Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Rusňáková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 6C/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513226624
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Rusňáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1513226624.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou v právnej veci

navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, Staré Grunty č. 7, Bratislava, zast.: JUDr. Alanom
Strelákom, advokátom, so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti odporcovi: V. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. cesta XX, Q., o zaplatenie 689,22 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 442,22 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od
09.05.2012 až do zaplatenia a náhradu trov konania 13,30 Eur titulom súdneho poplatku a náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 39,82 Eur na účet JUDr. Alana Streláka, advokáta, so sídlom Na vŕšku 12,
Bratislava, vedený v B. B., č.ú.: XXXXXXXXX/XXXX, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 08.08.2013 domáhal voči odporcovi vydania platobného
rozkazu na zaplatenie sumy 689,22 EUR spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania
titulom zaplatenia dlhu z úveru. Dôvodil tým, že účastníci uzatvorili dňa 29.09.2011 Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 650,00 EUR s tým, že
odporca bude poskytnutú sumu splácať spolu s poplatkom za správu úveru vo výške 247,00 Eur v 3
splátkach po 3,25 EUR a v 10 mesačných splátkach po 88,73 EUR s tým, že prvá splátka bola splatná
10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného vyrovnania bola splatná 30.deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky , pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je

veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu a úrokmi . Prevzatie finančnej hotovosti
odporca potvrdil podpisom na zmluve o úvere. Odporca uhradil celkovo iba sumu 207,78. Domáhal sa
aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 107,25 Eur t.j mesačnej zmluvnej pokuty po 21,45 X 5 mesiacov
( od mája 2012 do septembra 2012).K návrhu navrhovateľ pripojil Zmluvu o úvere s obchodnými zo dňa
29.09.2011, predžalobnú upomienku s podacím hárkom, oznámenie o zosplatnení záväzku s podacím
hárkom. Navrhovateľ žiadal priznať aj náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

Odporcovi sa platobný rozkaz č. 26Ro2914/2012 vydaný dňa 27.09.2013 nepodarilo doručiť do

vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 20.01.2014 zrušil.

Odporca sa k návrhu nevyjadril, hoci bol na to súdom vyzvaný uznesením v lehote 15 dní a návrh spolu
s prílohami mu bol doručený do vlastných rúl dňa 30.05.2014.Odporca sa na pojednávanie nedostavil napriek tomu, že doručenie predvolania mal riadne vykázané,
svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, preto súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti
s poukazom na ustanovenie § 101 ods.2 O.s.p. Navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil , žiadal

pojednávať v jeho neprítomnosti .

Súd po oboznámení sa s listinami pripojenými k návrhu a Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, spolu s
obchodnými podmienkami zo dňa XX.XX.XXXX, predžalobnou upomienkou a oznámením o zosplatnení
úveru a zistil, že:

dňa 29.09.2011 uzavreli účastníci Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX podľa § 497
ods. 1 a nasl. obchodného zákonníka a v súlade so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch je zrejmé, že navrhovateľ poskytol odporcovi dňa 29.09.2011 úver vo výške 650,00 Eur a
požadoval vrátenie poskytnutej sumy spolu s poplatkom za za odplatu vo výške 247,00EUR .Prevzatie
tejto finančnej čiastky odporca potvrdil svojim podpisom na zmluve . Zároveň sa účastníci v zmluve
dohodli ,že odporca bude poskytnutú sumu splácať spolu s poplatkom za odplatu v 13 mesačných
splátkach tak, že prvé 3 splátky zaplatí po 3,25Eur a zvyšných 10 splátok po 88,73 EUR s tým, že

prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného vyrovnania bola
splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky , pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu a úrokmi. Odporca
uhradil celkovo iba 207,78 Eur , pričom posledná splátka vo výške 90,00 Eur bola uhradená dňa
12.06.2012. V predžalobnej upomienke zo dňa 14.12.2011 navrhovateľ upozornil odporcu na porušenie

zmluvných povinností., zároveň mu oznámil stratu výhody splátok a na právo žiadať zaplatenie celej
pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 30.05.2012 navrhovateľ oznámil odporcovi , že
celý dlh sa stal splatný dňa 08.05.2012. Po zosplatnení úveru navrhovateľ prijal platbu od odporcu vo
výške 90, 00 Eur a to dňa 12.06.2012. Žalovaná istina predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom
spolu s odplatou v celkovej sume 897,00Eur a odporcom zaplatenou čiastkou207,78 Eur . Navrhovateľ

požadoval okrem zaplatenia istiny aj zmluvnú pokutu, ktorú opieral o bod 3 Obchodných podmienok,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Zmluvnú pokutu žiadal navrhovateľ priznať vo výške
21,45 Eur t.j,. 3% z 650 =21,45 za každý aj začatý mesiac omeškania od mája do septembra 2012.

