Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 0T/80/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814000309
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3814000309.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

V. súd N. I. K.. K. K., v trestnej veci obžalovaného V. C., stíhaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky podľa § XXX ods. X Trestného zákona, dňa XX. R. XXXX v N., takto

r o z h o d o l :

V. : V. C., R. XX. O. XXXX v H., okres
N., T. D. H., M. XXX/XX,
okres N.,zamestnaný v O.., a.s.,N.

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa XX.S. XXXX v. čase o XX.XX . hod. po tom, čo požil alkoholické nápoje a mal v dychu X,XX mg/l
alkoholu viedol v H., po B., okres N. osobné motorové vozidlo zn. C. E..F.
t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri
ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § XXX ods. 1 Trestného zákona s použitím § XX ods. 2, 3 Trestného zákona a § XX písm. j/, l/
Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere X ( T. ). dni.
Podľa § XX ods. 2 písm. a/ Trestného zákona obvineného na výkon uloženého trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § XX ods. 2 Trestného zákona s použitím § XX ods. 2, 3 Trestného zákona a § XX písm. j/,
l/ Trestného zákona na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu po dobu XX (A.)
mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

V. N. N. podala dňa XX. S. XXXX pod sp. zn. X N. XXX/XX/XXXX-X na tunajšom súde obžalobu na
obžalovaného V.J., pre prečin ohrozenia pod vplyvom R. podľa § XXX ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že dňa XX.S. XXXX v čase o XX.XX hod. po tom, čo požil O. a mal v dychu X,XX mg/l alkoholu

viedol v H., po B.X. O., okres N. osobné motorové vozidlo zn. C.. E. F. N..

Potom, ako prokurátor na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX. R.. XXXX predniesol podanú
obžalobu, samosudca poučil obžalovaného V. C. o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení uvedenýchv § 257 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por., pričom obžalovaný vyhlásil, že sa cíti byť vinným. Následne
samosudca položil obžalovanému otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por.,
na ktoré všetky obžalovaný zhodne odpovedal: "áno". Keďže prokurátor navrhol prijať vyhlásenie

obžalovaného , samosudca uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr.por. prijal vyhlásenie obžalovaného podľa
§ 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., pričom vyhlásil, že sa vykoná len dokazovanie súvisiace s výrokom o
treste. Samosudca preto vyslúchol obžalovaného a oboznámil nasledovné listinné dôkazy: zápisnica
o výsluchu obvineného čl. 4-7, evidenčná karta vodiča čl. 17, odpis z registra trestov čl. 18, výpis z
Ústrednej evidencie priestupkov MV SR čl. 19-20, evidenčná karta vozidla čl. 21, potvrdenie o zadržaní

vodičského preukazu čl. 23, lustrácia v systéme AVÍZO čl. 24, trestný rozkaz čl. 39, z ktorých bolo
preukázané nasledovné:

Obžalovaný V. C. má v súčasnosti XX W. je riadne zamestnaný, nemá žiadny záznam v odpise z registra
trestov , držiteľom vodičského oprávnenia je od X. O. XXXX a od tej doby sa dopustil iba T. priestupkov
na úseku cestnej dopravy. Posledného priestupku na úseku cestnej dopravy sa obžalovaný dopustil

v roku XXXX, kedy mu za nedodržanie pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky alebo dopravného
zariadenia bola uložená pokuta vo výške XX,- E.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že
vzhľadom na okolnosti prípadu obžalovaného V. C. bude na neho potrebné pôsobiť uložením viacerých

druhov trestov, a to miernym trestom odňatia slobody a trestom zákazu činnosti riadenia motorových
vozidiel, ktorých kombinácia dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; pričom zároveň vyjadrí morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri úvahách o tom, aký druh trestu má byť obžalovanému uložený súd musel zohľadniť i prax orgánov
činných v trestnom konaní pri trestnom stíhaní osôb podozrivých zo spáchania prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa §XXX Tr. zák., výsledkom ktorej býva pozbavenie osobnej slobody
osôb podozrivých zo spáchania tohto prečinu po dobu minimálne dvoch dní. Vodič motorového vozidla,

ktorému pri kontrole alkoholu v dychu policajti namerajú viac ako 0,48 mg/l, je totiž v súčasnosti
automaticky zadržaný a tým pozbavený osobnej slobody, čo predstavuje závažný zásah do jeho
ústavných práv. K zadržaniu vodiča a k jeho následnému premiestneniu do cely policajného zadržania
(ďalej len "CPZ") prichádza bez ohľadu na to, či pri opakovanej kontrole alkoholu v dychu u neho
nameraná hodnota klesá, či stúpa. Orgány prípravného konania tak už pri zadržaní a pozbavení osobnej

slobody prezumujú spáchanie trestného činu, bez ohľadu na to, či majú k dispozícii nespochybniteľný
dôkaz o nespôsobilosti vodiča na vedenie motorového vozidla (ak je v krvi vodiča koncentrácia alkoholu
vyššia ako 1 g/kg, nie je podľa ustálenej judikatúry schopný viesť bezpečne motorové vozidlo), t.j. jeho
krvnú skúšku. Ak má byť dôkaz ovplyvnenia alkoholom nespochybniteľný, treba vždy trvať na vyšetrení
koncentrácie alkoholu v krvi a ak uvedená prax orgánov činných v trestnom konaní nemá zákonný

podklad, ale vychádza z interného rezortného pokynu, teda podzákonnej právnej normy je podľa názoru
súdu nesprávna.

