Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Peťovská, PhD.
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/78/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200589
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200589.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkyJUDr.AnnyPeťovskej,PhD.ačlenieksenátu
JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci navrhovateľa: W. s.r.o., so sídlom R. XX,
XXX XX N., L.: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Tomášek & partners, s.r.o.,
so sídlom Rožňavská 2, Bratislava, IČO: 36 858 811, proti odporcovi: Daňový úrad Bratislava, so sídlom
Ševčenkova 32, P.O.Box 154, 850 00 Bratislava, vo veci ochrany proti nezákonnému zásahu orgánu
verejnej správy, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.04.2014 sa navrhovateľ domáhal postupom podľa piatej
hlavy piatej časti O.s.p. ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy spočívajúcom v
nezákonnom výkone daňovej kontroly a v nezákonnom zadržiavaní nadmerného odpočtu na DPH za
zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013.
Navrhovateľ uvádza, že vyčerpal všetky prostriedky nápravy v zmysle ust. § 250v ods. 3 O.s.p.,
ktorých použitie mu umožňuje osobitný predpis - zákon č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach. K odstráneniu
nezákonného zásahu však neprišlo.
K meritu veci samotnej uviedol, že dňa 07.01.2014 podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 4.
štvrťrok 2013, za ktoré mu vznikol nadmerný odpočet vo výške XX.XXX,XX eur. Dňa 09.02.2014 podal
daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 01/2014 už ako mesačný platca DPH. V období 01/2014 si
navrhovateľ od vlastnej daňovej povinnosti odpočítal nadmerný odpočet vo výške XX,XX eur. Zvyšnú
časť nadmerného odpočtu za obdobie 4. štvrťrok 2013 vo výške XX.XXX,XX eur si v nasledujúcom
zdaňovacom období odpočítať nemohol. Vychádzajúc z ust. § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., lehota
na vrátenie predmetného nadmerného odpočtu uplynula odporcovi dňa 11.03.2014, avšak nadmerný
odpočet vrátený nebol.
Dňa 14.03.2014 bol navrhovateľovi doručený list odporcu označený ako „Oznámenie o daňovej kontrole
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. XXXXXXX/X/
XXXXXX/XXXX“ (ďalej len „Oznámenie“). Uvedeným listom odporca oznamuje, že dňa 07.03.2014 sa
začneunavrhovateľadaňovákontrolanazistenieoprávnenostinárokunavrátenienadmernéhoodpočtu
alebojehočastizazdaňovacieobdobie4.štvrťrok2013.Odporcavoznámeníurčilnavrhovateľovilehotu0 dní na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly a ku dňu podania
návrhunavrhovateľomvykonávalúkonysprávcudanepodľaustanoveníodaňovejkontrole.Navrhovateľ
vytýka odporcovi, že jeho oznámenie má závažné nedostatky, ktoré spôsobujú, že tento úkon správneho
orgánu nemôže vyvolávať právne následky pre navrhovateľa.
Prvým nedostatkom je spätné určenie dňa začatia daňovej kontroly na dátum predchádzajúci doručeniu
oznámenia navrhovateľovi. I keď oznámenie o daňovej kontrole nemá vo všeobecnosti charakter
správneho rozhodnutia, jednoznačne ide o právny úkon. Z povahy tohto úkonu vyplýva, že ide o
jednostranný adresný právny úkon, ktorý inak môže vyvolať právne účinky až okamihom jeho doručenia
adresátovi. Potom v zmysle ust. § 43a ods. 2 a § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle
vyjadrený jednostranným právnym úkonom pôsobí od doby, keď dôjde k osobe, ktorej je určený. Prejav
vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. V danom prípade oznámenie podal
odporca na poštovú prepravu dňa 05.03.2014 a už vtedy mu muselo byť zrejmé, že oznámenie bude
navrhovateľovi doručené až po dni určenom ako začiatok daňovej kontroly v oznámení. Začiatok a
trvanie daňovej kontroly má za následok vznik celého katalógu povinností a práv pre daňový subjekt
a podľa zákona nie je prípustné, aby prebiehala bez vedomosti kontrolovaného subjektu. Určenie dňa
začatia kontroly pred dátum, kedy sa kontrolovaný subjekt o kontrole dozvedel, resp. mohol dozvedieť, je
podľa názoru navrhovateľa nezákonným postupom. Ak chcel odporca začať daňovú kontrolu okamžite,
mal na to použiť zákonom ustanovený postup, ktorým je spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.
