Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. marec 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/169/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112241476
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112241476.2

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená Fridrichom Paľkom,
s.r.o., so sídlom Grősslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika- Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Vec vedenú pôvodne na Okresnom súd Vranov nad Topľou pod sp. zn. 11C/283/2012 v y l u č u j
e na samostatné konanie.

III. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobami, ktoré boli doručené Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 27.09.2012 žiadal, aby
súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi majetkovú škodu, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy. Žaloby
vo veci samej žalobca odôvodnil tým, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Vranov
nad Topľou podľa procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti,

ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Aj napriek skutočnosti, že
exekučný súd a ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala
si spoluprácu
s účastníkmi konania, súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom
stanovenej lehote. Žalobca vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní
a dosiahol vydanie rozhodnutia. Postup exekučného súdu je nesprávny, v rozpore so zákonom.

V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná,
pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k
odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal,
čo je základným účelom práva zaručeného v Článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca si

touto žalobou zároveň uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy. Márnym
uplynutím času, boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky, taktiež došlo k vyvolaniu rizík, že neskorým ukončením procedúry
exekučným súdom dôjde k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučného súdu dôjde
k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, ako aj neskorým ukončením procedúry
exekučným súdom dôjde k insolvencii povinného, najmä žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu

exekučného súdu v zákonnej lehote včas a efektívne, účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich kzabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva. Zároveň žiadal, aby súd o veci rozhodol
medzitýmnym rozsudkom postupom podľa § 152 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku.

Žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 14.02.2014, kde
žiadala žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. V uvedenom vyjadrení poukázala
na nedostatky návrhu na začatie konania, rovnako poukázala na skutočnosť, že žalobca neposkytol
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akékoľvek možnosti
predbežne prerokovať nárok na náhradu škody o ktorého prerokovanie sám požiadal. Podľa Zákona č.

514/2003 Z.z. na priznanie náhrady škody musia byť splnené nasledujúce predpoklady a to existencia
nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Žalovaná
uviedla, že pre rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nie je stanovená žiadna
zákonná lehota. Poukázala na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02, podľa ktorého samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťah v konaní. Vnútroštátny súd

má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu
rozhodcovskej doložky, vydaného bez účasti spotrebiteľa a preskúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Žalovaná považovala za nevyhnutné uviesť,
že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v
podobe rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide

o majetkovú škodu, žalobca v žalobe nešpecifikoval, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa
§ 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Žalobca by v tomto konaní na
preukázanie vzniku škody podľa názoru žalovanej musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri
každej individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy
za spomínané všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Žalobca neuniesol v tomto konaní

základné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Žalobca v žalobe zjavne opomenul, že pri
uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia
práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Žalovaná nemá za preukázané vznik nemajetkovej ujmy
ani to, že by sa mohla jej poskytovať náhrada v peniazoch. Nie je možné opomenúť povahu a
predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy

podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou
činnosťou vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom
záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa, v konečnom dôsledku práve
podnikateľská činnosť žalobcu, podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,

zneužívajúca slabé finančné a právne povedomie nízkopríjmových osôb. Žalovaná mala za preukázaná,
že nie sú splnené základné predpoklady zodpovednosti štátu za škodu, preto žalobu žiadala v celom
rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie pripojenými spismi Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11 C 275/2012,

11 C 283/2012, 11 C 276/2012, 11 C 277/2012, 11 C 278/2012, 11 C 279/2012, 11 C 280/2012,
11C 281/2012, 11 C 282/2012, 11 C 286/2012, pripojenými exekučnými spismi Okresného súdu
Vranov nad Topľou sp. zn. 10 Er 672/2010, 3 Er 670/2010, 10 Er 762/2010, 3 Er 140/2011, 10 Er
646/2010, 10 Er 354/2011, 3 Er 1150/2010, 3 Er 788/2010, 11 Er 832/2010, uznesením Okresného súdu
Vranov nad Topľou č.k. 11 C 275/2012-7 zo dňa 08.10.2012, uznesením Krajského súdu v Prešove

5 NcC 48/2012-12 zo dňa 18.10.2012, vyjadrením žalovanej zo dňa 14.02.2012, ostatným spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

Žalobou doručenou Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 27.09.2012, pod sp. zn. 11C/275/2012

žiadal žalobca, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi majetkovú škodu v celkovej výške 3 460,51
Eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 692,10 Eur titulom, že u povinnej Y. M. súd nerozhodol v
zákonom stanovenej lehote o žiadosti oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Žalobou, ktorá bola doručená Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 27.09.2012 pod sp. zn.

