Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. jún 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/191/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221230
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113221230.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Z. J., E.. XX.X.XXXX,

I. I. XXX, F.. S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu: Občianske združenie „Právne služby
spotrebiteľom a vlastníkom bytov", so sídlom Škultétyho 3, Košice - Staré mesto, IČO: 42 249 708,
zastúpeného JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom Škultétyho 3, Košice, proti žalovanému:
Rapidlifeživotnápoisťovňa,a.s.,sosídlomGarbiarska2,04017Košice,IČO:31690904,zastúpenému
Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom Rastislavova 68, Košice, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice sp. zn. 3C/360/2012

zo dňa 19.1.2012,

o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina
41, Košice sp. zn. 3C/360/2012 zo dňa 19.1.2012 do právoplatného rozhodnutia vo veci samej,

návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobu doručenou súdu dňa 18.7.2013 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.1.2012 pod sp. zn. 3C/360/2012, ktorým mu bola ako žalovanému
uložená povinnosť do 5 dní od doručenia rozsudku zaplatiť spoločnosti RAPID life životná poisťovňa, a.s.
ako žalobcovi sumu 72,03 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 EUR. Žalobca zároveň
žiadal odložiť vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku do právoplatného rozhodnutia o
veci samej. V žalobe poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012, ako aj princíp právnej
istoty (rozhodnutie ÚS SR IV.ÚS 499/2011). Ďalej poukázal na to, že žalovaný pri uzatváraní poistných

zmlúv bol povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v jeho záujme bolo, aby v čase uzatvárania
poistných zmlúv zohľadnil všetky svoje náklady. Svoj návrh odôvodnil aj tým, že rozhodcovská
doložka v spotrebiteľských zmluvách je na základe konštantnej judikatúry považovaná za neprijateľnú.
Žalobca zároveň uviedol, že nemal možnosť riadne sa vyjadriť v konaní pred rozhodcovským súdom,
bolo mu odňaté právo konať pred súdom a podľa judikatúry dojednania rozhodcovských doložiek v
spotrebiteľských zmluvách spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, uviedol, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie
je spotrebiteľským sporom, ide len o konanie o preskúmanie zákonnosti postupu a záverov
rozhodcovského súdu z hľadiska dôvodov taxatívnych uvedených v § 40 ods. 1 písm. a) až i) zákonač. 244/2002 Z. z. K veci samej žalovaný uviedol, že rozhodcovská doložka podpisom oboch strán bola
jednoznačne individuálne dojednaná, naviac práve pre svoj osobitný charakter bola osobitne a výrazne
oddelená od ostatného textu Všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP). Žalovaný tvrdil, že

žalobca mal dve možnosti spolu s podpisom poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok
podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúca rozhodcovskú doložku, čím by prijal z podpisu
vyplývajúce ustanovenie časti XV. VPP na svoj poistný vzťah, alebo nepodpísať osobitné zmluvné
dojednania, čím by vylúčil použitie ustanovenia časti XV. VPP, avšak jeho poistný vzťah by nebol
v ostatnom dotknutý. Žalovaný ďalej tvrdil, že suma 72,03 EUR zodpovedá nákladom žalovaného

vynaloženým na uzatvorenie poistenia. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka
voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy.
Predmetom konania pred rozhodcovským súdom teda podľa žalovaného nebolo dlžné poistné, ale
osobitná pohľadávka vo výške províznej odmeny, ktorú žalovaný vyplatil sprostredkovateľovi poistenia
za uzatvorenie poistnej zmluvy.
Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 30.4.2014 podal návrh na prerušenie konania podľa § 109

ods. 2 písm. c) O.s.p., a to až do právoplatného skončenia konania vedeného pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky pod sp.zn. II. ÚS 382/2013, Rvp 5052/2012. V návrhu uviedol, že Ústavný súd SR
totiž prijal na ďalšie konanie sťažnosť žalovaného, ktorou namietal porušenie jeho základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6. ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to okrem iného aj postupom a uznesením

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012. V návrhu uviedol aj to, že žalobca
sa v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku opiera o právne závery vyplývajúce z citovaného
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Ďalej v tomto návrhu poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 499/2012 z ktorého taktiež vyplýva, že citované rozhodnutie NS SR bude s pravdepodobnosťou
hraničiacou s istotou zrušené.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením listinných dôkazov,
pričombolioboznámené:žaloba,návrhnazačatiekonaniapredloženýArbitrážnemusúduKošicezodňa
2.1.2012, upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 9.1.2012, rozhodcovský
rozsudok sp. zn. 3C/360/2012 zo dňa 19.1.2012, návrh na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa 14.8.2007,

oznámenie o zániku poistenia zo dňa 3.9.2010, vyjadrenia žalovaného zo dňa 10.12.2013, 26.2.2014,
všeobecné poistné podmienky (21-05-07), záznam o požiadavkách a potrebách klienta zo dňa
14.8.2007, dodatok č. 2 k všeobecným poistným podmienkam z 21.5.2007, vyjadrenie žalobcu zo dňa
15.4.2014, návrh na prerušenie konania zo dňa 29.4.2014, vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa
25.4.2014, dodatok č. 1 k stanovám Občianskeho združenia „Právna služby spotrebiteľom a vlastníkom

bytov“, doklad o doručení rozhodcovského rozsudku žalobcovi, ako aj ostatný obsah spisu.

