Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. december 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/160/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114210731
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114210731.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava proti
odporcom K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Č.. XXX/XX, XXX XX I. a 2. C. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. Č.. XXX/XX, XXX XX I., za účasti vedľajšieho účastníka Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská č. 10, 909 01 Skalica, IČO: 42 264 154, právne zastúpeného
JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Nám. Josipa Andriča č. 1, 900 25 Chorvátsky Grob, v
konaní o zaplatenie 1.499,26 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcami v 1. a 2. rade náhradu trov konania účastníkom n
e p r i z n á v a.

III.Vedľajšiemuúčastníkovi ObčianskemuzdruženiuslovenskýchspotrebiteľovAZnáhradutrovkonania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.04.2014 žiadal, aby súd odporcov zaviazal
zaplatiť mu sumu vo výške 1.499,26 eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj trovy konania.

Návrh vo veci samej odôvodnil tým, že spolu s odporcami uzatvoril dňa 03.04.2007 Zmluvu o
revolvingovom úvere na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcom úver vo výške 1.693,29 Eur, ktorý
sa odporcovia zaviazali splácať v 36-tich mesačných splátkach vo výške po 94,07 Eur. Odporcovia sa

dostali do omeškania s úhradou splátok úveru, z tohto dôvodu navrhovateľ vyhlásil okamžitú splatnosť
úveru.

Odporcovia sa k návrhu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to žaloby zo dňa 10.12.2013, oznámením
o zosplatnení úveru zo dňa 03.03.2010, Zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa 03.04.2007,
Zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, oznámením veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi, splátkovým kalendárom a kartou klienta, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový
stav:Dňa 03.04.2007 bola medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcami ako spoludlžníkmi podpísaná
Zmluvaorevolvingovomúverenazákladektorejposkytolnavrhovateľakoveriteľdlžníkomúvervovýške
51.012,- SK, ktorý sa dlžník zaviazal splácať v 36-tich mesačných splátkach vždy k 19.tému dňu toho

ktorého mesiaca pri mesačnej splátke 2.834,- Sk.

Poplatok za uzatvorenie zmluvy predstavoval 1.500,- Sk, RPMN za úver predstavovalo 68,11 %.

Z dôvodu, že si odporcovia neplnili svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy, navrhovateľ listom
zo dňa 03.03.2010 pristúpil k zosplatneniu celého úveru a vyzval odporcov na zaplatenie dlžnej sumy.

Navrhovateľ je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., vo vložke
č. 22160/B.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere.

Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi vyplýva, že posledná splátka úveru bola splatná dňom
19.04.2010. Zároveň z karty klienta mal súd za preukázané, že navrhovateľ vyplatil odporcom vrátane
revolvingov celkovú sumu 1.643,50 Eur, z ktorej odporcovia splatili sumu 2.263,54 Eur.

Vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal súdu dňa 13.10.2014 vyjadrenie vo

veci samej, v ktorom uviedol, že úroky dohodnuté v zmluve považuje za rozpor s dobrými mravmi v
porovnaní s úrokovými sadzbami poskytovanými bankami. Rovnako s poukazom na dátum zosplatnenia
úveru, vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľa.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 08.12.2014 v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho
zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili v písomnom podaní, súdu doručenom až dňa

10.12.2014,t.j.popojednávanívovecisamej.Vtomtopísomnompodanízároveňsúhlasilisprejednaním
veci v ich neprítomnosti a rozhodnutím veci na základe listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho
spisu.

Na pojednávanie sa neustanovil vedľajší účastník, ktorému predvolanie na pojednávanie bolo riadne a
včas doručené dňa 06.11.2014. Svoju neprítomnosť na pojednávaní písomne ospravedlnili vo vyjadrení

vo veci samej.

Na súdom nariadené pojednávanie sa neustanovili odporcovia, ktorým predvolanie na toto pojednávanie
bolo riadne a včas doručené, svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní písomne neospravedlnili včas
a závažnými skutočnosťami.

Súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov

konania ako aj ich zástupcov.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiťPodľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška
úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu 03.04.2007,
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu 03.04.2007,
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb
s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť
využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu

tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri

ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených
v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie
podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov,
spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu 03.04.2007,

Zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho
splatení pred lehotou splatnosti podľa §6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých
možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa § 4 ods. 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu 03.04.2007, pri
nesplnenípodmienokpodľaodsekov2a3jezmluvaospotrebiteľskomúvereplatná,akbolspotrebiteľovi

na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar
alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnému ku dňu 03.04.2007,
od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinnému ku dňu 31.01.2013, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnychbodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 03.04.2007

uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere na základe ktorej poskytol navrhovateľ ako veriteľ dlžníkom
úvervovýške51.012,-Sk,ktorýsaodporcoviazaviazalisplácaťvmesačnýchsplátkachvovýške2.834,-
Sk, v počte 36 splátok.

