Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. apríl 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sp/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200295
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200295.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, proti odporcovi Okresný úrad Poprad,
katastrálny odbor, J.Curie 3, Poprad, za účasti O. G., bytom Y. XX/XX, J., o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia odporcu Č.k.: V 7107/2013 zo dňa 17. decembra 2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č.k. V 7107/2013 zo dňa 17. decembra 2013.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 17.12.2013 odporca ako správny orgán príslušný na konanie
podľa ust. § 18 ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“) vo veci návrhu na vklad

záložného práva podaného dňa 25.11.2013 na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 439/2013-
ŠTE uzavretej medzi navrhovateľom a O. G. rozhodol podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona tak, že
návrh zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 25.11.2013 mu bol doručený návrh na vklad záložného práva na
základezáložnejzmluvyzodňa05.11.2013knehnuteľnostiam,ktorésanachádzajúvk.ú.J.,zapísaných
na liste vlastníctva č. XXXX ako byt č. X, vchod č. XX na X. poschodí bytového domu, súp.č. XX, na
pozemkoch registra CKN parc.č. 148 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 245 m2 a parc.č. 149
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 233 m2 a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5070/141979 na

spoločných častiach a zariadenia domu a na pozemkoch registra CKN parc.č. 148 a 149, na ktorých
je bytový dom postavený.

Citoval ust. § 31 ods. 1 a 4, § 22 ods. 1 a 3, § 23, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.

S poukázaním na citované ustanovenia dôvodil, že preskúmaní návrhu na vklad záložného práva a
jeho príloh zistil, že predloženú zmluvu o zriadení záložného práva za záložcu podpísal splnomocnenec
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Povraznícka 18. Z obsahu
predloženej dohody o splnomocnení je zrejmé, že záložca, ktorý je aj dlžníkom podľa zmluvy o
úvere nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nakoľko podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej
obsah nemohol dlžník vôbec ovplyvniť. Tým nastal konflikt podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za
splnomocniteľa obstarávať jeho (právne) záležitosti. To, že záložný veriteľ vybral aktuálne nie „svojho“advokáta, ale konkrétne „svoje“ občianske združenie, je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia
prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo iba potvrdzuje porušenie ust. § 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka.

Citoval ust. § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona a uviedol, že v rámci skúmania či je úkon urobený v
predpísanej forme dospel k záveru, že predložené splnomocnenie je neplatné, pretože nie je urobené
v predpísanej forme so všetkými náležitosťami, ktoré zákon vyžaduje. Preto aj zmluva o zriadení
záložného práva urobená na podklade neplatného splnomocnenia je absolútne neplatná. Právne úkony
postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik alebo povinností.

Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému
a nie je možné ju napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným
odpadnutím dôvodu neplatnosti. Na túto skutočnosť je správny orgán povinný pri povoľovaní vkladu
záložného práva do katastra nehnuteľností prihliadať.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia
odporcu. Citoval ust. § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 32 ods.

1 a 2, § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

Dôvodil, že je toho názoru, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu,
ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa podľa riadne uzavretej dohody
o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy

o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie
záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve
alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej
záložnej zmluvy.

Nesúhlasil s tvrdením odporcu, podľa ktorého navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za

dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť kto ho bude zastupovať. V danom prípade
ide podľa jeho názoru o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne
zisteného skutkového stavu. Poukázal v tejto súvislosti na skutočnosť, že pre správny orgán platí zásada
spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, pričom podľa §
46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo

zisteného skutkového stavu veci. Odporca si v tomto prípade nesplnil svoju zákonnú povinnosť a zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci pri vydaní napadnutého rozhodnutia nevychádzal.

Ďalej argumentoval, že ustanovenia Správneho poriadku sú podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona
plne aplikovateľné aj na katastrálne konanie, in concreto konanie o povolenie vkladu vecného práva
do katastra nehnuteľností. Odporca sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na

konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha
nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho
poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to
skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli
nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz

na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia
príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je
vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca zo záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom

prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho
žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a
povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučilzáložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že
záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a
nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Dohoda o splnomocnení je samostatne existujúci

dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou
je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal
veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu
odporcu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu
zástupcu dokonca navrhoval.

K uvedeniu predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení uviedol, že táto
argumentácia použitá v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neobstojí. Uvedenie zástupcu je
nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je
nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Ak odporca z týchto skutočností
vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka ide o záver,
ktorý nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal žiadne iné dôkazy na

preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac ako bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite
zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie ust. § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dostatočná, pretože medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,
ktorý bol odporca povinný preukázať. Odporca nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o
osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Záver odporcu, že v prípade zástupcu ide o osobu,

ktorá má obhajovať záujmy veriteľa je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Z predloženého
plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil
o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho
záujmy. Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci.

Na základe vyššie uvedených skutočností konštatoval, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne
sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, nesprávne zistil
skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.
Z uvedených dôvodov je napadnuté rozhodnutie odporcu nezákonné. Žiadal toto rozhodnutie zrušiť a
vrátiť vec odporcovi na ďalšie konanie.

Súd vo veci konal v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorí svoju neprítomnosť na pojednávaní
ospravedlnili písomným podaním zo dňa 02.04.2014 a 31.03.2014 a súhlasili, aby súd pojednával v ich
neprítomnosti. Na pojednávanie sa taktiež nedostavil účastník konania O. G., ktorému predvolanie bolo
riadne a včas doručené dňa 03.03.2014. Súd tak postupoval podľa § 250g ods. 2 v spojení s § 250l
ods. 2 O.s.p.

Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s
výnimkou § 250a.

Krajskýsúdpodľa§250lanasledujúcichustanoveníO.s.p.preskúmalnapadnutérozhodnutieakonanie,

ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporcu a dospel k záveru,
že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie odporcu, ktorým podľa § 31 ods. 3
Katastrálneho zákona zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 25.11.2013 podal navrhovateľ odporcovi návrh

na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 439/2013-Šte do katastra nehnuteľností. Prílohou
tohto návrhu bola aj predmetná zmluva o zriadení záložného práva uzavretá dňa 05.11.2013medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a O. G. ako záložcom, v zastúpení ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, a to na základe dohody o
splnomocnení.

Obsah administratívneho spisu tvorí aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom O. G.
a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci uzavretá dňa 09.01.2013.

Z obsahu tejto dohody vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa
a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto
dohode vykonaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou s navrhovateľom, číslo zmluvy
701001580. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo

všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane
právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností, v tomto rozsahu, aj vo veciach
rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní
s navrhovateľom združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám
rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa využil bezplatnú pomoc

pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje
združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka
v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v
priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o

úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocnestva, pričom
splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti,
že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi
platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ
udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za

účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení,
ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1
tejto dohody pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných
pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práva vyplývajúcich zo zmluvy
o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je

v súlade s jeho záujmami, pretože ide o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je
zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. V predmetnej dohode o splnomocnení je ďalej
označenie nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom záložného práva.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach

k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon správy katastra; vklad vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka

konania.Podľa § 30 ods. 3 Katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje

a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,

b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,

c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov označia
sa všetky právne úkony,

d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom
dotknuté zapísané v katastri,

e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby

podľa osobitného predpisu.

Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona, prílohy k návrhu na vklad sú najmä

a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra v počte vyhotovení
podľa počtu účastníkov konania aj tri ďalšie vyhotovenia,

b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti

nie je vpísané na liste vlastníctva,

c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

d) geometrický plán,

e) ocenenie nehnuteľnosti,

f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba,

g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,

h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä

oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať
s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad
povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné,
správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom

sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo

zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení
aj s prihliadnutím na námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že
odporcaakoorgánverejnejsprávypostupovalvrámcisvojejkompetencieavsúladesozákonom.Vjeho

kompetencii v rámci rozhodovacieho procesu je aj posudzovanie náležitostí zmluvy z hľadiska kritérií
uvedenýchv§31ods.1a2Katastrálnehozákona,kdeokreminéhoposudzujeaprihliadaajnaskutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto skutočností je
aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania.

Je nesporné, že dohoda o splnomocnení, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu je dvojstranným

právnym úkonom, ktorý sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí urobiť slobodne, vážne,
určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Navrhovateľ v námietkach uvedených v opravnom prostriedku tvrdí, že zástupca (ProHelp)
splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch
v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. V predmetnej dohode o

splnomocnení je ďalej v bode 2 a 3 deklarovaná vôľa splnomocniteľa zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy
o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol udeliť plnomocenstvo pre združenie ProHelp vo všetkých veciach
vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode.

V tejto súvislosti sa súd oboznámil s vyjadrením účastníka konania O. G. zo dňa 24.01.014 k opravnému
prostriedku navrhovateľa, v ktorom uviedol, že vzhľadom k tomu, že potreboval peniaze tak dňa

08.01.2013 navštívil zástupcu navrhovateľa v J., ktorému povedal, že potrebuje pôžičku 1 100 €. Tento
zástupca mu povedal, že je to v poriadku a dal mu podpísať asi 5 až 7 papierov. Predložené listiny
nečítal, len ich podpísal, nepamätá si, žeby podpisoval dohodu o splnomocnení so združením ProHelp
a ani nevie čo je jej obsahom.

Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom formulári, kde je vopred určený

splnomocnenec - združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia (vopred predtlačeného) je zrejmé,
že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej s navrhovateľom z čoho sa dá usudzovať,
že účastník konania O. G. so združením ProHelp nebol v kontakte a vopred po vzájomnej dohode
takýto právny úkon neuzavrel. Rovnako sa dá usudzovať s prihliadnutím na doteraz prejednávané
prípady na tunajšom krajskom súde vo veci zriadenia záložného práva navrhovateľa a ich skutkové

okolnosti, že združenie ProHelp tieto úkony realizuje s viacerými dlžníkmi navrhovateľa. Je tu teda
dôvodná pochybnosť, či účastník konania O. G. mal možnosť výberu advokáta alebo inej právnickej
osoby poskytujúcej právnu pomoc a či jeho vôľa uzavrieť túto dohodu bola slobodná a vážna.

Podľa ust. § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. S poukázaním

na vyššie uvedené skutočnosti je možné konštatovať, že záujmy ProHelp - združenia občianskoprávnej
pomoci sú v rozpore so záujmami účastníka konania O. G..

Súd sa v danom prípade stotožňuje s názorom odporcu uvedenom v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia,žedohodaosplnomocneníjenazákladevyššieuvedenýchskutočnostíneplatnáaneplatnáje z tohto dôvodu aj zmluva o zriadení záložného práva urobená na základe neplatného splnomocnenia.
Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv
alebo povinností. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex

tunc) voči každému a nie je možné ju napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná
ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Na túto skutočnosť je správny orgán povinný pri
povoľovaní vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods . 2 Katastrálneho zákona
prihliadať.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne

a zákonné potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2
O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že navrhovateľ v konaní nemal úspech
a odporca aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-

čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu

v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.