Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. jún 2014

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/83/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212804
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6412212804.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, konajúca prostredníctvom advokáta
konateľa doc. JUDr. Branislava Fridricha PhD., IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenská republika, v
jej mene: Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom domáhal zaplatenia od
odporcu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy s poukazom na to, že odporca je zodpovedný
za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Žiari nad
Hronom,pretožetentonerozhodoložiadostiovydaniepoverenianavykonanieexekúcieprepohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzkov, vyplývajúcich zo zmlúv o úvere, v zákonom stanovenej
lehote. Právny zástupca navrhovateľa doručil súdu podanie, kde okrem iného navrhol konanie prerušiť,

a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je
rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom
bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu, povereného prejednávaním veci.
Uvedenú kópiu sťažnosti súdu aj predložil.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Navrhovateľ v podanom návrhu namietal zaujatosť Okresného súdu v Žiari nad Hronom. Žiadal, aby
nadriadený súd prikázal vec inému súdu. O uvedenej námietke navrhovateľa rozhodol Krajský súd v

Banskej Bystrici uznesením, kde konštatoval, že zákonný sudca, ktorému vec bola pridelená v zmysle
rozvrhu práce, nie je v tejto veci vylúčený.Súd zistil, že navrhovateľ súdu doručil sťažnosť, adresovanú Ústavnému súdu SR, pričom z uvedenej
sťažnosti nie je zrejmý dátum jej vyhotovenia, ani dátum podania na príslušný súd. V uvedenej sťažnosti
navrhovateľ poukazoval na porušenie základného práva, zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva

na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 prvej vety Ústavy SR),
ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd, zriadený zákonom).

Súd je toho názoru, že podanie ústavnej sťažnosti (v prípade ak by aj navrhovateľ preukázal podanie

sťažnosti na Ústavný súd doručením) proti rozhodnutiu súdu o vylúčení sudcov okresného súdu nie je
takým dôvodom, ktorý by zakladal či už obligatórnu povinnosť súdu konanie prerušiť, alebo fakultatívnu
možnosť prerušenia konania. Vylúčenie sudcu okresného súdu nie je prejudiciálnou otázkou a o
námietke zaujatosti, vznesenej navrhovateľom, bolo rozhodnuté nadriadeným súdom, a to Krajským
súdom v Banskej Bystrici. Vedenie konania o ústavnej sťažnosti nie je dôvodom na prerušenie konania,
pretože o námietke zaujatosti už bolo právoplatne rozhodnuté a v predmetných veciach navrhovateľ

uplatňuje svoj nárok z titulu náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v exekučnom konaní.
Jedná sa o procesnú otázku, a nie o otázku, ktorá je prejudiciálnou vo vzťahu k riešeniu sporu vo veci
samej. Akceptovaním návrhu navrhovateľa na prerušenie konania by v danej veci došlo k porušeniu
jedného zo základných princípov súdnictva, a to verejného prerokovania veci bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na to, že súd je toho názoru, že nie je daný žiadny zákonný dôvod na prerušenie konania,

súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.

Navrhovateľ poukázal na to, že exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti

zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci, a to v zákonom
ustanovenej dobe. V exekučnom konaní, vedenom podľa procesných pravidiel je založená povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Právny zástupca v podanom návrhu poukázal na to, že príslušný súd rozhodol

o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty,
pričom v daných prípadoch neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, aby k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľ žiadal priznať majetkovú škodu, ktorá
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s jeho činnosťou, uskutočňovanou vo

veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň si uplatnil náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva

na prejednanie veci v primeranom čase, zaručeného čl. 6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa názoru právneho
zástupcu navrhovateľa dôsledkom nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné
prieťahy v konaní, spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného.

