Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/31/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112205094
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112205094.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobcov: 1. S. Ž., rod.

S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Prešov, K. č. 8 a 2. P. Š., rodená X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Prešov,
K. č. 8, obe právne zastúpené Vojčík & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Košiciach,
Rázusova č. 28, IČO: 36 866 563 p r o t i žalovaným: 1. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Prešov, K. Č..
X, 2. V. W., rodená V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Prešov, K. Č.. X, 3. J.. Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Prešov, C. Č.. XX, 4. R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Prešov, K. X, 6. T. A., rodená Š., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. Š., B. Č.. XX, 7. A.. K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., W. R. Č.. XXX/XX a 8. W. Š., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A., W. R. Č.. XX, právne zastúpení JUDr. Danielom Finkom, advokátom so sídlom

Valaškovská 6210/21, 066 01 Humenné, o určenie neplatnosti právneho úkonu, rozhodol

r o z h o d o l :

súd žalobu z a m i e t a ,

o trovách konania súd rozhodne v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX v znení neskorších úprav sa žalobkyne v 1.
a 2. rade voči žalovaným domáhali, aby súd určil, že zmluva o nadstavbe bytového domu na K. L.
Č.. X, súp.č. XXXX, nachádzajúcom sa na pozemku parcela č. KN C XXXX o výmere 216 m2, druh
pozemku - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. Prešov zo dňa XX.XX.XXXX

je neplatná. Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa XX.XX.XXXX bola stavebníkmi a časťou vlastníkov
bytov podpísaná zmluva o nadstavbe bytového domu, ktorú podpísali žalovaní v 1. až 6. rade a budúci
stavebníci- žalovaní v 7. a 8. rade. Žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 2.rade zmluvu o nadstavbe
nepodpísali. V súlade s ustanovením § 21 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
(ďalej len „BytZ“), vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v dome môže vzniknúť na základe zmluvy
o nadstavbe domu uzavretej medzi stavebníkmi alebo medzi doterajšími vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov v dome a stavebníkmi. Z tejto dikcie vyplýva, že zmluvu o nadstavbe musia podpísať všetci

doterajší vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a to najmä preto, že ide o výrazný
zásah do vlastníckeho práva. Vzhľadom k tomu, že zmluva o nadstavbe nebola podpísaná všetkými
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, je jej uzavretie medzi žalovanými v rozpore s BytZ. V zmysle
ustanovenia článku X. Zmluvy o nadstavbe, má po vykonaní nadstavby bytového domu dôjsť k zmene
právneho stavu tak, že spoluvlastnícky podiel žalobkýň k priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu sa zmenší a to dokonca bezodplatne. Zmluvou o nadstavbe sa nielen obmedzuje
právo žalobkýň zdržať a užívať nehnuteľnosť podľa veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu, ale dôjde

k odňatiu ich vlastníckeho práva, keďže dôjde k zmenšeniu ich spoluvlastníckych podielov. Žalobkyne
majú zato, že zmenšenie ich spoluvlastníckych podielov je v rozpore s ich vôľou, nedali naň súhlas a je v
rozpore s článkom 20 ods. 4 Ústavy SR, keďže zmluvou o nadstavbe, ktorou by sa má bezodplatne, bezakejkoľvek finančnej náhrady zmenšiť ich spoluvlastnícky podiel proti ich vôli, dochádza k obmedzeniu
ich ústavou garantovaných práv.

Svojím podaním zo dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom právneho zástupcu dôvody neplatnosti zmluvy
o nadstavbe rozšírili o skutočnosť, že zmluva o nadstavbe bola podpísaná bez toho, aby bolo o nej
hlasované na schôdzi vlastníkov a nebol dodržaný postup podľa § 14 ods. 3 BytZ, v zmysle ktorého o
zmluve o nadstavbe bytov sa rozhoduje na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Schôdza
vlastníkov sa uskutočnila dňa XX. X. XXXX, t. j. až po podpise zmluvy o nadstavbe, pričom táto

schôdza nebola základom pre podpis zmluvy o nadstavbe. Aj odborná literatúra vychádza z postupnosti
stanovenej BytZ, keď Valachovič a kol. uvádza, že zmluvu bude uzatvárať minimálne dvojtretinová
väčšina všetkých vlastníkov vedome za predpokladu predchádzajúceho súhlasu so vstavbou alebo
nadstavbou udeleného podľa ustanovenia § 14 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. (Valachovič a kol: zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, str. 1169). Taktiež
podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. 7. 2013, sp.zn. PL ÚS 110/2011, samotné

uzatvorenie zmluvy o nadstavbe organicky nadväzuje na rozhodnutie prijaté podľa § 14 ods. 3 zákona o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov (jeho právnym dôsledkom), ktoré zaväzuje všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov bez ohľadu na to, či sním prihlasovaní vyslovili súhlas, resp. sa takéhoto
hlasovania nezúčastnili .Z citovaného nálezu vyplýva, že na podpis zmluvy o nadstavbe postačujú dve
tretiny vlastníkov bytov, avšak podpis zmluvy o nadstavbe môže byť uskutočnený až po hlasovaní o

zmluve o nadstavbe, pričom hlasovanie musí prebehnúť v súlade so zákonom vo vlastníctve bytov a
nebytových

priestorov. Ďalším dôvodom neplatnosti zmluvy o nadstavbe je skutočnosť, že v zmluve chýba podstatná

