Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. jún 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/562/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112230780
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8112230780.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Andrejom Lukáčom v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova
4, Bratislava, proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca pôvodnými žalobami doručenými Okresnému súdu Prešov dňa 27.9.2012 (vo veciach
sp. zn. 11C/245/2012, 11C/246/2012, 11C/248/2012, 11C/249/2012, 11C/250/2012, 11C/251/2012,

11C/255/2012, 11C/257/2012 a 11C/259/2012) sa domáhal od žalovanej zaplatenia náhrady majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy.

Uznesením č.k. 11C/245/2012-7 zo dňa 8.10.2012 Okresný súd Prešov predmetné veci spojil na
spoločné konanie v zmysle § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd v Prešove
uznesením č.k. 12NcC 37/2012-10 zo dňa 18.10.2012 rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu
Prešov z prejednávania a rozhodovania v tejto veci a vec bola prikázaná Okresnému súdu Humenné.

Žalobcažalobuodôvodniltým,žeOkresnýsúdPrešovvšpecifikovanýchexekučnýchveciachrozhodolo
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oneskorene po uplynutí zákonom stanovenej doby
v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom majetková
škoda predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového

vzťahuzaloženéhozozmluvyoúvere.Zároveňžalobcauplatnilnáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,
pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu podľa názoru žalobcu je
dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní

spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené
reálne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivom usporiadaní vzťahu a dosiahnutie
adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.Za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si žalobca uplatňuje vo výške 20% z uplatňovanej istiny s
príslušenstvom. Žalobca postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou
požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody. Žalovaná do podania žaloby na

žiadosť pozitívne nereagovala.

Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 11.3.2013 so žalobou nesúhlasila. Konštatovala, že podanie
žalobcu je potrebné vyhodnotiť za zmätočné. Žalobca uvádzal ako dôkazy odkaz na exekučný spis, v
skutočnosti prenáša dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno je na žalobcovi.

Žalovaná navrhla konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
uvádzajúc, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalovaná poukázala na to, že dňa 23.4.2012
jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na
skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli na súd doručené prvé žaloby vo veci je zrejmé, že žalobca ich
nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty v zmysle zákona, ale skôr. Preto ide o predčasne uplatnený
nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a

tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne.
Žalovaná poukázala na zákonné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to: existenciu nezákonného rozhodnutia, resp.
nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené

všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu uviedla:
- rozhodnutie o poverení exekútora po 15-dňovej lehote. Zo súdnej praxe je preukázané, že lehota
na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť
exekúcie,akexekučnýmtitulomjenotárskazápisnicaaleborozhodcovskýrozsudok.15-dňoválehotana
vydanie poverenia vyplývajúca zo zákona neplatí, ak ide o exekučný titul rozhodnutie rozhodcovského

súdu v zmysle znenia exekučného poriadku účinného od 1.6.2011, čo znamená, že akýkoľvek nárok
žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v
namietaných exekučných konaniach začatých po 1.6.2011, nemá oporu v zákone. Ak bola žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná po 1.6.2011 nárok je v tejto časti neopodstatnený.
Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo

skutkových okolností je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úpravu najmä vzhľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov spotrebiteľov.
- zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to po 15-dňovej lehote. Takýto
postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom, keď nesprávny úradný postup možno vymedziť
ako „porušenie pravidiel predpísaných normami pre postup štátnych orgánov pri ich činnosti, a to najmä

takej ktorá nevedie k vydaniu rozhodnutia“. Zo žalobcom prednesených skutkových okolností je zrejmé,
že nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ani nesprávnym
úradným postupom. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku s pohľadu režimu spotrebiteľských zmlúv.
-zamietnutiežiadostioudeleniepovereniapo15-dňovejlehote-žalovanápoukazujenaskutočnosť,žez

dikcie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie
rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď
súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Žalovaná taktiež uvádzala, že v daných prípadoch nebola
konštatovaná existencia prieťahu v konaní a to právoplatným rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské
práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým by Ústavný súd Slovenskej

