Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/278/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214921
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5712214921.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľky: P. F., H..

S., A.. XX. X. XXXX, W. M. XXXX/XX, XXX XX P., právne zastúpenej JUDr. Jánom Repáňom, advokátom
so sídlom v Martine, M. R. Štefánika 25 proti odporkyni: O. H., rod. F., A.. XX. X. XXXX, W. XXX XX T.
XXX, okres D., právne zastúpenej JUDr. Katarínou Bezákovou, advokátkou so sídlom v Martine, Alexyho
15, o vrátenie daru takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala vrátenia daru od odporkyne poskytnutého Darovacou
zmluvou zo dňa 7. 4. 2008, spísanou na Notárskom úrade v Martine notárom JUDr. Vladimírom
Kostovčákom pod číslom N 114/2008, NZ 14190/2008, ktorej vklad bol X. O. P. povolený pod číslom Q.

XXXX/XXXX zo dňa 30. 6. 2008 a ktorou navrhovateľka previedla na odporkyňu svoju dcéru O. H., H..
F., A.. XX. X. XXXX spoluvlastnícky podiel vo veľkosti ?-ici na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v O..
Ú.. P., zapísaných na Katastrálnom úrade v Ž., X. O. P. A. D. Č.. XXX ako parcely registra "I. F. Č. XXXX/
XX - N. F. Y. A. E. Q. XXX P. a na nej F. X. H. T. X. Č. XXXX, F. Č. XXXX/XX - N. E. Q. XXX P. zamieta.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom podaným dňa 1. 10. 2012 žiadala, aby súd rozhodol o povinnosti odporkyne

vrátiť jej dar, ktorý získala Darovacou zmluvou zo dňa 29. 9. 2003 a Darovacou zmluvou zo dňa 7. 4.
2008.

Darovacou zmluvou zo dňa 29. 9. 2003 spísanou na Notárskom úrade v Martine notárom JUDr.
MiroslavomDebnárompodč.N531/2003,NZ85670/2003,ktorejvkladbolSprávoukatastraP.F.ovolený
pod č. Q. XXXX/XXXX dňa 20. 11. 2003, navrhovateľka spolu so svojim manželom previedla na
odporkyňu - svoju dcéru O. H., H.. F., A.. XX. X. XXXX Y. P. D. na každú spoluvlastnícky podiel vo

veľkosti 1-iny k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. P., N. A. O. Ú. Ž., X. O. P. A. D. Č.. XXX
Y. F. „., F.. Č.. XXXX/XX - N. F. Y. A. E. Q. XXX P. Y. A. A. F. X. H.. T. X.. Č.. XXXX Y. F.. Č.. XXXX/
XX - N. E. Q. XXX P..

Následne v zmysle dohody navrhovateľky za súhlasu druhej dcéry bola spísaná Darovacia zmluva zo
dňa 7. 4. 2008 spísaná na Notárskom úrade v Martine notárom JUDr. Vladimírom Kostovčákom pod č. N
114/2008, NZ 14190/2008, ktorej vklad bol Správou katastra P. F. F. Č.. Q. XXXX/XXXX dňa 13. 6. 2008,

ktorou navrhovateľka previedla na odporkyňu - svoju dcéru O. H., H.. F., A.. XX. X. XXXX spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 1.-G. k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v O.. Ú.. P., zapísaných na O. Ú. Ž., X.
O. P. A. D. Č.. XXX ako parcaely registra „I., parcela č. XXXX/XX - zastavané F. Y. A. o výmere XXX P.
a na nej postavená X. H. T. X.. Č.. XXXX Y. F.. Č.. XXXX/XX - N. E. Q. XXX P. s tým, že táto jej osobeposkytne bezplatné doživotné bývanie a tiež, že poskytne jej opateru v chorobe a starobe v rozsahu ako
je toto ustálené v bode V. spísanej notárskej zápisnice.

Uvedenou zmluvou mala byť pre prípad staroby a nevládnosti zabezpečená opatera navrhovateľky.
Navrhovateľka je vo vysokom veku a jej zdravotné ťažkosti jej nedovoľujú zabezpečovať všetky potreby
s jej živobytím súvisiace. Je teda odkázaná na pomoc ďalšej osoby a práve túto situáciu si navrhovateľka
zabezpečovala podpísaním uvedenej darovacej zmluvy. Obdarovaná sa o ňu absolútne nezaujíma,
nezabezpečuje žiadne úkony s jej osobou súvisiace a už niekoľko mesiacov sa o ňu nezaujíma. Jej

zdravotný stav neumožňuje zabezpečiť si nákupy základných potravín a je nútená o túto činnosť žiadať
jej susedov. Pokiaľ by jej títo nepomohli, tak by bola doslova ohrozená na živote. Vôbec sa nezaujíma
o jej zdravotný stav a neposkytuje jej žiadnu pomoc pri zabezpečovaní liekov a ostatnej zdravotnej
starostlivosti. Nemôže sa sama vybrať k lekárovi, lebo nie je schopná sama cestovať. Nemá dostatočnú
orientáciu a pri nástupe do autobusu sa jej krúti hlava a má obavu, že odpadne. Celý stav sa tak
skomplikoval, že odporkyňa využila jej zdravotný stav a pobrala jej veci, čo aj ohlásila na polícii.