Úverová zmluva zo dňa 03.04.2007 bola uzatvorená podľa ustanovení § 497 až 507 Obchodného
zákonníka, pričom zároveň súd uvádza, že Zmluva o úvere, ktorá je uzatvorená v súlade s ustanovením
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka, je tzv. absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. d)

Obchodného zákonníka. Teda záväzkové vzťahy, ktorá na základe uvedenej zmluvy vznikli, sa spravujú
výlučne Obchodným zákonníkom, bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvného vzťahu.

Právna úprava spotrebiteľských úverov je upravená v zákone č. 258/2001 Z.z. a je iba špeciálnou
úpravou Zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Navrhovateľ oznámil listom zo dňa 03.03.2010 odporcom zosplatnenie celého úveru a zároveň ich

vyzval na zaplatenie dlžnej sumy.

Je nepochybné, že Zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa
03.04.2007 je úverovou zmluvou. Zmluva o úvere bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 258/2001
Z.z., pričom v tomto právnom vzťahu vystupuje odporca nepochybne ako spotrebiteľ, ktorý čerpaním
uvedenéhoúveru,uspokojujesvojeosobnépotreby.Zároveňnavrhovateľ,resp.jehoprávnypredchodca

vystupuje ako podnikateľ poskytujúci uvedené služby. Súd je v danom prípade toho názoru, že uvedená
zmluva patrí nepochybne svojim obsahom medzi spotrebiteľské zmluvy, vzhľadom k tomu, že bola
pripravená vopred, na formulári, vrátane znenia Všeobecných obchodných podmienok, ktorý formulár
textu zmluvy a jeho obsahu vrátane Všeobecných obchodných podmienok bol vopred zo strany
právneho predchodcu navrhovateľa pripravený bez možnosti odporcov meniť obsah a text uvedenej

zmluvy. Jedná sa teda o klasickú typovú zmluvu, bez možnosti odporcu ako spotrebiteľa zasahovať do
znenia tejto zmluvy a do obsahu dopredu pripravenej úpravy, vzájomných práv a povinností.

Súd je preto v danom prípade toho názoru, že uvedená zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania
je typickou spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na právnu povahu účastníkov konania, kde odporca
vystupuje ako spotrebiteľ vo vzťahu ku službe, t.j. k úveru, ktorý využíva na uspokojovanie svojich

osobných potrieb, navrhovateľ vystupuje ako podnikateľ, poskytujúci uvedenú službu. Spoločným
znakom zavedenej úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku bolo faktické vyrovnanie
uvedenej nerovnosti postavenia spotrebiteľa a podnikateľa, ako profesionála, a to aj za predpokladu
obmedzenia autonómie vôle, v zákonom predpokladaným dôsledkom.

Ak súd vo svojom rozhodovaní dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu

spotrebiteľskej zmluvy, vzhľadom na jej predmet a povahu je potrebné v tomto prípade aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka § 100 a nasl. ohľadne premlčania, podľa ktorého pokiaľ nie je v
ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať po prvýkrát.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o

nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.Z listín predložených navrhovateľom vyplýva, že k zosplatneniu úveru došlo listom zo dňa 03.03.2010.
Odporcovi v 1. rade bolo oznámenie navrhovateľa ako veriteľa o zosplatnení úveru doručené dňa
08.03.2010. Podľa názoru súdu deň nasledujúci, t.j. dňa 09.03.2010 začala plynúť trojročná premlčacia

doba, ktorá uplynula dňom 09.03.2013. S poukazom na to, že žalobný návrh navrhovateľa bol súdu
doručený až dňa 11.04.2014, súd mal za to, že došlo k premlčaniu uplatneného nároku, a preto návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ bol v tomto konaní v celom rozsahu neúspešný, odporcom žiadne trovy konania nevznikli,
preto súd ich náhradu vo vzťahu k týmto účastníkom konania nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

V uvedenej právnej veci súdu vedľajší účastník doručil písomné podanie zo dňa 13.10.2014, kde žiadal
žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal pritom na neprimerane vysokú úroky, zároveň

vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.

Súd však považuje za potrebné uviesť, že združenia ako vedľajší účastníci opakovane vstupujú
do súdnych sporov automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o akú
konkrétnu vec ide, a či je vôbec potrebné do konanie vstúpiť. Prax súdov vo veciach rozhodovania o
nárokoch navrhovateľa a pri hodnotení samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, je združeniam známa.