republiky konštatoval, že sa porušuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalovaná k podanej žalobe uviedla, že ak k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo
dôjsť v období pred marcom 2009, poukázala na premlčanie nároku v zmysle § 19 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z., pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od

doručenia žiadosti o udelenie poverenia a pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu
15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko sa žalobca pred viac ako 3
rokmi dozvedel o škode. K uplatnenej škode uviedla, že žalobca by v konaní na preukázanie vzniku
a oprávnenosti nároku musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu, pričom žalobca vznik a výšku
škody nepreukázal. K uplatnenej nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal, že

konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením pre žalobcu. Uvedené zo žalobného
návrhu nevyplýva. Z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy, ani to,
že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi
spôsobenou škodou a nesprávnym nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom.Zároveň poukázala na aspekt dobrých mravov s prihliadnutím na poškodenú osobu, nakoľko nemožno
opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Uvedené
konania sa týkali uplatňovania rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov, pričom žalobca a

jeho praktiky pri vymáhaní pohľadávok sú v očiach verejnosti vnímané negatívne a boli aj predmetom
záujmu Európskej komisie. Zároveň aj súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľov a v konečnom
dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú ochranu práv spotrebiteľov. Činnosť
žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi a taktiež z dôvodu nepreukázania
splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle

zákona 514/2003 Z.z. žalovaná žalobu považuje za neopodstatnenú.

Pojednávania vo veci dňa 30.6.2014 sa nezúčastnil žalobca, právny zástupca žalobcu a žalovaná
napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie. Právny zástupca žalobcu mailovým
podaním doručeným súdu 30.6.2014 žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu kolízie pojednávaní na
Okresnom súde Martin a Okresným súdom Vranov nad Topľou. Súd dospel k názoru, že neboli

splnené podmienky pre odročenie pojednávania z dôvodu uvádzaného právnym zástupcom žalobcu,
v zmysle § 119 Občianskeho súdneho poriadku. Zástupca žalobcu napriek tomu, že predvolanie
na pojednávanie prevzal 23.6.2014, bez zbytočného odkladu neoznámil súdu dôvod na odročenie
pojednávania, nepredložil súdu doklad o predvolaní na pojednávanie vo veci prejednávanej pred
Okresným súdom Martin a Okresným súdom Vranov nad Topľou. Návrh na odročenie pojednávania

neobsahoval údaje vyplývajúce z ustanovenia § 119 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Taktiež je
potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca podal množstvo žalôb v obdobnej veci na súdoch v rámci Slovenskej
republiky, musel si byť vedomý skutočnosti, že budú vytyčované pojednávania na rôznych súdoch a teda
mal si pre tento prípad zabezpečiť substitúciu, túto žalobca nemal vylúčiť.

Žalovaná neúčasť na pojednávaní ospravedlnila podaním zo dňa 30.6.2014. V zmysle § 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu
a žalovanej.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadrením žalobcu k podanej

žalobe, písomným vyjadrením žalovanej, pripojenými spismi, prípadne ich kópiami Okresného súdu
Prešov: 4Er/274/2011, 17Er/853/2010, 27Er/914/2010, 27Er/313/2009, 15Er/59/2009, 15Er/79/2010,
28Er/247/2009, 18Er/667/2010, 2Er/1198/2009, 23Er/1051/2009, so znaleckým posudkom č.1/2014
Ekonomickej univerzity v Bratislave, registrovanom na OS Humenné pod Spr. 263/14, so znaleckým
posudkom doc. JUDr. PhDr. Miroslava Slašťana, PhD, č. 1/2013 registrovanom na OS Humenné pod.