Odporkyňu niekoľkokrát volala, aby jej prišla pomôcť s upratovaním a opratím veci, so zabezpečením
lekárskej starostlivosti, avšak nikdy sa jej nedovolala. Odporkyňa jej neberie telefón a dlhodobo sa jej
neviedovolať.Zistila,žeodporkyňaodpredávasvojbyt,ktorýmalasmanželomvMartine,čoužajpodala
na registráciu na katastrálnom úrade. Konanie o povolenie vkladu sa vedie od č. XXXX/XXXX. Teda byt
odpredáva a navrhovateľka má vedomosť o tom, že odchádza z Martina. Toto je ďalším svedectvom

toho, že nemá záujem o jej osobu a že je jej ľahostajné, ako dopadne.

Navrhovateľka bola názoru, že sú splnené podmienky na vrátenie daru, pretože sa jedná o také
porušeniedobrýchmravov,ktoréjemožnéhodnotiťako„hrubé“ajedôvodvyhovieťjejnávrhu.Jepredsa
v rozpore s morálkou a s princípmi slušného správania, že obdarovaný by mal splniť to, k čomu sa v

zmluve zaviazal a to, čo je medzi bežnými slušnými ľuďmi obvyklé. V nie konečnom rade by mal byť
vďačný za to, čo za protihodnotu zaopatrenia dostal. Obdarovaná, t.j. odporkyňa sa správa voči darkyni
takýmspôsobom,akovyššieopísala,ktorýmožnodefinovaťakokonaniehruboporušujúcedobrémravy.

Túto starostlivosť si preto navrhovateľka z morálneho hľadiska vyžaduje od druhej dcéry, ktorá jej v tom

čase pomáha so zvládaním nástrah staroby a jej zdravotného stavu.

Odporkyňa sa vulgárne správa voči navrhovateľke, teda svojej matke a aj voči ostatným rodinným
príslušníkom sústavne vyvoláva hádky v rodine, tieto dokonca podporuje a to aj vymyslenými dôvodmi,
čím navrhovateľku vystavuje psychicky náročne zvládnuteľným situáciám, čo si viackrát u navrhovateľky

vyžiadalo návštevu lekára.

Ďalej odporkyňa nevykonáva žiadnu údržbu nehnuteľnosti, ktorá si vyžaduje starostlivosť potrebnú k
tomu, aby sa dalo v nej bývať. Stále má odporkyňa záujem nehnuteľnosť predať a tým spôsobom sa
zbaviť navrhovateľky, ktorú by dala do domova dôchodcov. Za tým účelom viedla niekoľko sporov, avšak

vždy neúspešne.

Vyššie opísané správanie sa odporkyne možno kvalifikovať ako úmyselné konanie značne porušujúce
všeobecne platné pravidlá morálky a slušnosti v spoločnosti.

Ak sú dobré mravy definované ako hodnotový systém rešpektovaný väčšinou spoločnosti, sú toho
názoru, že väčšina spoločnosti rešpektuje rodinné hodnoty a nevystavuje svoju rodinu, najmä matku
v pokročilom veku, takým hraničným situáciám, ako obdarovaná. Nezáujem o ovdovelú matku vo
veku 82rokov, neposkytovanie starostlivosti v rozsahu ako je uvedené v darovacej zmluve, vulgárne
správanie sa k nej ako i snahu o jej umiestnene do domova dôchodcov, spáchanie trestných činov voči

navrhovateľke, rozvrátenie rodinných vzťahov s ostatnými príbuznými je bez pochybností možné značiť
ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

Navrhovateľka má zato, že správanie odporkyne naplnilo všetky znaky konania kvalifikovaného ako
hrubé porušenie dobrých mravov a preto žiadala, aby odporkyňa vrátila dary poskytnuté navrhovateľkou,

nakoľko vyššie uvedeným skutkovým stavom preukázala, že sú splnené všetky zákonné predpoklady
zakotvené v ustanovení §-u 630 Občianskeho zákonníka.Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľky písomne vyjadrila, návrh žiadala v celom rozsahu zamietnuť. Vo
vyjadrení k návrhu uviedla, že z výpovede navrhovateľky - svojej matky je prekvapená a sklamaná.
Navrhovateľka ju navštevovala aj v byte v Martine na H. J., odporkyňa dochádzala za matkou do miesta

jej trvalého pobytu. Spolu so svojím manželom sa starali a zabezpečovali jej bežné úkony ako je nákupy,
nosili jej jedlo, lieky, doprevádzali ju k lekárovi, pravidelne v dome upratovali, umývali okná a to ešte
aj za života otca odporkyne do doby, kým sa odporkyňa nepresťahovala do T.. Navrhovateľku brávala
k svojej krstnej mame a vozidlom ju zaviezli všade, kde potrebovala. S matkou sa dohodla o predaji
svojho bytu, následne však navrhovateľka nesúhlasila, aby s ňou býval manžel odporkyne v dome.