11C/283/2012 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 125,00
Eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 285,82 Eur titulom, že u povinného R. Q. v exekučnom konaní
exekučný súd nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o žiadosti žalobcu, ako oprávneného o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Vranov nad Topľou doručená dňa 27.09.2012 žalobca žiadal, aby
súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 2 755,17 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy

v sume 551,03 Eur titulom, že v exekučnom konaní u povinného H. L. nerozhodol exekučný súd
v zákonom stanovenej lehote o návrhu žalobcu, ako oprávneného o jeho žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Žalobou, pod sp. zn. 11C/277/2012 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu majetkovú

škodu v sume 125,00 Eur, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy v sume 368,80 Eur titulom, že v exekučnom
konaní u povinnej N. J., exekučný súd nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o žiadosti žalobcu o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Žalobou pod sp. zn. 11C/278/2012, ktorá bola Okresnému súdu Vranov nad Topľou doručená dňa
27.09.2012 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu vo výške 125,00 Eur, ako aj

náhradu nemajetkovej ujmy v sume 387,24 Eur titulom, že exekučný súd v exekučnom konaní u povinnej
C. C. nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o návrhu žalobcu o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Žalobou, ktorá bola doručená Okresnému súdu Vranov nad Topľou pod sp. zn. 11C/279/2012 dňa

27.09.2012 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 125,00
Eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 328,23 Eur titulom, že v exekučnom konaní u povinnej C.
U. nerozhodol exekučný súd v zákonom stanovenej lehote o návrhu žalobcu o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Žalobou, pod sp. zn. 11C/280/2012 žalobca žiadal zaviazať žalovanú zaplatiť mu majetkovú škodu v
sume 125,00 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 298,73 Eur titulom, že v exekučnom konaní
u povinnej Y. V. exekučný súd nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o žiadosti žalobcu ako
oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V konaní pod sp. zn. 11C/281/2012 na základe žaloby, ktorá bola Okresnému súdu Vranov nad Topľou
doručená dňa 27.09.2012 žalobca žiadal zaviazať žalovanú zaplatiť majetkovú škodu v sume 988,14
Eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 197,63 Eur titulom, že v exekučnom konaní u povinnej Y. H.,
nerozhodol exekučný súd v zákonom stanovenej lehote o žiadosti žalobcu, ako oprávneného o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Rovnako v konaní pod sp. zn. 11C/282/2012 žalobca žiadal zaviazať žalovanú, zaplatiť mu majetkovú
škodu v sume 125,00 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 313,48 Eur titulom nevydania poverenia
na vykonanie exekúcie u povinného M. H. v zákonom stanovenej lehote.

Pod sp. zn. 11C/286/2012 na základe žaloby žalobcu, ktorá bola Okresnému súdu Vranov nad Topľou
doručenádňa27.09.2012,žalobcažiadalzaviazaťžalovanúzaplatiťmumajetkovúškoduvsume125,00
Eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 638,02 Eur titulom, že exekučný súd u povinného Š. V.
nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o žiadosti žalobcu, ako oprávneného o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie.

Majetkovú škodu v sume 125,00 Eur požadoval žalobca priznať ako sumu predstavujúcu správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému v
sume 70,00 Eur, poplatok na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,00 Eur, ako aj
administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje

spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné, telekomunikačné výdavky,
spojené s urgovaním a kontrolou stavu, v celkovej sume 15,00 Eur. Majetková škoda tak predstavovala
sumu 125,00 Eur.