Tento postup však odporca nevyužil. V tejto súvislosti sa navrhovateľ odvoláva aj na ust. § 46 ods. 1
zákona č. 563/2009 Z.z., podľa ktorého sa lehoty ohľadom stanovenia začiatku daňovej kontroly počítajú
od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
Druhývytýkanýnedostatoknavrhovateľvidívtom,žeodporcavoznámenístanovillehotunapredloženie
dokladov nezákonným spôsobom, keď navrhovateľovi určil pod hrozbou sankcií lehotu 0 dní od začatia
daňovej kontroly na ich predloženie. Tak zákon č. 563/2009 Z.z., ani Občiansky zákonník neupravujú
možnosť určiť lehotu v menšej časovej veličine ako sú dni. Požadovať nejaké plnenie v lehote 0 dní
znamená požadovať plnenie okamžite. Podľa ust. § 46 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. však musí
byť určená nejaká lehota na predloženie dokladov, odporca nemôže predloženie požadovať okamžite.
Odporca teda neurčil žiadnu lehotu napriek tomu, že mal takúto zákonnú povinnosť. Vychádzajúc z ust.
§ 27 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. je možné určiť lehotu kratšiu ako 8 dní iba pre jednoduché úkony
alebo osobitne naliehavé úkony a aj to len vo výnimočných prípadoch. Ani jedna takáto podmienka však
nie je v danom prípade splnená. Navyše aj keby tieto podmienky pre určenie kratšej lehoty splnené boli,
nemohla by byť lehota stanovená tak, ako to urobil odporca.
Vychádzajúc z týchto vytýkaných vád vyvodzuje, že Oznámenie má také nedostatky, ktoré spôsobujú
jeho ničotnosť, resp. neplatnosť. Ničotný úkon sa z právno-teoretického pohľadu považuje za
neexistujúci úkon a neplatný právny úkon je existujúci právny úkon, na ktorý však objektívne právo
nemôže viazať tie právne následky, ktoré spája s platným právnym úkonom. Odporca žiadny úkon, s
ktorým zákon spája začatie daňovej kontroly nevykonal. Potom navrhovateľ tvrdí, že úkony vykonávané
odporcom u navrhovateľa v rámci domnelého výkonu daňovej kontroly sú nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy.
Nezákonný zásah orgánu verejnej správy v prípade navrhovateľa má spočívať i v nezákonnom
zadržiavaní predmetného nadmerného odpočtu. Aj v prípade, že by oznámenie nebolo vadné v takej
miere, aby bolo ničotným, resp. neplatným právnym úkonom, jeho účinky nemohli nastať skôr ako dňa
14.03.2014, kedy bolo doručené navrhovateľovi. Potom navrhovateľ tvrdí, že aj keby oznámenie bolo
spôsobilé na vyvolanie následku spočívajúceho v začatí daňovej kontroly, daňová kontrola nemohla
začať skôr ako dňa 14.03.2014. Lehota na vrátenie nadmerného odpočtu však uplynula dňa 11.03.2014.
Odporca nadmerný odpočet navrhovateľovi ku dňu podania návrhu nevrátil. Stav, ktorý svojim konaním
odporca spôsobil a tento je pretrvávajúci, je vážnym zásahom do celého katalógu práv navrhovateľa,
počnúc právom na ochranu majetku zakotvenú v čl. 20 Ústavy SR a právom na podnikanie zakotvenom
v čl. 35 Ústavy SR. V tejto súvislosti navrhovateľ poukazuje ja na rozhodnutia NS SR, a to rozhodnutie
vo veci sp. zn. 3Sžz/2/2011 zo dňa 03.05.2011, 6Sžo/19/2008 zo dňa 28.01.2009, 3Sfž/107/2009, ale i
napr. rozhodnutie Nejvyššího správního soudu ČR zo dňa 31.08.2005, č.k.: 2Afs 144/2004-110.Navrhovateľ vychádzajúc z uvedeného preto žiada, aby súd odporcovi zakázal pokračovať vo výkone
nezákonnej daňovej kontroly u navrhovateľa vedený pod č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013 a zakázal
odporcovi zadržiavať nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie za 4. štvrťrok 2013, tiež
aby odporcovi uložil povinnosť vrátiť navrhovateľovi nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie
4. štvrťrok 2013 vo výške XX.XXX,XX eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si
navrhovateľ uplatnil náhradu trov konania a trovy právneho zastúpenia k povinnosti, ktorých žiadal
zaviazať odporcu na účet právneho zástupcu tak, ako ho v petite žaloby označil.
Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 05.08.2014 uviedol, že navrhovateľ daňový
subjekt W. s.r.o. si za zdaňovacie obdobie štvrtý štvrťrok 2013 uplatnil nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu DPH v čiastke XX.XXX,XX eur. Daňové priznanie bolo podané dňa 07.01.2014 a daňové
priznanie za nasledujúce zdaňovacie obdobie január 2014 bolo podané dňa 09.02.2014 s výsledkom
vlastná daňová povinnosť XX,XX eur. Dňa 07.03.2014 bola u daňového subjektu W. s.r.o. začatá daňová
kontrola podľa § 46 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, a to na základe
oznámenia o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo
jeho časti č.j.: XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré oznámenie daňový subjekt
prevzal dňa 14.03.2014. Zásielka bola odporcom daná na doručenie dňa 05.03.2014 a v zmysle § 46
ods. 2 zákona je daňová kontrola začatá v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. V nadväznosti
na ďalšie ustanovenie zákona deň začatia kontroly uvedený v oznámení, t.j. 07.03.2014, nie je skorší
ako bola daná zásielka na poštovú prepravu. Ako vyplýva z výpisu sledovania zásielok Slovenskej pošty
zásielka pod evid. číslom Q bolo podaná na pošte Bratislava V., dňa 05.03.2014 a prvý pokus o jej
doručenie sa uskutočnil už dňa 07.03.2014.
Dňa 12.03.2014 konateľka daňového subjektu L.. V. G. telefonicky kontaktovala správcu dane s otázkou,
prečo spoločnosti W. s.r.o. nebol vrátený nadmerný odpočet DPH, k čomu jej bolo oznámené, že
nadmerný odpočet nebol vrátený z titulu začatia daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenienadmernéhoodpočtualebojehočastisdátumomzačatiadňa07.03.2014.Vrámcitelefonického
rozhovoru správca dane mal upozorniť konateľku L.. G. i na to, že v oznámení, ktoré jej bude doručené
v nasledujúcich dňoch, je chybne uvedený termín na predloženie dokladov 0 dní od začatia kontroly a
požiadal ju, aby po prevzatí oznámenia kontaktovala oddelenie kontroly telefonicky a termín predloženia
dokladov bude dohodnutý dodatočne. Z uvedeného potom podľa odporcu je zrejmé, že daňový subjekt
bol telefonicky vopred upovedomený o tom, že v oznámení je mylne nesprávne uvedená lehota 0
dní. O tomto telefonickom hovore bol spísaný úradný záznam č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Die
dňa XX.XX.XXXX. Dňa 14.03.2014 konateľka daňového subjektu opätovne telefonicky kontaktovala
správcu dane, a to oddelenie kontroly a bol dohodnutý termín predloženia dokladov na 17.03.2014.
Dňa 17.03.2014 konateľka daňového subjektu odporcovi požadované doklady a písomnosti predložila
a o tomto bol spísaný správcom dane záznam potvrdenie o zapožičaní dokladov a iných vecí č.j.:
XXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX. Následne dňa 25.03.2014 správca dane v zmysle § 20 ods. 1 zákona
č. 563/2009 v znení neskorších predpisov predvolal spoločnosť A. H. s.r.o. so sídlom C. XXX, N.,
L.: XXXXXXXX na ústne pojednávanie s termínom uskutočnenia dňa 16.04.2014. Na uvedené ústne
pojednávanie bol predvolaný aj daňový subjekt, o čom bol upovedomený dňa 25.03.2014. Zásielku však
daňový subjekt prevzal až dňa 02.04.2014 a ústneho pojednávania určeného na deň 16.04.2014 sa
daňový subjekt nezúčastnil. Na uvedenom pojednávaní zástupcovia konatelia spoločnosti A. H. s.r.o.