náležitosť v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 písm. f) BytZ a to spôsob financovania stavebných nákladov
a v prípade, že finančný podiel nákladov spojených s nadstavbou bude plnený nepeňažnou formou,
konkrétne vlastnou prácou stavebníkov, spôsob ocenenia týchto prác je nutné dohodnúť priamo v
zmluve. Podľa názoru žalobkýň nie je zo zmluvy o nadstavbe dostatočne zrejmé, ako sa stavebníci
finančne vyporiadali s vlastníkmi, keďže v zmluve o nadstavbe nie uvedené ocenenie prác, ktoré sa

stavebníci zaviazali vykonať, a teda ani nie možné objektívne posúdiť, či vykonaním daných prác dôjde
k dostatočnému finančnému vyporiadaniu vzhľadom na spoločné priestory, ku ktorým stratia vlastníci v
bytovom dome vlastnícke právo.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili, žiadali ju ako nedôvodnú zamietnuť. Vo svojich písomných vyjadreniach

uviedli, že názor žalobcu ohľadom potrebného kvóra na schválenie zmluvy o nadstavbe nie v právnej
teórii a praxi jednoznačný, pričom táto právna otázka je riešená aj v konaní podľa článku 125 ústavy
SR o súlade právneho predpisu sústavou SR na ústavnom súde v konaní pod spisovou značkou PL
ÚS 110/2011. Žalovaní akceptujú právo prehlasovaných spoluvlastníkov obrátiť sa s návrhom na súd,
avšak v danom prípade prehlasovaní spoluvlastníci nevyužili ustanovenie § 14 ods. 4 BytZ, pričom podľa

názoru žalovaných v takomto prípade môžu namietať len neplatnosť zmluvy o nadstavbe čo do jej vád
v obsahu, nie z dôvodu jej vzniku. V článku IX Zmluvy o nadstavbe bytov sa uvádza, že zmluva nie je
bezodplatná, ale odplata je dohodnutá presne vymedzenými stavebnými a rekonštrukčnými prácami a
materiálmi.

Právny zástupca žalovaných vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že Ústavný súd Slovenskej
republiky vo svojom náleze v konaní PL ÚS 110/2011 judikoval, že nie je potrebná stopercentná
väčšina hlasov vlastníkov bytov v bytovom dome ohľadom problematiky hlasovania vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v nadväznosti na právo stavať. Vo vzťahu k neskôr v konaní namietaným
dôvodom neplatnosti zmluvy o nadstavbe z dôvodu nedodržania postupu pri hlasovaní a absencie

podstatných náležitostí uviedol, takže má za to, že nie je daný naliehavý právny záujem žalobkýň na
takomto určení, vzhľadom k tomu, že nie sú účastníkmi zmluvy. Účastníkmi zmluvy sú len tí vlastníci,
ktorí hlasovali za schválenie tejto zmluvy o nadstavbe, pričom iba títo hlasujúci vlastníci sa môžu obrátiť
na súd s určovacou žalobou o platnosti zmluvy. Prehlasovaní vlastníci, ktorí účastníkmi zmluvy nie sú,
majú právo obrátiť sa v súlade s ustanovením § 14, ods. 3, 4 BytZ žalobou na súd o platnosť hlasovania

na schôdzi. Absencia naliehavého právneho záujmu je aj v tom, že ak by v súčasnej dobe dvojtretinová
väčšina vlastníkov uzatvorila novú zmluvu, ktorou by zrušili tú pôvodnú (predmet sporu), to všetko na
základe platného hlasovania zo dňa XX. X. XXXX, ktorého platnosť nikto nenamietal a ani už namietať
z dôvodu prekluzívnych lehôt nemôže, výsledok tohto súdneho konania by musel byť ten, že sa konaniezastaví, nakoľko odpadne predmet konania. Výsledok tohto sporu preto nemôže odstrániť sporné práva
medzi účastníkmi, ktoré vyplývajú z hlasovania a nie zo zmluvy. Za nedovolenú možno považovať
určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu

sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je
prípustná aj napriek tomu, že je možná iná žaloba ( 17/1972). Poukázal na nejasnosť slovného spojenia
vyjadreného v ustanovení § 14 ods. 3 BytZ - rozhodovanie o zmluve o nadstavbe hlasovaním na schôdzi
vlastníkov. Táto nejasnosť nie je odstránená ani dôvodovou správou ani judikatúrou, ktorá by meritórne
riešila danú problematiku. Z gramatického výkladu však možno vyvodiť právny záver, že ak sa má

rozhodovať v kolektívnom orgáne o zmluve o nadstavbe, potom táto zmluva musí najprv

existovať. Ak by neexistovala, potom by mohlo dôjsť k nejasnostiam, za akú zmluvu (s akým obsahom)
vlastne vlastníci hlasovali. Podobnú situáciu môžeme nájsť vo všetkých kolektívnych orgánov, ktoré buď

schvália schvaľovacou doložkou právny úkon, alebo nie. Zákonodarca nespája s postupom uzatvárania
zmlúv o nadstavbe vlastníkov bytov neplatnosť takto uzatvorenej zmluvy. Zmluva o nadstavbe nie je
bezodplatná, v konaní nebol preukázaný nátlak na vôľu žalobkýň pri prihlasovaní, alebo iný dôvod
neplatnosti právneho úkonu, keďže žalobkyne na schôdzi dňa XX.XX.XXXX nehlasovali za zmluvu o
nadstavbe zo dňa XX.XX.XXXX.

Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XCo/XX/XXXX-88 Krajský súd v Prešove potvrdil uznesenie
Okresného súdu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. X E. XX/XXXX - XX, ktorým súd prvého stupňa
nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovaným povinnosť zdržať sa akýchkoľvek prípravných
prác súvisiacich s nadstavbou bytového domu, ktorý sa nachádza na K. L. Č..X v Prešove, súpisné

č.XXXX a je zapísaný na LV č.XXXX , k.ú. Prešov, nachádzajúci sa na parcele č.XXXX o výmere 216
m2, parcela registra C, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č.XXXX, k.ú.
Prešov, ako aj akýchkoľvek stavebných prác súvisiacich s nadstavbou tohto bytového domu a to až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

Žalovaní v 1., 2., 3., 6. a právni predchodcovia žalovaného v 4. rade ako vlastníci bytov a žalovaní v 7. a
8. rade ako stavebníci a budúci vlastníci bytov svojimi podpismi potvrdili uzavretie Zmluvy o nadstavbe

bytového domu, predmetom ktorej je vymedzenie vzájomných práv a povinností pri nadstavbe bytovému
domu súpisné č. XXXX, ktorú uskutočnia stavebníci rekonštrukciou a nadstavbou bytového domu so
získaním 3 samostatných bytov do podielového spoluvlastníctva stavebníkov ak to bytu č. 07, bytu č.
08, bytu č. 09 a nadstavbe bytového domu súpisné č.XXXX, na ulici K., M. Č..X. Žalovaní v 1., v 2., v 3.,
7.rade a právni predchodcovia žalovaného v 4.rade zmluvu podpísali dňa XX.XX.XXXX, žalovaná v 6.

rade a žalovaný v 8.rade zmluvu podpísali dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 2.rade
sú v záhlaví zmluvy uvedené ako zmluvné strany, avšak zmluvu nepodpísali.

Rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Prešove zo dňa XX.XX.XXXX, číslo: XXXX - XXX/XXXX -
X/ B.-ZV bolo zamietnuté odvolanie a potvrdené rozhodnutie Mesta Prešov zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým

bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby: nadstavba bytového domu - ulica K. X, Prešov (súpisné
č.stavby XXXX), na pozemku parc.č. KN C XXXX, k.ú. Prešov. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že
zo strany stavebného úradu bol dodržaný procesný postup, námietkami účastníkov konania sa stavebný
úrad v konaní zaoberal a v rozhodnutí o nich rozhodol s riadnym odôvodnením. K námietkam v odvolaní,
ktoré proti rozhodnutiu podali S. Ž. P. P. Š. (v tomto konaní žalobkyne v 1. a 2. rade) odvolací orgán

uviedol, že odvolateľky mali možnosť domáhať sa svojich práv prostredníctvom súdu, nakoľko podľa
doloženej zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu K. X, súpisné
č.XXXX v Prešove, konanej dňa XX.XX.XXXX o 17,00 hod. je evidentné, že sa tejto schôdze zúčastnili
a boli prehlasované.Okresný súd v Prešove vo svojom potvrdení zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil, že ku dňu XX.XX.XXXX
neeviduje odvolanie voči uvedenej zápisnici od odvolateliek. Skutočnosť, že s navrhovanou stavbou

súhlasili všetci ostatní spoluvlastníci bytov v bytovom dome potvrdzujú ich podpisy na zmluve a je to
doklad oprávňujúci stavebníka uskutočniť stavbu.

ZozápisnicezoschôdzevlastníkovbytovanebytovýchpriestorovbytovéhodomuKomenského,súpisné
č.XXXX K.onanej dňa XX.XX.XXXX o 17,00 hod. vyplýva, že na schôdzi bolo prítomných 8 vlastníkov

bytov. Bodom číslo 3 programu schôdze bolo hlasovanie o prestavbe bytového domu na ulici K. XXXX/
X v Prešove podľa zmluvy. Hlasovanie prebehlo vo forme písomného hlasovania. Ako to vyplýva z
hlasovacieho lístka, ktorý overili overovatelia S. Ž. (žalobkyňa v 1.rade) a J.. Z. B. (žalovaný v 3.rade).
Za prestavbu bytového domu za hlasovali štyria vlastníci bytov, dvaja vlastníci bytov hlasovali proti.
Overovateľmi zápisnice boli S. Ž. (žalobkyňa v 1.rade) a J.. Z. B. (žalovaný v 3.rade).

Z oznámenia o výsledku písomného hlasovania, ktorý bol zverejnený a vyvesený dňa XX.XX.XXXX
na oznamovacej tabuli domu vyplýva výsledok písomného hlasovania vlastníkov bytov bol na stavbe
bytového domu na ulici K. X na základe Zmluvy o nadstavbe bytového domu medzi vlastníkmi bytov a
stavebníkmi A.. K. X. a W. Š.. Návrh bol prijatý dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov
v dome. Výsledok písomného hlasovania je na ozname overený overovateľovi písomného hlasovania

S. Ž. (žalobkyňa v 1.rade) a J.. Z. B. (žalovaný v 3.rade).

Z výpisu LV č. XXXX k.ú. Prešov vyplýva, že bytový dom súpisné č. XXXX, postavený na parcele č.
XXXX pozostáva zo šiestich bytov, ktorých vlastníkmi sú žalovaní v 1. až 6. rade.

Žalobkyňa v 1. rade vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaniach uviedla, že dôvodom podania
žaloby bol jej nesúhlas s tým, aby bola ukrátená na svojom majetku. BGva na prvom poschodí a
nadstavba má byť robená nad jej bytom, zo strany stavebníkov sa cíti byť podvedená vzhľadom k tomu,
že v pôvodnom projekte sa hovorilo o podkrovných bytoch, nie o mezonetových bytoch, ako to vyplýva
z projektovej dokumentácie. Bol na ňu vyvíjaný nátlak zo strany ostatných účastníkov konania, bol jej

zaslanýanonymnývýhražnýlist.Dôvodom,prečosineuplatnilaprávoprehlasovanéhospoluvlastníkana
súde v lehote pätnástich dní po konaní schôdze bola skutočnosť, že bola na liečení a lehotu zmeškala.
Uviedla, že o obsahu zmluvy o nadstavbe, o ktorej sa hlasovalo na schôdzi vlastníkov konanej dňa
XX.XX.XXXX nevedela, napriek tomu túto skutočnosť v priebehu schôdze nenamietala.