Vo veci proti povinnému Y. M., žiadal žalobca priznať majetkovú škodu v sume 3.460,51 Eur, ktorá

predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní z dôvodu založenia prekážky právoplatne rozhodnutej
veci, a to rozhodcovského rozsudku, ktorý nie je možné zrušiť. Rovnako v konaní proti povinnému H.E.
L. žiadal žalobca priznať majetkovú škodu v sume 2.755,17 Eur ako náhradu istiny s príslušenstvom,ktorá nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom
konaní. V konaní proti povinnému Y. H. žiadal priznať majetkovú škodu vo výške 984,14 Eur rovnako
predstavujúcu náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná z dôvodu prekážky

právoplatne rozhodnutej veci rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní.

Majetkovú škodu, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu, žalobca odôvodnil skutočnosťou, že exekučný súd
svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti

istiny, a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil
prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako
povinným, odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane existuje právne
relevantný exekučný titul, rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie
lehoty a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného
súdu materiálne nevykonateľný. Na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske

súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože
existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej.
Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania na ktorú je súd povinný
prihliadať ex offo. Žalobca upozornil na skutočnosť, že podľa platnej právnej úpravy je rozsudok
rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v

občianskom súdnom konaní.

Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, žalobca uskutočnil výpočet náhrady nemajetkovej ujmy
výpočtom nároku alikvótnym pomerom a to sumou 55,00 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu a to práve na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu SR, teda sumou 660,00 Eur

na rok : 12 mesiacov v roku = 55,00 Eur na mesiac. Rovnako vo veciach kde mal za to, že došlo v
dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu k založeniu prekážky veci rozhodnutej res
iudicata žiadal priznať nemajetkovú ujmu 20 % z uplatňovanej istiny ( hodnoty majetkového práva
postihnutého procesnou deformáciou).

Dňa 08.10.2012 vydal Okresný súd Vranov nad Topľou uznesenie č.k. 11 C 275/2012- 7, ktorým spojil na
spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 11 C 275/2012, 11 C 276/2012, 11 C 277/2012, 11 C 278/2012,
11 C 279/2012, 11 C 280ú2012, 11 C 281/2012, 11 C 282/2012, 11 C 283/2012 a 11 C 286/2012 do
jedného konania, ktoré sa viedli pod sp. zn. 11 C 275/2012.

Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 5 NcC 48/2012-12 zo dňa 18.10.2012- 12, Krajský súd v
Prešove rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Vranov nad Topľou sú vylúčení z prejednávania a
rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 11 C 275/2012 a vec sa prikazuje Okresnému súdu Prešov.

Dňa 05.12.2012 bola Okresnému súdu Prešov pridelená uvedená právna vec pod sp. zn. 7C/169/2012.

Súd si za účelom posúdenia žaloby žalobcu vyžiadal z Okresného súdu Vranov nad Topľou exekučné
spisy z ktorých zistil nasledujúce skutočnosti:

Z exekučného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn.10 Er/672/2010 mal súd za preukázané,

že dňa 20.10.2010 bola Okresnému súdu Vranov nad Topľou doručená žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Prílohou bola aj zmluva o úvere, ako aj rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR/05309/10 zo dňa 29.06.2010. Okresný súd Vranov nad Topľou
uznesením č.k. 10Er/672/2010-10 zo dňa 02.02.2011 rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 01.03.2011.

Zároveň súd uznesením č.k. 10Er/672/2010-15 zo dňa 19.04.2011 rozhodol o zastavení exekučného
konania postupom podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.

Z exekučného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3Er/670/2010, u povinného H. L.,
mal súd za preukázané, že Okresnému súdu Vranov nad Topľou bola dňa 12.08.2010 doručená

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Prílohou bola zmluva o
úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ako aj rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR/01867/10 zo dňa 08.04.2010. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením č.k. 3Er/670/2010-10 zo
dňa 05.01.2011 rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie. Zároveň uznesením č.k. 3Er/670/2010-18 zo dňa 16.03.2011 súd zastavil exekučné konanie
postupompodľa§44ods.3Exekučnéhoporiadku.Uznesenienadobudloprávoplatnosťdňa12.04.2011.

