Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. apríl 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211859
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812211859.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr.
Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľa: Q. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., O. X/X, zast. JUDr. Jozefom Hurtišom, advokátom, AK Prievidza, Hviezdoslavova 3,
proti odporkyni: F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., I. XXX/XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie
navrhovateľaprotirozsudkuOkresnéhosúduPrievidzazodňa26.novembra2013,č.k.8P/82/2012-164,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že vyživovaciu povinnosť odporkyne k navrhovateľovi, ktorá
bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 22.03.2006, č.k. 15P/48/2005-58
z v y š u j e zo sumy 1.000,- Sk mesačne na sumu 100 Eur mesačne, s účinnosťou od 08.08.2012
do 21.05.2013.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 08.08.2012 do 21.05.2013 v sume 941,94 Eur súd p o v
o ľ u j e odporkyni splácať v splátkach po 100 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám

navrhovateľa, počnúc právoplatnosťou rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zvýšenia
vyživovacej povinnosti voči odporkyni zo sumy 1.000,- Sk mesačne na sumu 200 Eur mesačne, počnúc
dňom 02.07.2012. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ svoj návrh dôvodil tým, že je študentom
Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, jeho potreby sa zvýšili štúdiom na vysokej

škole,pričompoukázalnato,žeodporkyňanazákladesúdnehorozhodnutiavovecisp.zn.5C/152/2003
prevzala finančnú hotovosť vo výške 50.000 Eur, čím sa jej majetkové pomery zásadne zmenili. Po
zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Uviedol,
žeprirozhodovaníozmenevýživnéhotrebaporovnaťokolnostidôležitépreurčenievýživnéhotakvčase
skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom zmeny právoplatného
rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Pri porovnaní pomerov účastníkov konania

v čase ostatného rozhodovania o výživnom vo veci sp. zn. 15P/48/2005, neopomenúc rozhodovanie
o výživnom vo veci sp. zn. 9C/232/2009, v ktorom bol návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného a aj
vzájomný návrh odporkyne na zníženie výživného zamietnutý, konštatoval, že na strane navrhovateľadošlo k podstatnej zmene pomerov, pretože sa stal medzičasom študentom vysokej školy, keď v čase
ostatného rozhodovania o výživnom bol študentom strednej školy. Jeho výdavky a potreby tak, ako
boli ustálené vo veci 9C/232/2009 boli obdobné ako v predmetnom období, primerane zvýšené o rast

životných nákladov. V prípade otca navrhovateľa, ktorý má rovnako ako odporkyňa k nemu vyživovaciu
povinnosť, došlo k tej zmene, že jeho príjem najmä v roku 2012 sa oproti predchádzajúcemu obdobiu
podstatne zvýšil. Ak totiž otec navrhovateľa mal v roku 2005 príjem 13.000 - 15.000 Sk mesačne
netto, tak v roku 2009 ho mal vo výške 483,30 Eur, ale v roku 2011 856,96 Eur a v roku 2012 až
2.169,76 Eur. Pomery otca navrhovateľa sa zmenili aj tým, že po roku 2005 nadobudol spoluvlastnícke

podiely k nehnuteľnostiam v k. ú. R. D.. V prípade odporkyne pri porovnaní jej pomerov bolo zistené, že
zostala rozvedená, nepribudla a ani neodbudla jej žiadna vyživovacia povinnosť, je naďalej dlhodobo
evidovanou nezamestnanou, pričom podstatné zistenie je, že od 01.12.2010 je invalidnou dôchodkyňou
ajejpríjemjelimitovanývýškoupoberanéhoinvalidnéhodôchodkudopĺňanéhopríslušnouvýškoudávky
v hmotnej núdzi. Odporkyňa má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a v čase rozhodovania o návrhu
navrhovateľa bola opäť PN. Odporkyňa nepoprela, že v zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia jej

