Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Námestovo

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslav Jagnešák

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 2C/30/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206326
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jagnešák

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5812206326.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom JUDr. Miroslavom Jagnešákom v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 125,- Eur a nemajetkovej ujmy
330,42 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd návrh žalobcu zamieta.

II/ Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu 27.09.2012 žiadal , aby súd medzitýmnym rozsudkom
rozhodol o základe veci tak, že žalovaná zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Námestovo, ktorý nerozhodol v zákonom stanovej lehote o žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu v exekučnom konaní vedenom sp.
zn. 5Er/595/2010 (u súdneho exekútora vedené pod č. EX7194/2010), ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX M. G. a ďalej rozsudkom zaviazal žalovanú na zaplatenie
majetkovej škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 332,42 Eur a trovy konania. Žalobu

odôvodnil tým, že v exekučnom konaní Okresný súd v Námestove nerozhodol v 15-dňovej zákonnej
lehote o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, k rozhodnutiu došlo
s meškaním viac ako 164 dní po uplynutí tejto lehoty a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. Žalobcovi tým mu mala vzniknúť jednak majetková škoda, ktorá predstavuje náhradu účelne
vynaložených v rámci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň si
žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia

práva na rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zákonom stanovenej dobe
v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v čl. 6 ods. 1
Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdniejedostatočnýmzadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Žalovaná sa návrhu pred nariadeným pojednávaním nevyjadrila.

Na pojednávaní konanom dňa 13.10.2014 súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných
účastníkov s použitím § 101 ods. 2 OSP.Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu požiadal o zrušenie termínu pojednávania až do
konečného rozhodnutia v otázke nestrannosti sudcu a zákonného sudcu, nakoľko mu nebolo doručené
rozhodnutie Krajského súdu o vylúčení resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Námestovo a v

prípade, že Krajský súd rozhodne, že sudcovia Okresného súdu Námestovo nie sú vylúčení, má záujem
sa proti tomuto rozhodnutiu brániť.

Žalovaná písomne svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a v písomnom vyjadrení žiadala
návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť ako neopodstatnený, nakoľko žalobca nepreukázal, že by

činnosťou v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku
skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi
nesprávnymúradnýmpostupomsúduspočívajúcomvtom,žerozhodolopovereníexekútorapouplynutí
15-dňovej lehoty, a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

V rámci dokazovania sa súd oboznamuje s obsahom listín tvoriacich súdny spis a to najmä s uznesením

KS Žilina č.k.6NcC/39/2013 zo dňa 31.01.2013, ktorým nebol vylúčený zákonný sudca JUDr. Miroslav
Jagnešák z prejednávania predmetnej veci z čl. 14-18, s obsahom znaleckého posudku č. 1/2014 zo
dňa 17.01.2014 vo veci stanovenia nemajetkovej škody spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. z čl. 24-109, s
podaním právneho zástupcu žalobcu dňa 21.08.2014 z čl. 112-114, v ktorom namietal okrem iného
nedoručenie rozhodnutia KS Žilina týkajúceho sa rozhodnutia o vznesenej námietke zaujatosti voči

sudcom OS Námestovo (bolo mu doručené 28.08.2014), s podaním žalovanej zo dňa 10.10.2014,
ktorým ospravedlňuje neúčasť na dnešnom pojednávaní, ktorým žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť
a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. Ďalej sa súd oboznamil s exekučným spisom tunajšieho
súdu sp. zn. 5Er/595/2010 z ktorého zistil, že exekučné konanie vo veci vymoženia pohľadávky
priznanej rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava zo dňa 07.12.2009 č. SR21128/09, ktorý

nadobudol právoplatnosť 04.01.2010, vykonateľnosť 07.01.2010, vo výške 23 473,58,-Sk (779,18 Eur)
s príslušenstvom, začalo dňa 07.06.2010 - zápisnica na EÚ, súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal
žiadosť na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na OS Námestovo dňa 15.06.2010, S uznesením
5Er/595/2010 zo dňa 23.09.2010 bola žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 15.06.2011 zamietnutá na odvolanie oprávneného KS Žilina

odvolacie konanie zastavil z dôvodu, že odvolanie zobral oprávnený späť.

K tomuto zistenému stavu prejednávanej veci súd z hľadiska jej právneho posúdenia uvádza, že
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov, ktorý v § 3 určuje, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom. Svojej zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky)
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie
troch podmienok: 1/ nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2/ vznik škody ako peniazmi
vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho
úradného postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny
úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a

právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej
moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva
v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z.
zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sa
najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri

nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou
normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší.Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená
zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané tvrdenia žalobcu, žeby postupom tunajšieho
súdu v exekučnom konaní sp. zn. 5Er/595/2010 v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o
udelenie poverenia došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov,
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu bola tunajšiemu súdu doručená dňa 15.06.2010 a uznesením

5Er/595/2010 zo dňa 23.09.2010 bola žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 15.06.2011 zamietnutá na odvolanie oprávneného KS Žilina
odvolacie konanie zastavil z dôvodu, že odvolanie zobral oprávnený späť. Súd tak v tejto súdenej
veci nemal preukázané, že by zo strany tunajšieho súdu v dotknutom exekučnom konaní došlo k
nesprávnemu úradnému postupu v tom zmysle ako bol vyššie charakterizovaný. Ak potom nebolo
preukázané splnenie už prvej najpodstatnejšej podmienky pre založenie zodpovednosti žalovanej

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, logicky sa už ani nebolo potrebné zaoberať
skúmaním ďalších podmienok. Súd preto návrh žalobcu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej ako
účastníčke v konaní úspešnej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej účasťou v konaní žiadne

nevznikli.

Poučenie:

Odvolanie proti výroku č, 1 tohto rozsudku nie je prípustne (202 ods. 1 OSP). Proti výroku č. 2 tohto
rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku
Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.