Z pripojeného exekučného spisu u povinnej Y. V. sp. zn. 10Er/762/2010 mal súd za preukázané, že
dňa 29.11.2010 bola Okresnému súdu Vranov nad Topľou doručená žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, spolu so zmluvou o úvere a rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR/06297/10 zo dňa 27.07.2010. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením č.k.
10Er/762/2010-9 zo dňa 21.01.2011 rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 16.02.2011. Zároveň
Okresný súd Vranov nad Topľou ako exekučný súd uznesením č.k. 10Er/762/2010-14 zo dňa 05.04.2011
rozhodolozastaveníexekučnéhokonaniapostupompodľa§44ods.3Exekučnéhoporiadku.Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňom 15.04.2011.

Dňa 14.02.2011 bola Okresnému súdu Vranov nad Topľou doručená žiadosť žalobcu, ako oprávneného

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR/10979/10-3 zo dňa 19.11.2010. Súčasťou návrhu bola aj zmluva o úvere, ako aj zmenka č.
802100149. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením č.k. 3Er/140/2011-10 zo dňa 13.06.2011
rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2011. Zároveň uznesením č.k. 3Er/140/011-15 zo dňa

21.09.2011 súd rozhodol o zastavení exekučného konania a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
08.11.2011.

Dňa 13.10.2010 bola Okresnému súdu Vranov nad Topľou doručená žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie u povinnej N. J.. Exekučný spis je pod sp. zn.

10Er/646/2010. Súčasťou bola aj zmluva o úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, rozsudok
stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR/04011/10 zo dňa 24.05.2010. Okresný súd Vranov nad Topľou
uznesením č.k. 10Er/646/2010-9 zo dňa 25.01.2011 rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom uznesenie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa
19.02.2011.Uznesenímč.k.10Er/646/2010-15zodňa19.05.2011súdzastavilexekúciupostupompodľa

§ 44 ods. 3 Exekučného poriadku, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2011.

Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 10Er/354/2011 mal súd za preukázané u povinného Š.
V., že dňom 19.07.2011 bola exekučnému súdu Vranov nad Topľou doručená žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu so zmluvou o úvere, ako aj rozsudkom

stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR/00825/11 zo dňa 16.03.2011. Okresný súd Vranov nad
Topľou uznesením č.k. 10Er/354/2011 - 11 zo dňa 02.04.2012 rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňom 28.04.2012.

Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 3Er/1150/2010 u povinnej C. C., mal súd za preukázané, že
dňa 22.12.2010 bola Okresnému súdu Vranov nad Topľou doručená žiadosť oprávneného o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie spolu so zmluvou o úvere a rozsudkom Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR/08264/10 -6 zo dňa 16.09.2010. Okresný súd Vranov nad Topľou, uznesením č.k.
3Er/1150/2010-11 zo dňa 02.05.2011 rozhodol o zamietnutí žiadosti oprávneného o udelenie poverenia

navykonanieexekúcie.Vočiuvedenémuuzneseniupodalžalobcaakooprávnenývzákonomstanovenej
lehote odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 3Er/1CoE/63/2011- 28 zo dňa 30.11.2011
Krajský súd v Prešove zrušil uznesenie a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Následne exekučný súd
vydal dňa 20.03.2012 poverenie v zmysle § 45 ods. 1
Exekučného poriadku pod sp. zn. 3Er/1150/2010-34 súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Zo spisu 3Er/788/2010 u povinnej Y. M. mal súd za preukázané, že dňa 09.09.2010 bola exekučnému
súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu so
zmluvou o úvere, ako aj rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR/15046/09 zo dňa
25.09.2009. Exekučný súd uznesením č.k. 3Er/788/2010-10 zo dňa 07.01.2011 rozhodol o zamietnutí

