Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. júl 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/93/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200490
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013200490.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy
Vaškovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcov 1/ J. U., bytom G. XXX/X, A., 2/ B. U., rod. L.,
bytom G. XXX/X, A., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická
46, Trenčín IČO: 36 837 857 proti žalovanému Okresnému úradu Trenčín, Odbor výstavby a bytovej
politiky so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3 (predtým Obvodný úrad Trenčín, Odbor výstavby a bytovej

politiky so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3), za účasti Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8,
Bratislava, IČO: 31 364 501, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. G. XXXX-XXX/XXX-
X/Ju zo dňa 12. apríla 2013, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. G. zo dňa 12. apríla 2013 a z r u š u j e
rozhodnutie mesta Trenčín zo dňa 29. novembra 2012, č. P. XXX/XXXXX/XXXX/XXX-Km a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. c) a d) O.s.p..

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 501,57 euro a iné trovy konania vo výške 70,- euro, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám ich advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa včas podanou žalobou domáhali preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku
označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil
prvostupňové rozhodnutie Mesta Trenčín zo dňa 29. novembra 2012, č. P. XXX/XXXXX/XXXX/
XXX-Km tak, že výrok prvostupňového rozhodnutia doplnil o bod III. v znení: „Žiadosť
účastníkov konania o rozšírenie predmetu vyvlastnenia podľa § 110 ods. 3 stavebného

zákona sa zamieta“, pričom ostatné časti výroku prvostupňového rozhodnutia (výroky pod bodmi I. a
II.) zostali bez zmeny, čo znamená, že na účel podľa § 108 ods. 2 písm. l) stavebného zákona
bol vo verejnom záujme (výstavba železničnej trate a infraštruktúry líniovej stavby „Modernizácia
železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod.“) za peňažnú
náhradu 11.828,90 euro vyvlastnený pozemok v podielovom spoluvlastníctve žalobcov zapísaný v LV
č. XX pre k.ú. B. ako K. parcela č. XXX/X záhrady o výmere XXX m2, K. parcela č.

XXX záhrady o výmere XXX m2, vrátane oplotenia na pozemkoch K. parc. č. XXX, XXX/X, XXX/X a
zavlažovacieho systému na pozemkoch K. parc. č. XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX (výrok pod bodom
I. prvostupňového rozhodnutia) a bolo rozhodnuté o námietkach a pripomienkach žalobcov (výrok pod
bodom II. prvostupňového rozhodnutia).

Žalobcovia v žalobe tvrdia, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu I.
stupňa sú nezákonné, keď správne orgány posúdili vec po právnej stránke nesprávne, obe rozhodnutia(prvostupňové i druhostupňové) sú vydané s množstvom formálnych i procesných chýb, bez príslušných
odôvodnení úvah správnych orgánov, so zmätočnými a zavádzajúcimi formuláciami a z toho
dôvodu sú nepreskúmateľné a vydané v rozpore so zákonom.

Žalobcovia v žalobe konkrétne vytýkajú žalovanému, že sa nedostatočne vysporiadal s ich žiadosťou o
rozšírenie vyvlastnenia podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona i na zostávajúcu časť
pozemkov a stavby. Žalobcovia tvrdia, že žalovaný námietku rozšírenia vyvlastnenia vôbec nevyhodnotil
v súvislosti so zníženou kvalitou života ich invalidnej dcéry, sústredil sa len na technické a stavebné
podklady navrhovateľa vyvlastnenia (Železnice Slovenskej republiky) a na prístup žalobcov na ich

pozemok a stavbu, pričom žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysvetlil, prečo
sa nezaoberal a nevyhodnotil aj právo žalobcov a najmä ich invalidnej dcéry na kvalitné životné
podmienky. Žalovaný a ani prvostupňový orgán si nezaobstarali dostatok podkladov na posúdenie, či sú
splnené podmienky rozšírenia vyvlastnenia na zvyšné pozemky žalobcov, vrátane ich rodinného domu.

Žalobcovia taktiež namietajú, že žalovaný ako odvolací orgán nebol oprávnený doplniť prvostupňové
rozhodnutie o výrok, že žiadosť žalobcov o rozšírenie predmetu vyvlastnenia sa zamieta. Ako ďalej

uviedlivžalobežalobcovia,vnapadnutomrozhodnutížalovanýsvojdoplnenývýrokozamietnutížiadosti
žalobcov o rozšírenie predmetu vyvlastnenia nijako nezdôvodnil. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali
i na nezrozumiteľnosť doplneného výroku, keď z ich pohľadu im nie je jasné a zrozumiteľné, o aký bod
III. sa doplnilo prvostupňové rozhodnutie.

Ďalším pochybením je podľa názoru žalobcov nepreskúmateľnosť výrokov 3 a 4 pod

bodom I. (v prvostupňovom rozhodnutí). Žalobcovia tvrdia, že nie je konkrétne určené, čo je predmetom
vyvlastnenia, keď žalobcovia považujú za nedostatočné označenie „skupina objektov oploteniach na
pozemkoch K. parc. č. XXX, XXX/X, XXX/X k.ú. B. a skupina objektov príslušenstva k rodinnému domu -
zavlažovací systém na pozemkoch K. parc. č. XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX k.ú. B.“. Podľa
názoru žalobcov, uvedené predmety vyvlastnenia mali byť v rozhodnutí popísané a charakterizované

materiálom, z ktorého sú vyrobené, rozmermi, životnosťou, opotrebením a ich umiestnením.

Žiadosti žalobcov o odklad vykonateľnosti krajský súd nevyhovel, o čom boli žalobcovia zo strany súdu
prostredníctvom ich advokáta písomne upovedomení.

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18. júna 2013, č.k. 13S/93/2013-20 bol do konania
pribratý účastník Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, ktorý

vo vyvlastňovacom konaní vystupoval ako navrhovateľ vyvlastnenia pozemkov žalobcov vo verejnom
záujmenaúčelpodľa§108ods.2písm.l)stavebnéhozákona(výstavbaželezničnejtrateainfraštruktúry
líniovej stavby „Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov pre traťovú rýchlosť
do 160 km/hod.“).

Žalovanývovyjadreníkžalobe,ktorésisúdodnehovyžiadal,navrholžalobuvcelomrozsahuzamietnuť.

