prostriedky z úveru alebo ich časť až do výšky Úverového limitu môžu byť čerpané,
ak Banka dostane od Klienta najneskôr 2 pracovné dni pred pracovným dňom očakávaného čerpania
písomnú žiadosť na čerpanie úveru s ďalšími podmienkami uvedenými v zmluve. Túto zmluvu podpísala

v ten istý deň aj p. Y. - manželka žalovaného. Za právneho predchodcu žalobcu zmluvu o úvere podpísali
V.. G. a V.. R. (č.l.188)Dňa 21.04.2006 podpísal žalovaný listinu označenú ako "plnomocenstvo", ktorej obsahom bolo, že
"splnomocniteľ AUTODOPRAVA Karol Kováč, IČO: 34395202 zastúpená Y. Y. rod. Y., nar. XX.XX.XXXX,
r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom F. I., E.M. D. XXXX/XX, OP č. SP XXXXXX splnomocňujem svoju

manželku I. Y. rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvalé bytom F. I., E.M. D. XXXX/
XX, ďalej len "splnomocnenec", aby ma zastupovala vo všetkých právnych veciach súvisiacich s
uzatvorením a podpísaním úverovej zmluvy, záložnej zmluvy, návrhu na vklad do katastra nehnuteľností
ako aj následným čerpaním úveru, aby vykonávala všetky právne úkony v plnom rozsahu, prijímala
doručované písomnosti, podávala návrhy a žiadosti, uzavierala zmiery, uznávala uplatnené nároky,

vzdávalasanárokov,podávalaopravnéprostriedkyavzdávalasaich,vymáhalanároky,prijímalaplnenie
nárokov, ich plnenie potvrdzovala, to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné
splnomocnenie.TotosplnomocneniedávamivrozsahuprávapovinnostípodľaObčianskehozákonníka,
Katastrálneho zákona v platnom znení. (č.l.180)

Dňa 27.04.2006 bol v banke - u právneho predchodcu vykonaný "vnútorný proces" evidencie žiadosti

o úver, s poznámkou zo dňa 02.05.2006, že "pôvodný úver v CRIF - 2116571, nebolo možné
čerpať, nakoľko Západoslovenská energetika nebola schopná/ochotná vykonať opravu na katastri a s
poznámkou, že "Táto žiadosť nadväzuje na "zrušenú" žiadosť pod ID 2116571" (č.l.314).

Dňa 10.05.2006 podpísala manželka žalovaného - p. Y., s predtlačeným označením žalovaného Karol

Kováč AUTODOPRAVA, s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o účelovom úvere č. 002149539S
(ďalej len druhá zmluva). Obsahom zmluvy boli aj ustanovenia o výške a účele úveru (článok I. zmluvy )
v znení: Banka poskytne Klientovi peňažné prostriedky formou korunového úveru do výšky úverového
limitu = 1.612.000,-Sk. Úver môže byť čerpaný v súlade s účelom dohodnutým v tejto Zmluve do
29.05.2006. Banka poskytuje úver Klientovi na financovanie kúpy prevádzkovej budovy s pozemkom

zapísanej v katastri nehnuteľností Správy katastra Zlaté Moravce na LV č. XXXX. Podľa článku II:
Peňažné prostriedky z úveru alebo ich časť až do výšky Úverového limitu môžu byť čerpané, ak
Banka dostane od Klienta najneskôr 2 pracovné dni pred pracovným dňom očakávaného čerpania
písomnú žiadosť na čerpanie úveru s ďalšími podmienkami uvedenými v zmluve. V článku III, bod 4
bolo dohodnuté, že poskytnuté peňažné prostriedky sa Klient zaväzuje vrátiť v pravidelných splátkach

vo výške 33.584,- Sk so splatnosťou k 20, dňu každého mesiaca, pričom prvá splátka v tejto výške
je splatná dňa 20.06.2006. Zmluvné strany sa dohodli na spôsobe úhrady všetkých pohľadávok Banky
(vrátane poplatkov, odmien a provízií) tak, že banka je oprávnená inkasovať z Účtu príslušné čiastky
pohľadávok voči Klientovi vyplývajúcich zo Zmluvy. Túto zmluvu podpísala p. Y. - manželka žalovaného
aj k predtlačenému "podpis manželky". Za právneho predchodcu žalobcu zmluvu o úvere podpísali V..

Q. a p. Q. (č.l.8).

V ten istý deň dňa 10.05.2006 bol právnemu predchodcovi žalobcu doručený príkaz na úhradu platby
z čísla účtu platiteľa č. XXXXXXXXXX/XXXX (účet žalovaného pre príjemcu s č. ú. XXXX-XXX/XXX s
variabilným symbolom XXXXXXXXXX.

Dňa 11.05.2006 bolo vykonané čerpanie úverovej sumy 53.508,60 eura (1.612.000,- Sk) (č.l. 136).

Dňa 20.06.2006 bola z účtu č. XXXXXXXXXX vykonaná úhrada vo výške 1.114,78 eura (33.583,86 Sk)
istina a vo výške 403,89 eura úrok. (č.l.134).

