Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. apríl 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/598/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713208365
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1713208365.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov

senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o mal. I. M.,
W..XX.XX.XXXX,zastúpenéhokolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyPezinok,
odbor sociálnych vecí a rodiny, Kysucká 14, Senec, dieťa rodičov: Y. M., W.. XX.XX.XXXX, F. I. XX,
F., a X. H., W.. XX.XX.XXXX, F. T. X, F., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29.10.2013, č.k. 38P 172/2013-43, jednohlasne
( pomerom hlasov 3:0 ) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 29.10.2013, č.k. 38P 172/2013-43 zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletého I. M., W.. XX.XX.XXXX zo sumy XXX € mesačne na sumu XXX € mesačne
od 01.10.2013. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 12P/46/2010 zo
dňa 28.06.2011. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď s poukazom na vykonané dokazovanie zamerané na zistenie
odôvodnených potrieb maloletého, ako aj zárobkových a majetkových pomerov rodičov, s následnom
väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že
návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Porovnávajúc zmenu pomerov na strane maloletého

konštatoval, že potreby maloletého od posledného rozhodnutia o výživnom rozsudkom Okresného súdu
Pezinok zo dňa 28.06.2011, č.k. 12P 46/2010-172 sa zvýšili, keď od poslednej úpravy výživného ubehlo
časové obdobie 2 rokov, počas ktorých prišlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého,
ktorý v čase posledného rozhodovania súdu navštevoval základnú školu, v súčasnosti je študentom
2.ročníka strednej školy, úmerne tomu vzrástli náklady na jeho výchovu a výživu. Na strane maloletého
okrem bežných potrieb zohľadnil najmä náklady súvisiace so štúdiom, keď školné na strane maloletého
predstavuje sumu X.XXX € na školský rok, čo pri mesačných nákladoch predstavuje čiastku XXX €

mesačne. Okrem poplatku spojeného s návštevou školy maloletý má náklady na zabezpečovanie
školských potrieb, pomôcok, aktivít poriadaných školou, príspevku do školských fondov a pod.. V tejto
súvislosti považoval za nevyhnutné uviesť, že vzdelanie sa považuje za základnú potrebu maloletého
dieťaťa formujúcu jeho ďalší život a pôsobenie v spoločnosti, zvýšenie nákladov spojených so
zabezpečením vzdelania maloletého dieťaťa je preto zákonným dôvodom na zmenu predchádzajúceho
súdneho rozhodnutia o výživnom. Zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca považoval vzhľadom
k zmene pomerov na strane maloletého za nevyhnutné. Pokiaľ ide o zárobkové a majetkové pomeryrodičov zdôraznil, že pre určenie vyživovacej povinnosti nie je smerodajné aký je aktuálny príjem rodiča,
ale aké sú jeho schopnosti a možnosti. V zmysle zákona vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má
prednosť pred inými výdavkami rodičov, z čoho je zrejmé, že rodičia sú povinní najprv v plnom rozsahu

uspokojiť potreby svojich maloletých detí. Vo vzťahu k otcovi uviedol, že napriek výzve súdu nepreukázal
svoje príjmové, zárobkové a majetkové pomery a možnosti, pričom ani v predchádzajúcich konaniach
týkajúcich sa maloletého sa súdnych pojednávaní nezúčastňoval, o maloletého I. v minulosti nejavil a ani
v súčasnosti nejaví žiaden záujem, nekontaktuje sa s ním a svoju vyživovaciu povinnosť si okrem súdom
stanoveného výživného, na ktorom má i v súčasnosti dlh, neplní. Za primerané výživné zodpovedajúce