Ich vstup do konania aj s poukazom na vyššie uvedenú rozhodovaciu prax súdov, s uvedením, že súdy
prihliadajú na neprijateľné zmluvné podmienky, súd považuje zastúpenie vedľajšieho účastníka právnym
zástupcomzaúčelové,ktorésamoosebenesledujecieľochranyspotrebiteľa,podľanázorusúdunarúša
hospodárnosť konania a je nadbytočné. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, súd
považoval za úkon, ktorý je zo strany vedľajšieho účastníka paušálny a vedľajší účastník tak postupuje

v stovke ďalších prípadov. Pokiaľ ide o písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka, kde poukázal na
neprimerane vysoké úroky, ako aj vzniesol námietku premlčania, na túto skutočnosť prihliadal súd ex
offo pri posudzovaní samotnej zmluvy.

Na doplnenie súd považuje za potrebné uviesť, že aj keď nemožno uprieť právo vedľajšieho účastníka
dať sa zastúpiť advokátom v zmysle ustanovenia čl. 47 Ústavy SR, nárok na náhradu trov právneho

zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia
nových, procesne významných skutočností. To platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne
skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, ale v jednotlivých konaniach sa stále paušálne opakujú.

Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a
neprekračuje ich medze. Kritérium účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia vychádza zo

samotného cieľa právneho zastúpenia, teda snahy právneho zástupcu o čo možno najefektívnejšie
uplatňovanie alebo bránenie práva na súde, s cieľom využiť všetky zákonné (hmotnoprávne ako aj
procesné) možnosti na obranu záujmov klienta. Aby bolo možné konštatovať účelnosť vynaložených
trov právneho zastúpenia, je potrebné vychádzať aj z osoby samotného účastníka konania a posúdiť, či
skutočnosť, že sa účastník konania nechal v konaní zastúpiť, má pre neho význam z hľadiska zlepšenia

jeho možností chrániť svoje práva a záujmy na súde. Ak totiž účastník konania, a v tomto prípade sa to
týka zväčša právnických osôb, disponuje dostatočnými materiálno-technickými predpokladmi a najmä
personálnym obsadením (napríklad má viacero zamestnancov s právnickým vzdelaním), na základe
čoho môže svoje práva plnohodnotne a erudovane uplatňovať a brániť aj sám, javí sa nadbytočným
nechať sa zastúpiť právnym zástupcom. V zákonných možnostiach súdu nie je nepripustenie alebo

vylúčenie zastúpenia účastníka právnym zástupcom len z dôvodu neúčelnosti vynaložených trov
právneho zastúpenia. Takýto postup by bol v príkrom rozpore so spomínanou zásadou rovnosti zbraní,
rovnako ako aj so samotným právom každého účastníka (ajvedľajšieho) súdneho konania nechať sa zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Súd je povinný konať
s právnym zástupcom, čo v tomto prípade súd prvého stupňa aj urobil. Iná je otázka posúdenia účelnosti
vynaloženýchtrovkonania,ktorájevkompetenciisúduaktoránezasahujedoprávaúčastníkanaprávnu

pomoc. Nemožno preto zamieňať ústavné právo účastníka konania na právnu pomoc v konaní pred
súdom a nepriznanie náhrady trov konania z dôvodu ich neúčelnosti. Možnosť nechať sa zastúpiť v
konaní a zároveň povinnosť súdu toto zastúpenie akceptovať predstavuje vyjadrenie zásady rovnosti
zbraní, avšak nepriznanie náhrady trov za toto zastúpenie predstavuje rozhodnutie o nároku na náhradu
trov konania, čo je vo výlučnej kompetencii súdu.

Súd uzavrel, že vynaložené trovy právneho zastúpenia zo strany vedľajšieho účastníka, neboli účelné.
Vedľajší účastník je občianskym združením, ktoré vzniklo za účelom realizácie kolektívnej ochrany
spotrebiteľa, pričom jedným z nástrojov je aj vstupovanie združenia do konaní v pozícii vedľajšieho
účastníka a zastupovanie poškodených spotrebiteľov na súdoch. Je nesporné, že na to, aby takéto
združeniemohlonapĺňaťsvojecieleavykonávaťsvojučinnosť,musíreálnedisponovaťzodpovedajúcou
materiálnou, ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania

základných proklamovaných cieľov.

Z úradnej činnosti je známe, že všetky úkony vedľajšieho účastníka po obsahovej aj formálnej stránke
predstavujú úkony formulárového a opakujúceho sa charakteru, ktoré vedľajší účastník využíva bez
väčších obmien aj v iných súdnych konaniach.

Z vyššie uvedených dôvodov, súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.