Z návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy vyplýva, že žalobca so žalovaným (vtedy pod obchodným
menom Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s.) uzatvoril dňa 14.8.2007 poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX.

Rozhodcovským rozsudkom vydaným Arbitrážnym súdom Košice dňa 19.1.2012 pod sp. zn.
3C/360/2012, bola žalobcovi uložená povinnosť do 5 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalovanému
peňažnú sumu vo výške 72,03 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 EUR.

Žalobca v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že nebol účastníkom konania pred rozhodcovským
súdom a teda bolo rozhodnuté o niečom, o čom on vôbec nevedel. Potvrdil, že uzavrel poistnú zmluvu,
ktorú s ním dojednávala Z.. K., ktorú pozná jeho manželka, keďže je z vedľajšej dediny. Žalobca
vypovedal, že má vedomosť o tom, že takéto zmluvy malo uzavretých viacero ľudí z ich obce a vie, že
sú s tým problémy. Ohľadom dojednania poistnej zmluvy uviedol, že Z.. K. prišla k nim domov, povedala,

že táto zmluva je výhodná, že už uzavrela viacero takých zmlúv a ľudia sú spokojní, preto túto zmluvu
uzavrel aj on, keďže v tom čase pracoval v zahraničí a chcel mať nejaké poistné krytie napr. pre prípad
úrazu. Žalobca ďalej vypovedal, že Z.. K. ho nejako osobitne neupovedomovala o osobitných zmluvných
dojednaniach, resp. o tom, že má všeobecné poistné podmienky podpísať na dvoch miestach, pričom
mu iba ukázala, kde má čo podpísať a vravela, že je to štandardná zmluva, pričom on jej veril a preto ju

aj podpísal. Zároveň uviedol, že si nepamätá na to, aby ho sprostredkovateľka bola upovedomila o tom,
že v prípade sporov budú tieto riešené rozhodcovským súdom. Uviedol, že pre neho je podstatné to, že
zmluvu riadne platil, následne ju vypovedal, dostal doklad o tom, že je zmluva zrušená, teda že poisteniezaniklo a ostal úplne prekvapený, keď mu prišiel rozhodcovský rozsudok, keďže o ničom nevedel, ani ho
nikto nepredvolal na žiaden súd a podľa jeho názoru je smutné, že niečo také je na Slovensku možné.

Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa§52ods.3OZ,spotrebiteľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník

rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo
dňa 19.1.2012 pod sp. zn. 3C/360/2012, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť do 5 dní od doručenia

rozsudku zaplatiť žalovanému sumu 72,03 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- EUR.
Uvedený rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 25.6.2013 a dňa 18.7.2013, t.j. v 30 dňovej lehote podľa
§ 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní bola súdu doručená žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 14.8.2007 bola uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX.
Na základe vykonaného dokazovania je nepochybné, že uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako

poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalobca je spotrebiteľom, keďže zmluvu uzavrel
ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského súdu, ani z vyjadrení
účastníkov nevyplýva, aby bol žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré
sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na

vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka
sa to aj prejednávanej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom
tlačive žalovaného a VPP, ktoré sú v súlade s ustanovením § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka
súčasťou zmluvy predstavovali taktiež formulárove tlačivo, ktoré žalobca nemohol žiadnym spôsobom
meniť, teda ani ovplyvniť jeho obsah.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo Všeobecných
poistných podmienkach (VPP) k poistnej zmluve, v časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE týchto VPP,
ktoré predstavujú rozsiahly text písaný malými písmenami na 12-tich stranách.
Z časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE bod 1.),2.), a 8.) VPP vyplýva, že: 1.) poisťovňa a poistník
sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom

konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou
vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. 2.) Pokiaľ
poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho
rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa

potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany
poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom
všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v plnom
rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá
štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke.

Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto
právnická osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uverejnením v
Obchodnom vestníku. 8.) Dojednanie tohto článku má univerzálnu povahu a zaväzuje bezvýhradne
všetkých právnych nástupcov zmluvných strán. S prechodom alebo prevodom pohľadávky z postupcu
na postupníka nadobúda postupník zároveň celé príslušenstvo pohľadávky (vrátane nároku na úhradu

nákladov spojených s uplatnením tejto pohľadávky pred rozhodcovským súdom, ktorý mu bude v
prípade úspechu v spore rozhodcovským súdom priznaný), všetky hmotné práva, iné práva a procesné
práva, ktorú sú s postúpenou pohľadávkou spojené vrátane práva ustanovovať rozhodcu dojednaným
spôsobom podľa ods. 2 tohto článku. Z tejto časti VPP nevyplýva poučenie o práve žalobcu domáhať
sa zrušenia rozhodcovského rozsudku.

Pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky súd vychádzal z právnych záverov prijatých Najvyšším
súdom SR v rozhodnutiach sp.zn. 6MCdo/9/2012, sp.zn. 6Cdo/1/2012 a sp.zn. 6Cdo/3/2013. Konkrétne
v rozhodnutí sp.zn. 6Mcdo/9/2012 Najvyšší súd SR uviedol: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje

možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom
konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie
týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi

viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená“.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 sa týka žalovaného a aj v ňom Najvyšší
súd SR dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne
dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v

nej výslovne uvádza, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár VPP pre životné poistenie, a teda
aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti, a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež
formou predtlačeného formulára) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskúdoložku uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/3/2013 zo dňa 13.3.2013.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že aj keby žalobca nebol
podpísal osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 l poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, platila by XV.
časť VPP „rozhodcovského konanie“ z ktorej vyplýva, že spory medzi účastníkmi budú riešené výlučne
cestou rozhodcovského súdu, pričom VPP, ako už bolo konštatované, sú s poukazom na ustanovenie
§ 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou zmluvy. Súd mal ďalej za preukázané, že aj keby

žalobca mal pred podpisom poistnej zmluvy možnosť oboznámiť sa so VPP, resp. osobitnými zmluvnými
dojednaniami, v rámci ktorých je aj ustanovenie týkajúce sa riešenia sporov a tzv. rozhodcovská
doložka, nemohol ovplyvniť obsah týchto zmluvných dojednaní a z tohto dôvodu rozhodcovskú doložku
nemožno považovať za individuálne dojednanú (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pričom žalovaný
ako dodávateľ nepreukázal opak, preto sa zmluvné ustanovenia týkajúce sa rozhodcovskej doložky
(ktoré ani nie sú súčasťou samotnej zmluvy, ale neprehľadných, drobným písmom písaných zmluvných

dojednaní resp. VPP) nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Vzhľadom na uvedené je teda podľa názoru súdu nesporné, že v rámci rozhodcovského konania
boli pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa,
minimálne ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku, konkrétne ustanovenia
§ 53 Občianskeho zákonníka, a už z tohto dôvodu je namieste žalobe na základe § 40 ods. 1, písm. j)

zák. č. 244/2002 Z.z. vyhovieť a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušiť. Podstatným dôvodom pre
zrušenie rozhodcovského rozsudku je ale dôvod vyplývajúci z ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) zák. č.
244/2002 Z.z., keďže žalobca v tomto konaní namietal platnosť rozhodcovskej zmluvy, pričom súd toto
zmluvné dojednanie vyhodnotil ako neprijateľné a teda neplatné. Na základe vykonaného dokazovania
(obsahu VPP, ako aj rozhodcovského rozsudku), mal súd zároveň za to, že v prejednávanej veci bola

porušená zásada rovnosti účastníkov (§ 40 ods. 1, písm. h) zák. č. 244/2002 Z.z.), a to minimálne
už pri výbere rozhodcu, s poukazom na to, že rozhodcovský súd vytvára podľa potreby od prípadu k
prípadu poisťovňa, t.j. žalovaný, bez akejkoľvek možnosti poistníka t.j. žalobcu ovplyvniť kreovanie tohto
orgánu, pričom už táto skutočnosť zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn.

IV. ÚS 2735/2011 zo dňa 3.4.2012, podľa ktorého právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods.
1 Listiny základných práv a slobôd sa primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie, pričom ak sa
výber rozhodcu neurčil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto
rozhodovania.

V súvislosti s nerovnováhou práv a povinností účastníkov konania, súd poukazuje aj na nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. II ÚS 2164/2010, z ktorého okrem iného vyplýva, že rozhodcovské
konanie musí zaručovať procesné práva porovnateľné s konaním, ktoré by bolo v prípade ak by
spotrebiteľ neuzavrel rozhodcovskú doložku (napr. ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia,
absencia iných prekážok uplatnených spotrebiteľských práv), pričom podmienky ustanovenia rozhodcu

a dohodnuté podmienky procesného charakteru musia garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo
vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, teda spotrebiteľa. V súvislosti
s vyššie uvedeným súd poukazuje na rokovací poriadok arbitrážneho súdu, ktorý je vzhľadom na
početnosť sporov rovnakého typu nepochybne žalovanému známy a z ktorého, podľa názoru súdu,
jednoznačne vyplýva znevýhodnené postavenie spotrebiteľa oproti konaniu pred všeobecným súdom.

