Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/764/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512233852
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512233852.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa:
Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, zast. advokátom
JUDr. Vladimírom Kánom, AK, Nám. M. Benku 9, Bratislava, proti odporcovi: V. S., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom R. XX, A., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou F. W., zamestnankyňou
Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,70 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25. júna 2014, č.k. 43C 247/2013-32, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňazamietolnávrhnavrhovateľa,ktorýmsadomáhalododporcu
zaplatenia 50,70 eur na tom skutkovom základe, že odporca cestoval v Bratislave dňa 19.09.2011 v
dopravnom prostriedku navrhovateľa na linke MHD č. 68, pričom sa na výzvu revízora nepreukázal
platným cestovným lístkom, a žalovanú sumu nezaplatil ani na výzvu navrhovateľa. Svoje rozhodnutie
odôvodnilpoprávnejstránkeust.§9písm.b),§12ods.4a5,a§14ods.2zák.č.168/1996Z.z.ocestnej
doprave,aust.§760, §100ods.1,a§108Obč.zák.,keďprihliadolnanámietkupremlčania,vznesenú
opatrovníčkou odporcu, dôvodiac, že v danom prípade si navrhovateľ uplatnil nárok z prepravy až po
uplynutí jednoročnej premlčacej doby. Vyhodnotil, že právo z prepravy, uplatňované v tomto konaní,

bolo možné uplatniť prvý raz dňa 20.09.2011, teda v deň nasledujúci po tom, čo odporca cestoval v
dopravnom prostriedku navrhovateľa bez cestovného lístka, a preto premlčacia doba 1 rok uplynula
dňom 20.09.2012. Keďže návrh navrhovateľa na začatie konania bol doručený súdu až dňa 03.12.2012,
bol podaný po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby podľa ust. § 108 Obč. zák., a preto nebolo
možné, s poukazom na dôvodnú námietku premlčania opatrovníčky odporcu, navrhovateľovi právo
priznať. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a v konaní úspešnému odporcovi ich
náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť, a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Uviedol, že povinnosť odporcu zaplatiť úhradu navrhovateľovi vznikla v zmysle § 9 písm. b) v spojení s §
11 ods. 1 písm. d) v spojení s § 14 ods. 2 zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, pričom táto úhrada za
nepreukázaniesacestovnýmlístkomnepatrímedziprávazprepravyvzmysle§760Obč.zák..Poukázal
na to, že Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou premlčacou dobou, pričomuvedená doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom alebo iným
predpisom ustanovená premlčacia doba. Mal za to, že nakoľko zákon o cestnej doprave neustanovuje
premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka, je namieste použiť § 101

Obč. zák., a teda pohľadávka vo výške 50 eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného
rozkazu premlčaná. Do pozornosti odvolacieho súdu dal rozhodnutia Krajského súdu Bratislava sp. zn.
15Co 67/2011 a sp. zn. 14Co 216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach odvolaniu
navrhovateľa vyhovel.

Odvolací súd , ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal

rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, pričom na zdôraznenie správnosti
jeho rozhodnutia považuje za potrebné uviesť niektoré rozhodujúce skutočnosti podrobnejšie.

Občiansky zákonník upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave
nákladu) v ust. § 760 až § 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a

obsahuje iba základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo
rôznorodých spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje
špecifické úpravy, nebolo ani možné všetky otázky, týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom
zákonníku podrobnejšie. Preto ust. § 772 ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej
prepravy ustanovujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify (Komentár k Občianskemu

zákonníku).

Podľa § 760 Obč. zák. zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije
dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým, že ustanovuje základné
práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o preprave osôb vzniká

cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil
na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o preprave
osôb. Ide o zmluvu uzavretú medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi cestujúcim, ktorého treba dopraviť
na miesto určenia a dopravcom, ktorý má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia včas a
riadne. Doprava osoby na miesto určenia sa uskutočňuje určeným dopravným prostriedkom, ktorý si

cestujúci zvolil. Doprava sa uskutočňuje za odplatu (cestovné). Formu a spôsob uzavretia zmluvy o
preprave osoby zákon žiadnym spôsobom nevymedzuje. Ide teda o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže
uzavrieť rôznym spôsobom určeným v prepravných poriadkoch podľa druhu a spôsobu dopravy (napr.
zakúpením cestovného lístka, letenky, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného
lístka pri vstupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.) s tým,

že podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave sú upravené v prepravných
poriadkoch, ktoré si vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných predpisov.

Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 Obč. zák.. Zmluva o preprave
v mestskej hromadnej doprave bola v danom prípade uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim
na strane cestujúceho v nástupe do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy

neformálnej spočíva v tom, že cestujúci nástupom do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje
nacelýrozsahposkytovanejslužby,mlčkypristupujeajnaďalšievšeobecneznámevedľajšiedojednania
zmluvy upravené v zákone č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave a v Prepravnom poriadku mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave, vydaného Dopravným podnikom Bratislava, a.s.. Cestujúcemu zároveň
vzniká povinnosť, za poskytnutú službu zaplatiť tým, že disponuje platným cestovným lístkom, ktorý

je povinný na vyzvanie predložiť ku kontrole a pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné,
ktoré je cenou poskytovanej služby, súhlasí s tým, že mu bude účtovaná pokuta. Použitie prostriedku
mestskej hromadnej dopravy je v plnej dispozícii občana ako cestujúceho a je na jeho úvahe, či za
takto stanovených podmienok do dopravného prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo svojejpodstate uvedené práva a im zodpovedajúce povinnosti oboch zmluvných strán predstavujú obsah
zmluvy o preprave osôb, ktoré nie je možné z uvedeného dôvodu oddeliť.

V danom prípade právne závery súdu prvého stupňa zodpovedajú hypotéze použitého právneho

predpisu. Správny je aj záver súdu prvého stupňa o premlčaní nároku uplatneného navrhovateľom.

Podľa ust. § 108 Obč. zák. práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu
škody pri preprave osôb.

V prejednávanej veci cestoval odporca dňa 19.09.2011 na linke MHD č. 68 bez platného cestovného
lístka, a nakoľko sa na vyzvanie revízora nepreukázal platným cestovným lístkom, bol na zaplatenie
cestovného a úhrady pri nepreukázaní sa cestovným lístkom navrhovateľom prostredníctvom revízora

vyzvaný priamo na mieste pri kontrole, čo vyplýva z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných
podmienok zo dňa 19.09.2011. Jednoročná premlčacia doba v zmysle § 108 Občianskeho zákonníka
teda začala plynúť dňa 20.09.2011 a uplynula dňom 20.09.2012. Navrhovateľ podal návrh na súd prvého
stupňa dňa 03.12.2012, teda oneskorene. Keďže opatrovníčka odporcu sa premlčania dovolala, nebolo
možné navrhovateľovi premlčané právo priznať (§ 100 ods. 1 posledná veta Obč. zák.). Navrhovateľ

totiž predmetným návrhom uplatňoval cestovné a nezaplatenú úhradu (pokutu) v zmysle čl. 6 ods. 3
Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, platného v čase porušenia tarifných
a prepravných podmienok, splatnú dňom porušenia povinnosti odporcom mať zakúpený lístok, t. j.
dňom 19.09.2011. Pre práva z prepravy platí premlčacia doba podľa ustanovenia § 108 Obč. zák.,
z ktorého vyplýva, že jej dĺžka je jeden rok. Nakoľko návrh na začatie konania bol doručený súdu

podľa prezenčnej pečiatky až dňa 03.12.2012, bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej ročnej
premlčacej doby. Námietka navrhovateľa v odvolaní ohľadom premlčania, keď mal za to, že úhrada za
nepreukázanie sa cestovným lístkom vo výške 50 eur nepatrí medzi práva z prepravy a v jednoročnej
lehote sa nepremlčuje, nie je dôvodná, nakoľko ako už odvolací súd uviedol vyššie, účtovanú pokutu
resp. sankciu nie je možné posudzovať samostatne. Čo sa týka poukazovania navrhovateľa na pre neho

priaznivé rozhodnutia, vydané inými senátmi Krajského súdu v Bratislave, odvolací súd konštatuje, že
právnym názorom iných senátov nie je pri rozhodovaní viazaný.

Po preskúmaní výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania tak, že odporcovi ich
náhradu nepriznal, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je i v tejto časti správny.
Nakoľko navrhovateľ ohľadom výroku o trovách konania ničím neargumentoval, obmedzí sa odvolací

súd len na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa i v tejto časti. Ak súd prvého stupňa
o trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. pri plnom úspechu odporcu v konaní, vec
posúdil po právnej stránke správne, a aplikoval aj správne zákonné ustanovenie.

S poukazom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a
právnym záverom súdu prvého stupňa o premlčaní nároku navrhovateľa, a preto rozsudok súdu prvého

stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak,
že odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov nepriznal, nakoľko nepodal návrh na ich
priznanie, a ani mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.