predložili doklady, a to odberateľské daňové a účtovné doklady, faktúry z komodity predaj repky olejnej
spoločnosti W. s.r.o. Podľa predložených dokladov sa predaj tejto komodity uskutočnil v mesiacoch
november a december 2013 a spoločnosť A. H. s.r.o. vystavila pre daňový subjekt W. s.r.o. spolu
39 odberateľských faktúr. Preverovaním bolo zistené, že čiastky uvedené na faktúrach sú riadne
zaúčtované v účtovníctve spoločnosti A. H. s.r.o. v zdaňovacích obdobiach november a december 2013
a daň z týchto faktúr bola uplatnená na výstupe príslušných zdaňovacích obdobiach, t.j. november a
december 2013, nakoľko spoločnosť A. H. s.r.o. je registrovaná ako mesačný platiteľ dane z pridanej
hodnoty. Všetky úhrady prebehli bezhotovostne na účet daňového subjektu A. H. s.r.o. vedený v H..
Ďalej daňový subjekt predložil správcovi dane zmluvu predajný kontrakt medzi A. H. s.r.o. a W. s.r.o.
zo dňa 08.11.2013 a dodatok zo dňa 21.11.2013, tiež nadobúdacie doklady k nákupu repky olejnej na
základe predajného kontraktu zo dňa 08.11.2013 a dodatku zo dňa 21.11.2013 medzi dodávateľom
VM Z., s.r.o., U. XXXX/XX, S. Meder a odberateľom A. H. s.r.o. Vychádzajúc z vyjadrenia konateľovspoločnosti A. H. uvedená spoločnosť nemá žiadne skladovacie priestory na uskladnenie repky olejnej.
Spoločnosť A. H. nakúpila túto komoditu od spoločnosti VM Z. a túto následne predala spoločnosti W.
s.r.o., ktorá si vo vlastnej réžii zabezpečovala prepravu zo skladu N. na ostrove. Z uvedeného úkonu
správca dane dňa 16.04.2014 spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní a vzhľadom na skutočnosť, že
daňový subjekt W. s.r.o. deklaroval intrakomunitárne dodanie tohto tovaru spoločnostiam na území
Maďarska a táto komunita je z pohľadu daňových únikov v rámci EÚ vysoko riziková, správca dane
následne dňa 25.04.2014 požiadal maďarskú daňovú správu v rámci medzinárodnej výmeny informácií
o preverenie spoločnosti V H.-Z. G.., Rozmaringudca 19, Ráckeresztour, DIČ: 23021914-2-07, IČ
DPH: H23021914 Maďarsko dožiadaním. Z uvedeného dôvodu správca dane dňa 07.05.2014 vydal
rozhodnutie o prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátení nadmerného odpočtu alebo
jeho časti za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013 pod č.j.: XXXXXXX/XXXXXXXX/XXXX/DieJ. Od
uvedeného rozhodnutia sa výkon daňovej kontroly dňom 14.05.2014 prerušil a správca dane bude vo
výkone kontroly pokračovať len čo pominú dôvody, pre ktoré bola kontrola prerušená. O tejto skutočnosti
bol daňový subjekt - navrhovateľ upovedomený, rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi daňového
subjektu doručené dňa 15.05.2014. Vzhľadom na skutočnosť, že správca dane doposiaľ neobdržal
žiadnu odpoveď z maďarskej daňovej správy ohľadom oboch týchto spoločností v súčasnosti nie je
možné podľa § 61 zákona č. 563/2009 Z.z. vykonať žiadne úkony súvisiace s výkonom tejto kontroly
a odporca musí počkať na odpoveď z maďarskej strany a až následne po obdržaní odpovede bude
pokračovať v prerušenom konaní. Záverom odporca uviedol, že preverovaním spoločnosti W. s.r.o. na
základe podaných daňových priznaní za predchádzajúce obdobia bolo zistené, že spoločnosť vykazuje
minimálnu vlastnú daňovú povinnosť v rozpätí cca 4 až 42 eur (za zdaňovacie obdobia I., II., III., štvrťrok
2013). Taktiež po uskutočnenom zdaniteľnom obchode v štvrtom štvrťroku 2013, kde daňový subjekt
požadoval vrátenie nadmerného odpočtu ďalších zdaňovacích obdobiach január až máj 2014, podľa
podaných daňových priznaní vykazuje len minimálny nadmerný odpočet cca XX,- eur, resp. BDP -
XX,- eur. Záverom preto odporca navrhol, aby súd návrh ako bezdôvodný v celom rozsahu zamietol.
