Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. október 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/13/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111201195
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8111201195.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľky: T. J., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, Sov.
hrdinov 163/66, za účasti vedľajšieho účastníka: 1/ Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS,
Petzwalova 12, Nitra, 2/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov,
proti odporcovi: Provident Financial, s.r.o., Mlynské Nivy 49, Bratislava, zastúpenému: De minimis, spol.
s r.o., Mateja Bela 6, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 55,07 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a ,

náhradu trov konania vedľajším účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 19.01.2011 žiadala navrhovateľka zaviazať odporcu na
vydaniebezdôvodnéhoobohateniavovýške134,63Eurzdôvoduplneniazneplatnéhoprávnehoúkonu.

Predmetný návrh odôvodnila skutočnosťou, že z dôvodu finančnej tiesne uzavrela s odporcom dňa
03.09.2008 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko potrebovala finančné prostriedky na splácanie
iných úverov a na živobytie. Na základe tejto zmluvy jej bol poskytnutý úver vo výške 199,16 Eur, pričom
mala vrátiť naviac o 134,63 Eur. Po prepočítaní na percentá, by RPMN preto predstavovala až 294 %
ročne, pričom úrok v zmluve je 24 %, no cena za úver je omnoho vyššia z dôvodu neprimerane vysokého
administratívneho poplatku a nákladov za inkasovanie hotovostných splátok. Administratívny poplatok a
odmena za inkasovanie, teda činia viac ako polovicu sumy úveru, pričom v tom čase bol administratívny

poplatok bánk asi 1 %. Odporca sa teda dopustil nekalej obchodnej praktiky, keď do RPMN nezahrnul
náklady za preberanie splátok v hotovosti vo výške 76,28 Eur, čím došlo ku klamaniu spotrebiteľa, čo je
nekalou obchodnou praktikou. Táto služba jej bola automaticky predložená, pričom o tejto skutočnosti
ani nevedela, preto bola podpísaná aj zmluva o zabezpečení splátok úveru.

Odporca nesúhlasil s podaným návrhom, poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka nebola v tiesni a
dobrovoľne na seba zobrala finančné zaťaženie v súvislosti s úverom, o ktorý žiadala, bez akéhokoľvek

nátlaku s vedomím podmienok zmluvy o úvere. Taktiež sa dohodla na doplnkovej službe, a to preberaní
splátok. Úrok poskytnutého úveru je primeraný a nie je v rozpore s dobrými mravmi, pričom súd nemôže
posudzovať výšku administratívneho poplatku, nakoľko to vylučuje § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Poukázal na to, že RPMN nebola neprimeraná, a že zmluva o úvere neobsahuje žiadnu neprijateľnúpodmienku. Taktiež v tomto právnom vzťahu neboli použité žiadne nekalé obchodné praktiky zo strany
odporcu. Z týchto dôvodov žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal aj na skutočnosť, že úrok
aj administratívny poplatok je cenovým dojednaním.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom svedka H. T., L. J., G. B., T. J.,
oboznámením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, karty splátok a ostatného spisového materiálu, pričom
bol zistený tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 03.09.2008, na základe ktorej poskytol
odporca navrhovateľke úver vo výške 199,16 Eur. Celkové náklady úveru boli tvorené súčtom úroku
v percentách 24,214 % ročne a administratívneho poplatku vo výške 37,84 Eur a spolu predstavovali
sumu 58,35 Eur. Navrhovateľka sa zaviazala splatiť dlžnú sumu v 42 týždenných splátkach, a to
41 splátok po 6,17 Eur a poslednú splátku vo výške 4,38 Eur. Zároveň v tej istý deň bola medzi
účastníkmi konania podpísaná aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa odporca

