Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/162/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240508
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112240508.2

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená Fridrichom Paľkom,
s.r.o., so sídlom Grősslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika- Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Veci vedené pôvodne na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 17C/381/2012, 17C/382/2012,
17C/383/2012, 17C/386/2012, 17C/387/2012, 17C/388/2012, 17C/389/2012 a 17C/390/2012 v y l u č
u j e na samostatné konanie.

III. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou pod sp. zn. 17C/384/2012 doručenej Okresnému súdu Humenné, žalobca žiadal, aby súd
žalovanú zaviazal zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 125,00 Eur a nemajetkovú ujmu v sume 495,00
Eur.

Žalobou pod sp. zn. 17C/385/2012 žalobca sa domáhal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu
majetkovú škodu v sume 125,00 Eur a nemajetkovú ujmu v sume 880,00 Eur.

Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že v predmetných konaniach exekučný súd Okresný súd
Humenné rozhodol o žiadosti oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom

stanovenej lehote. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená
povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek uvedenej skutočnosti rozhodol po zákonom stanovenej
lehote. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie

exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z tohto dôvodu si voči žalovanej uplatňuje náhradu majetkovej
škody, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 03.03.2014, kde
žiadala žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázala na zmätočnosť podania a
na skutočnosť, že v podaní žalobcu absentujú základné náležitosti návrhu na začatie konania. Rovnako

uviedla, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať
na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Žalovaná mala za to, že v tomto prípadeide o predčasne uplatnený nárok na súde. Rovnako poukázala na to, že v prípade uplatnenia nároku na
náhradu škody voči štátu podľa Zákona č. 514/2003 Z.z., musia byť splnené nevyhnutné predpoklady
a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi

nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Súdna prax ukázala už dávnejšie, že
lehotanapoverenieexekútorajevýraznouprekážkoutoho,abymohlisúdyobjektívneposúdiťzákonnosť
exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. V exekučnom
poriadku je uvedená lehota na vydanie poverenia o vykonaní exekúcie, ale nie na rozhodnutie súdu o
zamietnutí žiadosti. Zároveň poukázala na to, že nie vždy samotné nedodržanie zákonom stanovenej

lehoty znamená vždy automaticky prieťahy v konaní. Žalobca v tomto konaní nepreukázal vznik škody,
ako ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Z dôvodu, že neboli splnené základné predpoklady
zodpovednosti štátu za škodu podľa Zákona č. 514/2003 Z.z., žalobu žalobcu žiadala v celom rozsahu
zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to pripojenými spismi Okresného súdu

Humenné sp. zn. 17C 381/2012, 17C 382ú2012, 17C 383/2012, 17C 384ú2012, 17C 385/2012, 17C
386/2012, 17 C 387/2012, 17C 388/2012, 17C 389/2012, 17C 390/2012, pripojenými exekučnými spismi
sp. zn. 21Er 330/2009, 12 Er 995/2009, uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. 17C 381/2012-7
zo dňa 08.10.2012, uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5NcC 22/2012-13 zo dňa 18.10.2012,
vyjadrením žalovanej zo dňa 03.03.2014, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový

stav:

Pokiaľ ide o majetkovú škodu, žalobca túto v žalobe odôvodňoval ako škodu, ktorá predstavuje
náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s jeho činnosťou, uskutočňovanou vo veci správy a

vymáhania pohľadávky v období, keď zbytočne uplynulo v období medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Poškodený v tomto prípade vynaložil náklady
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca, pomocou informačného
systému v sume 70,00 Eur, poplatky na udržanie a správu informačného systému v sume 40,00 Eur,
ako aj na administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu sumu 15,00

Eur. Celkovo tak vznikla žalobcovi majetková škoda v sume 125,00 Eur.

Zároveň si touto žalobou uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú vypočítal paušálnou sumou, keď
ústavný súd za prieťahy v konaní priznáva podľa ustálených nálezov ústavného súdu za každý rok
poznačený prieťahmi satisfakciu v sume 660,00 Eur. Poškodený uskutočnil výpočet nároku alikvótnym

pomerom 55,00 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu na základe vypočítanej
doktríny Ústavného súdu SR.

UznesenímOkresnéhosúduHumennésp.zn.17C381/2012-7zodňa08.10.2012súdspojilnaspoločné
konanie veci vedené pod sp. zn. 17C 381/2012, 17C 382/2012, 17C 383/2012, 17C 384/2012, 17C

385/2012, 17C 386/2012, 17C 387/2012, 17 C 388/2012, 17C 389/2012 a 17C 390/2012 s tým, že tieto
sa budú viesť pod spoločnou spisovou značkou 17 C 381/2012.

Zároveň Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 5NcC 22/2012-13 zo dňa 18.10.2012 rozhodol, že
sudcovia Okresného súdu Humenné sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci pod sp. zn. 17C

381/2012 a vec sa prikázala Okresnému súdu Prešov.