Odporca má za to a domnieva sa, že uvedené skutočnosti bezosporu osvedčuje aj predložený a
žurnalizovaný administratívny spis, jeho postup bol plne súladný a v medziach všeobecne záväzných
právnych predpisov.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie a preskúmanie veci dospel
k záveru, že v danom prípade predmetný návrh nie je prípustný.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom
Slovenskej republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi.
V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,
ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-
právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe
je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho
vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon
o správnom konaní.
Z predloženého administratívneho spisu odporcu súd zistil nasledovné: Dňa 28.02.2014 odporca vydal
oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
alebo jeho časti pod č. XXXXXX/X/XXXXXX/XXXX vo vzťahu k daňovému subjektu spoločnosť W.
s.r.o. so sídlom R. 14, Bratislava podľa oznámenia s určeným začiatkom na deň 07.03.2014 a
zameraním na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za
zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013. Vykonaním daňovej kontroly boli poverený L.. V. T. a M. W.,
kontrolóri DPH. Podľa pripojenej doručenky toto oznámenie o daňovej kontrole bolo daňovému subjektu
doručované neúspešným pokusom dňa 07.03.2014, opakované doručenie 10.03.2014, kedy bola aj
zásielka uložená na pošte a adresát si zásielku prevzal dňa 14.03.2014 osobne. Dňa 12.03.2014 podľa
úradného záznamu spísaného pracovníkom odporcu W. sa uskutočnil v uvedený deň telefonický hovor
s konateľkou spoločnosti W. s.r.o., ktorá žiadala správcu dane o vysvetlenie, prečo jej nebol vrátenýnadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013 a kedy jej malo byť oznámené, že
u daňového subjektu odporca začal s daňovou kontrolou dňom 07.03.2014. Z úradného záznamu
spísaného z tohto telefonického hovoru vyplýva, že konateľka daňového subjektu o vykonaní kontroly
nemala vedomosť a zároveň, že pracovník daňového úradu W. túto upovedomil o chybe v uvedení
lehoty na predloženie dokladov „0 dní“ od začatia kontroly s tým, že sa jedná o preklep a správne
má byť uvedená lehota 8 dní od doručenia oznámenia, resp. predloženie dokladov stačí dohodnúť
telefonicky o prevzatí oznámenia. Úradný záznam spísaný pracovníkom odporcu M. W. bol týmto
aj podpísaný. Dňa 17.03.2014 konateľka daňového subjektu predložila správcovi dane požadované
doklady kontrolovaného subjektu, o čom bol spísaný záznam potvrdený o zapožičaní dokladov a iných
vecí č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX s tým, že zoznam dokladov má tvoriť prílohu tohto potvrdenia. V
administratívnom spise a pri tomto potvrdení sa však príloha nenachádza. Dňa 19.03.2014 bol spísaný
ďalší úradný záznam z telefonického hovoru s konateľkou daňového subjektu, kedy konateľka mala
byť informovaná o situácii v súvislosti s námietkou daňového subjektu voči priebehu začatia kontroly.