Žalobkyňa v 2.rade vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaniach uviedla, že v čase, keď sa
rozhodovalo po podpise zmluvy o nadstavbe sa o vec nezaujímala, pretože práve vtedy jej zomrel
manžel. Nesúhlasila s tým, aby nadstavbu bytov realizovala firma žalovaných v 7. a 8. rade, pretože
sa obáva, že príde o peniaze, podľa jej názoru zo strany žalovaných ide o podvod a nemieni sa vzdať
svojich vlastníckych práv. Dôvodom, pre ktorý sa neobrátila na súd ako prehlasovaná vlastníčka bola

skutočnosť, že bola v depresívnom stave po pohrebe manžela. rovnako ako žalobkyňa v 1.rade uviedla,
že nepoznala obsah zmluvy, o ktorej sa na schôdzi hlasovalo.

Žalovaný v 1.rade uviedol, že v súvislosti s nadstavbou bytov postupovali v súlade so zákonom vo
vlastníctve bytov a mali zato, že žalobkyne boli prehlasované ostatnými vlastníkmi bytov. Žalobkyňa
v 1.rade pôvodne nenamietala nič proti tomu, aby nadstavbu realizovala firma žalovaných v 7. a
8. rade, spolu s ostatnými vlastníkmi bytov sa zaviazala k podpisu zmluvy o nadstavbe bytového

domu do desiatich dní odo dňa vypracovania projektovej dokumentácie v zmluve o budúcej zmluve so
spoločnosťou SG BUILDING s.r.o., ktorej konateľmi sú žalovaný v 7. a 8. rade.

Žalovaná v 2.rade sa pripojila k výpovedi žalovaného v 1.rade, ktorý jej manželom.

Žalovaný v 3.rade uviedol, že dôvodom, pre ktorý sa rozhodli pre podpis zmluvy bol zlý technický stav
bytového domu, potreba opraviť strechu, kanalizáciu a nakoľko ani jeden z vlastníkov nemá dostatok
finančných prostriedkov na tieto opravy, rozhodli sa situáciu riešiť vybudovaním nadstavby v bytovom
dome. Žalobkyňa v 1. a 2. rade pôvodne s týmto postupom súhlasili, potom ako bol vypracovaný projekt,tieto už boli proti nadstavbe, pričom ostatní vlastníci s projektom a nadstavbou súhlasili, takže žalobkyne
prehlasovali.

Pôvodne označený žalovaný v 4.rade B. X. uviedol, že v priebehu roku 2010 sa vlastníci bytov v
bytovom dome zhodli na tom, že je potrebné dať bytový dom do poriadku a rozhodli sa, že najlepším
spôsobom ako tak urobiť je nájsť stavebníka, ktorý si urobí nadstavbu ako benefit vlastníkom bytov
poskytne opravu strechy a opravu fasády. Zo strany žalovaných v 7. a 8. rade boli predkladané návrhy a
viedli sa s nimi rokovania, ktorých sa zúčastňovala aj žalobkyňa v 1.rade. Po tom, ako bol vypracovaný

návrh zmluvy, bola uzatvorená takzvaná predbežná zmluva, ktorú podpísali všetci vlastníci vrátane
žalobkýň. Následne žalobkyne prekvapivo zmenili svoj názor a rozhodli sa, že so zmluvou o nadstavbe
nesúhlasia. Toto sa udialo na schôdzi vlastníkov bytov dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom k tomu, že schôdza
konaná dňa XX.XX.XXXX nebola náležite zvolaná sa vlastníci bytov rozhodli opätovne zvolať schôdzu
na deň XX.XX.XXXX, na ktorej hlasovali o zmluve o nadstavbe bytového domu, na ktorej dvojtretinovou
väčšinou prehlasovali žalobkyne a súhlasili s uzavretím zmluvy. Žalobkyne v 1. a 2. rade do prestavby

bytového domu nikto nenútil, naopak sama žalobkyňa v 1.rade ho oslovila s ponukou na prestavbu,
ktorú mal realizovať jej zať.

Pôvodne označená žalovaná v 5.rade V. X. potvrdila výpoveď manžela, ktorý uviedol, že žalobkyňa v
1.rade ich oslovila s ponukou na nadstavbu bytu, ktorú by realizovala firma jej zaťa.

Žalovaný v 4.rade uviedol, že byt kúpil od manželov X.h dňa XX.XX.XXXX. Už v samotnej kúpnej zmluve
uviedol svoj súhlas so Zmluvou o nadstavbe bytu, pričom na pojednávaní tento svoj súhlas opakovane
potvrdil.

Žalovaná v 6.rade uviedla, že v byte, ktorý je v jej vlastníctve býva v súčasnosti jej syn a ona súhlasí so
Zmluvou o nadstavbe bytu. Na schôdzi, na ktorej sa hlasovalo o zmluve, splnomocnila na hlasovanie
svojho syna.