Priemerná ročná percentuálna miera nákladov(ďalej len RPMN) je uvedená v zmluve vo výške 45,11
% a v OP je v bode 1 uvedená RPMN úveru so splatnosťou 13 mesiacov vo výške 67,70 %.. Zmluva

má podobu formulárovej zmluvy.

Podľa bodu 1. veta prvá a šiesta OP veriteľ má právo, v prípade, že dlžníka včas nesplní povinnosť
uhradiť ktorúkoľvek splátku riadne a včas odstúpiť od tejto zmluvy a žiadať vrátenie dlžnej sumy v
plnom rozsahu. RPMN činí pri splatnosti 13 mesiacov 67,70 %, je fixná a veriteľom nebude v priebehu
zmluvného vzťahu menená, veriteľ sa však zaväzuje v prípade zmeny podmienok tejto zmluvy, ktoré

majú vplyv na RPMN, urobiť jej prepočet a o zmene informovať zmluvné strany.

Podľa bodu 3. OP zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa zmluvy, je
veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka naviac zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za správu
úveru a to za každý začatý kalendárny mesiac až do zaplatenia istiny vrátane poplatku za správu úveru
a zákonný úrok z omeškania. Po dohode zmluvných strán je dlžník povinný uhradiť paušálnu náhradu

nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 20 % z poskytnutého
úveru, najmenej však 67,- Eur, ktoré po dohode zmluvných strán nepodlieha vyúčtovaniu. Táto náhrada
nezahrňuje náklady rozhodcovského, súdneho alebo iného konania spojeného s vymáhaním dlhu.
Zmluvná pokuta a paušálna náhrada nákladov je splatná do 5 dní od jej uloženia.

Odporca čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 650,00 Eur a na istinu mu mala byť započítaná

suma v celkovej výške 207,78 Eur, ktorú uhradil Eur a na istine teda zostal neuhradený rozdiel vo výške
442,22 Eur.Podľa označenia a obsahu je v danom prípade predmetom sporu úver, pri ktorom poskytovateľ
úveru bol povinný uviesť ročnú priemernú mieru nákladov a ktorú uviedol v zmluve a v bode 1. OP
(druhá strana formulárovej zmluvy) rozdielne. a podľa názoru súdu v oboch prípadoch nesprávne.

Správna RPMN mala byť uvedená vo výške 194,25 % podľa výpočtu súdu v zmysle kalkulačky
dostupnejneinternete.RPMNpredstavujeúdajdôležitýprevyjadrenienákladovnaúveraspotrebiteľom
pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že
celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie
obdobných produktoch na finančnom trhu a tak aj výber toho najvýhodnejšieho úveru.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ZSÚ“) platnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere (do 10.06.2010)
je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) ZSÚ zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť

spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. d) ZSÚ je ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet
podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a
výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Podľa § 3 ods. 1 ZSÚ veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 ZSÚ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí a ďalších
náležitostí uvedených v tomto ustanovení musí tiež obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a
celkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúverom,vypočítanénazákladeúdajovplatných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (písm. j) a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

zverejnenú podľa § 7a/ ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok (písm. k).

Podľa § 4 ods. 3 posledná veta ZSÚ, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

V danom prípade zmluva o úvere je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom a má podobu
štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že
spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď prijme

podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda bez časového stresu podľa svojej predstavy
naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Nemali by byť tiež žiadne pochybnosti, že za takéhoto
stavujespotrebiteľzhľadiskainformovanostiavyjednávacejpozícieslabšoustranouzmluvnéhovzťahu.Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len smernica). Túto smernicu

je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich
režim spotrebiteľských zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka
nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným
podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako
spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.