Dňa 25.03.2014 správca dane predvolal daňový subjekt Poll Trade s.r.o. na ústne pojednávanie určené
na termín 16.04.2014 o 9,00 hod. v sídle Daňového úradu Bratislava, Ševčenkova 32, č. dv. 804 k
otázke preverovania obchodných aktivít aj ekonomických činností spoločnosti A. H. s.r.o. v zdaňovacích
obdobiach október 2013, november 2013 a december 2013 a so zameraním sa na zdaniteľné obchody
týkajúce sa nákupu a predaja repky olejnej medzi spoločnosťou A. H. s.r.o. a W. s.r.o. a spôsob
jej nadobudnutia. Z uvedeného dôvodu požiadal správca dane o predloženie všetkých daňových a
účtovnýchdokladovkvyššieuvedenýmzdaňovacímobdobiamakododávateľskéaodberateľskéfaktúry,
evidenciu DPH, účtovnú evidenciu prípadne iné súvisiace dokumenty ako napr. zmluvy, skladové karty,
prepravné doklady a doklady preukazujúce úhrady. O vypočutí svedka bol daňový subjekt upovedomený
dňa 25.03.2014, ktoré upovedomenie bolo doručené spoločnosť W. s.r.o. osobne dňa 02.04.2014. Podľa
zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej dňa 16.04.2014 č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX sa tohto
ústneho pojednávania zúčastnili konatelia spoločnosti A. H. s.r.o. L.. O. P. a L.. M. A. za daňový subjekt
W. s.r.o. sa zástupca nezúčastnil. Vzhľadom na skutočnosti dňa 07.05.2014 odporca vydal rozhodnutie
o prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti
s tým, že výkon daňovej kontroly sa preruší odo dňa 14.05.2014 s odôvodnením, že bude skúmané, či
reálne došlo k uskutočneniu intrakomunitárneho dodania tovaru repky olejnej do Maďarskej republiky
tak, ako to daňový subjekt deklaroval dokladmi predloženými správcovi dane za zdaňovacie obdobie 4.
štvrťrok 2013. Teda z dôvodu, že Daňový úrad Bratislava za týmto účelom požiadal príslušné inštitúcie
v Maďarskej republike o medzinárodnú výmenu informácií žiadosťami č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX
a č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX. Kontrola bola prerušená. Toto rozhodnutie o prerušení kontroly bolo
právnemu zástupcovi daňového subjektu doručené dňa 15.05.2014.
V rámci ústneho pojednávania konaného vo veci dňa 13.01.2015 konateľka navrhovateľa v celom
rozsahu zotrvala na podanom návrhu, keď súdu ozrejmila, že k žiadnej zmene vo výkone daňovej
kontroly nedošlo a zároveň k návrhu samotnému uviedla, že bolo súdu osvedčené, že zo strany
navrhovateľa boli vykonané pokusy o nápravy vo vzťahu k nezákonne vykonávanej kontrole a to
navrhovateľ podal sťažnosť, o vybavení ktorej Daňový úrad Bratislava upovedomil právneho zástupcu
navrhovateľa listom zo dňa 08.07.2014 tak, že sťažnosť bola odložená s tým, že vo veci k predmetom
sťažnosti koná súd. Uvedené oznámenie o odložení sťažnosti bolo právnym zástupcom navrhovateľa
napadnuté a listom zo dňa 20.10.2014 nadriadené Finančné riaditeľstvo SR č. XXXXXXX/X/XXXXXX/
XXXX Sť.č.XXX/XXXX/D navrhovateľa upovedomila o výsledku prešetrenia tejto jeho ostatnej sťažnosti
s tým, že námietku navrhovateľa na základe výsledkov prešetrenia uznala za neopodstatnenú z dôvodu,
že v rozsahu prešetrovanej námietky nebolo zistenie porušenie všeobecne záväzného predpisu ani
interného riadiaceho aktu.
Podľa § 250v O.s.p.:
1/ Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom
chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento
zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa
pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho
opakovanie.2/Orgán,protiktorémunávrhsmeruje,jeorgán,ktorýpodľatvrdeniauvedenéhovnávrhuvykonalzásah;
v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý
tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.
3/ Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný
predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí
byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.
4/ Súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie
označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej
má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní
práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí
rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.
5/ Navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.
6/ Súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o trovách konania.
7/ Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
8/ Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v
tejto hlave nie je ustanovené inak.
Na tomto mieste je treba ozrejmiť, čo je zmyslom a cieľom konania podľa § 250v O.s.p. a aké sú
jeho zákonné limity. Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je
poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich
právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je
rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo
vykonaný. Takéto súdne konanie sa stáva zárukou, že súd vyslovením povinnosti odporcu nepokračovať
v porušení práva navrhovateľa a prípadne i v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom,
vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním.