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pričom uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňom 05.02.2011. Následne súd uznesením č.k. 3Er/788/2010-19 zo dňa 30.03.2011
rozhodol o zastavení exekučného konania postupom podľa § 44 ods.3 Exekučného poriadku pričom
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 27.04.2011.Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 11Er/832/2010 u povinnej C. U. mal súd za preukázané, že
dňa 18.10.2010 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie spolu so zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a
rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu SR/04089/10 zo dňa 26.05.2010. Okresný súd Vranov nad
Topľou uznesením č.k. 11Er/832/2010 zo dňa 01.12.2010 rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
19.01.2011. Následne exekučný súd uznesením č.k. 11Er/832/2010-14 zo dňa 03.03.2011 rozhodol

o zastavení exekúcie postupom podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.03.2011.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 06.03.2013 v neprítomnosti účastníkov konania, ako aj právneho
zástupcu žalobcu.

Žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila písomným podaním súdu doručenom dňa
28.02.2014, kde z dôvodu hospodárnosti konania žiadala vec prejednať v ich neprítomnosti na základe
listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu.

Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť ospravedlnil v písomnom podaní zo dňa 06.03.2014, v

ktorom žiadal ospravedlniť svoju neprítomnosť, ako aj neprítomnosť svojho klienta, pojednávanie žiadal
odročiť. Žiadosť o odročenie pojednávania odôvodnil kolíziou pojednávania pred Okresným súdom
Trnava. Žalobca trval na osobnej účasti splnomocneného advokáta a vylúčil substitúciu.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 06.03.2014 v neprítomnosti účastníkov konania postupom podľa

§ 101 ods. 2 O.s.p.

Súd uvádza, že žiadosť o odročenie pojednávania neobsahuje základné náležitosti, ktoré má na mysli
Občiansky súdny poriadok. Predvolanie na toto pojednávanie bolo žalobcovi a právnemu zástupcovi
žalobcu doručené v dostatočnom časovom predstihu. Ešte na doplnenie záverov svojho rozhodnutia,

prečo súd konal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu súd uvádza, že kolízia pojednávania
nie je relevantná z dôvodu kolízie dvoch pojednávaní toho istého účastníka na rôznych súdoch, o ktorej
právny zástupca žalobcu vedel v dostatočnom časovom predstihu. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca
podal veľké množstvo žalôb, v ktorých splnomocnil toho istého právneho zástupcu, bolo na ňom, aby
zabezpečil personálne zastupovanie svojho klienta na jednotlivých pojednávaniach tak, aby súd vo veci

mohol konať.

Súd poukazuje na rozsiahlu judikatúru súdov v tejto oblasti podľa ktorej samotná kolízia pojednávaní
právneho zástupcu účastníka nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v
zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. (porovnaj tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

5 Cdo 77/2002).

Otázkakolíziepojednávaníúčastníkakonania,resp.jehoprávnehozástupcuako„dôležitéhodôvodu“na
odročeniepojednávaniavzmysle§101ods.2O.s.p.bolaužopakovaneriešenávjudikatúredovolacieho
súdu, ako aj v rozhodovacej praxi Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 68/98 z 13. januára 1999 [uverejneného
pod poradovým (publikačným) číslom: 11/1999 v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky] obsahom základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku

všetkým vykonávaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie
pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych
súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu“ na odročenie
riadne a včas vytýčeného pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ (§ 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho

súdu.

Z dôvodu, že žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania, ako aj kolízia, ktorá sa mala konať
dňa 06.03.2014 pred Okresným súdom Trnava nie je dôvodom na odročenie pojednávania, súdneakceptovalžiadosťžalobcuoodročeniepojednávaniaavovecipojednávalvneprítomnostiúčastníkov
konania postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym

úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona č. 514/2003 Z.z o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a

právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného

vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo

rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého

sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha.
V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú
výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel

o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo
zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania

žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 2 písm. i) Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov,
ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999
Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Žalobca si v tomto konaní uplatňuje náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy majúc za
to, že v exekučných konaniach vedených na Okresnom súde Vranov nad Topľou došlo k prieťahom v
konaní.Žalobcamalzato,žeexekučnýsúdrozhodolozamietnutížiadostisúdnehoexekútoraoudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej lehote 15 dní.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.