Túto skutočnosť však nemohla akceptovať a pretože predaj bytu už bol zrealizovaný, bola nútená si
riešiť bytovú otázku s prihliadnutím aj na výťažok z predaja bytu a finančné možnosti. Presťahovala sa
do T. pri D.. Navrhovateľka bez toho, aby ju písomne vyzvala, uviedla dôvody, prečo chce vrátiť dar,
podala v októbri 2012 žalobu na súd. Následne sa so svojou matkou pokúšala spojiť telefonicky, avšak
bezvýsledne, informuje sa o nej len cez susedu v Martine. Odporkyňa uviedla, že má sama zdravotné
problémy, lieči sa v endokrinologickej ambulancii, v roku 2001 bola operovaná na chrbticu, od roku

2010 navštevuje neurologickú ambulanciu z dôvodu pretrvávajúcich bolestí. V roku 2012 mala zistenú
cukrovku, pretrváva u nej vysoký tlak, v roku 2013 bola operovaná na šedý zákal. S ohľadom na miesto,
kde býva a finančnú situáciu si bola vedomá, že nemôže matke zabezpečovať takú starostlivosť, k akej
sa zaviazala v darovacej zmluve. Nebráni sa však starostlivosti o matku, pokiaľ by sa táto presťahovala
k nej a takto by ju mohla doopatrovať. V minulosti mala záujem vysporiadať spoluvlastnícky podiel svojej

sestry v predmetnom rodinnom dome, kde matka býva. K dohode v tomto smere nedošlo, v predmetnej
veci bolo vedené aj konanie na Okresnom súde v Martine č.k. 15C 147/2011. Toto bola situácia, ktorá
tiež narušila vzťahy v rodine a to jednak medzi sestrami a matkou takisto. Odporkyňa poprela, žeby sa
voči matke správala hrubo, odcudzila jej peniaze, alebo šperky, podľa nej sa táto skutočnosť žiadnym
spôsobom nepreukázala.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporkyne, výsluchom svedkov S. Č., E. U., U. M.,
listinnými dokladmi - Darovacou zmluvou zo dňa 29. 9. 2003, Darovacou zmluvou zo dňa 7. 4. 2008,
výpisomzlistuvlastníctvač.XXXO..Ú..P.,pripojenýmspisomOkresnéhosúduvMartine15C147/2011,
rozsudkom Okresného súdu v Martine č.k. 21C 213/2009 - 60 a zistil nasledovný skutkový stav:

Darovacou zmluvou zo dňa 29. 9. 2003 spísanou na Notárskom úrade v Martine notárom JUDr.
Miroslavom Debnárom pod číslom N 531/2003, NZ 85670/2003, ktorej vklad bol Správou katastra P.
povolený pod číslom Q. XXXX/XXXX dňa 20. 11. 2003, navrhovateľka spolu so svojím manželom
previedli na odporkyňu dcéru O. H. a druhú dcéru P. D. spoluvlastnícky podiel, na každú vo veľkosti 1-

iny k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. Ú.. P., zapísaných na D. Č.. XXX.

Následne bola spísaná Darovacia zmluva dňa 7. 4. 2008 na Notárskom úrade v Martine JUDr.
Vladimírom Kostovčákom pod č. N 114/2008, NZ 14190/2008, ktorej vklad bol Správou katastra P.
povolený pod č. Q. XXXX/XXXX dňa 13. 6. 2008, ktorou navrhovateľka previedla na odporkyňu, svoju

dcéru O. H. spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1.-G. k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v O.. Ú.. P.,
zapísaných na D. Č.. XXX s tým, že obdarovaná sa zaviazala umožniť svojej matke P. F. doživotne
bývať a užívať rodinný dom Č.. XXXX na ulici M. Q. P., domom zastavaný pozemok - priľahlú záhradu
a príslušenstvo a to v celosti a v plnom rozsahu tak, ako tieto nehnuteľnosti užívala. Ďalej sa zaviazala
poskytovať svojej matke doživotné a bezplatné zaopatrenie, najmä pomoc, starostlivosť a opateru v

starobe, chorobe, v prípade bezvládnosti, v nevyhnutnom prípade jej poskytnúť finančnú výpomoc a pre
prípad smrti sa zaviazala vystrojiť svojej matke dôstojný pohreb primeraný podľa miestnych pomerov
a zvyklostí.

Návrhom podaným dňa 1. 10. 2012 navrhovateľka žiadala, aby odporkyňa bola zaviazaná k povinnosti

vrátiť jej poskytnutý dar na základe Darovacej zmluvy zo dňa 29. 9. 2003, ako aj 7. 4. 2008. Dar
žiadala vrátiť z dôvodu, že odporkyňa ako dcéra sa o ňu nezaujíma, nezabezpečuje jej úkony, ktoré
potrebuje, nezaujíma sa o jej osobu, neberie jej telefón. Ako k matke sa správa vulgárne, vyvoláva
konflikty, navrhovateľku vystavuje psychicky náročným situáciám. Týmto konaním hrubo porušila dobré
mravy a preto podľa navrhovateľky boli splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 630 Občianskeho

zákonníka.

Odporkyňa tvrdenie navrhovateľky poprela. Poukázala na to, že matku navštevovala, starala sa o ňu,
potom malo dôjsť medzi nimi k dohode, že odporkyňa odpredá byt a nasťahuje sa aj s manželom dodomu k matke a bude sa o ňu starať. Následne navrhovateľka nesúhlasila s tým, aby sa do domu
nasťahoval aj manžel odporkyne a pretože už predali svoj byt, tak boli nútení riešiť bytovú situáciu za
pomoci príbuzných a presťahovali sa do T.. Odporkyňa mala záujem naďalej sa starať o matku, avšak

za predpokladu, že táto sa presťahuje k nej do T..