Spr. 660/13 a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil
skutkový stav:

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. 11C/245/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného

konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnému Štefanovi Bikárovi na základe návrhu
súdneho exekútora evidovaného pod Ex 1160/2011. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu
Prešov sp. zn. 4Er/274/2011 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu -
Rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu dňa 10.2.2011. Okresný súd Prešov, uznesením zo dňa
3.3.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2.4.2011. Následne súd uznesením zo dňa 30.6.2011
exekúciu zastavil a náhradu trov exekučného konania účastníkom nepriznal. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.7.2011.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod

sp. zn. 11C/246/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnému Dušanovi Vargovi na základe návrhu
súdneho exekútora evidovaného pod Ex 14549/2010. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu
Prešov sp. zn. 17Er/853/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu -
Rozhodcovskéhorozsudkuboladoručenásúdudňa29.11.2010.OkresnýsúdPrešov,uznesenímzodňa

27.1.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 1.3.2011. Následne súd uznesením zo dňa 31.5.2011
exekúciu zastavil a náhradu trov exekučného konania účastníkom nepriznal. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 7.6.2011.Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. 11C/247/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného

konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnému Richardovi Židzikovi na základe návrhu
súdneho exekútora evidovaného pod Ex 14966/2010. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu
Prešov sp. zn. 27Er/914/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu
- Rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu dňa 13.12.2010. Okresný súd Prešov, uznesením
zo dňa 27.1.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 1.3.2011. Následne súd uznesením zo dňa
1.6..2011 exekúciu zastavil a náhradu trov exekučného konania účastníkom nepriznal. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.6.2011.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. 11C/248/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného

konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnému Marekovi Germuškovi na základe návrhu
súdneho exekútora evidovaného pod Ex 10554/2009. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu
Prešov sp. zn. 27Er/313/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu -
Rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu dňa 5.11.2009. Okresný súd Prešov, uznesením zo dňa
26.1.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 1.3.2011. Následne súd uznesením zo dňa 15.12.2011
exekúciu zastavil a náhradu trov exekučného konania účastníkom nepriznal. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.5.2012.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. 11C/249/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnej Zdene Duždovej na základe návrhu
súdneho exekútora evidovaného pod Ex 6146/2009. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu
Prešov sp. zn. 15Er/59/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu -

Rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu dňa 27.8.2009. Okresný súd Prešov, uznesením zo dňa
28.3.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.5.2011. Následne súd uznesením zo dňa 25.7.2011
exekúciu zastavil a náhradu trov exekučného konania účastníkom nepriznal. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.8.2011.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. 11C/250/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnému Milanovi Kalejovi na základe návrhu
súdneho exekútora evidovaného pod Ex 292/2010. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu

Prešov sp. zn. 15Er/79/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu -
Rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu dňa 19.2.2010. Okresný súd Prešov, uznesením zo dňa
29.4.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.6.2011. Následne súd uznesením zo dňa 19.8.2011
exekúciu zastavil a náhradu trov exekučného konania účastníkom nepriznal. Toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.9.2011.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. 11C/251/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnej Emílii Husárovej na základe návrhu

súdneho exekútora evidovaného pod Ex 13102/2010. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu
Prešov sp. zn. 18Er/667/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu -
Rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu dňa 5.10.2010. Okresný súd Prešov, uznesením zo dňa
27.1.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2.3.2011.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. 11C/257/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnému Marošovi Bilému na základe návrhusúdneho exekútora evidovaného pod Ex 9094/2009. Z výpisu obsahu exekučného spisu Okresného
súdu Prešov sp. zn. 28Er/247/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného
titulu - Rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu dňa 15.10.2009. Okresný súd Prešov, uznesením

zo dňa 2.12.2011 exekúciu zastavil a náhradu trov exekučného konania žiadnemu z účastníkom
nepriznal. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.4.2013.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. 11C/255/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného

konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnej Márii Oláhovej na základe návrhu súdneho
exekútora evidovaného pod Ex 2421/2009. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Prešov
sp. zn. 2Er/1198/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu -
Rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu dňa 4.6.2009. Okresný súd Prešov, uznesením zo dňa
14.3.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.5.2011.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. 11C/259/2012 súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnej Erike Fakovej na základe návrhu súdneho
exekútora evidovaného pod Ex 2371/2009. Z výpisu z exekučného spisu Okresného súdu Prešov

sp. zn. 23Er/1051/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 4.6.2009.
Okresný súd Prešov, uznesením zo dňa 26.4.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8.6.2011.
Následne súd uznesením zo dňa 14.9.2011 exekúciu zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 14.10.2011.