odôvodnenýmpotrebámmaloletéhopovažovalsumuXXX€mesačne,ktorázodpovedázmenepomerov
na strane maloletého od poslednej úpravy výživného a ktorá výška výživného umožní maloletému spolu
s plnením vyživovacej povinnosti zo strany matky uspokojiť jeho odôvodnené na potreby a záujmy v
dostatočnom rozsahu. Vec právne posúdil podľa § 28 ods. 1 psím. a/, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods.
1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine. O trovách konania rozhodol podľa §
146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého, ktorý žiadal rozsudok súdu
prvého stupňa zmeniť, výživné znížiť na sumu XXX € mesačne. Uviedol, že s určením výživného vo
výške XXX € mesačne nesúhlasí z dôvodu, že je nezamestnaný, takisto nemá zabezpečené bývanie
a momentálne býva u svojej sestry.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny potvrdiť. Žiadala, aby súd zobral na vedomie, že otec dieťaťa berie danú skutočnosť
len ako obťažovanie a nie ako zodpovednú povinnosť platiť výživné. Pri rozhodovaní žiadala zohľadniť
stanovisko otca zaslané v danej veci podaním zo dňa 24.10.2013, v ktorom otec uviedol, že súhlasí
so zvýšením výživného. V odvolaní otec síce uviedol, že je nezamestnaný, podľa jej vedomostí je však
nezamestnaný dobrovoľne, nemá nárok ani na podporu v nezamestnanosti. Podľa nej odvolanie zo

strany otca sa jej javí ako obštrukcia, naťahovanie času, všetko za účelom aby nemusel platiť výživné.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku
podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Predmetom konania v danej veci je návrh matky na zvýšenie výživného v dôsledku zmien na strane

maloletého. Vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena pomerov je pritom hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd
mohol o veci rozhodnúť. Pri rozhodovaní súd prihliada na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodňovať
zmenu výživného, avšak aj zistené okolnosti môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len
vtedy, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase

vyhlásenia rozsudku. V zmysle uvedených zásad, v spojení s kritériami rozhodnými pre určovanie výšky
výživného uvedenými v ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine postupoval v danej veci
aj súd prvého stupňa, pričom so záverom ku ktorému dospel sa plne stotožnil aj odvolací súd.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na strane maloletého
k podstatnej zmene pomerov spočívajúcej v zvýšení nákladov na odôvodnené potreby, a to najmä v

súvislosti so štúdiom maloletého na strednej škole, ktorým štúdiom si zabezpečuje vzdelanie pre ďalšie
uplatnenie sa v živote. Nárast odôvodnených potrieb maloletého matka v konaní riadne preukázala,
či už ide o priame poplatky týkajúce sa školného, ako aj ďalšie poplatky spojené so zabezpečovaním
stravy,oblečenia,bývania,cestovnéhoapod.. Vsúvislostisnárastomodôvodnenýchpotriebmaloletého
odvolací súd má za to, že maloletý ktorý dňa 03.09.2014 dovŕši vek 18 rokov je v období, kedy je

krytie jeho potrieb finančne mimoriadne náročné, preto je nevyhnutné, aby sa na ich krytí pomerne
podieľal aj otec. Prístup otca k plneniu vyživovacej povinnosti k maloletému aj odvolací súd hodnotí ako
nezodpovedný, keď otec aj doposiaľ určené výživné na maloletého neplatí. Za nezodpovedný možno
hodnotiť aj prístup otca k predmetnému konaniu, keď sa na súdne pojednávanie nedostavil, zaslal iba
svoje písomné stanovisko, v ktorom vyjadril svoj súhlas so zvýšením výživného. Pokiaľ za tejto situácie

súd prvého stupňa návrhu matky vyhovel, zohľadniac zákonné kritériá pre zmenu výšky výživného namaloletého v zmysle zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku, s jeho názorom sa
odvolací súd stotožnil. Čo sa týka súhlasu otca so zvýšením výživného, odvolací súd má za to, že otec
musel mať vedomosť o svojich zárobkových a majetkových pomeroch, preto dôvody odvolania otca

odvolací súd vyhodnotil ako účelové. K tvrdeniu otca o jeho nezamestnanosti, odvolací súd neprihliadol,
nakoľko otec žiaden doklad na preukázanie svojho tvrdenia že je nezamestnaný, s uvedením dôvodu
svojej nezamestnanosti, t.j. či ide o objektívny alebo subjektívny dôvod k odvolaniu nepriložil.

S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne

závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. §
146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.