Listom zo dňa 06.12.2006, odoslaným žalovanému dňa 07.12.2006 mu bola zo strany právneho
predchodcu žalobcu oznámená predčasná splatnosť zo zmluvy zo dňa 10.05.2006 vo výške úverového
limitu 1.612.000,- Sk, pričom banka oznámila predčasnú splatnosť "v súlade s ustanovením čl. VIII
zmluvy" ku dňu 20.12.2006. Deň predčasnej splatnosti nebola medzi účastníkmi ani sporná (č.l.

28+č.l.137).

V dňoch 14.04.2009, 13.10.2008, 02.10.2008, 14.07.2008, 26.05.2008, 08.01.2008, 21.04.2009,
28.04.2009, 05.05.2009 boli vykonané platby (inkasá) z TBÚ účtu.

Listom zo dňa 19.02.2010 právny predchodca žalobcu doručil dňa 25.02.2010 žalovanému výzvu
na úhradu pohľadávky pred jej uplatnením na súde s odkazom na zmluvu o úvere č. 002149539S
(č.l.326-327).Listom žalovaného zo dňa 26.02.2010, doručeným právnemu predchodcovi žalobcu dňa 04.03.2010
v žiadosti o vyriešenie pohľadávky pred jej uplatnením na súd, žalovaný žiadal o možnosť osobného
rokovania za účelom vyriešenia jeho záväzku.

V dňa 14.05.2010 bola manželkou žalovaného z TBU (z technického bežného účtu) vykonaná platba vo
výške 650,- eur na účet právneho predchodcu žalobcu, dňa 14.07.2010 bola z TBU vykonaná platba
vo výške 650,- eur (č.l. 121) na účet právneho predchodcu žalobcu a dňa 07.09.2010 bola manželkou
žalovaného z TBU vykonaná platba vo výške 600,- eur na účet právneho predchodcu žalobcu.

Listom žalovaného zo dňa 11.01.2011, adresovaným advokátskej kancelárii Mgr. Rybanského (pozn.:
právny zástupca právneho predchodcu žalobcu v konaní), žalovaný žiadal právneho predchodcu
žalobcu o splátkový kalendár z dôvodu platobnej neschopnosti (č.l.329).

Dňa 19.10.2012 uzavrel pôvodný žalobca (ČSOB a.s.) s obchodnou spoločnosťou CASH

COLLECTORS s.r.o., IČO: 447003015 zmluvu o postúpení pohľadávok, ktoré sú predmetom tohto
konania (č.l.254).

Dňa 24.10.2012 uzavrela obchodná spoločnosť CASH COLLECTORS s.r.o., IČO: 447003015 s
obchodnou spoločnosťou RECLAIM a.s. IČO: 46076760 zmluvu o postúpení pohľadávok, ktoré sú

predmetom tohto konania (č.l.264).

Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 501 ods. 1 a 2 ObZ, veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník
v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.

Podľa § 502 ods. 2 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky

v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú
banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné
podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 506 ObZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po
dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú
sumu s úrokmi.

Podľa § 407 ods. 2 a 3 ObZ, platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej

sa úroky platia. Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak
možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), zk z právneho úkonu
nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.

Podľa § 33 ods. 1 OZ, Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva,
je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe,
s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení
oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

Podľa § 33 ods. 2 OZ, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa
alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za
koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli
prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od

splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.

Súd posúdil vzťah medzi účastníkmi ako vzťah obchodnoprávny, jednak z dôvodu charakteru právneho
vzťahu (zmluvy o úvere) ako absolútneho obchodnoprávneho vzťahu a jednak z dôvodu, že obajaúčastníci mali pri vstupe do právneho vzťahu postavenie podnikateľov a tiež s prihliadnutím na tú
okolnosť, že žalovaný využil poskytnuté plnenie žalobcu na kúpu nehnuteľností, ktoré mali charakter
kancelárskych priestorov určených na podnikanie.

Súd má z vykonaného dokazovania, zo zmluvy o úvere zo dňa 07.04.20106 (č.l. 188, ďalej len práva
zmluva) za preukázané, že žalovaný s bankou platne uzatvoril zmluvu o úvere č. č. 002116571S, teda v
poradí prvú zmluvu, s celkovou výškou úveru 1.612.000,- Sk, s výškou mesačnej splátky (istiny) 26.867,-
Sk. Tento právny vzťah založený prvou zmluvou bolo možné realizovať do dňa 22.04.2006, pretože

úver bolo možné zo strany žalovaného čerpať práve do tohto dátumu. O tejto možnosti žalovaný vedel,
a cieľom žalovaného bolo získanie peňažných prostriedkov na kúpu nehnuteľnosti. Čerpanie úveru
bolo nutné realizovať žiadosťou 2 dni pred plánovaným čerpaním podľa čl. II- prvej zmluvy. K realizácii
čerpania úveru z prvej zmluvy však neprišlo a čas určený zmluvou na čerpanie zo strany žalovaného
uplynul márne.

Súd má z plnomocenstva zo dňa 21.04.2006 (č.l.180) za preukázané, že žalobca splnomocnil svoju
manželku p. Kováčovú, aby ho zastupovala vo všetkých právnych veciach súvisiacich s uzatvorením
a podpísaním úverovej zmluvy, záložnej zmluvy, návrhu na vklad do katastra nehnuteľností ako
aj následným čerpaním úveru. Plnomocenstvo bolo udelené dňa 21.04.2006, teda jeden deň pred
uplynutím zmluvnej možnosti čerpať úver z prvej zmluvy. Keďže žalovaný vykonával často zahraničné

cesty v rámci jeho podnikania, udelil svojej manželke plnomocenstvo za účelom uzatvorenia a
podpísania úverovej zmluvy, pričom vedel, že úverová zmluva už ním samotným podpísaná bola dňa
07.04.2006 realizovaná vo svojom ekonomickom dôsledku nebude. Z uvedeného podľa názoru súdu
vyplýva, že žalovaný vedel o problémoch, ktoré spočívajú v poskytovaní úveru z prvej zmluvy, preto dňa
21.04.2006 splnomocnil svoju manželku na podpísanie a uzatvorenie "novej" druhej úverovej zmluvy,

keďže išiel na zahraničnú pracovnú cestu. Uzatvorenie zmluvy a získanie úverovaných prostriedkov
chcel žalovaný získať, pretože už mal v tomto období uzatvorenú zmluvu s treťou osobou (ZSE a.s.,
č.l.12), ktorej plnenie bolo naviazané na úver z banky. Nikdy predtým žalovaný takýmto spôsobom
manželku nesplnomocnil a na pojednávaní tvrdil, že týmto plnomocenstvom splnomocnil manželku na
preberanie pošty. Podľa názoru súdu išlo o plnomocenstvo primárne určené na všetky druhové úkony

spojené s "vybavením" úverovej zmluvy (vrátane jej podpisu a následných úkonov aj vo vzťahu ku
katastrálnemu zákonu a zápisu kupovanej nehnuteľnosti) s náležitosťami, ktoré sa pre takýto úkon
vyžadujú a plnomocenstvo bolo určité.
Súd má zo zmluvy o úvere zo dňa 10.05.2006 č. 002149539S (č.l. 8) za to, že podpísaním druhej zmluvy
zo dňa 10.05.2006 splnomocnenou manželkou žalovaného, prišlo k uzavretiu zmluvy o úvere na úver

vo výške 1.612.000,- Sk s možnosťou úver čerpať do 29.05.2006 medzi žalovaným a bankou - právnym
predchodcom žalobcu. Ak mal žalovaný zato, že prvou zmluvou banka odopiera plniť bezdôvodne mal
možnosť sa na základe tohto zmluvného vzťahu domáhať plnenia od banky súdnou cestou. Pokiaľ
ide o argument žalovaného, že tento sám nepodpísal a z uvedenej druhej zmluvy nevyplýva, že jeho
manželka podpisovala zmluvu za niekoho iného a z toho vyvodzuje absolútnu neplatnosť zmluvy súd

uvádza, že splnomocnená manželka žalovaného podpísala svojim vlastnoručným podpisom zmluvu
pri predtlačenom obchodnom mene žalovaného, preto súd je toho názoru, že takto vyjadrené konanie
konajúcej osoby (s plnomocenstvom) je dostatočným vyjadrením konania za iného - za zastúpeného.
Takéto konanie za iného muselo byť z predtlačeného dokumentu známe aj osobe, ktorá podpisovala za
žalovaného aj banke samotnej.

Následne žalovaný čerpal úver vo výške 53.508,60 eura na nákup nehnuteľnosti od ZSE a.s. (č.l.136).
Listom zo dňa 06.12.2006 (č.l.28) žalobca uplatnil oprávnenie podľa čl. VIII druhej zmluvy o úvere a
vyhlásil všetky pohľadávky z poskytnutého úveru za splatné ku dňu 20.12.2006, pričom tento dátum
splatnosti, podľa vyjadrenia právneho zástupcu odporcu (č.l.137), nie je medzi účastníkmi sporný.

V prípade, ak by nebolo možné dospieť k skutkovým a právnym záverom tak ako bolo uvedené vyššie
súd uvádza, že z okolností prípadu má za to, že ak by uvedené plnomocenstvo bolo možno považovať
za neplatné (neexistujúce), alebo ak by manželka žalovaného dňa 10.05.2006 podpísala druhú úverovú
zmluvu na základe splnomocnenia, ktoré prekročila, potom má súd zato, že žalovaný dodatočne bez

zbytočného odkladu takýto právny úkon schválil. Podľa názoru súdu si bol žalovaný vedomý svojho
bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, z ktorého platil splátky úveru vo výške 1.114,78 eura (33.584,-
Sk) a s úrokom, spôsobom podľa č.l. III bod 5. druhej zmluvy, teda vo výške dohodnutej v druhej zmluve
zo dňa 10.05.2006 inkasným spôsobom.Zo záznamu na vnútrobankovom súhrnnom zázname (č.l.314) vyplýva, že dňa 27.04.2006 bola
zaevidovaná žiadosť, ktorá nadväzovala na pôvodnú žiadosť zo dňa 01.03.2006 (č.l.296), pričom súd