Súd zvážilokolnostiprípaduapripomína,žepodľajudikatúryNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky má
povinnosť interpretovať zákony ústavne konformným spôsobom a v súlade s medzinárodnými zmluvy

o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Ústava Slovenskej republiky i Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov
č. 11 a 14 s dodatkovým protokolom a protokolmi č. 4, 6, 7, 12 a 13 (ďalej len „Dohovor“) nepochybne
patria medzi právne normy s vyššou právnou silou než je tá, ktorou disponuje zákon. V prípade ústavy

to vyplýva z jej postavenia základného prameňa práva v štáte a v prípade Dohovoru jeho prednosť pred
zákonmi zakladá priamo Ústava Slovenskej republiky.

Podľa čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky sú sudcovia pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri
rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 2

a ods. 5 a zákonom.

Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy,ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli
ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom majú prednosť pred zákonmi.

Kľúčovým medzinárodným dokumentom, ktorý ustanovuje istý štandard základných ľudských práv a
slobôd je Dohovor, ktorý bol prijatý bývalou Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a na jej
území vstúpil na základe čl. 59 ods. 4 Dohovoru v platnosť 18. marca 1992, po uložení ratifikačnej listiny
u generálneho tajomníka Rady Európy. Na Slovenskú republiku prešli z Dohovoru vyplývajúce práva a
povinnosti na základe čl. 153 Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý upravuje právo na spravodlivé súdne konanie má každý právo na
to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o
akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem
nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane na základe postupu stanového zákonom: zákonné zatknutie
alebo pozbavenie slobody za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie
zo spáchania trestného činu, alebo ak je to dôvodne považované za potrebné za účelom zabránenia
spáchaniu trestného činu alebo úteku po jeho spáchaní (článok 5 ods. 1 písm. c/ Dohovoru).

V posudzovanej veci faktické pozbavenie osobnej slobody V. trvalo od XX. S. XXXX od XX.XX hod.
do XX. S. XXXX do XX.XX hod., kedy bol sudcom pre prípravné konanie zo zadržania prepustený.
Prevažnú časť tejto doby strávil obžalovaný v CPZ, v podmienkach ťažších, ako sú podmienky v

ústavoch na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Pokiaľ ide o prostriedky, pomocou ktorých chcú členské štáty Rady Európy vyhovieť požiadavkám
Dohovoru, či vo všeobecnej rovine alebo v konkrétnom prípade na základe rozsudku Európskeho súdu
pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len ESĽP“) platí, že štáty majú pri ich výbere úplnú voľnosť (viď

napr. Belilos proti Švajčiarsku, rozsudok ESĽP z 29. apríla 1988, ods. 78).

Tým, kto by mal na vnútroštátnej úrovni aplikovať Dohovor pritom nemusí byť vždy zákonodarný
orgán. V rozpore s Dohovorom totiž nemusí byť nutne samotný text zákona, ale iba jeho určitá
interpretácia zvolená orgánom povolaným k jeho aplikácií, či procesný postup takéhoto orgánu. Pokiaľ v

posudzovanej veci je podľa záverov súdu nesprávny procesný postup môže najefektívnejšie zabezpečiť
s Dohovorom súladnú aplikáciu právnych predpisov práve prvostupňový súd, ktorého rozhodnutím i
právnym názorom sú orgány prípravného konania viazané.

Súd o V. V. C. zistil dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § XX písm. j/ a l / Tr.por., t.j. že viedol pred

spáchaním trestného činu riadny život, a že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval. Priťažujúce okolnosti u obžalovaného neboli zistené žiadne. Prevažujúci pomer poľahčujúcich
okolností bol v zmysle § 38 ods. 3 Tr. por. dôvodom pre zníženie hornej hranice zákonom ustanovenej
trestnejsadzbyojednutretinu,t.j.pritresteodňatiaslobodysahornáhranicatrestnejsadzbyustanovená
v § 289 ods. 1 Tr. zák. u obžalovaného znížila na osem mesiacov a pri treste zákazu činnosti sa horná

hranica trestnej sadzby ustanovená v § 61 ods. 2 Tr. zák. u obžalovaného znížila na sedem rokov.

Za daného stavu preto súd vychádzajúc z Ústavy Slovenskej republiky, Dohovoru a Trestného zákona
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku o treste tohto rozsudku, a obžalovanému uložil trest veľmi
mierny trest odňatia slobody vo výmere X A., t.j. v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby ( 1 deň až

8 mesiacov), ktorý tento v čase rozhodnutia súdu už vykonal dobou zadržania. Zároveň obžalovanému
uložil i mierny trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá pod dobu XX mesiacov, t.j. pri dolnej hranici
upravenej trestnej sadzby (1 rok až 7 rokov).

To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
v T., cestou V.