Odporkyňa nepoprela tú skutočnosť, že došlo k obmedzeniu styku s matkou aj vo vzťahu k osobnej
starostlivosti, čo však odôvodňovala tým, že sa presťahovala, mala vážne zdravotné problémy týkajúce
sa neurologických problémov, bolesti chrbtice, podrobila sa operáciám, naposledy to bola v roku

2013 operácia šedého zákalu. Odporkyňa poprela tú skutočnosť, žeby matke vzala peniaze, zlaté
šperky. Poukázala na to, že vec bola riešená aj v trestnom konaní a tieto skutočnosti sa nepotvrdili.
K vážnejšiemu narušeniu vzťahov v rodine podľa odporkyne došlo po tom, ako chcela vysporiadať
spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na D. Č.. XXX a to pozemkom a rodinnému domu, kde
bývala matka. K týmto nehnuteľnostiam jej sestra P. D. mala spoluvlastnícky podiel 1.-G., ktorý získala
darovacouzmluvouzodňa29.9.2003odrodičovtakakoajodporkyňa.Kdohodevtomtosmerenedošlo

a naďalej zostali spoluvlastníčky tak, ako to bolo v zmysle Darovacích zmlúv z roku 2003 a 2008.

Na preukázanie skutočností tvrdených navrhovateľkou aj odporkyňou súd v konaní vypočul nimi
navrhnutých svedkov.

Svedkyňa S. Č. vo vzťahu k odporkyni bola jej krstná mama. Vo svojej výpovedi uviedla, že s odporkyňou
sa stretla naposledy asi 1,5 roka dozadu, kedy táto predávala byt, dovtedy jej chodila so všeličím
pomáhať, mali dobrý vzťah. Spolu navštevovali aj navrhovateľku v jej dome. Podľa svedkyne medzi
matkou a dcérou boli dobré vzťahy, matka ju chválila, že jej pomáha, denne ju navštevuje, nosí jej jedlo,
chodí s ňou k lekárovi. Potom sa dcéra chcela nasťahovať do domu k matke, predala byt a od tej doby sa

užspolunestretávali,svedkyňanaposledynavrhovateľkuvidelapred1,5rokom,alevtedyjuužnavštívila
sama, kedy jej navrhovateľka povedala, že má prísť k nej bývať dcéra, ale nie jej manžel. Pamätala si
svedkyňaajsituáciu,kedynavrhovateľkanadávalanasvojudruhúdcéru,ktoráknejdlhodobenechodila.
Následne sa mala situácia zmeniť v tom, že navrhovateľka chcela, aby sa o ňu starala druhá dcéra P..
Svedkyňa tvrdila, že odporkyňu osobne navštevovala 2 - 3 krát do roka, ale telefonicky boli v kontakte

často, aj 3 x do týždňa.

Súd vypočul svedkyňu E. U., ktorá bola susedou navrhovateľky. Táto pred súdom uviedla, že sa poznali
s navrhovateľkou dlho. Pamätala si obdobie, kedy sa o navrhovateľku starala dcéra O., vtedy sa aj
zoznámili, chodievala tam aj druhá dcéra D., sem tam sa s ňou stretla. Potom došlo k tomu, že sa dcéry

rozkmotrili s mamou, Kveta sa mala o mamu starať, ale asi 1,5 roka sa o matku nestará. Navrhovateľke
svedkyňa pomáha, 1 x do týždňa jej nakúpi, spýta sa jej, či niečo nepotrebuje. Ponúkla sa jej pomôcť
aj v starostlivosti o domácnosť, napr. umyť okná a podobne. Niekedy jej pomôžu aj v záhrade. Podľa
svedkyne sa mala navrhovateľka vyjadriť tak, že chce opatrovateľku, najlepšie by bolo, keby dcéry
zabezpečili takúto starostlivosť, pretože v dome už nemôže byť sama.

Svedok U. M. uviedol, že je susedom navrhovateľky, poznajú sa spolu dlhé roky, asi od roku 1974.
Pamätal si obdobie, kedy sa o navrhovateľku starala, chodievala k nej dcéra O. s manželom, 2 roky ju
tam už asi nevidel. Niekedy ju prišla pozrieť aj druhá dcéra. Od navrhovateľky vedel, že Kveta sa o ňu
nestará, tvrdila, že jej zobrali nejaké peniaze.

ZpripojenéhospisuOkresnéhosúduvMartineč.k.15C147/2011súdzistil,žeodporkyňapodaladňa10.
11. 2011 návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným
v O.. Ú.. P. A. D. Č.. XXX s tým, že chcela nadobudnúť spoluvlastnícky podiel svojej sestry P. O., po
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva jej chcela vyplatiť čiastku 26 250 €, návrh navrhovateľka

následne vzala späť.