Podľa názoru žalovaného sa správny orgán I. stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so
všetkými námietkami žalobcov a žalovaný považuje jeho postup za správny a v súlade s platnou právnou
úpravou. Žalovaný zdôraznil, že nedostatok rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa, ktorý spočíval v
absencii výroku o nevyhovení žiadosti žalobcov o rozšírenie vyvlastnenia, odstránil žalovaný vo svojom
rozhodnutí, ktorým rozhodnutie Mesta Trenčín ako správneho orgánu I. stupňa zmenil tak, že výrok o

zamietnutí žiadosti doplnil a ostatné časti výroku správneho orgánu I. stupňa ponechal. Takéto doplnenie
výroku nemožno podľa žalovaného označiť za procedurálnu chybu v odvolacom konaní, čo
nakoniec potvrdilo i Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky listom
zo dňa 9. júla 2013, ktorým neformálne vybavilo podnet žalobcov na preskúmanie rozhodnutia
mimo odvolacieho konania. Žalovaný zdôraznil, že v intenciách § 59 ods. 1 správneho poriadku je

povinnosťou odvolacieho orgánu urobiť nápravu, t. j. prvostupňové konanie doplniť a zistené vady
odstrániť. Je teda v právomoci odvolacieho orgánu prvostupňové rozhodnutie zmeniť, pričom môže ísť
o čiastočnú zmenu, ale aj o úplnú zmenu, pričom v takom prípade odvolací orgán svojím rozhodnutím
prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu nahradí svojím. Odvolací orgán pritom môže zmeniť nielen
výrokovú časť ale aj odôvodnenie, pričom voči rozhodnutiu odvolacieho orgánu už nie je možné podaťodvolanie, keďže v takom prípade ide o rozhodnutie v inštančnom poradí konečné. Žalovaný opakovane
zdôraznil, že Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky konštatovalo,
že konanie a rozhodovanie žalovaného v odvolacom konaní nebolo v rozpore so zákonom, že

prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný (ako odvolací orgán) postupovali v predmetnom
vyvlastňovacom konaní v súlade so zákonom, keď na základe výsledkov konania vyhodnotili,
že v danom konkrétnom prípade boli splnené zákonné podmienky pre vyvlastnenie. Žalovaný ďalej vo
svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že dôvodom nerozšírenia vyvlastnenia na ďalšie nehnuteľnosti bolo
zistenie, že doterajší prístup žalobcov k rodinnému domu s. č. XXX . na K. parcele č. XXX

a prístup k pozemku K. parcela č. XXX/X ostáva zachovaný a zabezpečený z miestnej komunikácie,
tento nie je obmedzený výstavbou, ktorá je účelom vyvlastnenia a neprichádzajú do
úvahy ani neprimerané ťažkosti pri užívaní zostávajúcich pozemkov a stavby. Žalovaný sa
nestotožnil s námietkou žalobcov, že rozhodnutie žalovaného vykazuje zmätočnosť na základe toho, že
z rozhodnutia žalovaného nie je jasné a zrozumiteľné, o aký bod III. sa doplnilo rozhodnutie správneho
orgánu I. stupňa. K vysvetleniu svojho postupu (prečo dopĺňal bod III.) žalovaný uviedol, že pod bodom

I. je uvedená tá časť, ktorá sa týka samotného vyvlastnenia, bod II. pojednáva o samotných námietkach
účastníkov vyvlastňovacieho konania, ktoré si títo uplatnili. Z hľadiska logiky potom žalovaný doplnil
výrok prvostupňového rozhodnutia o bod III.

Účastník konania Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho
vyžiadal, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K námietkam žalobcov uviedol, že tvrdenia

žalobcov o tom, žeby kvalita života ich invalidnej dcéry v nehnuteľnosti s oklieštenou záhradou a
hlukom zo železníc bola narušená považuje za neopodstatnené. Pripustil, že po vyvlastnení sa síce
pozemok, ktorý je záhradou, zmenšil, avšak nie do takej miery, aby zmenšenie záhrady spôsobilo
zníženie kvality života v nehnuteľnosti s oklieštenou záhradou. Ako totiž vyplýva zo zápisu v katastri
nehnuteľností, pozemok K. parcela č. XXX, na ktorom je postavený rodinný dom a pozemok K. parcela

č. XXX/X (záhrada) o rozšírenie vyvlastnenia, ktorých žalobcovia žiadali, majú spolu XXX m2. ŽSR ako
účastník konania ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že tvrdenie žalobcov o hluku zo železnice nie je
vecne správne, nakoľko modernizáciou železničnej trate dôjde práve k zníženiu hluku a aj k zníženiu
vibrácií, čo nakoniec vyplýva aj zo znaleckých posudkov. Za nedôvodnú námietku považuje ŽSR
taktiež námietku žalobcov ohľadne nevyhodnotenia a neodôvodnenia, prečo správne orgány nevyhoveli

žiadosti žalobcov o rozšírenie vyvlastnenia. Na rozdiel od žalobcov, ŽSR ako účastník konania je toho
názoru, že prvostupňový správny orgán sa vo svojom rozhodnutí všetkými námietkami a žiadosťami,
ktoré žalobcovia v priebehu správneho konania predložili, riadne zaoberal a s týmito sa náležitým
spôsobom aj vysporiadal. Zdôraznil, že vo vyvlastňovacom konaní sa uskutočnilo celkom päť
ústnychpojednávaní,naktorýchžalobcoviauplatnilisvojenámietkyapožiadavky,tietonámietkysprávny

orgán riadne spísal do zápisníc, ktoré žalobcovia riadne podpísali. Z prvostupňového rozhodnutia je
zrejmé, že k rozšíreniu vyvlastnenia správny orgán nepristúpil z toho dôvodu, že vyvlastnením
K. parcely č. XXX/X a XXX v k.ú. B. nedôjde k obmedzeniu užívania a k znemožneniu prístupu k
ostatným nehnuteľnostiam evidovaných na LV č. XX, a že žalobcovia bez akýchkoľvek ťažkostí môžu aj
po vyvlastnení pozemky na LV č. XX užívať v doteraz užívanej miere a spôsobe. Nedostatok

rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý spočíva v absencii výroku o nevyhovení žiadosti
žalobcov o rozšírenie vyvlastnenia, odstránil žalovaný ako odvolací správny orgán, ktorý prvostupňové
rozhodnutie zmenil tak, že samotný výrok o zamietnutí žiadosti doplnil. ŽSR ako účastník konania
sa taktiež vyjadril aj k námietke žalobcov ohľadne nepreskúmateľnosti výrokov č. 3 a 4 s tým, že je toho
názoru, že predmetné časti výroku sú formulované dostatočne na to, aby aj žalobcom bolo zrejmé, čo je

predmetom vyvlastnenia, nakoľko na predmetných pozemkoch sa nachádza len jedno oplotenie, a len
jeden zavlažovací systém. ŽSR považuje taktiež za nedôvodnú námietku žalobcov ohľadne zmätočnosti
napadnutéhorozhodnutia,keďpodľatvrdeniažalobcovniejejasné azrozumiteľné,oakýbod
III. sa doplnilo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. ŽSR je toho názoru, že žalovaný správny
orgánsprávnepostupoval,keďrozhodnutieprvostupňovéhosprávnehoorgánudoplnilosamostatnýbod