nemá dôvod pochybovať o tom, že vzhľadom na dôvod uvedený v tomto zázname "...pôvodný úver
nebolo možné čerpať, nakoľko ZSE a.s. nebola ochotná vykonať opravu na katastri..." a vzhľadom
na udelené plnomocenstvo manželke žalovaného dňa 22.04.2006, išlo o ďalšie konanie žalovaného
(prostredníctvom splnomocnenej manželky) smerujúce k podpísaniu a uzavretiu druhej zmluvy dňa
10.05.2006 v mene a na účet žalovaného, o ktorom smerovaní žalovaný vedel.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, ktorá bola vznesená právnym zástupcom žalovaného
(č.l.137) vo vzťahu k uplynutiu 4 rokov odo dňa 20.12.2006 (ktorý dátum majú obaja účastníci za
dátum splatnosti), s uplynutím premlčacej lehoty dňom 20.12.2010 súd uvádza, že úspešne sa dovolať
námietky premlčania v konaní pred súdom možno vtedy, ak od splatnosti uplatneného práva uplynula
zákonom kvalifikovaná lehota, ktorá je pre obchodnoprávny vzťah 4. ročná a zároveň platí, že počas

plynutia tejto lehoty nenastala právna skutočnosť, s ktorou zákon spája jej pretrhnutie, zastavenie, resp.
obnovu. Pokiaľ dlžník - žalovaný plní čiastočne svoj záväzok, má takéto plnenie účinky uznania zvyšku
dlhu, ak možno usudzovať, že plnením uznáva aj zvyšok záväzku (§ 407 ods. 3 ObZ). V tomto prípade
po uvedenom dni splatnosti (20.12.2006) žalovaný, okrem platieb vykonaných inkasným spôsobom
priamo z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX, vykonal platby aj cez tzv. technický účet (TBU), ktorý

zriaďuje banka za účelom priamych vkladov platieb na účely splácania konkrétneho úveru, cez ktorý boli
vykonané "vôľové" platby napr. dňa 07.09.2010 vo výške 600,- eur (č.l.120), dňa 14.07.2010 vo výške
600,- eur (č.l. 121) alebo dňa 14.05.2010 vo výške 650,- eur (č.l. 122). Uvedené platby je podľa názoru
súdu možno považovať za platby podľa § 407 ods. 3 s dôsledkom spojeným s uznaním dlhu, preto ak
žalobca podal žalobu dňa 04.02.2011, podal ju pred uplynutím premlčacej lehoty.

Žalovaný zaslal banke list zo dňa 26.02.2010 (č.l.328), uvedomujúc si existenciu pohľadávky a ochoty
vyriešiť vec k "obojstrannej spokojnosti", pričom z časového hľadiska možno tento list charakterizovať
ako reakciu na výzvu banky zo dňa 19.02.2010 (č.l.326), v ktorom právny predchodca jednoznačne
uviedol zmluvu o úvere č. 002149539S.

Pokiaľ ide o výšku nároku, súd má preukázané, že žalovaný čerpal úver vo výške 53.508,59 eura, pričom
mal v čl. III druhej zmluvy dohodnutý úrok založený na BRIBOR 12- mesačný spolu s prirážkou 5% ročne
s výpočtom v zmluve dohodnutým. Zároveň bol dohodnutý sankčný úrok z omeškania vo výške 20%
ročne z dlžných čiastok, z ktorými je žalovaný (dlžník) v omeškaní a tiež mesačne splatný poplatok vo

výške 200,- Sk splatný vždy k splatnosti úrokov až ku konečnej splatnosti úveru.

Súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok z úveru, ktorý sa úročí v zmluve dohodnutým spôsobom v čl.
III. bod 1. druhej zmluvy vo výške 9,37% ročne zo sumy 51.580,43 eura od žalobcom uplatneného
neskoršieho dňa 30.11.2010 do zaplatenia. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol s plnením

peňažnej povinnosti splatnej istiny vo výške 51.580,43 eura v omeškaní minimálne od doby 21.12.2006,
kedy mal určenú splatnosť, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania dohodnutý vo výške 20% podľa
čl. III. bod 3. druhej zmluvy z dlžnej sumy istiny 51.580,43 eura, z riadneho úroku 21.400,94 eura
a poplatkov vo výške 33,19 eura od 30.11.2010 do zaplatenia, teda v nižšej výške (poplatok) a od
neskoršieho dátumu (minimálne splatnosť istiny a poplatku nastala po dátume 20.12.2006) tak, ako

žiadal žalobca. Podľa názoru súdu, dohodnuté úroky z omeškania vo výške 20% zodpovedajú vzťahom
medzi podnikateľmi a nevybočujú z primeranosti a dôležitosti ich funkcie, pretože okrem iného nemožno
neprihliadnuť na skutočnosť, že žalovaný mal splatnosť (v dôsledku neplnenia povinností) vyhlásenú
len pár mesiacov (po čerpaní úveru), pričom úžitok, ktorý dosiahol kúpou nehnuteľnosti na podnikanie
a bývanie s poskytnutého úveru žalovaný mal. Aj vzhľadom na uvedené má súd za to, že dohodnuté

úroky z omeškania boli určené vo výške, ktorá zodpovedala "hodnote" záujmu riadneho splácania
poskytnutého úveru, ktorý záujem však bol poškodený nesplácaním úveru po krátkom čase.

