Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/118/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813202751
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813202751.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci navrhovateľky: M.

W., nar. XX. XX. XXXX, bytom A.E. XXX/XX, XXX XX Z. G. E., zastúpená Mgr. Tomášom Saladiakom,
advokátom, AK, M. R. Štefánika 171, 093 01 Vranov nad Topľou, proti odporcovi: V. W., nar. XX. XX.
XXXX, bytom XXX XX J. XX, zastúpený JUDr. Janka Vasiľová, advokátkou, AK, Kudlovská 1, 066 01
Humenné, o príspevok pre rozvedeného manžela, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zaviazať odporcu prispievať jej príspevkom na výživu

mesačne po 50 eur začínajúc dňom 01. 01. 2013. V odôvodnení svojho návrhu uviedla, že rozsudkom
Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 14. 08. 2012 spisovej značky 9P/198/2012 bolo jej
manželstvo s odporcom právoplatne dňom 12. 09. 2012 rozvedené, maloletá O. W., nar. XX. XX. XXXX
pre čas po rozvode bola zverená do osobnej starostlivosti odporcu a ona bola zaviazaná prispievať
na výživu dcéry mesačne po 50 eur. V súčasnosti jej čistý mesačný príjem je 335,06 eur a okrem
toho je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 127,30 eur a keďže jej náklady v súvislosti s jej
výživou sú podstatne vyššie, nie je schopná si zabezpečiť prostriedky na svoju primeranú výživu. Keďže

s bývalým manželom sa nedohodla na príspevku ako aj jej výške, už aj vzhľadom k jej zhoršujúcemu
sa zdravotnému stavu, k tomu, že jej náklady prevyšujú príjmy, musela si viackrát požičať peniaze od
známych, rozhodla sa podať tento návrh. Vo svojej výpovedi uviedla, že pred rozvodom manželstva
musela opustiť ich spoločný dom, zaobstarať si bývanie s tým, že určitú dobu bývala v podnájme, za
ktorý spolu s nájomným ako aj poplatkami za elektrinu, vodu, plyn platila spolu po 222 eur. Naviac si
zobrala hypotéku na kúpu rodinného domu, ktorú spláca mesačne po 321 eur, má výdavky v súvislosti
so svojím zdravotným stavom zakúpenia liekov a taktiež 40 eur mesačne ju stojí benzín, pretože na

cestu do práce používa osobné motorové vozidlo. Po zakúpení rodinného domu platí inkaso za dom
151 eur. Pri rozvode s odporcom, keďže chcela mať rozvodové konanie čím skôr za sebou, neuvádzala
mimomanželskú známosť odporcu s inou ženou.

Odporca prostredníctvom svojej zástupkyne žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť, kde ako uviedol vo
svojompísomnomvyjadrení,navrhovateľkamásvojvlastnýpríjempostačujúcinapokrytiejejzákladných
životných potrieb. Podľa jej údajov zo zamestnania má príjem 335 eur mesačne, invalidný dôchodok

poberá vo výške 127,30 eur mesačne, je poberateľkou štátnej sociálnej dávky na kompenzáciu
zdravotného postihnutia a ak by aj nebola zohľadnená táto sociálna dávka, aj tak čistý mesačný príjem
navrhovateľky v úhrne činí 462,30 eur, čo dvojnásobne presahuje výšku platného životného minima pre
plnoletú fyzickú osobu, ktorá je od 01. 07. 2013 v sume 178,02 eur. Ďalej uviedol, že navrhovateľka žije vrodinnom dome spolu so synom V.Q. W., ktorý by sa pochopiteľne spolu s ostatnými osobami, s ktorými
žije v spoločnej domácnosti, mal podieľať na úhrade poplatkov v súvislosti s bývaním, či už poplatku za
elektrinu, plyn a podobne. Poprel tvrdenia navrhovateľky, aby príčinou rozvratu manželstva bola jeho

známosť s inou ženou, naopak uvádzal, že hlavnou príčinou rozvratu bola opakovaná nevera zo strany
navrhovateľky. Poukázal, že on pracuje v spoločnosti Loomis Slovensko s.r.o., kde jeho príjem činí 661
eur a z úrazovej renty má príjem 373,90 eur. Okrem toho poberá výživné na maloletú O. vo výške 50
eur mesačne zo strany navrhovateľky. Jeho príjem teda celkove činí sumu 985 eur, avšak má výdavky
v súvislosti so zabezpečením nevyhnutných nákladov v súvislosti s bývaním, pretože býva vo vlastnom

rodinnom dome, kde platí inkaso (plyn, elektrinu) preddavkovo 55,94 eur, na zabezpečenie tuhého paliva
spolu s dopravou ho stojí ročne 900 eur, platí poplatok za komunálny odpad 10 eur, daň z nehnuteľností
ročne 56 eur. Taktiež má náklady v súvislosti s cestovným ako aj zabezpečením stravy, ošatenia, iných
vecí. Okrem toho poukázal, že výživné vo výške 50 eur, ktorým prispieva na dcéru navrhovateľka, je
vonkoncom nepostačujúce, pretože tieto výdavky spolu podľa jeho prepočtov činia 350 eur mesačne.
Pozostávajú zo zakúpenia stravy, ošatenia, cestovného pre dcéru do školy a späť a iných výdavkov.