III., ktorým správny orgán rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobcov o rozšírenie predmetu vyvlastnenia.
Táto časť rozhodnutia je samostatným výrokom odlišným od výroku o vyvlastnení, ktorý je uvedený pod
bodom I. Nakoľko časť rozhodnutia obsahujúce námietky účastníkov konania a
uplatnených vo vyvlastňovacom konaní je v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu označená
ako bod II. žalovaný správny orgán postupoval správne a vhodne, keď samostatný výrok o zamietnutí

žiadosti žalobcov označil ako samostatný bod III.Na vyjadrenia žalovaného ako aj účastníka ŽSR reagovali žalobcovia opätovným vyjadrením zo dňa
19. novembra 2013, v ktorom vyjadrení v podstate zopakovali skutočnosti, ktoré sú obsiahnuté v
samotnej správnej žalobe. V závere vyjadrenia žalobcovia poukázali na rozdielny prístup pri výkupe

nehnuteľností, keď napr. v katastrálnom území G. v meste A., boli vykúpené od vlastníkov
nehnuteľností dotknutých výstavbou železnice nehnuteľnosti v celosti (nie teda len časti pozemkov ako
v prípade žalobcov), a to bez zbytočných obštrukcií a za ceny určené podľa
aktuálnych znaleckých posudkov.

Na pojednávaní vypočutí žalobcovia k veci uviedli, že rodinný dom je domom rodičovským, pozostáva

z dvoch samostatných X-izbových bytových jednotiek. Približne v roku 1999 sa rozhodli
zrekonštruovať tento dom, aby si vytvorili pre seba i pre ich chorú a invalidnú dcéru pokojné bývanie,
pričom z banky si museli za týmto účelom čerpať úver. Keďže dcéra žalobcov je vážne chorá, nemôže
chodiť sama von, voľný čas môže tráviť len v záhrade. Taktiež je nemysliteľné, aby dcéra žalobcov
bývala v bytovom dome, nakoľko potrebuje pokoj a kľud, ktorý jej zabezpečí len bývanie v rodinnom
dome. Žalobcovia vo výpovedi zdôraznili, že sa nebránia modernizácii železnice a domáhajú

sa len toho, aby boli rešpektované ich práva. Poukázali na to, že počas správneho konania žiadali, aby
boli vykonané merania na statiku a vibrácie, pričom im bolo vyhovené len ohľadne merania vibrácií. Už
v súčasnej dobe, potom ako sa začala rekonštrukcia, sa totiž objavili na ich rodinnom dome v dôsledku
otrasov spôsobených prácou ťažkých mechanizmov praskliny. V dôsledku zvýšenia frekvencie
vlakov je v rodinnom dome žalobcov zvýšená hlučnosť a otrasy, ktoré dosahujú takú intenzitu, že

nie je možné v kľude pozerať televízor, na stole sa trasu poháre a dokonca je počuť, že padá omietka. V
minulosti, teda pred rekonštrukciou železničnej trate takéto problémy žalobcovia nepociťovali. Ako ďalej
uviedližalobcovia,ichnehnuteľnostisanachádzajúvochrannompásmeželeznice,keďtohočasusatrať
nachádza od ich nehnuteľnosti vo vzdialenosti približne 33 metrov, a podľa nového zamerania by mala
byť železnica vzdialená už len 22 metrov. Pokiaľ ide o proces vyvlastnenia, žalobcovia poukázali ďalej

na tú skutočnosť, že susedné domy aj s pozemkami boli vyvlastnené v celosti. Rodinný dom žalobcov
je z pohľadu od železničnej trate v poradí štvrtým domom, pričom prvé dva rodinné domy boli aj s
pozemkami v celosti vyvlastnené a v poradí tretí rodinný dom od železnice, t. j. dom bezprostredného
suseda žalobcov by bol taktiež vyvlastnený v celosti, ak by s tým sused ako vlastník nehnuteľností
súhlasil, nakoľko takúto ponuku dostal. V závere výpovede žalobcovia uviedli, že z

kópie katastrálnej mapy sa môže javiť, že po vyvlastnení zostane žalobcom dostatok
pozemku, čo však v skutočnosti nie je pravdou, nakoľko na tvári miesta, t.j. v teréne - pri obhliadke, ktorú
správne orgány nevykonali by bolo možné jednoznačne overiť, že zásah do pozemku je značný. Navyše,
ako dodali žalobcovia, po vytvorení protihlukovej bariéry zostane záhrada žalobcov úplne zatienená.
Zo všetkých uvedených dôvodov žiadali žalobcovia v správnom konaní, aby sa pristúpilo k rozšíreniu

vyvlastnenia, pričom pokiaľ by žalovaný pristúpil k rozšírenie vyvlastnenia, žalobcovia sú pripravení
postaviť si nový rodinný dom, a to najmä s ohľadom na zdravotný stav ich chorej dcéry, ktorej zdravotný
stav si to vyžaduje.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods.
1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi

žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že
žalobe žalobcov je potrebné priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. G. XXXX-XXX/XXX-X/Ju
zo dňa 12. apríla 2013, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil prvostupňové
rozhodnutie L. A. zo dňa 29. novembra 2012, č. P. XXX/XXXXX/XXXX/XXX-Km

tak, že výrok prvostupňového rozhodnutia doplnil o bod III. v znení: „Žiadosť účastníkov konania o
rozšírenie predmetu vyvlastnenia podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona sa zamieta“, pričom ostatné
časti výroku prvostupňového rozhodnutia (výroky pod bodmi I. a II.) zostali bez zmeny, čo znamená, že
na účel podľa § 108 ods. 2 písm. l) stavebného zákona bol vo verejnom záujme (výstavba železničnej
trate a infraštruktúry líniovej stavby „Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad

Váhom - Púchov pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod.“) za peňažnú náhradu 11.828,90 euro vyvlastnený
pozemok v podielovom spoluvlastníctve žalobcov zapísaný v LV č. XX pre k.ú. B. ako
K. parcela č. XXX/X záhrady o výmere XXX m2, K. parcela č. XXX záhrady o výmere XXX m2, vrátane
oplotenia na pozemkoch K. parc. č. XXX, XXX/X, XXX/X a zavlažovacieho systému na pozemkoch K.parc. č. XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX (výrok pod bodom I. prvostupňového rozhodnutia) a bolo
rozhodnuté o námietkach a pripomienkach žalobcov (výrok pod bodom II. prvostupňového rozhodnutia).

Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva tento skutkový a právny

stav:

Vo veci vyvlastnenia pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalobcov zapísaných v LV č. XX pre
k.ú. B. ako K. parcela č. XXX/X záhrady o výmere XXX m2, K. parcela č. XXX záhrady o výmere
XXX m2, vrátane oplotenia na pozemkoch K. parc. č. XXX, XXX/X, XXX/X a zavlažovacieho systému
na pozemkoch K. parc. č. XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX z dôvodu výstavby železničnej trate a
infraštruktúrylíniovejstavby„ModernizáciaželezničnejtrateNovéMestonadVáhom-Púchovpretraťovú

rýchlosť do 160 km/hod.“ už bolo vo veci rozhodované, a to rozhodnutím Mesta Trenčín
zo dňa 27. júla 2011, č. XXXXX/XXXXX/XXXX-St, ktoré bolo na odvolanie žalobcov
zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 7. novembra 2011, č. B.-XXXX/XXX-XXXX-X/Ta, ktorým bolo
prvostupňovému orgánu uložené v novom prejednaní overiť aktuálnosť podkladov, nariadiť v zákonnom
predstihu podľa § 113 ods. 1 stavebného zákona ústne pojednávanie s upozorneniami v zmysle §

113 ods. 3 a 4 stavebného zákona, pričom všetkým účastníkom konania prvostupňový správny orgán
umožní vyjadriť sa k podkladom a spôsobu ich zistenia, s tým, že po vyhodnotení všetkých podkladov
prvostupňovýorgánnanovovsúladesozákonnýmiúpravamirozhodne onávrhu,apokiaľbudúvlastníci
pozemkov a stavieb (žalobcovia) trvať na žiadosti o rozšírenie vyvlastnenia podľa § 110
ods. 3 stavebného zákona, prvostupňový orgán rozhodne v novom rozhodnutí aj o tejto ich žiadosti.

Mesto Trenčín opätovne, svojím v poradí druhým rozhodnutím č. P. XXX/XXXXX/XXXX/XXX-Km zo
dňa 29.11.2012, o návrhu navrhovateľa Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, IČO:
31 364 501, na vyvlastnenie vo verejnom záujme na účel podľa § 108 ods. 2 písm. l) stavebného
zákona (výstavba železničnej trate a infraštruktúry líniovej stavby „Modernizácia
železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod.“) vyvlastnilo

za peňažnú náhradu 11.828,90 euro pozemky v podielovom spoluvlastníctve žalobcov zapísané v LV
č. XX pre k.ú. B. ako K. parcela č. XXX/X záhrady o výmere XXX m2, K. parcela č. XXX záhrady o
výmere XXX m2, vrátane oplotenia na pozemkoch K. parc. č. XXX, XXX/X, XXX/X a zavlažovacieho
systému na pozemkoch K. parc. č. XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX, rozhodlo o početných námietkach
a pripomienkach žalobcov, avšak výrok, ktorým by bolo rozhodnuté o žiadosti žalobcov o rozšírenie

predmetu vyvlastnenia podľa § 110 ods. 3 staveného zákona v prvostupňovom rozhodnutí absentuje.
Napriek uvedenej absencii výroku sa prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia
zaoberal žiadosťou žalobcov o rozšírenie vyvlastnenia, pričom ich žiadosť nepovažoval za dôvodnú,
nakoľko ako prvostupňový správny orgán výslovne vo svojom rozhodnutí uviedol, cit: „Správny orgán
má preukázané, že vyvlastnením parcely K. č. XXX/X a XXX v k.ú. B. nedôjde k obmedzeniu užívania,

resp. k znemožneniu prístupu k ostatným nehnuteľnostiam evidovaných na LV č. XX. ... Vlastník
týchto pozemkov bez akýchkoľvek ťažkostí môže aj po prechode vlastníckeho práva ich užívať v
doteraz užívanej miere a spôsobe. Naviac predmet vyvlastnenia nie je využívaný za účelom prístupu k
ostatným pozemkom ako aj stavbe na nich umiestnené. ... Z výsledkov zistených meraní je zrejmé, že
súčasný stav technickej seizmicity pred modernizáciou železničnej trate pri bežnom využívaní vykazuje

prekročenie maximálnych hodnôt rýchlosti kmitania na stavbe v spoluvlastníctve žalobcov. ... Naopak v
zmysle predloženého posúdenia zrýchlenia vibrácií súčasný stav technickej seizmicity po modernizácii
železničnejtrateprijejvyužívanívykazujedodržaniemaximálnychhodnôtrýchlostikmitaniaprimeracom
bode v Potvoriciach. ... Správny orgán má preukázané, že doteraz predložené podklady sú dostatočné,
a vykonanie obhliadky nepovažuje za potrebné k vydaniu rozhodnutia“.

Proti vyššie uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 29.11.2012 podali žalobcovia dňa
27.12.2012 odvolanie s tým, že nesúhlasia s odôvodnením stavebného úradu o zamietnutí námietok
a pripomienok uplatnených v konaní o vyvlastnení. Svoje odvolanie doplnila žalobkyňa 2/ podaním zo
dňa 25.01.2013, v ktorom namietala i skutočnosti, ktoré nie sú obsiahnuté v správnej žalobe, a teda nie
sú ani predmetom súdneho prieskumu, z ktorého dôvodu sa tunajší súd nimi ani bližšie nezaoberal a

tieto ani nepopisoval. Okrem týchto - v súdenej veci irelevantných námietok, bola zo stany žalobkyne 2/
opätovne vznesená námietka rozšírenia vyvlastnenia, keď žalobkyňa 2/ v doplnení odvolania výslovneuviedla, cit.: „ ... s vyvlastnením by sme súhlasili, ak by došlo k vyvlastneniu všetkých nehnuteľností
uvedených na liste vlastníctva č. XX za primeranú cenu“.