zaviazal počas platnosti zmluvy poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej
na úhradu splátky spotrebiteľského úveru tak, že peňažná hotovosť bude prevzatá v mieste trvalého
pobytu zákazníka alebo na inom mieste určenom predchádzajúcou dohodou zmluvných strán, za čo sa
zaviazala navrhovateľka zaplatiť odporcovi celkovú odmenu vo výške 76,28 Eur, a to 41 splátok po 1,79
Eur a poslednú splátku vo výške 2,79 Eur. Z karty splátok vyplýva, že navrhovateľka mala splatené svoje

splátky, pričom jej bola poskytnutá zľava vo 3,12 Eur, ktoré nemusela uhradiť.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu

zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ
dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 písm. i/ citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Pokiaľ sa týka zmluvy o úvere a nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z tejto zmluvy, súd

podrobil predmetnú zmluvu kontrole na základe citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko
bolo preukázané, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pričom bolo
preukázané, že zmluva nespĺňa náležitosti, ktoré zákon vyžaduje tak, aby bolo zo zmluvy jednoznačne
zrejmé, aké sú termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z dikcie zákona vyplýva, že obligátornou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je presný rozpis, aká časť splátky je použitá na istinu,

aká na úrok a aká na iné poplatky. Tieto skutočnosti nie sú z písomnej zmluvy o úvere zistiteľné,
preto súd dospel k záveru, že predmetný úrok je bezúročný a bez poplatkov, a pokiaľ z neho prijal
odporcaplnenievyššienežboloplnenievrozsahuposkytnutejistiny,jednásaobezdôvodnéobohatenie,
ktorému považoval súd za právne dôvodné vyhovieť a zaviazať odporcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia prijatého zo zmluvy o úvere, ktorá na základe citovaných ustanovení zákona je považovaná

za bezúročnú a bez poplatkov. Z tejto zmluvy zaplatila navrhovateľka oproti poskytnutej istene sumu
o 55,07 Eur viac, ako to vyplýva z karty splátok a táto suma predstavuje bezdôvodné obohatenie na
strane odporcu.

Pokiaľ sa týka tohto nároku, súd nepovažoval za dôvodné vykonávať ďalšie, jednak právne hodnotenie,

jednak ďalšie dokazovanie vzhľadom na skutočnosť, že pre rozhodnutie o nároku navrhovateľky
bolo postačujúce konštatovanie vyššie uvedených skutočností. Preto nepovažoval v súvislosti s touto
zmluvou súd za dôvodné vyporiadavať sa s ďalšími námietkami vznesenými odporcom.

Pokiaľ sa týka zmluvy o zabezpečení splátok úveru, jedná sa o samostatnú zmluvu, titulom ktorej

zaplatila navrhovateľka sumu 76,28 Eur, pričom za inkasovanie týchto splátok zaplatila sumu 1,79 Eur
za každý výber a posledná splátka bola za sumu 2,79 Eur.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 560 Občianskeho zákonníka, ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať
splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr, alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto je

povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď poskytnuté alebo zabezpečené
vzájomné plnenie, ak je plnenie toho druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u
druhého účastníka, a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel.

Zmluva o zabezpečení splátok úveru je samostatnou zmluvou, to znamená, že treba ju posudzovať
samostatne. Pri tejto zmluve súd dospel k záveru, že táto zmluva je neplatnou, a to z toho dôvodu, že

napriek protichodným výpovediam svedkov a navrhovateľky je dôvodné vychádzať zo skutočnosti, že
nešlo o individuálne dojednanú zmluvu. Svedkyňa, ktorá uzatvárala zmluvu s navrhovateľkou uviedla,
že hotovostné pôžičky mohli byť splácané len v hotovosti, pričom zástupca spoločnosti, ktorý vykonával
školenia sprostredkovateľov uviedol, že klienti mali možnosť si zvoliť rôzne formy splácania. Zástupca
spoločnosti tvrdil, že navrhovateľka o tom, že môže splácať tento úver buď bezhotovostne alebo