Žalovaný v 7.rade uviedol, že firma, ktorú zastupoval, vykonávala rekonštrukciu v byte žalovaných v

1. a 2. rade. Bolo mu spomenuté, že vlastníci bytov majú záujem o rekonštrukciu bytového domu,
preto vyhotovili ponuku, ktorú vlastníkom odprezentovali dňa XX.XX.XXXX. Následne sa táto ponuka
pripomienkovala, po uplynutí asi piatich mesiacov bola vyhotovená tzv. predzmluva o nadstavbe
bytového domu, ktorú ponechali vlastníkom bytov na podpis. Potom, ako sa im vrátila podpísaná
všetkými vlastníkmi, oslovili projektanta aby vyhotovil vizualizáciou bytového domu. Vzhľadom k

pripomienkam architekta Mesta Prešov musela byť vizualizácia prepracovaná. Zmluvu o nadstavbe
bytového domu podpísali vlastníci bytov dňa XX.XX.XXXX P. XX.XX.XXXX, žalobkyňa v 1. a 2. rade
už túto zmluvu nepodpísali. Uviedol, že k reálnemu zásahu do vlastníctva žalobkýň nedôjde vzhľadom
k tomu, pivničné priestory zostanú zachované v pôvodnom rozsahu, naopak podiel na spoločných
priestoroch sa zväčší o nadstavbu schodištia, ktoré bude v podielovom spoluvlastníctve všetkých

vlastníkov. Taktiež rekonštrukciou dôjde k zvýšeniu hodnoty bytového domu a tým aj hodnoty bytov
žalobkýň.

Žalovaný v 8.rade sa pripojil k výpovedi žalovaného v 7.rade.

ZvýpovedesvedkyneZ.V.,dcéryžalobkynev1.radevyplynulo,takžezostranymatkybolainformovaná,
že za ňou ako domovou dôverníčkou často chodili rôzni ľudia sa dotazovať, či nemajú záujem odpredať
strechu, pričom ona nikdy nesúhlasila so žiadnymi úpravami a nadstavbami. Tak ako žalobkyňa v 2.rade
zastávala názor, že bytový dom sa dá opraviť aj tak, že sa zoberie úver. Žalobkyňa v 1.rade vôbec nebola
informovaná o tom, že žalovaní v 7. a 8. rade pripravujú v bytovom dome výstavbu mezonetových bytov.

Svedkyňa napriek tomu, že býva v Košiciach sa zúčastňovala všetkých schôdzi vlastníkov bytov. Bola
prítomná aj na schôdzi konanej dňa XX.XX.XXXX, na ktorej sa malo rozhodovať o podpise zmluvy o
nadstavbe bytov, pričom vlastníkov bytov upozornila, že schôdza nie je riadne zvolaná. Prítomná bola
aj na schôdzi konanej dňa XX.XX.XXXX, na tejto schôdzi žalobkyňa v1.rade a žalobkyňa v 2.rade so
zmluvou nesúhlasili.

Právnazástupkyňažalobkýňsavyjadrilakexistenciinaliehavéhoprávnehozáujmunaurčeníneplatnosti
zmluvy, ktorý je podľa jej názoru daný tým, že predmetnou zmluvou sú dotknuté práva a chránené
záujmy žalobkýň, ktorým sa napriek tomu, že zmluvu nepodpísali na jej základe zmenší veľkosť ichspoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu. Zmluva bola uzavretá v rozpore so zákonom
a v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak by súd určil, že zmluva je neplatná, majú zato, že v
súčasnosti by zo strany viacerých vlastníkov nedošlo k podpisu identickej zmluvy vzhľadom k tomu,

že majú oveľa výhodnejšie ponuky na rekonštrukciu bytového domu. V tomto vidia zlepšenie právneho
postavenia žalobkýň. Uviedla, že zmluva v čase rozhodovania o nej na schôdzi musí existovať, avšak
táto zmluva nemá byť v tomto čase už podpísaná jednotlivými vlastníkmi bytov. V prípade, ak by zmluva
už v čase rozhodovania o nej bola podpísaná, bola by zmarená možnosť diskusie vlastníkov bytov o
tejto zmluve, o jej primeranosti, možnosť vyjednať s druhou zmluvnou stranou výhodnejšie podmienky,

prípadne sa obrátiť na inú spoločnosť. Z tohto dôvodu je zrejmé, že v čase rozhodovania na schôdzi
znenie zmluvy musí existovať, avšak pred hlasovaním vlastníkov o nej nesmie byť podpísaná. Ak zmluva
bola podpísaná pred uskutočnením samotnej schôdze vlastníkov bytov, diskusiou a hlasovaním o nej,
bola uzavretá v rozpore so zákonom. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze, ktorými
judikoval, že na uzavretie zmluvy postačuje dvojtretinová väčšina vlastníkov vyslovil názor, že podpis
zmluvy organicky nadväzuje na hlasovanie, čiže najprv musí byť uskutočnené hlasovanie, ktorým sa

rozhodne o tejto zmluve t. j. či bude alebo nebude uzatvorená, či bude dvojtretinová väčšina súhlasiť
s takouto zmluvou s konkrétnymi podmienkami a až následne na to môže byť táto zmluva podpísaná.
Takýmto spôsobom má byť zabezpečený účel BytZ, ktorý hovorí o tom, že zmluva má byť uzatváraná
na základe hlasovania na schôdzi vlastníkov.

V danom prípade tento postup nebol dodržaný, preto je zmluva absolútne neplatná. Jedná sa pritom o
absolútnu neplatnosť z dôvodu, že zmluva bola uzatvorená v rozpore so zákonom. Ku zmene právnej
kvalifikácie žalobného návrhu uviedla, že sa nejedná o zmenu žaloby v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p..