Odporca doručil súdu písomné vyjadrenie v danej veci, z obsahu ktorého okrem iného je zrejmá tá
skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako
exekučnom titule. Znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 1.6.2011, kedy
bol Exekučný poriadok novelizovaný Zákonom č. 102/2011 Z. z., podľa vyjadrenia odporcu znamená,

že akýkoľvek nárok žalobcu, vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia
v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach, začatých po 1.6.2011, nemá žiadnu oporu
v zákone. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 1.6.2011,
nárok v tejto časti nie je opodstatnený. Odporca v písomnom vyjadrení konštatoval aj tú skutočnosť,
že pred 1.6.2011, pokiaľ sa týka ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v dôvodovej

správe je k novelizovanému ustanoveniu uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada SR
ako zákonodarný zbor SR. Odporca vyjadril právny názor, že skutočnosť, že sa do formulácie vložili
slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“ predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona.Navrhovateľ ani právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie nedostavili, doručenie mali riadne
vykázané, a to dňa 2.6.2014. Právny zástupca navrhovateľa doručil

súdu mailom návrh na zrušenie termínu pojednávania spolu s návrhom na prerušenie konania dňa
20.6.2014, čo bol piatok, pričom pojednávanie bolo určené na najbližší pondelok. Súd doručil dňa
20.6.2014 právnemu zástupcovi navrhovateľa mailové podanie, kde mu oznámil, že neakceptuje jeho
žiadosť o zrušenie pojednávania a pojednávanie sa konať bude. Na pojednávanie sa nedostavil ani
odporca, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil, odročiť pojednávanie nežiadal. Trval na písomnom

vyjadrení k veci. Súd konal v neprítomnosti účastníkov konania.

Podľa § 1 písm. a/ Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení neskorších predpisov, v znení do 31.12.2012 tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za
škodu, spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej správy.

Podľa § 1 písm. c/ toho istého zákona tento zákon upravuje predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ štát zodpovedá za podmienok, ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci,

nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. toho istého zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v menej štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona štát zodpovedá za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona právo na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 toho istého zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 1.6.2011, súd preskúmava žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné
konanie, vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 Zákona č. 231/1999 Z. z. o
štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor
v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, platného od 1.6.2010 do 31.5.2011, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, platného do 31.5.2011, podľa tohto zákona možno
vykonávať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, účinného od 1.6.2011, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

Súd uznesením č.k. 5C 83/12 zo dňa 8.1.2014 spojil na spoločné konanie spisy so spisovými značkami
5C 91/12, 5C 93/12, 5C 100/12, 5C 104/12, 5C 105/12 a 5C 113/12, pričom sa vedú pod spoločnou
značkou 5C 83/12.

Navrhovateľ podával na Ministerstvo spravodlivosti SR dňom 23.4.2012 žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Dňa 27.9.2012 podal žaloby na Okresný súd Žiar nad Hronom.

Odporca namietal, že žaloba nebola podaná po uplynutí šesťmesačnej lehoty, ale skôr. Súd je toho
názoru, že prejednaniu žaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy nebráni, že žaloba bola na súd
doručenáskôr,nežuplynulalehotašesťmesiacovnapredbežnéprerokovanienárokupodľa§16Zákona
č. 514/2003 Z. z.

Z pripojených exekučných spisov súd zistil nasledovný skutkový stav:

V konaní sp. zn. 13Er 1015/2010 podal exekútor žiadosť na tunajší súd o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie dňa 20.10.2010. Oprávneným bol POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, povinná M. N.,
pre vymoženie sumy 413 € s prísl. na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 05095/10,

ktorý vydala Slovenská rozhodcovská, a.s. dňa 18.6.2010, právoplatný dňa 6.7.2010. Súd o žiadosti
súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol uznesením zo dňa 3.2.2011,
a to tak, že žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uvedené
uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 18.2.2011 (spis pripojený v rámci
konania 5C 83/12).

Z pripojeného spisu sp. zn. 13Er 953/2010 súd zistil, že súdny exekútor podal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 4.10.2010 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava

proti povinnému M. Č. pre vymoženie sumy 977,18 € istiny s prísl. na základe rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu č.k. SR 02265/10, ktorý vydala Slovenská rozhodcovská a.s. dňa 19.4.2010,
právoplatný dňa 10.5.2010. O žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd
rozhodol uznesením zo dňa 7.2.2011 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Uvedené uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného

dňa 18.2.2011 (spis je pripojený v rámci konania 5C 91/12).