Cieľom tohto konania je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré
nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti
proti nej. Pritom pod nezákonným zásahom treba rozumieť tak aktívne konanie vykazujúce znaky
bezprostredného zásahu, pokynu, či donútenia zameraného priamo proti poškodenému, resp. proti
nemu priamo vykonaného, ale aj nekonanie. Charakteristickým znakom nezákonného zásahu je aj to,
že ním vyvolané účinky na poškodeného sú definitívne a teda inými prostriedkami nápravy ako súdnym
donútením neodstrániteľné. Neprípustný je taký návrh, ktorý smeruje proti zásahu, na elimináciu ktorého
však neboli vyčerpané iné zákonom prípustné prostriedky.
Je treba zdôrazniť i tú skutočnosť, že právomoc súdu k zásahu do konfliktu medzi verejnou správou a
jednotlivcom nastupuje len subsidiárne a len tam, kde iná právna možnosť ochrany chýba. Pre otázku
prípustnosti návrhu a konania o ochrane pred nezákonným zásahom je rozhodujúce, či zásah bol
realizovaný v rámci riadne zahájeného správneho konania, ktoré bude ukončené vydaním rozhodnutia,
alebo mimo rámca akéhokoľvek správneho konania.
V danom prípade je nesporné, že daňová kontrola u navrhovateľa ako daňového subjektu začala a bola
zahájená vydaním a doručením oznámenia o začatí daňovej kontroly zo dňa 28.02.2014 č. XXXXXX/
X/XXXXXX/XXXX a toto konanie bude ukončené vydaním rozhodnutia správcu dane. Potom návrh
doručený súdu dňa 14.04.2014 vo veci konania na ochranu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej
správy tak ako si ho navrhovateľ voči súdu uplatnil, je treba považovať za neprípustný. V danej veci
s ohľadom na uvedené okolnosti sa navrhovateľ môže domáhať ochrany svojich práv podaním žaloby
podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., v ktorej vymedzí všetky námietky, pre ktoré sa domnieva, že postup
správcu dane trpel takými vadami, ktoré môžu privodiť nezákonnosť rozhodnutia. Uvedené napokon
vyplýva i z judikatúry Najvyššieho súdu správneho ČR, ktorý napríklad v rozsudku zo dňa 13.02.2014,
č.k. 7Aps 2/2013-35 jednoznačne vyslovil, že v konaní o žalobe na ochranu pred nezákonným zásahomnemožno preskúmavať zákonnosť jednotlivých procesných úkonov vykonávaných správnym orgánom v
riadne zahájenom správnom konaní. V prípade, že by bol súdny prieskum takýchto procesných úkonov
prípustný, správne súdy by týmto spôsobom zasahovali do správneho konania pred jeho ukončením a
neprípustne by ovplyvňovali rozhodovaciu činnosť správneho orgánu.
Z judikatúry NSS ČR (napríklad rozsudok zo dňa 04.08.2005, č.k. 2Aps 3/2004-42, publ. pod č. 720/2005
Sb.NSS) vo vzťahu medzi žalobou proti rozhodnutiu (aj postupu) a žalobou proti nezákonnému zásahu
správneho orgánu vyplýva priorita žaloby proti rozhodnutiu a neprináleží účastníkovi správneho konania
ani právo voľby, ktorú z týchto žalôb bude považovať za výhodnejšiu a ktoré konanie bude podanou
žalobou iniciovať.
V predmetnej veci niet pochybnosti v tom, a administratívny spis to súdu bezosporu osvedčuje, že v
prípade navrhovateľa sa jedná o proces daňovej kontroly začatej vydaním a doručením Oznámenia
zo dňa 28.02.2013. So zreteľom na vyššie povedané potom predmetný návrh navrhovateľa nemožno
považovať za prípustný v komplexnosti uplatneného petitu, a preto súd tento podľa § 250v ods. 4 O.s.p.
zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250v ods. 5 O.s.p. tak, že vo veci neúspešnému
navrhovateľovi náhradu trov konania ani trovy právneho zastúpenia nepriznal, keď základnou
podmienkou pre priznanie náhrady ako to vyplýva z dikcie ust. § 250v ods. 5 O.s.p. je úspech
navrhovateľa v konaní.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný (§ 250v ods. 7 O.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.