RPMN predstavuje celkové náklady spojené s úverom (napr. spotrebiteľským) alebo pôžičkou. RPMN
je číslo vyjadrené v percentách, ktoré spotrebiteľovi umožňuje jednoduché porovnanie spotrebiteľských
úverov a pôžičiek v predzmluvnej fáze. Do výpočtu sa zahŕňa nielen výška úrokovej sadzby, ale
aj poplatky, ktoré sú spojené s úverom alebo pôžičkou. Pre spotrebiteľa je najvýhodnejším úverom
alebo pôžičkou tá, ktorá má najnižšiu hodnotu RPMN (pri rovnakej sume úveru a dobe, na ktorú je
poskytnutý). Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je definovaná v zákone č. 258/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č.71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
a o zmene zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a v smernici Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice 87/102/EHS.
Vzorec na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov je obsiahnutý v prílohe uvedeného zákona.

Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú
prvok úrokovej sadzby a prvok ostatných súvisiacich nákladov. Pod ostatnými súvisiacimi nákladmi
sa rozumejú náklady na zisťovanie informácií, administratívu, prípravu dokumentov, záruky, poistenie
úverov a podobne.

Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že odporcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa citovaného

zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase vzniku právneho vzťahu účastníkov konania. Súd zaviazal
odporcu na zaplatenie žalovanej istiny ako rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru a čiastkou, ktorá
bola odporcom uhradená teda 442,22 Eur.

V danom prípade bola v predmetnej zmluve a v OP uvedená rozdielna výška RPMN, ktorej skutočná
výška pri uvedených podmienkach činí 166,8 % (výška RPMN uvedená na druhej strane zmluvy v bode

1. OP je 67,70 % a na prednej strane zmluvy 45,11 %). Z uvedeného dôvodu tak súd posúdil zmluvný
vzťah účastníkov konania v súlade s citovaným ust. § 4 ods. 3 posledná veta ZSÚ, za bezúročný a
bezpoplatkový. Odporcu teda zaviazal na zaplatenie nesplatenej časti úveru bez zmluvnej pokuty , iba
s úrokom z omeškania.

Úprava zmluvnej pokuty bola prenechaná Občianskemu zákonníku (§§ 544-546) a Obchodný zákonník

v ustanoveniach § 300 až 302 obsahuje len doplňujúce ustanovenia. Obchodné podmienky zmluvy v
bode 3. upravujú dôsledky porušenia povinností zmluvných strán ako právo veriteľa na zmluvnú pokutu
a tiež na dohodnutý úrok z omeškania, nezávisle od toho, či ide o zavinené alebo nezavinené porušenie
povinností.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,

je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 1 OZ, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný

plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.Podľa § 545a OZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá

porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za správu úveru vo
výške21,45Eurzakaždýzačatýkalendárnymesiacomeškaniaodmájadoseptembra2012.Navrhovateľ
si neuplatnil sumu 67,- Eur ako paušálnu náhradu nákladov ním vynaložených v súvislosti s vymáhaním
dlžnej čiastky vo výške 20 % z poskytnutého úveru (400,- Eur), najmenej však vo výške 67,- Eur.

Smernicu Rady č. 93/13/EHS je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam

právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Napriek skutočnosti, že úverové zmluvy
sú ako záväzkový vzťah upravené ustanoveniami obchodného zákonníka, súd dôsledky zániku
spotrebiteľskej zmluvy posúdil v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka s poukazom na
skutočnosť, že všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ
formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodnoprávnym

vzťahom.

Súd uplatnenú zmluvnú pokutu, ako nárok na ďalší vedľajší sankčný poplatok ako nedôvodnú zamietol.

Slovenská obchodná inšpekcia

Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave

Prievozská 32, pošt. prieč. 29, 827 99 Bratislava

Číslo : SK/0817/99/2010 Dňa : 15.10.2010

R O Z H O D N U T I E

Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), Slovenská
obchodná inšpekcia Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, vo
veci odvolania účastníka konania - TELERVIS PLUS a.s., Staré Grúnty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35

717 769, kontrola vykonaná v dňoch 14.10.2009 a 15.10.2009 v sídle spoločnosti TELERVIS PLUS a.s.,
Staré Grunty 7, Bratislava, proti rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v
Bratislave pre Bratislavský kraj, č. U/1213/01/2009, zo dňa 14.06.2010, ktorým bola podľa § 8 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov uložená peňažná

pokuta vo výške 2000 EUR, slovom: dvetisíc eur, pre porušenie § 3 ods. 10 vyššie cit. zákona o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku
takto

r o z h o d o l :

napadnuté rozhodnutie vo výrokovej časti m e n í tak, že za porušenie povinnosti ustanovenej § 3 ods. 10
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov sa účastníkovi
konania: TELERVIS PLUS a.s., Staré Grúnty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, ukladá podľa §
8 ods. 2 vyššie citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch peňažná pokuta vo výške 1000 EUR,

slovom: jedentisíc eur. Uloženú pokutu je účastník konania povinný uhradiť do 15 dní odo dňa doručeniatohto rozhodnutia priloženou poštovou poukážkou alebo príkazom na úhradu na účet: M. numerický
kód-8180, VS-XXXXXXXX.