Ďalej mal súd preukázané, že v konaní vedenom pred Okresným súdom v Martine č.k. 21C 213/2009
sa navrhovateľka návrhom podaným na súd dňa 16. 10. 2009 domáhala vrátenia daru voči svojej druhej
dcére P. O. - D., kedy navrhovateľka žiadala, aby jej bol vrátený dar, ktorý jej dcéra získala na základe

Darovacej zmluvy zo dňa 29. 9. 2003. V tomto konaní na základe vykonaného dokazovania súd dospel k
záveru, že správanie sa odporkyne voči navrhovateľke nebolo možné kvalifikovať ako správanie, ktorým
by boli hrubo porušené dobré mravy.Na základe takto vykonaného dokazovania v prejednávanej veci bolo nesporne zistené, že
navrhovateľka P. F. ako matka mala narušené vzťahy tak s jednou, ako aj s druhou dcérou t.j. O. H.
Y. P. D., dar žiadala vrátiť od jeden aj od druhej dcéry v rôznych konaniach. K dohode čo sa týka

nehnuteľnosti nedošlo ani medzi dcérami navrhovateľky, takže spoluvlastnícky vzťah zotrval v zmysle
Darovacích zmlúv zo dňa 29. 9. 2003 a zo dňa 7. 4. 2008. Navrhovateľkou tvrdené skutočnosti vo
vzťahu k odporkyni, že jej odcudzila peniaze, zlaté šperky preukázané neboli, na túto skutočnosť pri
rozhodovaní súd ani preto nemohol prihliadnuť. Podľa názoru súdu závažná skutočnosť v spolužití
účastníčok konania bolo tvrdenie, že dcéra O. mala predať byt a presťahovať sa k matke, avšak po

realizácii tohto navrhovateľka nesúhlasila s tým, aby sa do domu prisťahoval aj manžel O. H.. Tieto
tvrdené skutočnosti ani zo strany navrhovateľky, ani zo strany odporkyne žiadnym rozhodným spôsobom
preukázané neboli. Jediným dôkazom, ktorý v tomto smere bol vykonaný, bola svedecká výpoveď pani
Č., krstnej matky navrhovateľky, ktorá mala vedomosť o tej skutočnosti, že odporkyňa predávala byt v
úmysle presťahovať sa do rodinného domu k matke na základe dohody s matkou, následne pani F. mala
vyjadriť nesúhlas s tým, aby sa do domu prisťahoval manžel odporkyne.

Podľa názoru súdu príbuzenské vzťahy medzi matkou a dcérami v priebehu posledných rokov boli
narušené, aj keď v čase rozhodovania v tejto právnej veci mala navrhovateľka lepšie vzťahy so svojou
druhou dcérou P.. Navrhovateľka však prejavila záujem, aby starostlivosť o ňu bola zabezpečovaná
prostredníctvom opatrovateľky, nie jej blízkych príbuzných.

Nespornou skutočnosťou bolo to, že potom, ako sa odporkyňa presťahovala z P. do T., o matku sa
nestarala osobne a žiadnym iným spôsobom nezabezpečila starostlivosť o ňu. Na to, aby jej matka mala
zabezpečené nevyhnutné potreby, bolo možné situáciu riešiť zabezpečením opatrovateľky, prípadne
cestou iných spoločností, ktoré zabezpečujú takúto činnosť. K takejto povinnosti sa odporkyňa zaviazala

v Darovacej zmluve zo dňa 7. 4. 2008 vo vzťahu k svojej matke tým, že úplne došlo k prerušeniu
kontaktov medzi nimi či už tým, že sa nenavštevovali, alebo tým, že matka mala vo vzťahu k dcére
negatívny postoj, odporkyňa si povinnosti neplnila. Skutočnosť, že sa odporkyňa prestala starať o svoju
matku, bola preukázaná v určitom rozsahu aj svedeckou výpoveďou susedov. Tvrdenie odporkyne, že
je schopná zabezpečiť starostlivosť o matku tým, že táto sa presťahuje ku nej do T., odporkyňa žiadnym

spôsobom nepreukázala, aké podmienky by mala jej matka na bývanie, či by tam mala zabezpečené
súkromie, hygienu a podobne. Zo strany právneho zástupcu navrhovateľky v tomto smere bolo tvrdené,
že odporkyňa býva v 2-izbovom dome, išlo o pre navrhovateľku cudzie prostredie a vzhľadom na zlé
vzťahy s dcérou a s jej manželom takýto predpoklad zabezpečenia starostlivosti sa vylučoval.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo narušuje dobré mravy.

Podmienkou úspešného uplatnenia práva na vrátenie daru je jednostranný právny úkon darcu na
vrátenie daru a kvalifikované správanie sa obdarovaného. Pre rozhodnutie súdu bolo podstatné

posúdenie správanie sa odporkyne voči navrhovateľke z hľadiska morálnych zásad, bolo potrebné
posúdiť rozsah a intenzitu prípadného nemorálneho správania sa odporkyne. Dobré mravy nie sú
zákonom definované a ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný
všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy závisí od
konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu. Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného

voči darcovi nezakladá právo domáhať sa vrátenia daru. Predmetom vrátenia daru je len také správanie
obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité správanie sa obdarovaného možno považovať za
hrubé porušenie dobrých mravov treba vychádzať aj z princípu vzájomnosti, to znamená, že treba vziať
do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu v tom zmysle, či sa nespráva k obdarovanému v rozpore s

dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči
nemu, alebo členom jeho rodiny.

