Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 51P/181/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314211245
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Klepáčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1314211245.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci

navrhovateľky: T. E., N.. Š., Q. XX.X.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, U., štátny občan SR, zastúpená
splnomocnencom: H.. U. U., Q.. XX.X.XXXX, Y. XX, U., proti odporcovi: H. E., Q. XX.X.XXXX, U. Š.
XXXX/XX, U., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou, Krížna 14, Bratislava,
o rozvod manželstva v spojení s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k
maloletému dieťaťu: W. E., narodený X.X.XXXX, Š. XXXX/XX, U., štátny občan SR, zastúpený kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnych vecí a rodiny,
Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava a o zaplatenie výživného vo výške 2 750,- eur, takto

r o z h o d o l :

Súdmanželstvonavrhovateľky:T.E.,N..Š.,nar.XX.X.XXXX,N..Č..XXXXXX/XXXXaodporcu:H.E.,N..
E., Q.. XX.X.XXXX ,r.č. XXXXXX/XXXX uzavreté dňa 9.8.2010 zapísané v knihe manželstiev matričného
úradu Bratislava - Ružinov, zv. 35, roč. 2010, str. 212, por.č. 1787 rozvádza.

Súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
na čas po rozvode nasledovného znenia:

Maloleté dieťa: W. E., Q.. X.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať mal. dieťa: W. E., Q.. X.X.XXXX a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

Otec sa zaväzuje platiť výživné na mal. dieťa: W. E., Q.. X.X.XXXX vo výške 150 eur mesačne v
pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky.

Otec má právo styku s mal. dieťaťom W. E., Q.. X.X.XXXX každý nepárny týždeň v mesiaci od piatku
od 15.00 hod. nepretržite do nedele do 18.00 hod.., počas letných šk. prázdnin každoročne od 1.8. od

10.00 hod. nepretržite do 10.8. do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12.
od 10.00 hod. nepretržite do 28.12. do 18.00 hod, každý párny rok počas veľkonočných sviatkov od
piatka predchádzajúceho veľkonočnému pondelku od 10.00 hod. nepretržite do veľkonočného pondelka
do 18.00 hod.. V uvedených dňoch a uvedenom čase je otec oprávnený si maloletého prevziať v mieste
bydliska dieťaťa a povinný v uvedených dňoch a uvedenom čase odovzdať maloletého v mieste jeho
bydliska matke.

Súd zastavuje konanie o zaplatenie sumy 2750 eur.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom na začatie konania (§ 79 ods. 1, 2 OSP) zo dňa 13.5.2014 (doručený výlučne
príslušnému súdu podľa § 88 ods. 1, písm. a) OSP) žiadala, aby súd manželstvo účastníkov konania

uzavreté dňa 29.8.2009, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu mestská časť Bratislava -
Staré Mesto rozviedol z dôvodu, že je vážne narušené a trvalo rozvrátené, bez predpokladu obnovenia
manželského spolužitia.

Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode navrhovateľka žiadala zveriť
maloleté dieťa do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Odporca bude povinný prispievať na výživu maloletého W. sumou 250 eur mesačne vždy do 15. dňa

v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky. Navrhovateľka tiež žiadala, aby súd upravil styk odporcu s
maloletým a aby odporca zaplatil dlh na výživnom vo výške 2 750 eur.

Odporca žiadal návrhu na rozvod manželstva vyhovieť.

Na pojednávaní dňa 13.11.2014 navrhovateľka a odporca uzavreli dohodu rodičov o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu uvedenú vo výrokovej časti

rozsudku, ktorú žiadali súdom schváliť.

Navrhovateľka zároveň na pojednávaní skôr, než súd žalobný petit v časti peňažného plnenia vo výške
2 750,- eur titulom výživnom vylúčil na samostatné konanie, zobrala v tejto časti návrh späť a žiadala
konanie zastaviť. Odporca a kolízny opatrovník so späťvzatím návrhu v tejto časti súhlasili.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení za maloleté dieťa žiadal schváliť dohodu rodičov uvedenú vo

výrokovej časti rozsudku a zároveň uviedol, že rozvod manželstva rodičov nie je v rozpore so záujmami
maloletého dieťaťa, lebo rodičia mu v manželstve nevytvárajú vhodné prostredie.

Vo veci rozvodu manželstva účastníkov súd vykonal v súlade s § 100 ods.2 OSP pokus o ich zmierenie,
bezúspešne.

Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov manželstvo je zväzkom

muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel
a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a
riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, manželia sú si v manželstve rovní, v právach
a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,

starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, o uspokojovanie potrieb rodiny
založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, súd môže manželstvo na návrh

niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,
že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia.Podľa § 23 odsek 2 Zákona číslo 36/2005 Zbierky zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej len
Zákon o rodine /, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri
rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem

maloletých detí.

Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo., dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode., to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitého

zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 1 Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime (ďalej len citovaného zákona)
v spojení s Opatrením MPSVaR č. 186/2013 s účinnosťou od 1.7.2013 tento zákon ustanovuje životné
minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav
jej hmotnej núdze.

Podľa § 2 citovaného zákona, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy
sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm

a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,

b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,

c) 90,42 eura mesačne, ak ide

1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,

2. o nezaopatrené dieťa.

Nazákladevyššieuvedenéhomásúdzato,žepožiadavkykladenézákonom,abysúdskúmalobjektívnu
existenciu kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi, boli naplnené. Súd pri rozhodovaní
prihliadal na všetky okolnosti spôsobujúce rozvrat manželských vzťahov a dospel k záveru, že
predmetné manželstvo už neplní v súčasnosti ani jednu zo svojich funkcií, pre ktorú by bolo možné
uvažovať o jeho zachovaní. Je už len formálno-právnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí sa odcudzili do

takej miery, že ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. S poukazom na vyššie uvedené
už manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia tak, ako to má na mysli Zákon o rodine. Preto súd o zrušení manželstva
účastníkov konania rozhodol podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších
predpisov) tak, ako je vo výroku rozsudku uvedené.

Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode súd schválil dohodu
rodičov z dôvodu, že táto dohoda rodičov sa neprieči záujmom maloletého dieťaťa, rovnako
sa neprieči odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa vo výške 350,- eur mesačne a stabilite
výchovného prostredia maloletého dieťaťa. Dohoda zároveň prihliada na zárobkové a majetkové pomery
navrhovateľky/matky, ktorej priemerný čistý príjem je vo výške 490,- eur mesačne ako aj na čistý príjem

odporcu/otca vo výške 852,03 eur .

O zastavení konania v časti zaplatenia sumy 2 750 eur súd rozhodol podľa § 96 ods. 1, veta tretia OSP.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá OSP.

O náležitostiach odôvodnenia rozsudku platí § 157 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP).Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
(§ 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len
tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a)

- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Bez právnych účinkov podajú odvolanie všetci účastníci, ktorí sa vzdali odvolania, účinne voči súdu po
vyhlásení rozsudku na pojednávaní. (§ 207 ods. 1 OSP)