O d ô v o d n e n i e :

Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „SOI“) v Bratislave pre Bratislavský kraj
rozhodnutím uložil účastníkovi konania - TELERVIS PLUS, a.s. - peňažnú pokutu vo výške 2 000,-
€ pre porušenie povinnosti § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov. Inšpektormi SOI bolo pri kontrole vykonanej v dňoch 14.10.2009 a
15.10.2009 v sídle spoločnosti TELERVIS PLUS a.s., Staré Grunty 7, Bratislava zistené, že u desiatich

kontrolovaných zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených po 01.07.2008 prevýšila odplata za
poskytnutie spotrebiteľského úveru výšku ustanovenú nariadením vlády.

Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal účastník konania odvolanie.

Podľa § 3 ods. 4 prvá veta Správneho poriadku rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci.

V zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný
len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa ods.

2 citovaného ustanovenia, ak sú preto dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak
odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Preskúmaním veci v odvolacom konaní bol zistený dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia. Odvolací
orgánsavrámciodvolaciehosprávnehokonaniazameralajnaprevereniesprávnostivýpočtov,zktorých
vychádzal záver, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevýšila v desiatich zmluvách o

úvere maximálnu povolenú výšku ustanovenú nariadením vlády SR, pričom dospel k záveru, že v
prípade šiestich zmlúv vychádzal správny orgán z nepresne zisteného skutkového stavu veci. Konkrétne
v prípade Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa XX.XX.XXXX a Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 09.06.2009 je v inšpekčnom zázname
poznačená nesprávna hodnota dvojnásobku priemernej hodnoty RPMN, keď v dvoch prípadoch

namiestohodnoty75,92%jeuvedenáhodnota98,46%avjednomprípadejenamiestohodnoty77,76%
uvedená hodnota 108,56 %. V prípade ďalších výpočtov týkajúcich sa zmlúv o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, odvolací
správny orgán zistil v inšpekčnom zázname nesprávne hodnoty prekročenia RPMN od nariadením vlády
stanovenej maximálnej výšky, spôsobené chybným vykonaním matematických operácií. Hoci výška

odplaty u všetkých týchto zmlúv prekračuje nariadením vlády ustanovenú výšku, odvolací správny orgán
zastáva názor, že skutkový stav, pri zisťovaní ktorého bolo pochybené, nemôže byť podkladom pre
rozhodnutie o uložení sankcie účastníkovi konania. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací orgán zistil
správnosť pri preverovaní výšky odplaty u zmlúv o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č.
XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa

XX.XX.XXXX, rozhodol o pokračovaní v postihu účastníka konania za porušenie § 3 ods. 10 zákona
o spotrebiteľských úveroch, len v prípade týchto zmlúv. Výška postihu bola vzhľadom na uvedenú
skutočnosť primerane znížená.

Povinnosťou účastníka konania bolo dodržať zákaz, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru
nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády; čo účastník konania porušil.Inšpektori SOI vykonali v dňoch 14.10.2009 a 15.10.2009 v sídle spoločnosti TELERVIS PLUS
a.s., Staré Grunty 7, Bratislava kontrolu, pri ktorej bolo predložených námatkovo vybraných 10
zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ku ktorým boli súčasne priložené vyplnené formuláre. Preskúmaním

predmetných zmlúv bolo presne a spoľahlivo zistené, že v prípade 4 zmlúv z týchto predložených
zmlúv uzatvorených po 01.07.2008 nebola splnená požiadavka ustanovenia § 3 ods. 10 zákona o
spotrebiteľských úveroch s odkazom na ustanovenie § 1 ods. 1 NV SR č. 238/2008 Z.z., ktorým sa
ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru a to: „Výška
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, s výnimkou podľa odseku 2, nesmie prevýšiť sumu,

ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ
spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa §
7a ods. 2 zákona, a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého
priemerupriemernýchhodnôtročnejpercentuálnejmierynákladovapriemernejúrokovejmieryzavšetky
typy spotrebiteľských zmlúv platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa
§ 7a ods. 2 zákon.“

Uvedené sa týkalo zmlúv o spotrebiteľskom úvere:

1. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX

2. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX

3. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX

4. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX

Správny orgán vychádzal z platného znenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády, pričom odplata za poskytnutie
spotrebiteľského úveru v prípade 4 zmlúv o spotrebiteľskom úvere predložených v čase kontroly,
prevyšovala sumu, ktorá zodpovedala dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

Inšpektori SOI pri prepočte vychádzali z tabuľky „Súhrnné informácie o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za IV. štvrťrok 2008“, vydanej MF SR, podľa ktorej priemerná hodnota
RPMN uvádzaná podľa typu spotrebiteľského úveru a zmluvnej splatnosti na 13 mesiacov zodpovedala
výške 34,49 %.

V prípade nasledovných 4 zmlúv o spotrebiteľskom úvere so splatnosťou na 13 mesiacov, dvojnásobok

priemernej hodnoty RPMN zodpovedal výške 68,98 % (2 x 34,49 %).

Jednalo sa o tieto zmluvy o spotrebiteľskom úvere:

1. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX

- výška úveru 350,- €,

- počet mesačných splátok 13,

- RPMN 206,73 %, t.j. bola prevýšená suma 68,98 % o sumu 137,75 %.

2. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX

- výška úveru 950,- €,

- počet mesačných splátok 13,

- RPMN 206,73 %, t.j. bola prevýšená suma 68,98 % o sumu 137,75 %.

3. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX- výška úveru 700,- €,

- počet mesačných splátok 13,

- RPMN 209,73 %, t.j. bola prevýšená suma 68,98 % o sumu 137,75 %.

4. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.04.2009

- výška úveru 650,- €,

- počet mesačných splátok 13,

- RPMN 206,73 %, t.j. bola prevýšená suma 68,98 % o sumu 137,75 %.

V podanom odvolaní účastník konania uviedol, že aj v napadnutom rozhodnutí správny orgán zastáva
názor, že RPMN a odplata sú dva nezameniteľné pojmy. Uvedené stanovisko je podľa účastníka

konania kľúčové pri určovaní výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru. K vysvetleniu
pojmov „odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru“ a „ročná percentuálna miera nákladov“ uviedol
nasledovné. Predmetný zákon č. 251/2008 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 2 písm. d) ustanovuje,
že na účely tohto zákona sa rozumie RPMN sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1z
hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého

spotrebiteľského úveru. Ďalej účastník konania cituje ustanovenie § 2 písm. c) a § 3 ods. 10
zákon č. 251/2008 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Účastník konania tvrdí, že pojem odplata sa
vyskytuje v ustanovení § 499 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého za
dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu,
ak je poskytovanie úveru predmetom podnikania veriteľa. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že

poskytovanie úverov z vlastných zdrojov je predmetom podnikania účastníka konania. Aj samotné NV
SR č. 238/2008 Z.z. ustanovuje maximálnu výšku odplaty za poskytnutie úveru a nie maximálnu výšku
RPMN pri poskytnutom úvere. Z vyššie uvedeného, podľa názoru účastníka konania, vyplýva, že právny
poriadok Slovenskej republiky ako aj zákon o spotrebiteľských úveroch pozná pojmy RPMN a odplata za
poskytnutie spotrebiteľského úveru a definuje ich samostatne. Podľa názoru účastníka konania správny

orgán svoje výpočty nijakým spôsobom nepodložil, keďže uložil pokutu za porušenie nariadenia vlády
SR č. 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje maximálna výška odplaty, pritom jeho výpočty sa opierajú
o zistenú výšku RPMN. Podľa výpočtov účastníka konania nedošlo k prekročeniu maximálnej výšky
odplaty. Správny orgán svojím rozhodnutím navyše porušil § 46 Správneho poriadku, pretože vydané
rozhodnutie nie je v súlade s právnymi predpismi, keďže správny orgán nesprávne aplikoval na zmluvy

o úvere uzatvorené za I. štvrťrok 2009 údaje platné za IV. štvrťrok 2008 a pre Zmluvy o úvere uzatvorené
za II. štvrťrok údaje platné pre I. štvrťrok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje účastník
konania, aby odvolací orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu.