Dňa 28.11.2012 bola súdu doručená žaloba žalobcu, ktorej bola pridelená sp. zn. 7C/162/2012.

Súd si vyžiadal exekučné spisy Okresného súdu Humenné z ktorých zistil nasledujúce skutočností:

Z exekučného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 21Er/330/2009 u povinného H. G., súd zistil, že
žalobca ako oprávnený sa žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola doručená
Okresnému súdu Humenné dňa 26.05.2009 domáhal vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučnému súdu zároveň doručil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR/13561/2008-4

zo dňa 14.01.2009. Exekučný súd výzvou zo dňa 17.06.2009 vyzval žalobcu ako oprávneného,
rovnako výzvou zo dňa 16.09.2009 na predloženie Zmluvy o úvere zo dňa 07.12.2007, ako aj
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Žalobca ako oprávnený žiadosťou doručenou Okresnému
súdu Humenné dňa 30.09.2009 požiadal o predĺženie lehoty na predloženie uvedených listí. Následneexekučný súd opätovne výzvou zo dňa 13.10.2009 vyzval žalobcu na predloženie predmetných listín,
ktoré žalobca súdu predložil až dňa 02.12.2009. Následne exekučný súd výzvou zo dňa 15.12.2009
vyzval žalobcu, ako oprávneného, aby súdu uviedol, koľko odporca reálne z poskytnutej sumy zaplatil

a akú sumu majú vedenú vo svojom účtovníctve. Uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. 21
Er 330/2009-29 zo dňa 19.07.2012 súd exekúciu v časti 0,25% úroku z omeškania denne zo sumy
543,05 eur od 06.11.2008 do zaplatenia zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.04.2013.
Exekučný súd vydal dňa 10.02.2010 poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 21Er/330/2009-
25. Následne uznesením č.k. 21Er/330/2009-29 zo dňa 19.07.2012, exekúciu v časti 0,25% úroku z

omeškania denne zo sumy 543,05 Eur od 06.11.2008 do zaplatenia zastavil, uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.04.2013. Voči uvedenému uzneseniu podal žalobca ako oprávnený v zákonom
stanovenej lehote dňa 10.09.2012 odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 16CoE/29/2013-
46 zo dňa 25.02.2013 uznesenie súdu I. stupňa v celom rozsahu potvrdil.

Z exekučného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 12Er/995/2009 mal súd za preukázané, že

žalobca ako oprávnený sa žiadosťou, doručenou exekučnému súdu dňa 04.11.2009 domáhal vydania
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučnému súdu doručil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn. SR/13034/2009-4 zo dňa 05.08.2009. Exekučný súd výzvou zo dňa 05.11.2009 vyzval žalobcu,
aby súdu uviedol, akú výšku reálne poskytol žalovanému, z poskytnutého úveru, aká bola dohodnutá
odmena, resp. poplatok za poskytnutie úveru, koľko z poskytnutého úveru povinný J. O. zaplatil. Žalobca

žiadosťou doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 09.12.2009 požiadal o predĺženie lehoty na
poskytnutie informácie. Okresný súd Humenné výzvou zo dňa 24.05.2010 opätovne vyzval žalobcu
na predloženie stanovených listín. Následne uznesením č.k. 12Er/995/2009-22 zo dňa 27.09.2010 súd
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti 0,25 % úroku
z omeškania denne zo sumy 478,00 Eur od 30.03.2009 do zaplatenia, pričom uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 04.11.2010. Dňa 19.11.2010 bolo exekučným súdom - Okresným súdom Humenné
vydané poverenie č. 5702 na vykonanie exekúcie na vymoženie povinnosti zaplatiť sumu 487,95 Eur,
trovy predchádzajúceho konania v sume 152,06 Eur.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 27.03.2014 v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu,

ako aj v neprítomnosti žalovanej.

Žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 27.03.2014,
kde žiadal odročiť pojednávanie, zároveň týmto podaním ospravedlnil svoju neprítomnosť na tomto
pojednávaní z dôvodu kolízie vedenej na Okresnom súde Nitra v senáte 15C.

Žalovaná svoju neprítomnosť ospravedlnila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 24.03.2014, kde
žiadala vec prejednať v ich neprítomnosti a rozhodnúť na základe listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou
súdneho spisu. Poukázala na zásadu hospodárnosti.

Súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania, ako aj
právneho zástupcu žalobcu.

Súd dôvod na odročenie pojednávania a to kolíziu pojednávaní právneho zástupcu žalobcu na
Okresnom súde Nitra nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania.

Súd poukazuje na rozsiahlu judikatúru súdov v tejto oblasti podľa ktorej samotná kolízia pojednávaní
právneho zástupcu účastníka nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v
zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. (porovnaj tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5 Cdo 77/2002).