Podľa § 72 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od
bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností a možností. Ak sa
bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne
pritom na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Z vyššie uvedeného hmotnoprávneho ustanovenia vyplýva, že na vznik tejto vyživovacej povinnosti je
potrebné, aby boli splnené dve podmienky:
1. rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť,
2. bývalý manžel s ohľadom na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je schopný mu

poskytovať príspevok.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu spisovej značky 9P/198/2012 súd zistil, že manželstvo
navrhovateľky a odporcu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zo dňa 14.
08. 2012 č. k. 9P/198/2012-43. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 12. 09. 2012. Z odôvodnenia

tohto rozsudku je zrejmé, že ako dôvod rozvodu manželstva boli uvádzaní povahové nezhody medzi
oboma manželmi, z toho prameniace ustavičné hádky, rozpory, čo viedlo k odcudzeniu oboch manželov,
rozvratu manželstva, ktoré neplnilo svoj účel. Nevera či už zo strany navrhovateľky alebo odporcu
preukázaná v rozvodovom konaní nebola.

Súd sa oboznámil s rozhodnutím Sociálnej poisťovne Bratislava, z ktorého zistil, že navrhovateľka
je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 133,22 eur mesačne. Ako zistil zo správy jej
zamestnávateľa, táto má príjem 348,77 eur. Ďalej sa súd oboznámil so správou zamestnávateľa
odporcu, z ktorej zistil, že jeho čistý mesačný príjem činí 582,60 eur. Taktiež sa oboznámil s lekárskymi
správami ohľadne odporcu, zmluvou o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam uzavretej medzi Q. W.

a navrhovateľkou, na základe ktorej navrhovateľka odkúpila rodinný dom spolu s nehnuteľnosťami
zapísanýminaLVčísloXXXk.ú.Č.zacelkovúkúpnucenu28.000eur.Okremtohosaoboznámilslistom
vlastníctva číslo XXX k. ú. Č., so zmluvou o splátkovom úvere uzavretou medzi A. A. a navrhovateľkou,
výpismi z účtov, lekárskymi správami ohľadne zdravotného stavu navrhovateľky, poplatkami tak
navrhovateľky ako aj odporcu v súvislosti s odvozom komunálneho odpadu, pokladničnými blokmi o

zakúpení vecí, so správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere uzavretou medzi CETELEM Slovensko a odporcom.

Taktiež sa súd oboznámil s dohodou o skončení pracovného pomeru uzavretou medzi predchádzajúcim
zamestnávateľomodporcuLoomisSlovenskos.r.o.aodporcomvzmysle§60Zákonníkapráce,správou

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o zaradení odporcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie
od 01. 02. 2014, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní dávky v nezamestnanosti vo výške 50 %
denného vymeriavacieho základu vo výške 30,3923 eur od 01. 02. 2014 na obdobie šiestich mesiacov.

Na základe takto zisteného skutočného stavu veci dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je

neopodstatnený a z toho dôvodu ho bolo potrebné zamietnuť.

Vychádzajúc z vyššie uvedených hmotnoprávnych ustanovení ako aj výsledkov vykonaného
dokazovania, mal súd v danom prípade za preukázané, že navrhovateľka nespĺňa jedno zo základnýchkritérií pre priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky, pretože je schopná sama sa živiť, čomu
nasvedčuje jednak jej príjem u jej zamestnávateľa ako aj invalidný dôchodok. Pri jej preukázanom
celkovommesačnompríjme462,30eurtátosumavkaždomprípadenasvedčujetomu,ženavrhovateľka

je schopná sama sa živiť. Vzhľadom k príjmom a výdavkom odporcu nie sú u neho splnené podmienky,
aby odporca mohol byť zaviazaný prispievať navrhovateľke na jej primeranú výživu, keď naviac tento
sa stará o maloletú dcéru, ktorá je študentkou a výživné, ktorým na jej výživu prispieva navrhovateľka
vo výške 50 eur, v žiadnom prípade nemôže postačiť na zabezpečenie jej výživy. Tá skutočnosť, že
navrhovateľka má vyššie výdavky oproti svojim príjmom, nie je dôvodom podľa názoru súdu na priznanie

príspevkunavýživurozvedenejmanželky,pretožetátopriúvaheokúpurodinnéhodomuvtakejhodnote,
ako bola uvedená v zmluve, mala vychádzať zo svojich reálnych majetkových pomerov.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V danom prípade bol odporca v konaní úspešný v celom rozsahu, avšak napriek vyššie uvedenému
procesnoprávnemu ustanoveniu § 142 ods. 1 OSP mu súd trovy konania nepriznal, pretože mal za to, že
v danom prípade sú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v tom, že navrhovateľka a odporca
sú bývalými manželmi, majú spolu maloletú dcéru, na výchove ktorej sa majú podieľať spoločne a
priznanie trov jednému z účastníkov by v danom prípade prispelo k zhoršeniu ich vzájomných, už bez

tak narušených, vzťahov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.