O trovách konania súd rozhodol poľa § 142 ods. 1 OSP tak, že vzhľadom na úspech žalobcu je žalovaný
povinný žalobcovi nahradiť trovy konania.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. jeho zmeny tak, že súd návrh žalobcu v celom rozsahu
zamietne, pričom ako odvolacie dôvody uvádza ust. § 205 ods. 2 písm. b), c) d), f) OSP.Podľa žalovaného prvá zmluva zo dňa 07.04.2006 bola platným právnym úkonom. Pokiaľ ide o druhú
zmluvu zo dňa 10.05.2006, táto mala byť uzatvorená medzi pôvodným žalobcom a žalovaným, tak ako
to vyplýva zo záhlavia samotnej zmluvy. Zmluva o účelovom úvere č. 002149539S bola podpisovaná v

Bratislave a ako klient je na konci zmluvy uvedený žalovaný, pričom on túto zmluvu osobne nepodpísal.
Táto skutočnosť vyplýva i z vykonaného dokazovania a je preukázané, že zmluvu podpísala p. Y..
V konaní bolo predložené plnomocenstvo, ktoré súd vyhodnotil ako plnomocenstvo špeciálne,
neobmedzené a primárne určené na všetky druhové úkony spojené s vybavením úverovej zmluvy.
Žalovaný sám viackrát deklaroval, že v dotknutom období pracoval v zahraničí a plnomocenstvo, ktorým

splnomocnil manželku ako svoju zástupkyňu bolo určené hlavne na vykonanie potrebných úkonov po
odchode do zahraničia. Z druhej zmluvy je zrejmé, že pri podpise klienta ako aj manželky nie je
zástupcom banky verifikovaný podpis a ani nie je uvedený identifikačný doklad osoby, ktorá zmluvu
podpísala.
V spojitosti s vyššie uvedeným išlo o plnomocenstvo, v ktorom absentovali základné náležitosti,
spočívajúce v špecifikácii inštitúcie, ktorá má úver schváliť, mal byť vymedzený druh úveru, prípadne

jeho výška.
Predmetné plnomocenstvo bolo podpísané dňa 21.04.2006 (piatok). Úver sa mal čerpať do 22.04.2006,
čo bol v skutočnosti deň pracovného pokoja - sobota, preto ešte najbližší pracovný deň, pondelok dňa
24.04.2006, mohla byť realizovaná vo svojom ekonomickom dôsledku.
V tomto smere sa súd nevyporiadal s námietkami žalovaného, ktorý spochybnil platnosť druhej zmluvy

i z dôvodu, že zo zmluvy nie je zjavné, že bola uzavretá zástupcom, pretože v záhlaví je síce uvedený
žalovaný, ale napokon ju uzavrel niekto iný bez toho, aby v zmluve bolo uvedené, že tak koná na základe
hmotnoprávneho plnomocenstva, ktorého platnosť okrem iného taktiež v celom rozsahu popiera.
Žalovaný považuje druhú zmluvu za absolútne neplatnú, z dôvodu čoho vzniesol i námietky premlčania
vo vzťahu na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy. Právo na plnenie sa premlčuje

v 4-ročnej premlčacej dobe, podľa § 397 Obchodného zákonníka, ktorá začala plynúť odo dňa, keď ku
plneniu dňa 10.05.2006 došlo.
Splatnosť úveru banka vyhlásila ku dňu 20.12.2006; po tomto dátume boli z účtu žalovaného č.
4000511060 (číslo účtu uvedené v úverových zmluvách) zinkasované nejaké platby, ktoré ale nemožno
považovať za uznanie zvyšku dlhu práve dotknutého úveru, pretože v tomto období stále pretrvával i

ďalší úver, v zmysle ktorej sa viedlo toto konto v banke takisto pod totožným č.ú. XXXXXXXXXX. Na
preukázanie skutočnosti, že platby z účtu si banka zúčtovala podľa svojho uváženia bez možnosti klienta
určiť účel platby ako aj skutočnosti, že v spornom období existoval ešte i tento úver, navrhli dôkaz, ktorým
by súd zistil ukončenie zmluvy o podnikateľskom konte. Dôkaz bol zamietnutý. Nakoľko súd nevykonal
navrhnutýdôkazavdôsledkutohodošlokneplnémuzisteniuskutkovéhostavu,jedanýdôvododvolania

podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.
Žalovaný nikdy neprejavil vôľu uznať svoj záväzok a aplikáciu ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného
zákonníka pre tento prípad považujeme za nesprávne právne zhodnotenie veci.
Žalovaný po splatnosti úveru nikdy neuhradil sumu vo výške, ktorá by zodpovedala splátke istiny
úveru, úrokom, resp. poplatku za vedenie úveru. Z uvedeného vyplýva, že záver súdu ohľadne