O odvolaniach žalobcov rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že podľa

§ 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil prvostupňové rozhodnutie Mesta Trenčín zo dňa 29.
novembra 2012, č. P. XXX/XXXXX/XXXX/XXX-Km tak, že výrok prvostupňového rozhodnutia doplnil o
bod III. v znení: „Žiadosť účastníkov konania o rozšírenie predmetu vyvlastnenia podľa § 110 ods. 3
stavebného zákona sa zamieta“, pričom ostatné časti výroku prvostupňového rozhodnutia (výroky pod
bodmi I. a II.) zostali bez zmeny, čo znamená, že na účel podľa § 108 ods. 2 písm. l) stavebného

zákona bol vo verejnom záujme (výstavba železničnej trate a infraštruktúry líniovej stavby „Modernizácia
železničnej trate Nové Mesto nad Váhom-Púchov pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod.“) za peňažnú
náhradu 11.828,90 euro vyvlastnený pozemok v podielovom spoluvlastníctve žalobcov zapísaný v LV
č. XX pre k.ú. B. ako K. parcela č. XXX/X záhrady o výmere XXX m2, K. parcela č.
XXX záhrady o výmere XXX m2, vrátane oplotenia na pozemkoch K. parc. č. XXX, XXX/X, XXX/X a
zavlažovacieho systému na pozemkoch K. parc. č. XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX (výrok pod bodom

I. prvostupňového rozhodnutia) a bolo rozhodnuté o námietkach a pripomienkach žalobcov (výrok pod
bodomII.prvostupňovéhorozhodnutia).Zodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiajezrejmé,žežalovaný
vo vzťahu k žiadosti žalobcov o rozšírenie vyvlastnenia podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona ustálil,
že doterajší prístup žalobcov k ich rodinnému domu s.č. XXX na K. parcele č. XXX a k pozemku K.
parcele č. XXX/X ostáva i po vyvlastnení zachovaný a zabezpečený z miestnej

komunikácie, tento nie je obmedzený výstavbou, ktorá je účelom vyvlastnenia, a preto neprichádzajú
do úvahy ani neprimerané ťažkosti pri užívaní zostávajúcich pozemkov a stavby, pre ktoré by správny
orgán bol oprávnený rozšíriť predmet vyvlastnenia oproti návrhu navrhovateľa. Žalovaný vo
svojom rozhodnutí dodal, že pre formálnu úplnosť bolo potrebné zo strany odvolacieho orgánu doplniť
do výroku prvostupňového rozhodnutia výrok o zamietnutí žiadosti žalobcov o rozšírenie

predmetu vyvlastnenia podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona.

Dňa 12. júla 2013 podali žalobcovia podnet na preskúmanie rozhodnutia žalovaného mimo odvolacieho
konania,pričomMinisterstvodopravy,výstavbyaregionálnehorozvojaSlovenskejrepublikyoznámením
zo dňa 9. júla 2013 upovedomilo žalobcov, že žalovaný ako i prvostupňový správny orgán (stavebný
úrad) postupovali v predmetnom vyvlastňovacom konaní v súlade so zákonom, keď na základe

výsledkov konania vyhodnotili, že v danom konkrétnom prípade boli splnené zákonné podmienky pre
vyvlastnenie. Ministerstvo sa stotožnilo s právnym názorom stavebného úradu a žalovaného,
t. j. stotožnilo sa s opisom právnych skutočností a s ich subsumpciou pod príslušné ustanovenia
právnych predpisov tak, ako je to vyjadrené v odôvodneniach citovaných rozhodnutí stavebného úradu
a žalovaného. Vzhľadom na uvedené, so zreteľom na okolnosti, že právoplatné rozhodnutie možno

zrušiť len pre nezákonnosť, ministerstvo po vyhodnotení dôvodov podnetu, preskúmaní spisového
materiálu a porovnaní právoplatného rozhodnutia žalovaného so všeobecne záväznými právnymi
predpismiskonštatovalo,ženemohlovyhovieťpodnetužalobcovnazrušenieprávoplatnéhorozhodnutia
žalovaného, a preto toto rozhodnutie ponechalo v platnosti.

KrajskýsúdvTrenčínesapodrobneoboznámilzozistenýmskutkovýmaprávnymstavomajednoznačne

dospel k záveru, že správnej žalobe žalobcov je potrebné priznať úspech, keď tunajší krajský súd
sa stotožnil s názorom žalobcov, že žalovaný ani správny orgán I. stupňa sa nezaoberali dôsledne
žiadosťou žalobcov o rozšírenie vyvlastnenia (§ 110 ods. 3 stavebného zákona), na prijatie záveru
o zamietnutí ich žiadosti si správne orgány nezaobstarali všetky dostupné a potrebné podklady pre
rozhodnutie a svoje zamietavé stanovisko ani náležitým spôsobom nezdôvodnili.

Pokiaľ ide o skutkovú stránku veci, Krajský súd v Trenčíne aspoň v stručnosti uvádza, že z listu
vlastníctva č. XX pre k.ú. B. vyplýva, že žalobcovia sú rovnodielnymi podielovými spoluvlastníkmi (každý
v 1) rodinného domu s.č. XXX na K. parc. č. XXX a pozemkov K. parc. č. XXX zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2, K. parc. č. XXX/X záhrady o výmere XXX m2, pričom
pred vyvlastnením boli žalobcovia podielovými vlastníkmi aj pozemkov K. parc. č. XXX/X záhrady o

výmere XXX mX a K. parc. č. XXX záhrady o výmere XXX m2. Rozhodnutím Mesta Trenčína zo dňa
24. novembra 2005, č. P.-XXX/XXXX-XXX/Pk bolo podľa § 39 a § 41 stavebného zákona vydanérozhodnutie o umiestnení stavby „ŽSR - modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad
Váhom - Púchov, pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod.“, na pozemkoch v k.ú. S., W., S., I., G., A.,
B., G., R.. V súvislosti s modernizáciou železničnej trate, žalobcovia hneď od počiatku žiadali, aby ich

nehnuteľnosti boli v celosti odkúpené (neskôr žiadali v úplnej zhode, aby v celosti boli ich nehnuteľnosti
vyvlastnené, t.j. aby sa rozšírilo vyvlastnenie v zmysle ust. § 110 ods. 3 stavebného zákona). Uvedené
vyplýva jednak z korešpondencie, a to z listu zo dňa 25. februára 2008 označeným ako „návrh na
odkúpenie nehnuteľnosti“ adresovaným spoločnosti Geodet Real s.r.o. v ktorom žiadal žalobca 1/ o
vyvlastnenie (odkúpenie) všetkých nehnuteľností, ako aj z listu zo dňa 13. októbra 2009 označeným ako

„modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov pre traťovú rýchlosti do
160 km/h, III. etapa“ adresovaným spoločnosti Reming Consult, a.s. (splnomocnencovi ŽSR), v ktorom
žalobca 1/ opakovane požiadal o vyvlastnenie (odkúpenie) jeho nehnuteľností ako celku. Vôľa
žalobcov predať, resp. vyvlastniť ich nehnuteľnosti v celosti je zrejmá i z ústnych pojednávaní,
na ktorých bol prerokovávaný návrh na vyvlastnenie, a to konkrétne na ústnych pojednávaniach v
dňoch 1.marec2010a4.január2011apozrušeníprvostupňovéhorozhodnutianáslednevdňoch