Zo spisu 13Er 803/2010 súd zistil, že súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 13.8.2010 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava proti povinnej V. A. pre
vymoženie sumy 1687,89 € istiny s prísl. na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR

02834/10, ktorý vydala Slovenská rozhodcovská a.s. dňa 26.4.2010, právoplatný dňa 24.5.2010. O
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd rozhodol uznesením zo
dňa 3.2.2011, a to tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Uvedené uznesenie súd doručil právnemu zástupcovi oprávneného dňa 1.4.2011 (spis je
pripojený v rámci konania 5C 93/12).

Zo spisu 6Er 313/2011 súd zistil, že súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 28.2.2011 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava proti povinnému M. S.
pre vymoženie sumy 488 € istiny s prísl. na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR
10594/10, ktorý vydala Slovenská rozhodcovská a.s. dňa 15.11.2010, právoplatný dňa 20.12.2010. Súd

o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol uznesením zo dňa
21.3.2011, a to tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Uvedené uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 28.3.2011 (spis je pripojený
v rámci konania 5C 100/12).Zo spisu 5Er 1179/2010 súd zistil, že súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 9.12.2010 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava proti povinnému O. N.

pre vymoženie sumy 1797,89 € istiny s prísl. na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR
05707/10, ktorý vydala Slovenská rozhodcovská a.s. dňa 7.7.2010, právoplatný dňa 16.8.2010. Tunajší
súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol uznesením zo
dňa 15.2.2011, a to tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Uvedené uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 25.3.2011 (spis je

pripojený v rámci konania 5C 104/12).

Zo spisu 5Er 941/2010 súd zistil, že súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 30.9.2010 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava proti povinnému S. Y.
pre vymoženie sumy 1116 € istiny s prísl. na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR
22911/09, ktorý vydala Slovenská rozhodcovská a.s. dňa 19.1.2010, právoplatný dňa 8.2.2010. Súd o

žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol uznesením zo dňa
28.1.2011, a to tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Uvedené uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 14.2.2011 (spis je pripojený
v rámci konania 5C 105/12).

Zo spisu 13Er 223/2011 súd zistil, že súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 16.5.2011 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava proti povinnému H. G.
pre vymoženie sumy 2280,98 € istiny s prísl. na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k.
SR 13467/10, vydaný Slovenskou rozhodcovskou a.s. dňa 27.1.2011, právoplatný dňa 21.2.2011. O
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd rozhodol uznesením zo

dňa 17.5.2011 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Uvedené uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 9.6.2011 (spis je pripojený
v rámci konania 5C 113/12).

Z uvedeného je zrejmé, že exekútor podal žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

pred 1.6.2011. Vo všetkých prípadoch bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. V konaní 13Er
223/2011 (spis 5C 113/12) súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia dňa 16.5.2011, súd
o jeho žiadosti rozhodol nasledujúci deň, 17.5.2011 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Pokiaľ sa týka ostatných vyššie citovaných exekučných
konaní,vovšetkýchsúdrozhodolzhodne,atotak,žeožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie rozhodol uznesením, kde žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverení na
vykonanie exekúcií zamietol, pričom rozhodol v lehote dlhšej ako 15 dní.