Právo navrhovateľky domáhať sa vrátenia daru nevznikne len pri jednoduchej nevďačnosti odporkyne
voči navrhovateľky a ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany odporkyne. Podľa

ustáleníjudikatúrymusíísťoporušeniedobrýchmravov značnejintenzity,aleboosústavnéporušovanie
napríklad vo forme fyzického napádania, hrubých urážok, neposkytnutia potrebnej pomoci.Priposudzovanívzťahunavrhovateľkyaodporkynesúdvychádzalzpreukázanýchskutočnostívkonaní.
Podľa názoru súdu dcéra O. tým, že jej matka darovala polovicu spoluvlastníckeho podielu k rodinnému
domu a nehnuteľnostiam k nim priľahlých, získala tento podiel s tým, že bude zabezpečovať starostlivosť

o matku, ktorá nesporne už v čase konania bola osobou vo veku 83 rokov vyžadujúca si starostlivosť.
Tu súd predovšetkým videl potrebu zabezpečenia bežných potrieb, ale aj starostlivosť o dom, v ktorom
navrhovateľka bývala čo sa týkalo jeho údržby, opráv, zabezpečenie vykurovania tohto rodinného domu.
Potom, ako sa odporkyňa odsťahovala z Martina do okresu Levice, čo bola vzdialenosť nesporne
taká, že jej neumožňovala každodennú starostlivosť o matku, odporkyňa starostlivosť nezabezpečovala

následnežiadnu,sčímnavrhovateľkabolanespokojnáachcelasisituáciuriešiťtak,abyaspoňzákladné
potreby mala ošetrené. Osobné vzťahy medzi matkou a dcérou zostali prerušené, nekomunikovali,
nenavštevovali sa a predovšetkým v tomto videl súd hrubé porušenie dobrých mravov zo strany
odporkyne, ktorá vedela, že matka je vo vysokom veku, žije v rodinnom dome, kde je potrebné
sa o dom starať, matka potrebovala určite aj pomoc, čo sa týkalo údržby domov, zabezpečovanie
nakupovania. Tiež, že odporkyňa sa neinformovala o zdravotnom stave, prípadne osobných pomeroch

svojej mami, porušila povinnosti, ku ktorým sa zaviazala v darovacej zmluve z roku 2008. Odporkyňa
nepreukázala žiadnym spôsobom skutočnosť, žeby sa o matku informovala prostredníctvom tretích
osôb,ikeďtotopodľanázorusúdubybolonedostatočné.Porušeniepovinnostívyplývajúcichzdarovacej
zmluvy odporkyňou súd hodnotil ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi takej intenzity a
takého charakteru, ktoré zakladalo právo na vrátenie tohto daru. Tu súd prihliadal predovšetkým na

to, že odporkyňa získala polovicu nehnuteľnosti prísľubom starostlivosti o svoju matku, tieto povinnosti
neplnila, preto súd rozhodol, že je povinná vrátiť dar získaný na základe Darovacej zmluvy zo dňa 7.
4. 2008.

Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala vrátenia daru v súlade s Darovacou zmluvou zo dňa 29. 9. 2003,

súd v tejto časti návrh zamietol, pretože darovacia zmluva bola uzavretá nielen navrhovateľkou, ale
aj jej manželom, kedy darovali svojim obidvom dcéram spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1.-G. k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v O.. Ú.. P., zapísaných na D. Č.. XXX. V tejto darovacej zmluve sa
ani navrhovateľka, ani jej sestra nezaviazali k žiadnej povinnosti vo vzťahu k svojim rodičom. Súd nemal
preukázané, žeby sa odporkyňa nejakým nevhodným spôsobom správala k svojmu otcovi a v tomto

smere nebolo možné hodnotiť ani správanie sa odporkyne k matke tak, žeby tu bola splnená podmienka
pre vrátenie daru v súlade s touto darovacou zmluvou.

Proti rozsudku okresného súdu zo dňa 6. 11. 2013 bolo podané odvolanie odporkyňou, na základe
ktorého odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrhu navrhovateľky na vrátenie

daru vyhovel zrušil a v tejto časti vec vrátil na ďalšie konanie. Vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľky
vo zvyšku zamietnutý, ponechal rozsudok okresného súdu ako odvolaním nenapadnutý, nedotknutý.

Odvolací súd bol toho názoru, že prvostupňový súd sa dôsledne nezaoberal príčinami narušenia
vzťahov medzi účastníkmi. Z vykonaného dokazovania vyplynulo hlboké narušenie vzťahov medzi

účastníkmi, čo však zatiaľ nebolo možné hodnotiť ako výlučne zavinené odporkyňou. Podľa odvolacieho
súduaniodobdarovanéhonemožnototižspravodlivopožadovaťposkytnutieprimeranejpomocidarcovi,
resp. splnenie určitých dohodnutých podmienok, ak druhá strana - darca odmieta prijať takúto pomoc
- svojím konaním zaviní stratu vzájomnej dôvery a podobne. Prvostupňový súd v dôvodoch svojho
rozhodnutia poukázal na otázku vzájomnosti vo vzťahoch účastníkov, na druhej strane nepriložil význam

skutočnosti, kedy navrhovateľka mala obviniť odporkyňu z krádeže, pričom práve táto skutočnosť mohla
mať významný vplyv pre narušenie vzájomných vzťahov medzi účastníkmi. Z takéhoto konania mala
navrhovateľka obviniť odporkyňu i pred svedkom M. a podľa tvrdenia navrhovateľky podala i oznámenie
na políciu. Prvostupňový súd mal v ďalšom dôslednejšie preskúmať príčinu narušenia vzťahov medzi
účastníkmi a práve navrhovateľka by sa mala vyjadriť, akým spôsobom si predstavovala opateru, resp.

zabezpečenie starostlivosti zo strany odporkyne, keď nesúhlasila s prisťahovaním manžela odporkyne
do domácnosti a len potom bude možné ustáliť, či je možné od odporkyne spravodlivo požadovať
poskytnutie starostlivosti navrhovateľke vzhľadom na všetky okolnosti prípadu.