Otázkakolíziepojednávaníúčastníkakonania,resp.jehoprávnehozástupcuako„dôležitéhodôvodu“na
odročeniepojednávaniavzmysle§101ods.2O.s.p.bolaužopakovaneriešenávjudikatúredovolacieho
súdu, ako aj v rozhodovacej praxi Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 68/98 z 13. januára 1999 [uverejneného
pod poradovým (publikačným) číslom: 11/1999 v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky] obsahom základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť kuvšetkým vykonávaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie
pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych
súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu“ na odročenie

riadne a včas vytýčeného pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ (§ 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho
súdu.

Súd je toho názoru, že kolízia pojednávaní nie je relevantná z dôvodu kolízie dvoch pojednávaní toho

istého účastníka na rôznych súdoch, o ktorej právny zástupca žalobcu vedel v dostatočnom časovom
predstihu. Súd zdôrazňuje, že žalobca podal veľké množstvo žalôb, v ktorých splnomocnil toho istého
právneho zástupcu, bolo na ňom, aby zabezpečil personálne zastúpenie svojho klienta na jednotlivých
pojednávaniach. Navyše súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žiadosť právneho zástupcu žalobcu o
odročenie pojednávania nespĺňa ani zákonné náležitosti žiadosti o odročenie pojednávania v zmysle
ustanovenia § 119 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Z tohto dôvodu súd žiadosť o odročenie pojednávania žalobcu nepovažoval za dôvodnú, preto
postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona č. 514/2003 Z.z o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a

právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenejlehote,vnečinnostiprivýkoneverejnejmocialebo
v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy,
žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z

právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa
dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa

porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné

prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého
sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha.
V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú

výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného

rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo
zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 2 písm. i) Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov,
ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby

vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení

neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Žalobca v tomto prípade podal žalobu o náhradu škody za nesprávny úradný postup, v ktorých si
uplatňoval náhradu majetkovej škody, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy, majúc za preukázané, že
konaním exekučného súdu došlo k relevantným prieťahom v konaní, keď súd rozhodol o žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej lehote 15 dní. Podľa jeho názoru
tak došlo k prieťahom v konaní, na základe toho si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj náhradu
nemajetkovej ujmy.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.

Je potrebné zdôrazniť, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov

verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o
prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodnutím.Nesprávnym úradným postupom je tak činnosť, spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci,
ak pri nej, alebo v dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel, predpísaných právnou normou, pre konanie
orgánu verejnej moci, alebo k porušeniu poriadku, určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené

ustanovenie zakladá objektívnu zodpovednosť štátu ( bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá
splnenie súčasne troch podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci,
vznik škody poškodenému a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie
rozhodnutia v predpísanom konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide

o taký postup v konaní, smerujúci síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu
rozhodnutia neodrazí.

Úradný postup nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie
kroky, ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť
hodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorému dosiahnutiu postup orgánu verejnej moci smeruje.

Žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z nesprávneho
úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Humenné, keď nerozhodol o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

Ohľadne prípadného prieťahu v konaní sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť
na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. Je potrebné
zdôrazniť, že aj samotný žalobca uviedol v žalobe, že do exekučných spisov dával žiadosti na prieťahy
v konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov garantované v Článku 48 ods. 2 Ústavy SR, je podľa názoru súdu kompetentný

preskúmať len Ústavný súd Slovenskej republiky, prípadne predseda súdu.

Súd je toho názoru, že v konaní o uplatnenom nároku na náhradu škody titulom nesprávneho úradného
postupu nie je oprávnený posudzovať tento súd.

Súd uvádza, že v rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov,
akoajexoffopreskúmaťmateriálnusprávnosťrozhodcovskéhorozsudku,nekalúpovahurozhodcovskej
doložky, či priebeh samotného rozhodcovského konania.

Exekučný poriadok určuje lehotu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie na vydanie iného

rozhodnutia o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, ak má súd za to, že
nie je zákonný dôvod na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietne, pričom súd zdôrazňuje, že takéto rozhodnutie nemožno považovať za
jednoduché, pre ktoré by bola určená 15 dňová lehota. Pre rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zákonná lehota neexistuje, teda nemožno konštatovať, že v

prejednávanej veci nebola dodržaná lehota na vydanie rozhodnutia, keďže zákon v čase podania návrhu
na súd lehotu neurčoval, zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úpravu, najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

Žalobca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, aby počas trvania exekučného konania bol v neistote
a hrozila mu akákoľvek škoda. Rovnako súdu nepreukázal, že doba od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jeho zamietnutí viedla k strate jeho legitímnych
očakávaní, že nastane zákonom predpokladaný stav a vyvolala riziko ohrozujúce konečné vymoženie

pohľadávky.

Nepochybne o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora bolo v
exekučnom konaní rozhodnuté.