Dôvodov neplatnosti zmluvy je viacero, pričom potom, ako bol vydaný nález ústavného súdu sa žaloba
zamerala na ďalšie dôvody tejto neplatnosti, t. j., že nebol dodržaný zákonný postup pri podpise
zmluvy a že zmluva neobsahuje všetky podstatné náležitosti. Taktiež majú zato, že protihodnota, ktorú
žalobkyne dostanú za zmenšenie svojho vlastníckeho práva je neprimeraná. Uviedla, že skutočnosť, že
žalobkyne nepodpísali zmluvu a nadstavbe bytu neznamená, že nie sú účastníčkami zmluvného vzťahu.

Predmetná zmluva sa priamo dotýka ich práv a je uzavretá v ich neprospech. Účastníčkami tejto zmluvy
sú napriek ich nevôli pretože táto zmluva zasahuje do ich práv a chránených záujmov. Vzhľadom k
tomu, že hlasovanie na schôdzi žalobkyniam nezakladalo žiadne práva a povinnosti, pretože na základe
tohto hlasovania nebola uzatvorená žiadna zmluva, ktorá bola uzatvorená ešte pred týmto hlasovaním
sa žalobkyne neobrátili na súd v zákonnej lehote ako prehlasovaní vlastníci. Vzhľadom k tomu, že

nebol dodržaný zákonný postup hrozilo, že takáto žaloba by bola zamietnutá z dôvodu nepreukázania
naliehavého právneho záujmu. Preto sa obrátili na súd so žalobou o určenie neplatnosti zmluvy.
Právna zástupkyňa navrhla doplniť dokazovanie za účelom preukázania, že protiplnenie na základe
zmluvy o nadstavbe za obmedzenie vlastníckeho práva je neprimerané oboznámením sa s cenovými
ponukami, ktoré boli vyhotovené inými stavebnými spoločnosťami na bytový dom ohľadom ktorého

bola zmluva o nadstavbe podpísaná a podľa jej názoru tieto listinné dôkazy preukazujú nevýhodnosť a
neprimeranosť predmetnej zmluvy o nadstavbe a z tohto dôvodu jej neplatnosť. Navrhla, aby súd doplnil
dokazovanie oboznámením sa s odborným stanoviskom realitných kancelárií za účelom stanovenia
hodnotymezonetovýchbytov,ktorévbytovomdomemajúnazákladezmluvyonadstavbebytovvzniknúť
na preukázanie neprimeranosti zmluvy o nadstavbe bytov.

Právny zástupca žalovaných vo svojom prednese uviedol, že podľa jeho názoru absentuje naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ktorý musí vyjadrovať prípustný nástroj ochrany práva a
zároveň takýmto určením sa vyriešia všetky sporné vzťahy medzi účastníkmi. Naliehavý právny záujem
nie je daný ak sa tieto sporné vzťahy nevyriešia a vedie sa k ďalšiemu predlžovaniu sporu. Je potrebné

rozlišovať medzi hlasovaním vlastníkov o zmluve a medzi samotnou zmluvou. Žalobkyne hlasovanie
vlastníkovbytovnespochybnili,nenamietali,nevyužiliprekluzívnulehotupätnástichdníodhlasovaniana
domáhanie sa svojich práv. Táto lehota uplynula, žalobkyne sa nemôžu domáhať následnej neplatnosti
zmluvy z dôvodov mechanizmu jej vzniku. Ak spochybnili mechanizmus vzniku zmluvy, mali využiť svoje
právo a v 15 dňovej lehote podať opravný prostriedok proti hlasovaniu a následne sa mohli domáhať

neplatnosti zmluvy. Spochybnil aktívnu legitimáciu žalobkýň v tomto v konaní, ktoré nie sú účastníkmi
zmluvy. Z nálezu ústavného súdu nevyplýva jeho stanovisko, že v prípade, ak nebude dodržaný postup
pri hlasovaní o zmluve a následný podpis zmluvy, takáto zmluva je neplatná. Ústavný súd sa vyjadril
mimo merita veci o určitej organickej ucelenej nadväznosti. Zmluva v čase hlasovania o nej by malaexistovať, aby vlastníci bytov vedeli, o čom budú hlasovať. Toto dodržané bolo, zmluva existovala a zo
zákona a ani z nálezu ústavného súdu nevyplýva neplatnosť zmluvy v prípade, ak bola podpísaná pred
hlasovaním o nej. Vôľa vlastníkov bytov uzavrieť zmluvou o nadstavbe je daná, vyplýva z výsledku ich

hlasovania na schôdzi a v prípade, ak by táto zmluva bola neplatná, bez ďalšieho na základe výsledku
tohto hlasovania môže byť uzavretá nová zmluva s identickým obsahom.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 13, ods. 1 BytZ, s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené

spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo
alebo iné spoločné práva k pozemku.

Podľa § 14, ods. 3 BytZ, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a
o zabezpečení úveru, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v
dome a o zmene formy výkonu správy, rozhoduje sa hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou

väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak sa rozhoduje písomným
hlasovaním podľa tohto odseku, podpis vlastníka potvrdia najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení
na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestoroch. Overiť písomné hlasovanie môže aj notár alebo
obecný úrad.

Podľa § 14, ods. 4 BytZ, prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť
sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká.
Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má
právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti
hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh

ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

Podľa § 21, ods. 1 BytZ, vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v dome môže vzniknúť na základe
zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu (ďalej len „zmluva") uzavretej medzi stavebníkmi
alebo medzi doterajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome a stavebníkmi. Stavebníkom

môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba.

Podľa § 21, ods. 2 BytZ, zmluvou sa vymedzia vzájomné práva a povinnosti pri výstavbe medzi
stavebníkmialeboprivstavbealebonadstavbedomumedzistavebníkmiavlastníkmibytovanebytových
priestorov v dome.