Z obsahu znaleckého posudku znalca doc. JUDr. PhDr. Miroslava Slašťana, Phd. Č. 1/2013 súd zistil,
že tento obsahuje právne hodnotenie predmetu sporu.

Z obsahu znaleckého posudku č. 1/2014 Ekonomickej univerzity v Bratislave súd zistil, že týmto

znaleckým posudkom boli vyčíslené náklady činnosti žalobcu spojené s neskorým rozhodnutím o vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri neskorom vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Išlo
o tieto činnosti - overenie skutočnosti, či súd rozhodol v exekučnej veci, overenie skutočnosti, či súd
rozhodol o žiadosti o vydanie poverenia, overenie skutočnosti ako súd rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia, urgovanie vydania poverenia, urgencie a spracovanie sťažností na postup súdu, spracovanie

reakcie súdu, prípadne vypracovanie nového stanoviska, overovanie bonity klienta, komunikácia s
dlžníkom, overovanie prijatia elektronického podania - urgencie/sťažností.

Súd mal preukázané, že závery tohto znaleckého posudku sú pre daný spor nepoužiteľné, pretože
žalobca uplatnil majetkovú škodu vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť

priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. Teda žalobca v danom prípade nežiadal
náhradu materiálnej škody vo výške nákladov spojených s hore uvedenými administratívnymi
činnosťami, ale vyčíslil ju vo výške nevymoženej istiny s príslušenstvom z jednotlivých exekučných
konaní.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu bolo potrebné zamietnuť.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej mocia) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa§4ods.1písm.a)zákona514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaníaleboinýnezákonnýzásahdo
práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa
nepovažujepostupalebovýsledokpostupuNárodnejradySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnosti
podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno

vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,

rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku

na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, ženeuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a

o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu

škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, exekútor, ktorému bol

doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom
najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999
Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je
vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba
v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 8 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresnýsúd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 243 ods. 1 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon sa vzťahuje
aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona.

V konaní žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu

spôsobenú tým, že Okresný súd Prešov podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zákonnej lehote
nepoveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

Vsúvislostisprocesnounámietkoužalovanejozmätočnostipodaniažalobcupodľanázorusúdupodanie
žalobcu má náležitosti v zmysle § 42, 79 Občianskeho súdneho poriadku, z petitu žaloby je zrejmý
uplatnený nárok žalobcu.

Podľa § 15a, § 16 ods. 4 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podmienkou na uplatnenie
nárokunanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupomjepísomnážiadosťpoškodeného
o predbežné prerokovanie nároku. Z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že prvé žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody zo strany žalovanej boli žalobcovi doručené 23.4.2012. Žaloby
v pôvodných konaniach v tejto veci boli doručené súdu 27.9.2012. Žalobca podal žaloby predčasne,
keď nárok na súde uplatnil pred uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku.
Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo
ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neupokojí nárok na náhradu škody, môže sa

poškodený domáhať nároku na súde. Ak tak učiní skôr, ide o predčasne podanú žalobu, čo predstavuje
samostatný dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu predčasnosti.

Žalovaná k podanej žalobe uviedla, že ak k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť
v období pred marcom 2009, poukázala na premlčanie nároku v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003

Z.z., pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti
o udelenie poverenia a pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko sa žalobca pred viac ako 3 rokmi dozvedel o škode.

Žalovaná vzniesla vo vyjadrení k žalobe námietku premlčania každého uplatneného nároku.

Pre začiatok plynutia premlčacej doby bol rozhodný dátum 24.3.2009, nakoľko dňa 23.4.2012 boli u
žalovanej podané prvé návrhy na predbežné prerokovanie nároku, a teda ak boli žiadosti o udelenie
poverenia podané na súde pred dňom 23.4.2009, je potrebné považovať nárok žalobcu za premlčaný.

Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a dospel k názoru, že právo žalobcu domáhať sa náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom v tomto prípade nie je premlčané, pretože žalobca v týchto konaniach
uplatňuje nároky vyplývajúce z exekučných konaní s tým, že z týchto spisov vyplýva, že žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu po dátume 23.4.2009, a preto nárok
žalobcu nie je premlčaný.

V exekučných konaniach, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu žalobca nepreukázal
nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov v konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované v čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať Ústavný súd. Ustanovenie § 9 ods.
2 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je účinné od 1.1.2013, avšak i keď žaloby boli vo veci
podané v r. 2012 predmetné ustanovenie dopĺňa a vykladá ustanovenie § 9 ods. 1 predmetného zákona,

preto je ho možno aplikovať aj pri uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom pred 1.1.2013. O namietaných prieťahoch v konaní sa neviedlo konanie pred
Ústavným súdom Slovenskej republiky, neviedlo sa disciplinárne konanie, nebolo vydané právoplatné
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Súd v konaní o uplatnenom nároku na náhraduškody nesprávnym úradným postupom nie je oprávnený posudzovať nesprávny úradný postup súdu
spočívajúci v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.

Súd má za to, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej lehote posudzovať
bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Osobitne v exekučných konaniach pri posudzovaní
návrhovnavykonanieexekúcienapodkladeexekučnýchtitulovrozhodcovskýchrozsudkovanotárskych
zápisníc sa javí 15-dňová lehota na vydanie poverenia výraznou prekážkou pre objektívne posúdenie
zákonnosti exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora je potrebné vykonať procesné

úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho
trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o trovách exekúcie)
v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu v zákonnej lehote nie je možné považovať za zbytočné
prieťahy, z toho vyplývajúci nesprávny úradný postup súdu.

Podľa § 9 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2013) pri posudzovaní nesprávneho

úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v

súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku nároku
na náhradu škody: existencia nesprávneho úradného postupu, škoda - príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu nesprávneho úradného postupu
žalobca v konaní nepreukázal tak, ako súd vyššie konštatoval.

Žalobcom tvrdená majetková škody nebola nijako preukázaná, pričom na žalobcovi je dôkazná
povinnosť. Žalobca svoje tvrdenia o škode v žalobe všeobecne popísané nijako nedokladoval. Určenie
výšky škody v žalobe nie je dôkaz o vzniknutej škode. Žalobca síce predložil znalecký posudok, ten
sa však netýka uplatňovaného nároku, ale preukazuje náklady na administratívne činnosti, ktoré podľa
jeho tvrdení vznikli žalobcovi v dôsledku komunikácie so súdom, účastníkom, exekútorom a podobne.

Žalobca však v podanej žalobe škodu vyčíslil ako istinu a príslušenstvo, ktoré už nie je možné v
budúcnosti vymáhať. Tu súd poukazuje na skoršie odôvodnenie iných súdov, ktorými bolo vyvrátené
tvrdenie žalobcu o nemožnosti domáhať sa svojho nároku pre vec rozhodnutú. Teda súd má za to, že
žalobca v danom prípade nepreukázal ani vznik materiálnej škody, ani jej výšku.

Žalobca tiež uplatnil nárok na nemajetkovú ujmu. Tu zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu nie je
preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Je potrebné konštatovať, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie
nemajetkovej ujmy, o ktorú žiadal. Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch
ničím nepodložil a nepreukázal a preto nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto priznanie to, že
neskorým ukončením procedúry exekučným súdom mohlo dôjsť k zníženiu úspechu mimosúdnej
vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva, pretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné

riziká bez ich dostatočného podloženia a preukázania. Súd teda podanú žalobcu zamietol aj v časti, v
ktorej žalobca žiadal o priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Napokon žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik škody.

Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku za náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, tak, že úspešnej
žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keď žalovanej trovy konania nevznikli a náhradu trov
neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o

lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.