Jedná sa napr. o zásadu písomnosti rozhodcovského konania s tým, že spotrebiteľ síce môže
žiadať nariadiť pojednávanie, ale len za poplatok 36 EUR. Taktiež musí platiť aj paušál na správne
náklady, ktorý je odstupňovaný podľa hodnoty sporu od 84 do 6.000 EUR. Podanie odporu voči
rozhodcovskému rozsudku je limitované neprimerane krátkou 5-dňovou lehotou. Fikcia o doručení
rozsudku sa uplatňuje aj v prípade, ak sa adresát nezdržiava na adrese doručovania. V prípade

procesných úkonov je podmienkou prijatia návrhu zaplatenie príslušného poplatku (v prípade podania
odporu je to suma 72 EUR). Nie je upravená možnosť oslobodenia od platenia poplatkov v prípade
hmotnej núdze spotrebiteľa. Teda aj tieto skutočnosti jednoznačne zakladajú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

S poukazom na vyššie uvedené, preto súd dospel k jednoznačnému záveru, že spotrebiteľská zmluva,
v danom prípade poistná zmluva v rámci ktorej bol zakomponovaný inštitút rozhodcovského konania
nebola dojednaná individuálne, preto aj keď mal žalobca možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy
so zmluvnými ustanoveniami nemohol ovplyvniť ich obsah, pričom okolnosť, či by v danom prípadepodpísal, resp. nepodpísal osobitné zmluvné dojednania nie je právne relevantná, keďže aj v prípade
pokiaľ by osobitné zmluvné dojednania nepodpísal, platila by časť XV. VPP, teda to, že všetky vzájomné
spory a sporné nároky účastníkov budú riešené pred rozhodcovským súdom. Z týchto dôvodov preto

súd považoval dojednanie rozhodcovskej doložky za neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú podmienku
a s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovský rozsudok
Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41 v Košiciach sp. zn. 3C/360/2012 zo dňa 19.1.2012
zrušil.

Právny zástupca žalovaného v rámci pojednávania konaného dňa 4.6.2014 navrhol vypočuť
sprostredkovateľku,ktorádojednávalapoistnúzmluvusožalobcom,pričomsúdtentonávrhnadoplnenie
dokazovania zamietol, keďže má za to, že výsluch tejto svedkyne nie je nevyhnutne potrebný pre
rozhodnutie v tejto veci, a to práve s poukazom na už uvedené skutočnosti, teda záver, že rozhodcovská
doložka nebola individuálne dojednaná a jej obsah a praktický dosah spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, pričom tieto

skutočnosti vyplývajú už z predložených listinných dôkazov resp. vykonaného dokazovania, preto v
tomto ohľade súd nepovažoval za potrebné vypočuť navrhnutú svedkyňu.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak

súd dal na takéto konanie podnet.
V danom prípade je súd toho názoru, že nie sú splnené zákonné podmienky na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Predložený nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z
10.7.2013, ktorý žalovaný pripojil k svojmu procesnému návrhu sa týka iba procesných nedostatkov
postupu všeobecných súdov v súvislosti so zásadou kontradiktórnosti, ktorej porušenie znamenalo

zásah do konkrétnych ústavných práv žalovaného. Ústavný súd SR nemôže nahrádzať všeobecné súdy
a preskúmavať ich názory okrem prípadov arbitrárnych rozhodnutí a preto sa vecne sporným problémom
- otázkou platnosti rozhodcovskej doložky ani nezaoberal. Navyše však súd v tejto súvislosti upozorňuje
na ďalší nález Ústavného súdu SR I. US 38/13-50 zo dňa 24.10.2013, ktorým bolo rozhodnuté, že
nedošlo k porušeniu ústavného práva žalovaného (sťažovateľky), ktorý v sťažnosti argumentoval aj už

spomínaným nálezom II. US 499/2012. V náleze I. US 38/2013 Ústavný súd poukázal na zvláštny postup
senátu II. US, ktorý krátko pred tým dňa 28.2.2013 vo veci II. US 160/13 obdobným 4 sťažnostiam toho
istého sťažovateľa nevyhovel a napriek tomu, ako aj mnohým ďalším nálezom s tým istým záverom,
(ktoré sú citované v odôvodnení) nepredložil plénu US pre účely zjednotenia právnych názorov a
preto sporné rozhodnutie možno považovať za ojedinelé a vybočujúce z inak konštantnej rozhodovacej

činnosti Ústavného súdu.

Na základe návrhu žalobcu súd v zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o
odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom neúspešný
žalovaný nemá právo na náhradu trov konania a úspešný žalobca, ani vedľajší účastník na jeho strane
si náhradu trov konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.