Podľa § 22, ods. 1 BytZ, zmluva obsahuje najmä
a) určenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s vymedzením polohy a uvedením rozsahu
podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru v dome,
b) vymedzenie a výpočet spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových

priestorov a príslušenstva a prípadne určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu
alebo pozemok budú užívať len niektorí vlastníci,
c) vymedzenie spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na
spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu a spoločných nebytových priestorov, na
príslušenstve a na pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je daná podielom podlahovej

plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových
priestorov v dome,
d) úpravu práv k pozemku určenému na stavbu domu, identifikáciu pozemku a jeho výmeru,
e) určenie osoby oprávnenej zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
f) spôsob financovania stavebných nákladov, podiely a splatnosť príspevkov, prípadne rozsah ocenenia

vlastnej práce stavebníkov.

Podľa § 22, ods. 2 BytZ, ak vstavbou alebo nadstavbou vzniknú v dome nové byty alebo nebytové
priestory, zmluvu so stavebníkom uzatvára vlastník domu alebo vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome. Zmluva musí okrem náležitostí uvedených v odseku 1 obsahovať presné vymedzenie spoločnýchčastí domu, spoločných zariadení domu alebo spoločných nebytových priestorov, v ktorých sa bude
uskutočňovať vstavba alebo nadstavba.

Podľa § 22, ods. 3 BytZ, ak nie sú v dome prevedené byty do vlastníctva a vstavbou alebo nadstavbou
vzniknú nové byty alebo nebytové priestory, musí byť obsahom zmluvy aj vymedzenie vlastníctva bytov
a nebytových priestorov v dome a veľkosti spoluvlastníckych podielov podľa § 5 ods.1 písm. b).

Podľa § 22, ods. 4 BytZ, ak stavebník domu, ktorého výstavba bola začatá na základe stavebného

povolenia, odpredá počas výstavby byty alebo nebytové priestory, uzatvára s budúcim vlastníkom bytu
alebo nebytového priestoru zmluvu podľa odseku 1.

Podľa § 22, ods.5 BytZ, stavebník je povinný v zmluve vymedziť vzájomné práva a povinnosti aj
pri stavebných úpravách, ktorými sa mení veľkosť bytu, nebytového priestoru alebo príslušenstva na
úkor spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu; zmluvu uzatvára vlastník bytu alebo

nebytového priestoru v dome (stavebník) s ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.

Súd sa zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobkýň a dospel k záveru, že ich vecná aktívna
legitimácia je daná vzhľadom k tomu, že žalobkyne, napriek skutočnosti, že nepodpísali zmluvu o
nadstavbe, sú zmluvnou stranou tejto zmluvy. V tomto smere súd poukazuje na názor Ústavného súdu

Slovenskej republiky uvedený v rozhodnutí PL ÚS 110/2011 -40, ktorý uvádza " jednou zo zmluvných
strán zmluvy o vstavbe a nadstavbe síce musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov
(keďže zmluva sa týka ich spoluvlastníckych podielov k spoločným častiam domu), ale z toho nemožno
automaticky vyvodiť, že všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov musia s takouto zmluvou súhlasiť
a svoj súhlas vyjadriť aj podpisom takejto zmluvy, keďže k jej riadnemu uzatvoreniu postačuje prejav

vôle vlastníkov bytov a nebytových priestorov vykonaný spôsobom, ktorý ustanovuje § 14 ods. 3 zákona
o vlastníctve bytov“. Ústavný súd v citovanom náleze ďalej uvádza, že " v súlade s účelom ustanovenia §
14ods.3zákonaovlastníctvebytovmožnopodľanázoruústavnéhosúdulogickyvyvodiť,ženasamotné
uzatvorenie zmluvy o vstavbe (a tiež zmluvy o nadstavbe) nie je potrebný súhlas všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov (vyjadrený podpisom takejto zmluvy), pretože v opačnom prípade by

toto ustanovenie zákona o vlastníctve bytov bolo nadbytočné, nezmyselné a nevykonateľné, keďže
platne (a zákonom ustanoveným spôsobom) prijaté rozhodnutie dvojtretinovej väčšiny vlastníkov bytov
a nebytových priestorov by prakticky nevyvolávalo žiadne právne účinky. Rovnako možno v prospech
uvedeného výkladu logicky argumentovať tiež § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov, ktorý ustanovuje
právo prehlasovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov namietať rozhodnutie dvojtretinovej

väčšiny všetkých vlastníkov prijaté podľa § 14 ods. 3 tohto zákona na všeobecnom súde. Priznanie
tohto práva by totiž nemalo žiadny význam, ak by rozhodnutie väčšiny vlastníkov prijaté podľa § 14 ods.
3 zákona o vlastníctve bytov nebolo možné vykonať vzhľadom na absenciu súhlasu prehlasovaných
vlastníkov vyjadreného podpisom zmluvy o vstavbe, respektíve nadstavbe domu.“.