posúdenia uznania záväzku čiastočným plnením a otázky vznesenej námietky premlčania nároku, nie je
v súlade s hmotným právom. Nesprávne právne posúdenej otázky uznania záväzku žalovaným súdom
prvého stupňa malo vplyv i na nesprávnosť jeho právneho posúdenia vznesenej námietky, premlčania
uplatneného nároku.
Žalovaný v priebehu konania namietal i výšku uplatneného príslušenstva. Treba prihliadnuť aj na zásady

poctivéhoobchodnéhostyku,resp.dobrémravy.Napriektomu,žeišlooobchodnoprávnyvzťah,niektoré
princípy ako aj zásada dobrých mravov sa majú uplatniť i v obchodnom práve.
Aj v rámci obchodných vzťahov je neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi vôbec.
Aj keď žalovaný vystupoval ako podnikateľ, je zjavne právne neprijateľná zmluva s nevyváženými
zmluvnými právami a povinnosťami.

Záverom je dôležité zdôrazniť, že každé odôvodnenie rozhodnutia musí byť riadne zrozumiteľné a jasné,
pretože právo na riadne odôvodnenie patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.
Stav kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
vo svojom dôsledku vedie k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Napriek tomu, že odôvodnenie
rozsudku má 18 strán, nie je naplnená podmienka jeho jednoznačnosti a zrozumiteľnosti, čo je dôvodom

odvolania podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b) OSP.
K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že podmienkou čerpania Prvej zmluvy bolo teda zriadenie
záložného práva v prospech banky na nehnuteľnosť, ktorá mala byť predmetom financovaniaúveru. K zriadeniu tohto záložného práva nikdy neprišlo (nakoľko vtedajší vlastník nehnuteľnosti -
Západoslovenská energetika odmietla takéto záložné právo zriadiť) a preto nemohlo v súlade s čl. II
Prvej zmluvy dôjsť ani k čerpaniu finančných prostriedkov.

V zmysle § 578 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník „Práva aj povinnosti zaniknú uplynutím času,
na ktorý boli obmedzené.“
S ohľadom na vyššie uvedené zanikla povinnosť banky poskytnúť odporcovi finančné prostriedky
uplynutím presne stanoveného času (22.04.2006), v rámci ktorého nebola odporcom splnená základná
podmienka - požiadať o vyplatenie prostriedkov úveru resp. splniť všetky podmienky podmieňujúce

vyplateniu úveru.
Z uvedeného dôvodu nebolo a ani nie je potrebné predkladať odporcovi dôkaz neplatnosti zmluvy resp.
dôkaz o jej zrušení, ako to uvádza vo svojom odvolaní. Odporca v konaní ani nepreukázal, že by
podmienky čerpania splnil, resp., že o čerpanie Prvého úveru požiadal a tento skutočne čerpal.
Odporca v ďalšej časti odvolania poukazuje na náležitosti predloženého plnomocenstva zo dňa
21.04.2006. Uvedené tvrdenie odporcu resp. jeho manželky sú v rozpore s predloženým listinným

dôkazom - plnomocenstvom. S ohľadom na skutočnosť, že je plnomocenstvo datované ku dňu
21.04.2006 (pričom je opatrené datovaným osvedčením podpisu notárom) a Prvá zmluva bola
podpísaná dňa 07.04.2006 nie je časovo možné, aby bolo súčasťou Prvej zmluvy a nemohlo sa touto
cestou k navrhovateľovi ani dostať. Odporca tiež potvrdil, že daný úver bol jediným v jeho podnikateľskej
kariére, nie je preto dôvod dávať do „všeobecného plnomocenstva“ oprávnenie na podpisovanie

úverovej zmluvy, čerpanie úveru, návrhy na vklad do katastra nehnuteľností a pod. nakoľko predmetom
podnikania odporcu nebolo finančníctvo, resp. nejaká realitná činnosť ale nákladná preprava.
Predovšetkým s ohľadom na obsah a dátum udelenia plnomocenstva má navrhovateľ za to, že ide o
špeciálne plnomocenstvo udelené na uzatvorenie novej druhej úverovej zmluvy a všetky úkony spojené
s touto úverovou zmluvou resp. úkony potrebné na nadobudnutie zamýšľanej nehnuteľnosti.