K tomu odvolací orgán uvádza, že v odvolací konaní zistil v inšpekčnom zázname zo dňa 14.-15.10.2009
nesprávne hodnoty prekročenia RPMN od nariadením vlády stanovenej maximálnej výšky spôsobené

pravdepodobne chybným vykonaním matematických operácií v prípade 3 zmlúv a nesprávne uvedenie
hodnoty priemernej RPMN u ďalších 3 zmlúv. Hoci výška odplaty u všetkých týchto zmlúv prekračovala
nariadením vlády ustanovenú výšku, odvolací správny orgán zastáva názor, že skutkový stav, pri
zisťovaní ktorého bolo uvedeným spôsobom pochybené, nemôže byť podkladom pre rozhodnutie o
uložení sankcie účastníkovi konania. Odvolací správny orgán preto vyhodnotil námietku účastníka

konania vo vzťahu k porušeniu § 46 Správneho poriadku u predmetných 6 zmlúv o úvere, ako
opodstatnenú Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací orgán zistil správnosť pri preverovaní výšky odplaty
len u zmlúv o úvere H. zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo
dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodol o pokračovaní v postihu účastníka
konania za porušenie § 3 ods. 10 zákona o spotrebiteľských úveroch, len v prípade týchto zmlúv, pričom

výšku postihu vzhľadom na uvedené primerane znížil.

V prípade zmlúv o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, je zo správnych výpočtov
správneho orgánu zrejmé, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevýšila výšku stanovenúnariadením vlády. A preto odvolací orgán nemôže súhlasiť s tvrdením účastníka konania, že nemohlo
dôjsť k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 10 zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade vyššie
uvedených zmlúv. Zároveň má odvolací správny orgán za to, že prvostupňový správny orgán vychádzal

z platného znenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády, keďže odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru
v prípade 4 spotrebiteľských zmlúv o úvere predložených v čase kontroly prevyšovala sumu, ktorá
zodpovedala dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ
spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

V súvislosti s námietkou účastníka konania týkajúcou sa rozdielnosti pojmov RPMN a odplata, je

potrebné uviesť, že odvolací orgán sa nepridržiava právnej úvahy poskytnutej prvostupňovým správnym
orgánom v treťom odseku na strane 6 predmetného rozhodnutia. Je nepochybné, že pojem RPMN
ako aj jeho spôsob výpočtu stanovuje zákon o spotrebiteľských úveroch, kým pojem odplata používa
nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z., ktoré ho však bližšie nedefinuje, len určuje maximálnu výšku, ktorú by
odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nemala presiahnuť. Za neakceptovateľnú však považuje
odvolací orgán požiadavku spoločnosti o výklad pojmu odplata s ohľadom na príslušné ustanovenia

Obchodného a Občianskeho zákonníka, keďže bolo preukázané, že predmetné zmluvy uzatvárané so
spotrebiteľmi majú charakter zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Na tieto právne vzťahy sa uplatňuje
zákon o spotrebiteľských úveroch ako osobitný právny predpis. V prípade spotrebiteľských úverov totiž
podľa názoru odvolacieho orgánu zákonodarca zvolil vyjadrenie odplaty cez RPMN (ročnú percentuálnu
mieru nákladov), ktorá zohľadňuje tak úroky, ako aj poplatky, dokonca aj splácanie úveru. Napriek

tomu, že sa odvolací orgán nestotožňuje s právnou úvahou prvostupňového správneho orgánu vo veci
rozdielov medzi pojmami RPMN a odplata, považuje skutkový stav za spoľahlivo zistený a správne
právne posúdený. Použitie vyššie uvedenej právnej úvahy prvostupňovým správnym orgánom nemá
vplyv na zodpovednosť spoločnosti za zistené porušenie zákona.

Odvolací orgán má za to, že účastník konania v odvolaní zistené nedostatky vo vzťahu k predmetným

štyrom zmluvám o spotrebiteľskom úvere, relevantným spôsobom nespochybnil. Zároveň dospel
odvolací orgán k názoru, že účastník konania preukázateľne porušil zákonnom stanovené povinnosti.