otec navrhovateľa vyplatil z titulu vyporiadania BSM sumu 50.000,- Sk, pričom súd sa zaoberal tým,
či vyporiadanie BSM znamená podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov, ktorí majú vyživovaciu
povinnosť k dieťaťu. Dospel k záveru, že vyporiadanie BSM rodičov dieťaťa nie je zmenou pomerov
u týchto rodičov. Veci patriace do BSM účastníkov existovali ku dňu zániku ich manželstva, že režim
týkajúci sa právnych úkonov vo vzťahu k spoločným veciam v zmysle § 145 OZ sa nemení ani po

zánikumanželstvadočasudovyporiadaniaBSMapodvyporiadanímBSMtrebarozumieťlenrozdelenie
vecí tvoriacich predmet bezpodielového vlastníctva a kompletné riešenie majetkových vzťahov medzi
bývalými manželmi, a to vo vzťahu k všetkým veciam patriacim do ich bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Pri vyporiadaní BSM teda nejde o zmenšenie alebo zväčšenie majetku, len o vyporiadanie
existujúceho majetku. Preto, ak odporkyni bola vyplatená z titulu vyporiadania BSM suma 50.000

Eur, nejde na jej strane o zmenu pomerov, pretože i otec navrhovateľa nadobudol pri vyporiadaní BSM
príslušnú hodnotu vecí pôvodne patriacich do BSM. Naviac medzičasom bolo rozhodnuté o zrušení
vyživovacejpovinnostiodporkynevočinavrhovateľovi.Onáhradetrovkonaniarozhodoltak,žeúspešnej
odporkyni nepriznal náhradu trov konania, pretože ich náhradu nežiadala.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu,

ktorý žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil v súlade s návrhom. Uviedol,
že uvedené konanie začal z dôvodu, že odporkyňa ukončila súdne konanie o vyporiadanie BSM so
svojím bývalým manželom (jeho otcom), ktorý jej bol povinný vyplatiť 50.000 Eur, čo aj vykonal. V
predchádzajúcich konaniach o výživnom súdy vychádzali zo stavu, že odporkyňa nemôže disponovať
s majetkom patriacim do BSM. Podľa prvostupňového súdu v tomto konaní sa pomery nezmenili,

pretože odporkyňa vlastnila majetok tvoriaci BSM a v súčasnosti sa tento majetok pretavil do finančných
prostriedkov. Je síce pravda, že odporkyňa bola majiteľkou spolu s bývalým manželom majetku, ako
napríklad byt, rozostavaný dom ako aj chatka, lenže bolo by v rozpore s dobrými mravmi žiadať od
odporkyne výživné vo vyššej sume, ako platila v čase, keď s uvedeným majetkom nemohla akokoľvek
disponovať. Odporkyňa do rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM v žiadnom prípade nemohla predať

uvedené nehnuteľnosti a ani inak s nimi nakladať, čiže súd nemohol v danom stave vychádzať z toho,
že odporkyňa má majetok v hodnote niekoľko desiatok tisíc Eur. Majetok patriaci do BSM mohla jedine
užívať, pričom byt z dôvodu, že deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca, bol určený otcovi.
Odporkyni sa reálne zmenili pomery až rozhodnutím súdu v konaní o vyporiadaní BSM, na základe
ktorého otec navrhovateľa už vyplatil odporkyni 50.000 Eur. S týmto obnosom finančných prostriedkov

už môže nakladať podľa svojho uváženia.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne
správny potvrdiť. Tvrdenie navrhovateľa, že dôvodom podania návrhu bolo, že odporkyňa ukončila
súdne konania o vyporiadanie BSM s jej bývalým manželom, ktorý bol zaviazaný vyplatiť jej 50.000
Eur, čo aj vykonal, sa nezakladalo na skutočnosti, pretože návrh bol podaný 02.07.2012 a finančné