Zákon ani žiaden iný predpis „verifikáciu“ podpisu prípadne uvedenie identifikačného dokladu pre
platnosť zmluvy nevyžaduje. Manželka odporcu opakovane potvrdila, že zmluvu v banke osobne
podpísala a táto skutočnosť nebola nikdy sporná.
Odporca poukazuje na dátumy udeleného plnomocenstva: „Predmetné plnomocenstvo bolo podpísané
dňa 21.04.2006 (piatok). Úver sa mal čerpať do 22.04.2006, čo bol v skutočnosti deň pracovného pokoja

- sobota, preto ešte najbližší pracovný deň, v pondelok dňa 24.04.2006 mohla byť (pravdepodobne Prvá
zmluva) realizovaná vo svojom ekonomickom dôsledku.“
Nakoľko posledným dňom čerpania mala byť sobota 21.04.2006, aj v prípade, že by sme pripustili
ničím nepodloženú argumentáciu odporcu o predĺžení tejto lehoty na najbližší pracovný deň (pondelok
23.04.2014) posledným dňom, kedy mohol odporca o čerpanie požiadať je štvrtok 20.04.2006 t.j. 2

pracovné dni pred pracovným dňom očakávaného čerpania. Udelenie plnomocenstva dňa 21.04.2006
preto nemohlo mať ekonomický zmysel vo vzťahu k Prvej zmluve, ako tvrdí v odvolaní odporca.
Navrhovateľ si tiež dovoľuje súdu pripomenúť, že v konaní odporca takúto písomnú žiadosť ako dôkaz
ani nikdy nepredložil.
Skutočnosť, že za odporcu podpísala zmluvu jeho manželka je zo zmluvy dostatočne zrejmé, nakoľko jej

podpis s uvedením mena, priezviska a rodného čísla pripojený hneď pod miestom pre podpis odporcu.
Na prvý pohľad je tak zrejmé, že zmluvu podpisovala rovnaká osoba - manželka odporcu.
Navrhovateľ tiež poukazuje na skutočnosť, že v konaní preukázal a súd sa s jeho argumentáciou
stotožnil, že aj keby nič z vyššie uvedeného neplatilo a plná moc by ani neexistovala, prišlo by zo strany
manželky odporcu ku konaniu bez príkazu a odporca toto konanie v zmysle § 33 ods. 2 Občianskeho

zákonníka dodatočne schválil.
Odporca v časti 2 odvolania namieta premlčanie nároku, keďže považuje Druhú zmluvu za absolútne
neplatnú. Nechávame na zvážení odvolacieho súdu posúdenie prejavov vôle odporcu, poukazujeme
však na korešpondenciu vedenú s odporcom pred podaním žaloby a to predovšetkým na Výzvu na
úhradu pohľadávky pred jej uplatnením sp. zn. 298/2010 na súde zo dňa 19.02.2010 (odporcovi

doručená25.02.2010)(pohľadávkaješpecifikovanáokremuvedeniadlžnejsumyvtomčase106.639,35
eura aj uvedením jej právneho dôvodu - neplatenia Zmluvy o účelovom úvere č. 002149539S zo dňa
10.05.2006).
Odporca na túto výzvu reagoval nasledujúci deň po jej doručení a to listom zo dňa 26.02.2010, ktorý
nazval „Žiadosť o vyriešenie pohľadávky pred jej uplatnením na súd (Vaša značka 298/2010)“ a je

teda nepochybné, že reagoval bezprostredne a určito na predchádzajúcu výzvu. V tomto liste požaduje
odporca stretnutie za účelom vyriešenia jeho záväzku voči ČSOB.Po tomto liste odporca vykonal úhrady v celkovej výške 1.850 eur (pričom nešlo o inkaso z jeho účtu,
čo sme počas konania už preukazovali oi. výpismi z účtov. Pre odporcu bol tiež zriadený tzv. technický
účet, ktorý slúži iba na účel postupného splatenia dlhu ak o to klienti požiadajú).

Následne odporca zaslal dňa 11.01.2011 právnemu predchodcovi navrhovateľa „Žiadosť o splátkový
kalendár“, v ktorom uvádza: „Na základe nášho telefonického rozhovoru Vám zasielam žiadosť o
splátkový kalendár. Platobnú neschopnosť firiem, pre ktoré som vykonával prácu mi znemožnila načas
splácať úver. Dlžnú sumu chcem vyplatiť predajom nehnuteľnosti. (odporca nehnuteľnosť predal, ale
finančné prostriedky si ponechal) Pokiaľ sa zrealizuje predaj nehnuteľnosti mesačne chcem splácať

500,- eur. Nechcem aby sa moja vážna situácia riešila súdnou cestou alebo exekútorom.“
Navrhovateľ je na základe vyššie uvedeného presvedčený, že uvedená komunikácia odporcu v spojení s
vykonaním dobrovoľných čiastočných úhrad dlhu sú okolnosti, za ktorých sa toto konanie nedá hodnotiť
inak ako uznanie dlhu.
Navrhovateľ uvádza, že výška príslušenstva vyplýva zo skutočnosti, že odporca úver takmer vôbec
neplatil. Odporca uhradil od poskytnutia úveru v roku 2006 celkovo 10 platieb v sume spolu 6.972,95

eura. Odporca sa pritom zaviazal splácať úver v mesačných splátkach po 1.114,78 eura. Nie je
prekvapivé, že príslušenstvo pohľadávky je k dnešnému dňu resp. ku dňu podania žaloby v roku 2011
vyššie ako poskytnutá istina. Samotné porovnanie výšky istiny a príslušenstva ešte apriori neznamená,
že je príslušenstvo neprimerané.
Pri neplnení dlhu bude po určitom čase akékoľvek príslušenstvo (aj pri minimálnych úrokových