Z citovaného nálezu ústavného súdu je zrejmé, že napriek nejednoznačnej formulácii ustanovenia

§ 21 a 22 BytZ štandardnou metódou výkladu právnych noriem (logický výklad) možno dospieť k
záveru, že na uzatvorenie zmluvy o nadstavbe nie je potrebný súhlas všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov. Preto skutočnosť, že zmluva o nadstavbe nebola podpísaná všetkými
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov nespôsobuje neplatnosť takto uzavretej zmluvy pre rozpor so
zákonom. Práva prehlasovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú ústavne akceptovateľným

spôsobom chránené právnou úpravou obsiahnutou v paragrafe 14 ods. 4 BytZ. Ako to skonštatoval
ústavný súd vo svojom náleze: " nič nebráni tomu, aby právo prehlasovaného vlastníka bytu alebo
nebytového priestoru obrátiť sa na súd, aby vo veci rozhodol garantované prostredníctvom § 14
ods. 4 zákona o vlastníctve bytov bolo interpretované v právno-aplikačnej praxi materiálne, t. j.,
aby predmetom žaloby prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru mohli byť nielen

námietkysmerujúceprotiporušeniuzákonomustanovenejprocedúrypriprijímanírozhodnutíabsolútnou
väčšinou, respektíve dvojtretinovou väčšinou všetkých vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov,
ktorésatýkajúvecípatriacichdoichspoluvlastníctvapodľa§14ods.2a3zákonaovlastníctvebytov,ale
aj námietky smerujúce proti obsahu týchto rozhodnutí, t. j. aj námietky, že ide o také rozhodnutie, ktorépredstavuje neprimeraný zásah do vlastníckych práv prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového
priestoru k spoločným častiam domu, spoločným zariadeniam domu, spoločným nebytovým priestorom,
príslušenstvu a pozemku. .....o žalobe podanej prehlasovaným vlastníkom podľa § 14 ods. 4 zákona

o vlastníctve bytov je oprávnený a aj povinný rozhodnúť nezávislý súd, ktorého kľúčovou úlohou pri
rozhodovaní o takejto žalobe je zabezpečiť spravodlivú rovnováhu práv vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, t. j. starostlivo prihliadať aj na práva a zákonom chránené záujmy tých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, ktorí boli pri žalobou napadnutom rozhodnutí podľa zákona o vlastníctve
bytov prehlasovaní, ako aj práva a zákonom chránené záujmy tých, ktorí za napadnuté rozhodnutie

hlasovali. Ide o špeciálnu právnu úpravu zodpovedajúcu špecifickým črtám spoluvlastníctva vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome k spoločným častiam domu, spoločným zariadeniam domu,
spoločným nebytovým priestorom a príslušenstvu, ako aj spoluvlastníctva alebo iných spoločných práv
k pozemku (§ 19 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov), ktorá vo svojej podstate zodpovedá všeobecnej
právnej úprave ochrany (podielových) spoluvlastníkov (§ 139 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka) a
predstavuje štandardný spôsob právnej ochrany súvisiaci s uplatňovaním vlastníckych práv, a preto

podľa názoru Ústavného súdu neexistuje dôvod na to, aby bol z ústavného hľadiska spochybňovaný.
Ústavne konformná úprava práv prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru je teda
zakotvená v § 14 ods. 4 BytZ.

Ako to vyplýva zo zápisnice o schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa

XX.XX.XXXX, na predmetnej schôdzi boli prítomné tak žalobkyňa v 1.rade ako aj žalobkyňa v 2.rade.
Ako to vyplýva zo zápisnice o hlasovaní, obidve žalobkyne hlasovali proti zmluve o nadstavbe bytov.
Nič nebránilo žalobkyniam obrátiť sa v zákonom stanovenej lehote na súd a namietať rozhodnutie
ostatných vlastníkov prijaté na schôdzi. Ako to interpretoval ústavný súd v citovanom náleze, súd by sa
v takomto prípade musel zaoberať nielen procesnou, ale materiálnou stránkou prijatého rozhodnutia a

teda všetkými námietkami, ktoré žalobkyne mali jednak proti priebehu schôdze, hlasovaniu a jednak
proti rozhodnutiu, ktoré bolo na schôdzi prijaté, ktorým bol súhlas kvalifikovanej väčšiny vlastníkov bytov
a nebytových priestorov so zmluvou o nadstavbe. Je evidentné, že žalobkyne takýto postup nevyužili.
Súhlas vlastníkov udelený v zmysle ustanovenia § 14 ods. 3 BytZ je nevyhnutnou podmienkou účinnosti
zmluvy o nadstavbe, pričom bez splnenia tejto zákonnej podmienky zmluva o nadstavbe, hoci by aj

bola podpísaná dvojtretinovou väčšinou vlastníkov, nemôže spôsobiť zamýšľané právne účinky. Je preto
právne bezvýznamné, že zmluva o nadstavbe bola jednotlivými vlastníkmi podpísaná už v čase pred
konaním schôdze na ktorej sa rozhodovalo o jej prijatí. Ak by aj niektorí vlastníci, ktorí zmluvu podpísali,
hlasovali na schôdzi proti tejto zmluve a nedosiahlo by sa potrebné kvórum, zmluva by nenadobudla
účinnosť. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť uzavrieť zmluvu až po v hlasovaní

o nej a taktiež zákon s nedodržaním takéhoto postupu nespája neplatnosť uzavretej zmluvy. Ak by
žalobkyne postupom podľa § 14 ods. 4 BytZ úspešne namietali proti rozhodnutiu prijatému na schôdzi,
zmluva o nadstavbe by nenadobudla účinnosť. Keďže žalobkyne nevyužili postup podľa § 14, ods. 4
BytZ, márnym uplynutím lehoty právo žalobkýň zaniklo.

Preto podľa názoru súdu v súčasnosti neexistuje naliehavý právny záujem žalobkýň na určení
neplatnosti napadnutej zmluvy. Z týchto dôvodov súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania
zamietol návrhy žaloby na doplnenie dokazovania a žalobu zamietol bez preskúmania dôvodov
neplatnosti tvrdených žalobou.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 151, ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne v
lehote do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.