Čo sa týka výšky uloženého postihu, táto bola v odvolacom konaní znížená s ohľadom na skutočnosť, že
porušenie§3ods.10cit.zákonabolojednoznačnezistenéapreukázanélenu4zmlúvospotrebiteľskom
úvere. Na ostatné okolnosti, ktoré účastník konania uviedol vo svojom odvolaní, odvolací orgán

neprihliadal.

V odvolaní účastník konania neuvádza žiadne nové skutočnosti, ani dôkazy, ktoré by účastníka konania
zbavovali zodpovednosti za nedostatky a boli by dôvodom na zrušenie vydaného rozhodnutia. Na
základe vyššie uvedených skutočnosti pokladá odvolací orgán skutkový stav za spoľahlivo zistený a jeho
protiprávnosť za nepochybne preukázanú. Výšku uloženej pokuty pokladá odvolací orgán za primeranú

zistenému skutkovému stavu. Odvolací orgán trvá na kontrolných zisteniach zo dňa 14.10.2009 a
15.10.2009, za zistené nedostatky zodpovedá účastník konania v plnom rozsahu.

Na základe hore uvedených skutočnosti pokladá odvolací orgán skutkový stav za spoľahlivo zistený a
jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú, správny orgán nezistil v odvolacom konaní dôvod na
zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje niektoré podmienky podnikania významné z hľadiska
ochrany spotrebiteľa. K týmto podmienkam patrí aj zákaz, aby odplata za poskytnutie spotrebiteľského
úveru prevýšila výšku ustanovenú nariadením vlády. Tento zákaz však účastník konania preukázateľne
porušil.

Podľa § 8 ods. 2 cit. zákona za porušenie povinností uvedených v § 3 a § 4 ods. 1 a 4 môže Slovenská

obchodná inšpekcia uložiť veriteľovi pokutu do 16 596,95 EUR. Výšku pokuty stanovenej v odvolacom
konaní považuje odvolací orgán za primeranú zistenému skutkovému stavu.Pri určovaní výšky pokuty správny orgán prihliadol na charakter a závažnosť zisteného protiprávneho
konania, ktoré spočívalo v porušení zákonom uloženého zákazu, aby odplata za poskytnutie
spotrebiteľského úveru prevýšila výšku ustanovenú osobitným právnym predpisom. Správny orgán pri

určovaní výšky pokuty prihliadol aj na dĺžku trvania protiprávneho stavu, ktorý preukázateľne trval
minimálne odo dňa uzatvorenia zmlúv o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, do
vykonania kontroly v dňoch XX.-XX.XX.XXXX. Účelom právnych predpisov je poskytnúť spotrebiteľom
uzatvárajúcim spotrebiteľské zmluvy, zvýšenú ochranu ich práv, tento účel však v predmetnom prípade

nebol z dôvodov porušenia povinnosti splnený. Správny orgán má za to, že charakter takéhoto
protiprávneho konania je závažný najmä preto, že je spôsobilý privodiť spotrebiteľom majetkovú ujmu a
to tým,ženarušíalebomôženarušiťichekonomickésprávanieatotak,žespotrebiteľurobírozhodnutie,
ktoré by inak neurobil. Výšku pokuty uvedenú vo výroku tohto rozhodnutia považuje správny orgán za
primeranú.

Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci na základe čoho

podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku bolo I. stupňové rozhodnutie zmenené tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 30.054.2012 navrhovateľ odporcovi oznámil, že celý dlh
sa stal splatný dňa 08.05.2012, preto súd priznal navrhovateľovi uplatnený zákonný úrok z omeškania
v súlade s § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške 9 % ročne od
uvedeného dňa ako prvého dňa omeškania so splnením peňažného záväzku až do úplného zaplatenia,
t.j. od 09.05.2012.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. O.s.p. keď náhradu trov pomerne rozdelil.
Navrhovateľsiuplatňovalzaplatenieistinyvovýške689,22Eurasúdmuvyhovelvčasti442,22Eur,teda
jeho úspech treba počítať takto : 442,22 deleno 689,22 rovná sa 64% (100 mínus 64= 36 , teda64 mínus
36= 28.) teda celkový úspech navrhovateľa predstavuje iba 28 %, súd mu preto priznal náhradu trov
konania vo výške 28 % jednak zo zaplateného súdneho poplatku a jednak z uplatnených trov právneho

zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu Krajskému súdu v Bratislave, dvojmo.

V odvolaní okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 42 ods. 3 O.s.p. sa musí uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 202 aO.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca - povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.