Po rozhodnutí odvolacieho súdu súd vyzval účastníkov konania, aby predložili návrhy na vykonanie

dokazovania so zameraním na preskúmanie príčin narušenia vzťahov medzi účastníkmi. Navrhovateľka
nepredložila žiadne návrhy, zo strany odporkyne bol predložený návrh na výsluch svedka F. H. s tým,
že poukázala na príčiny narušenia vzťahov, ktoré podľa nej spočívali v podaní návrhu na vysporiadanie
spoluvlastníckeho podielu na darovaných nehnuteľnostiach voči svojej sestre P. O. - D. v konaníOkresného súdu Martin č.k. 15C 147/2011 a podané trestné oznámenie zo strany navrhovateľky na
odporkyňu, začaté trestné stíhanie za prečin sprenevery 12. 3. 2012.

Súdom následne bolo vo veci vytýčené pojednávanie dňa 25. 9. 2014, na ktorom navrhovateľka uviedla,
že trvá na vrátení daru od dcéry O., t.j. od odporkyne. Chcela, aby jej bol dar vrátený, aby sa mohla do
budúcnazabezpečiť.Povrátenídarubychcelapredaťdom,alebosizabezpečiťopateruasvojupolovicu
niekomu dať, avšak ani jednej, ani druhej dcére by to nechcela nechať. Trvala na tom, že po predaji
bytu sa dcéra O. s manželom mohla prisťahovať do domu, nebránila im v tom, ak tvrdia opak, klamú.

Doniesol si to dcérin manžel aj pneumatiky a iné veci. Od dcéry chcela zabezpečovať obedy, ktoré táto
označila ako drahé s tým, že jej bude variť, ale s týmto navrhovateľka spokojná nebola. Naďalej zotrvala
na tom, že pokiaľ bola v nemocnici, zobrala jej dcéra O. zlato, ktoré jej nevrátila. V čase pojednávania
mala vybavené obedy, inú opateru zabezpečenú nemala. Pomáhajú jej blízki ľudia v okolí, sama si
dala pokosiť záhradu, za túto službu zaplatila. Platí si bývanie, kúrenie, dane. Je schopná si upratať, aj
pestovať niečo v záhradke, nevládze už umyť okná, ani oprať záclony.

Odporkyňa na tomto pojednávaní uviedla, že riešením situácie by bolo, keby sa mohla s manželom
vrátiť do rodičovského domu, kde býva jej matka, navrhovateľka. Týmto spôsobom by mohla byť
zabezpečovaná starostlivosť o bývanie, aj osobne o navrhovateľku. Iný spôsob nie je možný, pretože sa
presťahovala po predaji bytu mimo mesta Martin a sama má vážne zdravotné problémy, čo dokladovala

súdu.Zotrvalanatom,žepokiaľvMartinepredávalibyt,bolotoporozhodnutíísťbývaťkmatkedodomu,
následne táto nesúhlasila, aby tam išiel bývať jej manžel, tak museli vyriešiť bývanie inak, nakoľko byt už
bol predaný. Pokiaľ bolo možné, o matku sa starala, chodila s ňou k lekárovi, vybavila jej lieky, varila jej.
Po odsťahovaní už osobnú starostlivosť zabezpečiť nemohla. S mamou nastali vážne problémy potom,
ako bola hospitalizovaná na psychiatrii a zostala s jej sestrou.

Navrhovateľka s riešením, ktoré navrhla odporkyňa a teda žeby sa prisťahovali odporkyňa s manželom
do domu a týmto bola zabezpečovaná starostlivosť nesúhlasila, uviedla, že dcéru mala rada, ale teraz
už nechce, aby prišla bývať a už ani jej muž, lebo fajčí.

Súdom bol v konaní vypočutý svedok F. H., manžel odporkyne, ktorý uviedol, že po tom, ako svokra
darovala polovicu rodinného domu jeho manželke k štvrtine, ktorú už dovtedy vlastnila, bolo to s tým, že
matku doopatruje. Dal manželke plnú dôveru a súhlasil so všetkým, v čom sa v tomto smere rozhodla.
Dohoda bola taká, že pôjdu bývať do rodinného domu k matke a byt predajú. Potom, ako byt dali
do predaja už nemohli cúvnuť, lebo by zaplatili pokutu. Byt predali a keďže nemali kde ísť bývať,