sadzbách) presahovať istinu.
Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver, za ktorý si tento zakúpil prevádzkovú budovu,
ktorú následne predal (podľa jeho tvrdenia - aby uhradil svoje skoršie dlhy) a z požičaných prostriedkov
vrátil iba nepatrnú časť. Vo výsledku tak mal odporca z poskytnutého úveru výrazný majetkový prospech,
zatiaľ čo navrhovateľ sa už niekoľko rokov pokúša získať poskytnuté prostriedky zákonnou cestou

späť, pričom s ohľadom na deklarovanú ekonomickú situáciu odporcu reálne hrozí, že s ak finančným
prostriedkom nikdy nedostane.
Odvolávanie sa odporcu na zásady dobrej viery a čestnosti vnímame v kontexte tohto sporu za
nemiestne.Vkonaníbolinavrhovateľomuplatnenétrovyprávnehozastúpenia vcelkovejvýške8.475,36
eura a trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 7.180,- eur. Prvostupňový súd po zvážení

všetkých okolností prípadu a s použitím mimoriadneho zníženia náhrady nákladov v zmysle § 150 OSP
priznal navrhovateľovi trovy konania spolu vo výške 9.393,22 eura, čo predstavuje 60% uplatnených
trov konania (8.475,36 + 7180/100*60).
Ani navrhovateľ sa s postupom prvostupňového súdu v tejto otázke plne nestotožňuje, nakoľko je
presvedčený, že ak aj prvostupňový súd prihliadol na neúčelnosť niektorých trov právneho zastúpenia,

nemala by mať táto skutočnosť dopad na trovy konania za zaplatený súdny poplatok, nakoľko úspech
v spore navrhovateľa predstavoval 100%. S ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľ nemal záujem
predlžovať súdne konanie v tomto smere sme nepodávali odvolanie.
Navrhovateľ si dovoľuje poukázať na skutočnosť, že po odpočítaní zaplateného súdneho poplatku od
priznaných trov konania prichádzame k náhrade za trovy právneho zastúpenia v sume 2.213,22 eura

čo je suma nižšia ako tri úkony právnej služby, ktoré možno pri 100% úspechu navrhovateľa v spore o
zaplatenie119.671,63euraaprikonanítrvajúcomtakmer3roky(7pojednávaní)považovaťzaabsolútne
minimum. Námietka odporcu spočívajúca v priznaní neprimerane vysokých trov konania je preto zjavne
nedôvodná.
Podľa názoru navrhovateľa sa prvostupňový súd dostatočne jasne a zrozumiteľne vysporiadal so

všetkými podstatnými skutočnosťami daného sporu a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Podľa
názoru navrhovateľa až nad potrebnú mieru vyžadovanú Občianskym súdnym poriadkom.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v súlade s ust. § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 OSP, pričom
vo veci rozhodol postupom podľa § 156 ods. 3 OSP tak, že rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Vychádzajúc z cit. ust. preto odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia
súdom prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje ako v časti skutkových zistení, ktoré zodpovedajú

vykonanému dokazovaniu, tak aj časti právneho posúdenia, ktoré odvolací súd považuje za správne. Z
uvedených dôvodov, preto odvolací súd nebude tieto dôvody pre nadbytočnosť opakovať.
Na doplnenie vzhľadom na dôvody odvolania súd uvádza, že Okresný súd Nitra sa vo svojom rozhodnutí
dôkladne vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, rozhodujúcimi pre posúdenie veci a jehorozhodnutie určite nemožno považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. To sa vzťahuje aj
na námietky vznášané žalovaným voči žalovanej sume.
Odvolanie žalovaného súdu predovšetkým vyčíta, že tento sa nevysporiadal s jeho námietkami, ktoré

v priebehu konania vznášal. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je však zrejmé, že súd sa vysporiadal
so všetkými námietkami vznášanými žalovaným, avšak ich vyhodnotil a posúdil spôsobom, s ktorým sa
žalovaný nestotožňuje, teda nie je dôvodné tvrdenie o nezrozumiteľnosti a nejednoznačnosti.
Žalovaný vo svojom odvolaní prakticky opakuje svoju argumentáciu a obranu uplatňovanú v konaní
pred súdom prvého stupňa, pričom nové skutočnosti (nedostatok plnomocenstva, zámena účastníkov

na strane žalobcu) nie sú pre prípadnú zmenu napadnutého rozhodnutia právne významné a relevantné,
pričom žalovaný mohol tieto skutočnosti namietať už pred súdom prvého stupňa.
Odvolací súd preto opakovane uvádza, vzhľadom na stotožnenie sa s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, že tieto dôvody nebude z dôvodu hospodárnosti a nadbytočnosti opakovať, a preto
napadnutý rozsudok, vychádzajúc z ust. § 219 ods. 2 OSP ako vecne správny potvrdil.
Keďže žalobca bol v konaní pred odvolacím súdom úspešný, súd mu priznal náhradu trov odvolacieho

konania vo výške 808,33 eura (1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 665,57 eura. 1
x RP vo výške 8,04 eura a 20% DPH) v súlade s ust. vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.