19.apríl2012a29.máj2012,kdenavšetkýchústnychpojednávaniachžalobcoviajednoznačnežiadalio
rozšírenie vyvlastnenia na všetky ich nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XX, k.ú. B.. V súvislosti
s touto modernizáciou železničnej trate bol následne oceňovaný majetok žalobcov, ktorý mal byť najskôr
predmetom odkúpenia, ale keďže v súdenej veci nedošlo ku vzájomnému konsenzu, stal sa predmetom
vyvlastnenia, keď samotné vyvlastňovacie konanie začalo na základe oznámenia Mesta Trenčín zo dňa

02.02.2010 č. P. XXXX/XXXX-XXX/St o začatí vyvlastňovacieho konania. Výška spoločenskej hodnoty
drevín na pozemkoch žalobcov bola určená znaleckým posudkom zo dňa 16. februára 2009, č.
2/2009 I.. S. L., znalkyne v odbore poľnohospodárstvo - záhradníctvo sumou 3.802,18 euro. Znaleckým
posudkom č. XX/XXXX zo dňa 4. novembra 2009 znaleckej organizácie Real-audit, s.r.o., ktorého
aktuálnosť potvrdila totožná znalecká organizácia znaleckým úkonom č. 10/2012 zo dňa 10. októbra

2012 bola stanovená všeobecná hodnota oplotenia sumou 969,84 euro, zavlažovacieho systému sumou
1.237,80 euro, K. parc. č. XXX/X sumou 3.059,68 euro, K. parc. č. XXX sumou 3.265,62 euro. Z
odborného posúdenia zo dňa 1. marca 2010 vypracovaného realitnou kanceláriou ZIGO, s.r.o. vyplýva,
ženazákladeprehliadkyvykonanejdňa27.februára2010bolaurčenáhodnotazáhradyžalobcovsumou
80 euro/m2, pričom v prípade oddelenia záhrady od rodinného domu, rodinný dom stratí na hodnote a v

budúcnosti bude tento rodinný dom ťažko predajný. Zo znaleckého posudku č. 19/2010 zo dňa 11. marca
2010 I.. N. M., znalca v odbore stavebníctvo bolo dokonca zistené, že všeobecná hodnota pozemkov
K. parcela č. XXX/X, XXX, v k.ú. B. je stanovená vo výške 12.000 euro, čo bol podstatný rozdiel oproti
cene stanovenej znaleckým posudkom znaleckej organizácie Real-audit (12.000 € : 6.325,30 €). Z
dôvodu takejto výraznej odchýlky vypracovala Žilinská Univerzita, Ústav súdneho inžinierstva odborné

vyjadrenie č. 192/2010 zo dňa 10. októbra 2010, vrátane jeho doplnenia č. 1 zo dňa 9. novembra 2010
a potvrdenia zo dňa 12. apríla 2012, a týmto odborným vyjadrením bola stanovená všeobecná hodnota
K. parc. č. XXX/X sumou 4.654 euro a K. parc. č. XXX sumou 4.967,25 euro. Na posúdenie seizmicity a
statiky boli vykonané v súdenej veci merania, pričom meraním technickej seizmicity vykonaným I.. T. F.,
K.., autorizovaným stavebným inžinierom (Klub ZPS vo vibroakustike, s.r.o.) v priebehu mesiaca júl 2009

bolo zistené, že po modernizácii železničnej trate možno predpokladať, že stav technickej seizmicity v
posudzovanom úseku na G. bude vykazovať dodržanie maximálnych hodnôt rýchlosti kmitania v smere
„z“. Zo statického posudku I.. D. L. L., U., autorizovaného stavebného inžiniera z marca
2010 naopak vyplýva, že na základe obhliadky domu žalobcov boli zistené poruchy stien hlavne v
horizontálnom smere aj vo smere vertikálnom. Tieto trhliny sú pravdepodobne spôsobené dynamickými

účinkami, ktoré sú vyvolané prejazdom vlakov. Trhliny narúšajú homogénnosť stavby (ako aj estetiku),
preto je potrebné z dlhodobého hľadiská pre statickú únosnosť stavby zabrániť ďalšiemu nepriaznivému
vplyvu dynamických účinkov na stavbu. Stavbu je nutné naďalej monitorovať. Pokiaľ ide o vykupovanie
nehnuteľností, príp. ich zámenu v súvislosti s modernizáciou železničnej trate, v obdobných prípadoch
ako je prípad žalobcov sa pristúpilo buď k vyvlastneniu nehnuteľností alebo k ich zámene v celosti, o

čom svedčí napr. uznesenia Mestského zastupiteľstva Trenčín č. XXX zo dňa 27. mája 2010, z ktorého
je zrejmé, že mestské zastupiteľstvo v súvislosti s prípravou a realizáciou stavby „ŽSR - modernizácia
železničnejtrateNovéMestonadVáhom-Púchov,pretraťovúrýchlosťdo160km/hod.“schválilozmluvu
o uzavretí budúcej zámennej zmluvy č. XX/XXXX medzi Mestom Trenčín a L. R. a jeho manželkou
L., predmetom ktorej zmluvy boli všetky nehnuteľnosti týchto vlastníkov, a to rodinný dom s. č. XXX

a pozemky K. parc. č. XXX/X, XXX/X, k.ú. B.. Z katastrálnej mapy je zrejmé, že ide o
nehnuteľnosti v bezprostrednom susedstve žalobcov.Z pohľadu právnej stránky veci Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že je potrebné mať na pamäti, že
podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy

fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Zakotvená zásada
zákonnosti vyjadruje požiadavku, aby správne orgány v konaní pri vydávaní rozhodnutia zachovali
procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne, ktoré sa vzťahujú na prejednávanú vec.

Podľa § 114 ods. 2 písm. a), b), c) a d) stavebného zákona, rozhodnutie o vyvlastnení okrem náležitostí
ustanovených osobitným predpisom (ktorým je správny poriadok) určuje najmä a) predmet, rozsah a

účel vyvlastnenia, b) náhradu za vyvlastnenie a spôsob jej úhrady, c) lehotu, do ktorej sa musí začať s
užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnili, d) podmienky na podanie žiadosti o zrušenie
rozhodnutia o vyvlastnení.

Ustanovenie § 114 ods. 2 stavebného zákona priamo odkazuje na správny poriadok, je teda zrejmé, že
rozhodnutie o vyvlastnení musí okrem iných obsahovať i všeobecné náležitosti rozhodnutia podľa § 46
a § 47 správneho poriadku.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom

rozsahu.

Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti
nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny
orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 110 ods. 3 veta posledná stavebného zákona, ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo

iba k časti pozemku, alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník, alebo iný
oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku, alebo obmedzené právo k pozemku alebo
stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa
vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada.

Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že odôvodnenie správneho rozhodnutia musí smerovať ku

konkrétnym okolnostiam zisteným v jednotlivom prípade. Nemožno za súladné s § 47 ods. 3 správneho
poriadku v nadväznosti na § 110 ods. 3 stavebného zákona považovať odôvodnenie obsahujúce len
všeobecné konštatácie, že vyvlastnením časti pozemku nedôjde k obmedzeniu užívania (t.j. že sa môžu
užívať v doteraz užívanej miere a spôsobe), ani k znemožneniu prístupu k zostávajúcim
nehnuteľnostiam a že po modernizácii železničnej trate nedôjde k prekročeniu maximálnych hodnôt

rýchlosti kmitania na stavbe žalobcov. Záver správnych orgánov oboch stupňov, že žalobcovia i po
vyvlastnení časti ich pozemku budú môcť zvyšnú časť svojej nehnuteľnosti užívať v doteraz užívanej
miere a spôsobe tak nie je žiadnym spôsobom zdôvodnený, keď správne orgány neuviedli žiadnu
konkrétnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala takýto záver, a navyše takýto záver je v priamom rozpore
minimálne s faktom, že žalobcom sa zmenšila záhrada o XXX m2. Súd zdôrazňuje, že takýto záver

nemôže byť prijatý len na základe zistenia, že žalobcom je i po vyvlastnení časti pozemku zachovanýprístup k ich nehnuteľnosti. Kvalitu a hodnotu užívania pozemku a rodinného domu, ktorý na tomto
pozemku stojí nemožno obmedziť len na tú skutočnosť, že k týmto nehnuteľnostiam majú ich
vlastníci zabezpečený prístup. Naopak, už len zo samotnej skutočnosti, že v dôsledku

vyvlastnenia sa žalobcom zmenšila záhrada o XXX m2 je očividné, že svoju nehnuteľnosť nebudú môcť
žalobcovia užívať v doteraz užívanej miere a spôsobe. Ak správne orgány oboch stupňov vo svojich
rozhodnutiach uviedli presný opak (t.j. že nehnuteľnosti žalobcov sa môžu i po čiastočnom vyvlastnení
užívať v doteraz užívanej miere a spôsobe), uvedené tvrdenie je v príkrom rozpore so skutočnosťou
a na takýto záver nemali správne orgány žiaden relevantný podklad. Na zamietnutie žiadosti žalobcov

o rozšírenie vyvlastnenia taktiež nemôžu bez ďalšieho postačovať ani výsledky meraní, podľa ktorých
technická seizmicita po modernizácii železničnej trate bude vykazovať dodržanie maximálnych hodnôt
rýchlosti kmitania. Pri ustálení záveru o využiteľnosť, príp. nevyužiteľnosti dotknutých
nehnuteľností totiž musia správne orgány v konkrétnom prípade zohľadniť všetky skutočnosti, ktoré z
celkového hľadiska ovplyvňujú kvalitu bývania žalobcov a ktoré boli vyvolané modernizáciou trate, t.j.
komplexne dajú obraz o tom, či po vyvlastnení časti pozemku žalobcov možno od žalobcov

spravodlivo požadovať, aby zvyšnú časť nevyvlastnených nehnuteľností naďalej užívali. Vychádzajúc
z uvedeného je Krajský súd v Trenčíne jednoznačne toho právneho názoru, že správne orgány
oboch stupňov nielenže vo svojich rozhodnutiach k otázke využiteľnosti ostatných častí dotknutých
(nevyvlastnených) pozemkov a rodinného domu náležitým spôsobom nezdôvodnili svoje závery, čím
zaťažili konanie vadou nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ale taktiež ani dostatočne nezistili skutkový stav

potrebný na posúdenie tejto otázky. V tejto súvislosti pozornosti tunajšieho súdu neuniklo, že správny
orgán I. stupňa sa neriadil dôsledne pokynom žalovaného ako svojho odvolacieho orgánu, ktorý mu
v zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 7. novembra 2011, č. B.-XXXX/XXX-XXXX-X/Ta uložil, aby v novom
prejednaní sa náležite zaoberal a rozhodol o žiadosti žalobcov o rozšírenie vyvlastnenia podľa § 110 ods.
3 stavebného zákona a tento nedostatok v konečnom dôsledku neodstránil ani sám žalovaný v žalobou

napadnutom rozhodnutí, v ktorom žalovaný len formálne doplnil výrok, že žiadosť žalobcov o rozšírenie
vyvlastnenia sa zamieta. Bližšie sa žalovaný žiadosťou žalobcov o rozšírenie vyvlastnenia nezaoberal,
prvostupňové konanie žiadnym spôsobom nedoplnil, vadu nedostatočne zisteného skutkového stavu
a nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia neodstránil. Preto Krajskému súdu v Trenčíne
nezostávalo, ako rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť

a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. c) a d) O.s.p. (z dôvodu
nedostatočnezistenéhoskutkovéhostavuveciazdôvodunepreskúmateľnostiprenedostatokdôvodov).

Podľa§250jods.2písm.c)O.s.p.,súdzrušínapadnutérozhodnutiesprávnehoorgánuapodľaokolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie,akpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvmedziachžalobydospelkzáveru,

že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.

Podľa§250jods.2písm.d)O.s.p.,súdzrušínapadnutérozhodnutiesprávnehoorgánuapodľaokolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie,akpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvmedziachžalobydospelkzáveru,
že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Za použitia vyššie citovaných ustanovení § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. súd zrušil nielen napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ale i prvostupňové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude povinnosťou správnych
orgánov sa dôsledne zaoberať žiadosťou žalobcov o rozšírenie vyvlastnenia a preskúmať ďalšiu
využiteľnosť dotknutých nehnuteľností, za týmto účelom si zaobstarať všetky dostupné podklady,
vrátane obhliadky miesta dotknutého vyvlastnením. Následne správne orgány o žiadosti žalobcov

rozhodnú, svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnia, v prípade, že dospejú k záveru, že nie
sú splnené podmienky v zmysle ust. § 110 ods. 3 stavebného zákona na rozšírenie vyvlastnenia tento
svoje záver náležitým spôsobom zdôvodnia tak, aby odôvodnenie nezostalo len v rovine formálneho
konštatovania o využiteľnosti zostávajúcej (nevyvlastnenej) časti pozemku a rodinného domu.