splátkami v hotovosti k jej rukám, bola poučená. Navrhovateľka naopak tvrdila, že bola poučená, že
môže splácať len k rukám osoby, s ktorou uzavrela túto zmluvu. Súd uveril navrhovateľke, pri rozpore
týchto výpovedí bolo rozhodujúcou skutočnosťou to, že z výpovede svedkyne vyplynulo, že ona nemala
potom žiadnu odmenu, pokiaľ úver bol splácaný bezhotovostne. Pri hodnotení dôkazov súd dospel k
záveru, že je dôvodné uveriť navrhovateľke, pokiaľ nebola oboznámená o možnosti splácať splátky inou

cestou, lebo finančne by to bolo v neprospech sprostredkovateľa, pokiaľ by nechodil po splátky, potom
by nemal nijakú províziu, čo nebolo sporné z jeho výpovede. Zmluva je neplatná, preto sú účastníci
povinní si z tejto zmluvy vrátiť všetko, čo plnili.

Pri neplatnej zmluve by nastala situácia vzájomného záväzku, podľa ktorého by odporca bol povinný

vrátiť sumu, ktorú prijal titulom tejto neplatnej zmluvy, no zároveň by navrhovateľka musela zaplatiť
odporcovi náklady, ktoré mal spojené s výberom týchto finančných prostriedkov, teda s tým, že sa
dostavil do miesta jej bydliska. V danom prípade súd dospel k záveru, že náklady, ktoré boli vyúčtované
zmluvou, nie sú v takej výške, nakoľko suma 1,79 Eur za jednu splátku podľa názoru súdu nespôsobuje
výraznú nerovnováhu na strane navrhovateľky, teda že by platila neprimeranú sumu za to, že sa

dostavil obchodný zástupca odporcu k nej, napriek tomu, že túto zmluvu súd vyhodnotil ako neplatnú.
Každopádne z tejto neplatnej zmluvy odporca plnil a mal s tým spojené nepochybne náklady, ktoré podľa
názoru súdu aj bez ďalšieho dokazovania boli nepochybne minimálne v rozsahu sumy 1,79 Eur. Súd
pri hodnotení tejto skutočnosti bral do úvahy napr. výšky mesačných poplatkov v jednotlivých bankách,
ktoré poskytujú služby bežného účtu, kedy je súdu z úradnej činnosti známe, že mesačný poplatok za

vedenie bankového účtu činí 5 až 10 Eur, čo pri počte splátok 4 v jednom mesiaci v podstate sa zhoduje
s výškou sumy, ktorú zaplatila navrhovateľka za odovzdávanie peňažnej hotovosti pri splátkach. Aj pri
zisťovaní výšky poplatkov pošty pri preberaní šekov je tento poplatok minimálne vo výške 0,20 Eur. Pri
takejto platbe je však nutné brať do úvahy aj to, že je nutné, aby zákazník sám prišiel na poštu a s tým sú
spojené určite, aspoň minimálne finančné náklady, preto aj pri takomto spôsobe platieb by nepochybne

vznikli náklady, ktoré by sa neodlišovali veľmi od sumy 1,79 Eur. Preto súd mal za to, že nie je možné
vyhovieť žalobe o vydanie sumy 76,28 Eur titulom zaplatených poplatkov pri zabezpečení splátok úveru,
nakoľko pri takýchto záväzkoch sa plnenia z nich môže domáhať len ten, kto už sám dlh splnil alebo je
ochotný a schopný ho splniť. Zo strany navrhovateľky nebolo preukázané, že by bola ochotná a schopná
splniť prípadné nároky odporcu na zaplatenie jeho hotových výdavkov na cestu na prebratie finančnej

hotovosti. Z týchto dôvodov v tejto časti bol návrh zamietnutý.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 2 O.s.p., keď súd vyslovil, že žiadny z účastníkov ako aj
vedľajší účastníci nemajú právo na náhradu trov konania s poukazom na to, že obe strany boli úspešné,
resp. neúspešné približne v rovnakom rozsahu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.