Exekučný poriadok rozhodcovský rozsudok za exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d/ označuje iba
od 1.6.2011, napriek tomu treba rozhodcovský rozsudok za exekučný titul považovať podľa § 41 ods. 2

písm. d/ Exekučného poriadku aj pred účinnosťou novely exekučného poriadku, uskutočnenej Zákonom
č. 102/2011 Z. z. z dôvodu, že vložením slov „rozhodcovských súdov a“ do § 41 ods. 2 písm. d/ sa
podľa Dôvodovej správy k tejto novele odstraňuje len rozporný výklad § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených sa
rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Z uvedeného je zrejmé, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia

neplatí pri exekučnom titule, ktorým je rozhodnutie rozhodcovského súdu. Navrhovateľ poukazoval na
nesprávnyúradnýpostupaprieťahyvexekučnomkonaní.Nesprávnyúradnýpostupvtomtoprípademal
predstavovať porušenie povinnosti urobiť úkon v zákonom stanovenej lehote, resp. zbytočné prieťahy
v konaní. Z pripojených exekučných spisov tak, ako je hore konštatované je zrejmé, že súd nezistil ani
jedenzozákonnýchdôvodov,potrebnýchnakonštatovanienesprávnehoúradnéhopostupuexekučného

súdu. Pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia súd je zo zákona povinný skúmať exekučný titul a v
prípade zistenia rozporu so zákonom návrh exekútora na vydanie poverenia zamietnuť. Takéto konanie
súdu si vyžaduje širší časový priestor na preskúmanie exekučného titulu, a to z pohľadu aplikácie
spotrebiteľského práva a následného posúdenia zákonnosti vedenej exekúcie na podklade konkrétneho
exekučného titulu. Po oboznámení sa s pripojenými exekučnými spismi súd má za to, že súd konal

vo veci bez akýchkoľvek zbytočných prieťahov, konal priebežne. Súd nevzhliadol žiadne prieťahy v
postupe súdu, ktoré by bolo možné posúdiť ako jeho nesprávny úradný postup. Všeobecný súd, konajúci
o náhrade škody a náhrade nemajetkovej ujmy podľa Zákona č. 514/2003 Z. z. môže sám skúmať,
či konal exekučný súd bez zbytočných prieťahov. Túto otázku riešil Najvyšší súd SR v rozhodnutí z27.11.2003, sp. zn. 3Cdo 134/2003 ako otázku zásadného právneho významu. Treba poukázať aj na
názor Ústavného súdu (pokiaľ by sa lehota 15 dní vzťahovala aj na vydanie poverenia pri exekučnom
titule, kde je rozhodcovský rozsudok), že Ústavný súd vo viacerých rozhodnutiach vyslovil názor, že táto

lehota neplatí v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie (napr. rozhodnutie IIUS 245/2013, IIUS 112/2013). Súd poukazuje pritom aj na tú
skutočnosť, že navrhovateľ ako oprávnený v exekučných veciach podával v rovnakom čase hromadné
návrhy či už na zmenu exekútorov, alebo iné podania a zaťažil všeobecný súd väčším počtom podaní,
vzhľadom k tomu musel počítať i s určitým technicko-administratívnym zdržaním. V r. 2010 v agende Er

napadlo na tunajší súd 6.360 vecí a v r. 2011 napadlo 10.033 vecí, pričom tieto veci v uvedenom čase
vybavovali len piati sudcovia.

Vzhľadom na to, že súd dospel k názoru, že nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy nie
je odôvodnený z dôvodu, že exekučný súd neporušil práva navrhovateľa, nie je potrebné vyhodnocovať
aj predpoklady na určenie výšky nemajetkovej ujmy, uvedené v zmysle § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003

Z. z. Takýmito predpokladmi by sa súd zaoberal iba v prípade, ak by náhradu nemajetkovej ujmy priznal
a odôvodňoval by jej výšku.

Vzhľadom na to, že návrh navrhovateľa bol nedôvodný už v samotnom právnom základe uplatneného
nároku, nebol dôvod, aby súd vo veci rozhodoval medzitýmnym rozsudkom o právnom základe

uplatneného nároku, ale súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, právo na ich náhradu nepriznal. Odporca, ktorý nebol zastúpený advokátom,
si náhradu trov konania uplatnil vo svojom vyjadrení k podanému návrhu, preto mal súd povinnosť

rozhodnúť o trovách konania. Odporca si trovy konania nevyčíslil, z obsahu spisu žiadne trovy konania
odporcu nevyplynuli, preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.