Súd považuje za potrebné v súdenej veci v závere uviesť, že nebolo možné nechať bez

povšimnutia, že právo vlastniť majetok je Ústavou SR garantované právo (čl. 20). Preto zásah zo
strany štátu do takéhoto práva je potrebné chápať v širších súvislostiach. V súdenej veci, v dôsledkumodernizácie železničnej trate a zvýšenej frekvencie vlakov ako tvrdia žalobcovia, je v ich rodinnom
dome zvýšená hlučnosť do takej miery, že nie je možné sledovať televíziu, praskajú múry, padá omietka,
chvejú sa šálky na stole, starostlivosť žalobcov o ich vážne chorú dcéru, ktorá potrebuje celodenný

pokoj a kľud je znemožnená, pričom nehnuteľnosti v susedstve boli vyvlastnené v celosti, ale dôvod
odlišného postupu vo vzťahu k žalobcom im nebol žiadnym spôsobom vysvetlený.
Vzhľadom na tieto osobitosti konkrétneho prípadu je preto nutné, aby rozhodnutie správneho orgánu
nevykazovalo znaky arbitrárnosti a nebolo prejavom arogancie štátnej moci, ale naopak, aby bolo
čo najpresvedčivejšie, aby vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a aby závery

správneho orgánu boli náležitým spôsobom zdôvodnené.

Pokiaľ ide o zvyšné žalobné dôvody, s týmito sa Krajský súd v Trenčíne nestotožňuje. Vychádzajúc z
citácie ustanovenia § 59 ods. 1, 2 a 3 správneho poriadku je zrejmé, že odvolací orgán
môže nielen zmeniť prvostupňové rozhodnutie (pričom pod zmenou treba chápať i doplnenie výroku,
ako to urobil v súdenej veci žalovaný), ale môže i doterajšie konanie doplniť a zistené vady odstrániť,
pričom k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia sa pristupuje vtedy, pokiaľ je to vhodnejšie

najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani to, že rozhodnutie
odvolacieho orgánu je konečným rozhodnutím, voči ktorému nie je prípustné odvolanie, čo nakoniec
vyplýva i z odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia. Taktiež sa tunajší krajský súd nestotožnil
s námietkou nezrozumiteľnosti doplneného výroku pod bodom III. Výrok prvostupňového rozhodnutia
bol koncipovaný tak, že pod označením I. bol vymedzený výrok týkajúci sa predmetu vyvlastnenia,

pričom jednotlivé vyvlastňované veci boli špecifikované postupne v bodoch od 1. - 4. Pod
označením II. bol vymedzený výrok vzťahujúci sa na námietky a pripomienky účastníkov konania, a
tieto jednotlivé námietky boli vyšpecifikované v bodoch od 1. - 37. Pokiaľ žalovaný ako odvolací orgán
dopĺňalprvostupňovérozhodnutieoďalšívýrok,atovýrokvzťahujúcisanažiadosťžalobcovorozšírenie
vyvlastnenia, aj z pohľadu tunajšieho súdu sa javí logické, že nový doplnený výrok bude označený III.,

presne ako to v napadnutom rozhodnutí urobil žalovaný. Rovnako súd nemohol vyhodnotiť ako dôvodnú
námietku žalobcov, že oplotenie a zavlažovací systém nie je vo výroku dostatočne vyšpecifikovaný.
Oplotenie aj zavlažovací systém je v konkrétnom prípade spojený s pozemkom, a tento pozemok je
jednoznačne popísaný a určiteľný svojím parcelným číslom. Pokiaľ bolo teda oplotenie a zavlažovací
systém popísaný tak, že tieto sa nachádzajú na konkrétnych parcelách, ide o dostatočnú identifikáciu

veci v právnom slova zmysle, keď zároveň na týchto parcelách sa nenachádza iné oplotenie ani iný
zavlažovací systém.

Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti
žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

Základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach

podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je v zmysle ust. § 11 ods. 4 veta prvá vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. jedna šestina výpočtového základu, čo predstavuje v roku 2013 suma 130,16
euro a v roku 2014 suma 134 euro (na súdenú vec sa nevzťahuje veta druhá cit. ust. § 11 ods.
4, keďže nejde o žiadne z konaní tam uvedených). Žalobcovia boli v konaní úspešní, preto im súd podľa
cit. ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia za

2 úkony právnej služby po 130,16 € - prevzatie a prípravu právneho zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/
vyhl. č. 655/2004 Z.z.), podanie správnej žaloby (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 1 úkon
právnej služby po 134 € - účasť na pojednávaní (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.),
2 x 7,81 € a 1 x 8,04 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 20 % DPH 83,59 € (§ 18 ods. 3
vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Súd priznal žalobcom i náhradu iných trov, a to za zaplatený súdny poplatok vo

výške 70,- €. Úhrnom tak súd priznal žalobcom náhradu trov konania v celkovej výške 571,57 € (501,57
+ 70), ktoré v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. je
žalovaný povinný zaplatiť k rukám advokáta žalobcov.

Súd pri výpočte náhrady trov konania zohľadnil i ust. § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého
základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch, alebo

viacerých osôb. V prípade zastupovania dvoch osôb je však výška náhrady trov konania v konečnomdôsledku rovnaká ako pri zastupovaní jednej osoby nakoľko pre spoločný úkon pre dve osoby platí 2
x 0,5 (50 %), čo je 1.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. a v súlade s aplikačnou praxou súdov

priznáva súd úspešnému žalobcovi len trovy účelne vynaložené. Z tohto dôvodu súd žalobcom nepriznal
náhradu trov za úkony vykonané nie účelne (nazeranie do spisu na Krajskom súde v Trenčíne,
vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu žalovaného a účastníka ŽSR). Naštudovanie spisu a oboznámenie sa
s matériou súdenej veci je podmienkou, aby správna žaloba bola podaná na požadovanej úrovni a teda
k naštudovaniu veci samej je potrebné pristúpiť ešte pred podaním žaloby a táto činnosť

advokáta je zohľadnená v prvotnom úkone advokáta v zmysle § 13a ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004
Z.z. - „prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom“. Rovnako za neúčelný úkon
súd považuje zaslanie vyjadrenia žalobcov k vyjadreniu žalovaného a účastníka ŽSR, na ktorý úkon
nakoniec neboli žalobcovia zo strany súdu ani vyzvaný, pričom rozhodné skutočnosti mali byť popísané
už v samotnej správnej žalobe, a nie postupne dopĺňané následnými podaniami žalobcov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne,
cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak
je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.