Súd opätovne zdôrazňuje, že podľa jeho názoru citované ustanovenia exekučného poriadku stanovujú
lehotu pre exekučný súd, iba na rozhodnutie súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Na rozhodnutie súdu o zamietnutí takejto žiadosti podľa názoru súdu neexistuje
zákonom stanovená lehota 15 dní.Vprípadeakmásúdzato,ženiejezákonnýdôvodnavydaniepoverenianavykonanieexekúcie,žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne, pričom súd zdôrazňuje, že takéto rozhodnutie

nemožno považovať za jednoduché, pre ktoré by bola určená 15 dňová lehota. Pre rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zákonná lehote neexistuje.

Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelení poverenia na vykonania

exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu
úpravu, najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv.

Je tak dôležité podotknúť, že v tomto prípade nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že nebola dodržaná
zákonom stanovená lehota, nakoľko v exekučných konaniach, čo mal súd za preukázané z pripojených

exekučných spisov, exekučný súd preskúmaval materiálnu správnosť predložených rozhodcovských
rozsudkov Stáleho rozhodcovského súdu.

V exekučných konaniach rozhodoval súd o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžných súm. Súd je toho názoru, že ak sa

rozhodovalo o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
časti, exekučný súd nemal zo zákona stanovenú lehotu 15 dní. Ako súd už vyššie zdôraznil 15-dňová
lehota sa týka iba postupu exekučného súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie.

Navyše lehoty, ktoré uvádza žalobca v žalobe, z ktorých si následne pri prieťahoch v konaní počítal

náhradunemajetkovejujmy,nekorešpondujesozistenýmskutkovýmstavom,ktorývyplývazpripojených
exekučných spisov.

Súd je toho názoru, že v prípade, ak súd rozhodoval o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v časti, nemal stanovenú lehotu zákonom pre takéto rozhodnutie,

následnepoprávoplatnostirozhodnutia,rozhodolonávrhuoprávnenéhoovydaniepovereniavozvyšnej
časti. Preto nemožno konanie exekučného súdu hodnotiť ako konanie, v ktorom by dochádzalo k
prieťahom v konaní.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, žalobca napriek

poučeniu súdu podľa § 120 ods. 4 O.s.p., žiadnym spôsobom nepreukázal ich vznik. Účastníci konania
majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz, na preukázanie svojich tvrdení. Podľa
názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo vôbec preukázať, aby mu v súvislosti s postupom Okresného súdu
Humenné v exekučnej veci, vznikla akákoľvek škoda, či ujma.

Žalobca si uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených so správou a vymáhaním pohľadávky bez
toho, aby tieto položky bližšie špecifikoval. Žalobca svoje tvrdenia o vzniku škody v žalobe všeobecne
popísal, nijako nezdokladoval, určenie výšky majetkovej škody v žalobe nie je dôkazom o jej vzniku.

V časti uplatnenia náhrady nemajetkovej ujmy, dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci by stačilo

iba prípadné konštatovanie porušenia práva a nie sú dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch, s prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody.

Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku, nie je objektívnou prekážkou na

udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora s povinným, nie je ani dôvodom k insolventnosti
povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase, pred
rozhodnutím v základnom konaní. Tieto všeobecne známe riziká sú i rizikom každého podnikateľského
subjektu.

Súd ešte môže podotknúť, že samotnú situáciu vyvolal aj samotný žalobca tým, že uprednostnil
rozhodcovský súd ( súkromnoprávny orgán), pred všeobecným súdom, ktorý by nepochybne pri
rozhodovaní vychádzal zo zákona o ochrane spotrebiteľa a ustálenej súdnej praxe.Súd môže jednoznačne konštatovať, že žalobca súdu nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi vznikom
škody a nesprávnym úradným postupom, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Humenné v príslušnej
exekučnej veci.

Z týchto dôvodov súd má za to, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo k vzniku škody
a žalobca ani nepreukázal príčinnú súvislosť.

Z týchto dôvodov súd vyhodnotil žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú, a preto ju v celom

rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V tomto konaní bol žalobca v celom rozsahu neúspešný, žalovanému trovy konania nevznikli, preto súd
ich náhradu účastníkom nepriznal.

S poukazom na to, že zo strany Okresného súdu Humenné boli súdu doručené zo všetkých žiadaných
exekučných spisov iba exekučné spisy povinných J. O. sp. zn. 12 Er 995/2009 a H. Ď. sp. zn. 21 Er

33O/2009 súd postupom podľa § 112 O.s.p. zvyšné žaloby žalobcu vylúčil na samostatné konanie, kde
po pripojení a oboznámení sa s príslušnými exekučnými spismi bude následne vo veci rozhodnuté.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Proti výroku č. II. vyhláseného rozsudku o vylúčení veci na samostatné konanie odvolanie nie je
prípustné.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.