vyrovnanie bolo až 08.08.2012, čo potvrdil aj otec navrhovateľa vo svojej výpovedi na pojednávaní
26.11.2013. Ďalej poukázala na to, že jej bolo zamedzené užívanie spoločných nehnuteľností zo
strany otca navrhovateľa, ostali jej platiť len účty, na ktoré si vypožičiavala a zúčastňovala sa na
vykonštruovaných konaniach, ktoré ju obrali o zdravie a finančné prostriedky. Dané konanie je na podnet
otca navrhovateľa ako ju naďalej psychicky a finančne týrať.Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je
potrebné podľa § 220 O.s.p. zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie
výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov
sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli
podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Priposudzovaní,činastalazmenapomerovnastraneoprávnenéhonavýživnom,resp.povinnéhorodiča

a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie
vyživovacej povinnosti uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine.

V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu
výživného, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá kritériám podľa ustanovenia § 62 Zákona o rodine, podľa
ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,

kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že u navrhovateľa nepochybne došlo od
ostatného rozhodovania o výživnom k zmene pomerov, keď navrhovateľ sa stal študentom vysokej

školy, pričom v čase ostatného rozhodovania o výživnom bol študentom iba strednej školy. Napriek
tomuto zisteniu návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného zamietol, s odôvodnením, že hoci z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa obdržala titulom vyporiadania BSM sumu 50.000
Eur od otca navrhovateľa, túto výplatu nemožno považovať za podstatnú zmenu pomerov v zmysle
ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, pretože vyporiadanie BSM znamená len rozdelenie vecí tvoriacich

predmet bezpodielového spoluvlastníctva, teda nejde o zmenšenie alebo zväčšenie majetku, ale len o
vyporiadanie existujúceho majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Odvolací súd sa s týmto názorom prvostupňového súdu nestotožnil.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pokiaľ sa jedná o zárobkové pomery odporkyne, od poslednej
úpravy výživného k zmene pomerov na strane odporkyne nedošlo. Odporkyňa je naďalej evidovaná

nezamestnaná, od 01.12.2010 sa stala invalidnou dôchodkyňou, jej príjem je limitovaný výškou
poberaného invalidného dôchodku dopĺňaného príslušnou výškou dávky v hmotnej núdzi, čiže v tomto
smere k zlepšeniu jej zárobkových pomerov nedošlo. Na druhej strane však z vykonaného dokazovania
bolo preukázateľne zistené, že na základe uznesenia č.k. 5C/152/2003-822 zo dňa 28.05.2012, ktorým
bol schválený súdny zmier medzi odporkyňou a jej bývalým manželom, došlo k vyporiadaniu ich

zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v zmysle ktorého bol bývalý manžel zaviazaný
vyplatiť jej titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sumu 50.000 Eur do 60 dní od
nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o schválení súdneho zmieru, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 06.06.2012. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu potvrdila, že k výplate sumy 50 000 eur došlo dňa
08.08.2012. Možno teda konštatovať, že na strane odporkyne nepochybne došlo k zmene pomerov v

jej majetkovej oblasti, keď od uvedeného dátumu disponovala sumou 50.000 Eur, čo možno považovať
za zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že odporkyňu zaviazal platiť
navrhovateľovi vyššie výživné za obdobie od vyplatenia tejto sumy, t.j. od 08.08.2012 do zrušenia jej
vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi súdnym rozhodnutím, t.j. do 21.05.2013. Vzhľadom k výške

vyplatenej sumy za primeranú výšku výživného považoval sumu 100 Eur mesačne, preto v tejto časti
návrhu navrhovateľa vyhovel a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Za uvedené obdobie odporkyni vznikolcelkový nedoplatok na výživnom v sume 941,94 Eur (za mesiace september až apríl 2013: 8 x 100
Eur, za 24 dní mesiaca august 2012 - 77,42 Eur a za 20 dní mesiaca máj 2013 - 64,52 Eur), ktoré súd
odporkyni v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 100 Eur, pod

stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z
účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, vzhľadom na ich čiastočný úspech v konaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .