Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/206/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613205446
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8613205446.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu Pohotovosť, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenskej
republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo
dňa 13.06.2014 č.k. 5C/315/2013-30 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol, žalovanej nepriznal náhradu trov konania
a vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov.

V dôvodoch rozhodnutia prvostupňový súd poukázal na ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov, ako aj § 41 a nasl. Exekučného poriadku. Mal za preukázané, že v predmetnej
veci si žalobca uplatňuje nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Bez ohľadu na rôzne výklady § 41 ods. 2 písm.
d/ Exekučného poriadku v znení pred 01.06.2011 a po tomto dátume, teda či pod slovné spojenie
rozhodnutia v rozhodcovských komisiách a zmierov nimi schválených, je možné a potrebné zahrnúť
rozhodcovské rozsudky vydané rozhodcovskými súdmi alebo vydané jedným rozhodcom, súd prvého
stupňa uvádza, že v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku lehotu 15 dní na preskúmanie žiadosti o udelenie
poverenia exekútora považuje za mimoriadne krátku na to, aby mohol exekučný súd náležite preskúmať
predložený rozhodcovský rozsudok, ako aj žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 545/2010 a IV. ÚS 606/2012.
V predmetnom konaní súd prvého stupňa nemal za preukázaný nesprávny úradný postup, existenciu
prieťahov v konaní ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom nevydaním rozhodnutia v zákonnej lehote. Poukázal na obsah spisu
Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5Er 913/2011, kde návrh na vydanie poverenia bol doručený
25.08.2011 a rozhodnutím Okresného súdu Bardejov z 27.09.2011 bolo exekučné konanie zastavené.
Žalobca nepravdivo konštatoval nečinnosť exekučného súdu v rozsahu 133 dní a navyše v čase, keď bol

návrh na vydanie poverenia vydaný v zmysle Exekučného poriadku v prípade rozhodcovského rozsudku
neplatila 15 -dňová lehota na posúdenie tejto žiadosti. O žiadosti o vydanie poverenia bolo rozhodnuté
v lehote 34 dní, exekučný súd sústredene a bez prieťahov konal a tvrdená nečinnosť exekučného súdu
žalobcom nezodpovedá skutočnosti. Postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnostirozhodcovského rozsudku a nesmeroval k zrušeniu rozhodnutia, ale iba realizoval svoje oprávnenia
plynúce z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vo vzťahu posúdenia, či exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok je alebo nie je v rozpore so zákonom. S poukazom na nepreukázanie tvrdeného nesprávneho

úradného postupu ako zákonného predpokladu zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody ani nemajetkovej ujmy, keď navyše tieto nároky žalobca
nepreukázal. Preto žalobu ako nedôvodnú zamietol a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok
zrušiťavrátiťvecsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Žalobcanamietaskutočnosť,žesúdrozhodoval
v merite veci, na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku

právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Poukázal na
článok144ods.1ÚstavySR.Súdnevysvetlil,prečozastávanázor,žeúčastníkomnevznikolstavprávnej
neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom
prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty.
Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie

právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces
neakceptovateľný. Súdu neprislúši polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami.
Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom,
na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd neguje doterajšiu judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe, teda

aj práva na spravodlivý súdny proces a práva na prerokovanie veci v primeranom čase. Žalobca
nechápe, aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o
rozpore exekučného titulu so zákonom. Žalobca tiež predložil ako dôkaz o vzniku škody spoločnosti
znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Týmto znaleckým posudkom je preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny

dopad a spôsobil zníženie jeho majetku. Súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s
predloženým znaleckým posudkom. Žalobca pritom zadal vypracovanie tohto posudku ešte 01.03.2013,
vypracovanie znaleckého posudku je dôkladné a zároveň jeho vypracovanie bolo tak zložité, že jeho
vypracovanie trvalo viac ako rok. V konaní tak boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik
nároku na náhradu škody. Ak bol súdu doručený návrh na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha

konanie o prejudiciálnej otázke, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím o veci o tomto návrhu
osobitne rozhodnúť. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. spolu
s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá

bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak
1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a § 11.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže

poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu
(§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúcie aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici

s vykonateľnosťou súhlasila.

Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa pri aplikácii právnych predpisov a
argumentácii vo svojom odôvodnení rozhodnutia nevychádzal z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z. v znení platnom od 01.01.2013, ako to paušálne tvrdí žalobca vo svojom odvolaní.

Argumentácia súdu prvého stupňa je totiž založená na úplne iných okolnostiach, ako to bolo citované
vyššie z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa.

V danom prípade nesprávny úradný postup má spočívať v nedodržaní 15 -dňovej zákonnej lehoty
stanovenej § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Táto 15-
dňová zákonná lehota sa výslovne vzťahuje na prípady, ak súd po preskúmaní žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu nezistí rozpor
žiadosti o udelene poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom. Ak zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Pre zamietnutie žiadosti
exekučný poriadok žiadnu zákonnú lehotu neurčuje.

Z obsahu spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5Er 913/2011 navyše vyplynulo, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola tomuto súdu doručená dňa 25.08.2011 a exekučný súd rozhodol
o zastavení exekúcie uznesením zo dňa 27.09.2011. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v tomto prípade podaná po 01.06.2011, kedy so zreteľom na legislatívnu zmenu § 44

ods. 2 Exekučného poriadku, lehota 15 dní na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatila pre
rozhodcovské rozsudky.

Súd prvého stupňa tiež správne poukázal na tú okolnosť, že dôvodom zamietnutia žiadosti o udelenie
poverenia bola neprijateľnosť rozhodcovskej doložky vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu.

Je potrebné zdôrazniť, že materiálny prieskum súladu exekučného titulu so zákonom umožňuje aj
ustanovenie § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov.Vychádzajúcztohtoustanoveniasúdpríslušnýnavýkonrozhodnutiaalebonaexekúciupodľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví z dôvodov uvedených v

osobitnom predpise, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/, b/ alebo ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

Rovnako je potrebné stotožniť sa tvrdením o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu pri
preukazovaní vzniku škody, či existencie dôvodov na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Z obsahu spisu tiež nevyplynulo, že by žalobca žiadal o vykonanie dokazovania oboznámením s

predloženým znaleckým posudkom a rovnako z jeho strany nebol podaný návrh na prerušenie konania.

S prihliadnutím na uvedené tak odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa §
219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v tomto
štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.