pomohla im jeho mama nájsť bývanie tam, kde sú v súčasnej dobe. Keď jeho manželka vlastnila X/
X-G. rodinného domu, chceli štvrtinu vyplatiť jej sestre a vtedy sa začali vážne problémy a nezhody,
zmenila sa v správaní aj svokra. Nastali invektívy, rôzne spôsoby klamstiev a osočovania. Následne
bola svokra hospitalizovaná na psychiatrii. Pamätal si, že ich privolala lekárka potom, ako svokra mala
konflikt v nemocnici s druhou dcérou P.. V predmetnom rodinnom dome aj v súčasnej dobe má veci,

ktoré tam doniesol a to výbavu na autá, pneumatiky, hojdačku, kosačku, náradie. Ja som tam bol asi
pred tromi rokmi. Keby nastala situácia, že sa majú vrátiť do rodinného domu v Martine, vrátil by sa
rád, rešpektoval by toto rozhodnutie. Po celý čas, ako bol ženatý so svojou manželkou a to 27 rokov,
pomáhali svokrovcom ešte aj za života svokra, potom už len svokre a to sa týkalo starostlivosti o nich,
ako aj o rodinný dom. Manželkina sestra pomáhala v tej dobe rodičom svojho manžela na Lipovci a

oni pomáhali svokrovcom, takto to dlhú dobu fungovalo. Keď sa mal nasťahovať do rodinného domu v
čase predaja bytu, svokrou bolo povedané, že manželka tam bývať ísť môže, ale on nie. Potom, ako
nastali tieto problémy, do domu už nechodí, mal zato, že tam nebol vítaný. Obidvaja s manželkou sú na
invalidnom dôchodku, mohli by zabezpečovať osobnú starostlivosť o svokru, ako aj o celé bývanie, v
tom nevidel žiadny problém. V dome ponechal aj veci na údržbu, krytinu, farbivá a podobne.

Na záver navrhovateľka zopakovala, že nesúhlasí, aby dcéra O. s manželom bývala spolu s ňou v
rodinnom dome. Tvrdila, že sa nevyjadrila v tom smere, že manžel dcéry O. nemôže bývať v rodinnom
dome. Žiadala vrátiť dar odporkyňou. Odporkyňa zotrvala na tom, že vie zabezpečiť starostlivosť o
matku, pokiaľ táto bude prístupná k tomu, aby sa nasťahovala do domu s manželom, kde vlastní 1.-

G. nehnuteľnosti.

K trestnému konaniu, na ktoré poukazovala navrhovateľka bolo zistené, že bolo vznesené obvinenie
voči odporkyni týkajúce sa trestného činu sprenevery, posledná informácia bola z roku 2012, žiadne inéúkony neboli odporkyni známe. Podala žiadosť o obhájcu, vedomosť o tom, žeby jej bol ustanovený,
nemala.

Po takto doplnenom dokazovaní súd opakovane sa zameral na posúdenie príčin narušenia vzťahov
medzi navrhovateľkou a odporkyňou ako medzi matkou a dcérou. Za nesporne preukázanú mal
skutočnosť, že navrhovateľka nesúhlasila, aby do rodinného domu prišiel bývať manžel odporkyne.
Táto skutočnosť vyplynula zo svedeckej výpovede F. H., ako aj zo svedeckej výpovede S. Č. (výpoveď
na čl. 74). Svedkyňa S. Č. takúto informáciu mala osobne od navrhovateľky. K narušeniu vzťahov

nesporne došlo aj v súvislosti so začatým trestným stíhaním, ktoré v čase rozhodovania súdu vo veci
samej účastníci nevedeli povedať, v akom štádiu sa nachádza. Problémy v rodine nastali aj potom, ako
odporkyňachcelavysporiadať1.-G.spoluvlastníckehopodielupatriacehosestreLívii(vkonanípripojený
spis 15C 147/2011).

Podľa názoru súdu riešením situácie, v ktorej sa navrhovateľka a odporkyňa ocitli by bola možnosť, aby

sa odporkyňa so svojím manželom presťahovala do rodinného domu, kde žije navrhovateľka a tu by
vedeli zabezpečiť starostlivosť o ňu, starostlivosť o nehnuteľnosť. Sám manžel odporkyne vyjadril súhlas
s takýmto postupom. Navrhovateľka takúto možnosť absolútne odmietla, trvala na vrátení daru s tým,
že nehnuteľnosť chce, aby bola predaná iným osobám, nie jej dcéram. Komu presne, neuviedla.

Súd dospel k presvedčeniu, že odporkyňa so svojím manželom by vedela zabezpečiť adekvátnu
starostlivosť o navrhovateľku, pokiaľ však táto starostlivosť a pomoc odmieta, nemožno spravodlivo
očakávať od odporkyne ako od darkyne, aby splnila dohodnuté podmienky v darovacej zmluve.

Po zistení skutkového a právneho stavu vo veci samej následným doplnením dokazovania po

rozhodnutí odvolacieho súdu prvostupňový súd návrh navrhovateľky zamietol, posúdil ho nedôvodným.
Navrhovateľka mala možnosti, aby bola zabezpečená starostlivosť o ňu, o nehnuteľnosť, v ktorej žije zo
strany darkyne, jej dcéry spôsobom, ktorý podľa názoru súdu je možný a prijateľný. Pokiaľ toto odmietla,
nie je dôvod na rozhodnutie súdu o vrátení daru.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti vo veci samej v súlade s ustanovením § 151 ods.
3. O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.
3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.