Je potrebné zdôrazniť, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu

verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o
prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodnutím.

Nesprávnym úradným postupom je tak činnosť, spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci,
ak pri nej, alebo v dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel, predpísaných právnou normou, pre konanie
orgánu verejnej moci, alebo k porušeniu poriadku, určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené
ustanovenie zakladá objektívnu zodpovednosť štátu ( bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá
splnenie súčasne troch podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci,

vznik škody poškodenému a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie
rozhodnutia v predpísanom konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide
o taký postup v konaní, smerujúci síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu

rozhodnutia neodrazí.

Úradný postup nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie
kroky, ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť
hodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorému dosiahnutiu postup orgánu verejnej moci smeruje.

Vychádzajúc z uvedeného, súd považoval žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú.Z obsahu pripojených exekučných spisov Okresného súdu Vranov nad Topľou súd zistil, že exekučný
súd rozhodoval v uvedených veciach o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

V sporovom konaní, ktoré je ovládané zásadou dispozičnou platí, že súd je viazaný žalobou a uplatnený
nárok nie je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje,
keď skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti so žalobným petitom, je potom vymedzený
základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je predmetom konania.

Žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z nesprávneho
úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnom konaní, keď
nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej lehote. Podľa
skutkových okolností, uvedených v žalobe tak malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu

exekučného súdu v čase od začatia exekučného konania až do vydania rozhodnutia o žiadosti súdneho
exekútora.

Súd mal za to, že v uvedenom exekučnom konaní nedošlo k prieťahom v konaní, keď súd rozhodol po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty 15 dní a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora

na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Ohľadne prípadného prieťahu v konaní sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť
na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. Je potrebné
zdôrazniť, že aj samotný žalobca uviedol v žalobe, že do exekučných spisov dával žiadosti na prieťahy

v konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov garantované v Článku 48 ods. 2 Ústavy SR, je podľa názoru súdu kompetentný
preskúmať len Ústavný súd Slovenskej republiky.

Súd je toho názoru, že prieťahy v konaní o uplatnenom nároku na náhradu škody titulom nesprávneho

úradného postupu nie je oprávnený posudzovať tento súd.

Súd uvádza, že v rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov,
akoajexoffopreskúmaťmateriálnusprávnosťrozhodcovskéhorozsudku,nekalúpovahurozhodcovskej
doložky, či priebeh samotného rozhodcovského konania.

Exekučný poriadok určuje lehotu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie na vydanie iného
rozhodnutia o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, ak má súd za to, že
nie je zákonný dôvod na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietne, pričom súd zdôrazňuje, že takéto rozhodnutie nemožno považovať za

jednoduché, pre ktoré by bola určená 15 dňová lehota. Pre rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zákonná lehota neexistuje, teda nemožno konštatovať, že v
prejednávanej veci nebola dodržaná lehota na vydanie rozhodnutia, keďže zákon v čase podania návrhu
na súd lehotu neurčoval, zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si

vyžaduje osobitnú právnu úpravu, najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

Žalobca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, aby počas trvania exekučného konania bol v neistote
a hrozila mu akákoľvek škoda. Rovnako súdu nepreukázal, že doba od doručenia žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jeho zamietnutí viedla k strate jeho legitímnych
očakávaní, že nastane zákonom predpokladaný stav a vyvolala riziko ohrozujúce konečné vymoženie
pohľadávky.

Nepochybne o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora bolo v

exekučnom konaní rozhodnuté.

Súd opätovne zdôrazňuje, že podľa jeho názoru citované ustanovenia exekučného poriadku stanovujú
lehotu pre exekučný súd, iba na rozhodnutie súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie povereniana vykonanie exekúcie. Na rozhodnutie súdu o zamietnutí takejto žiadosti podľa názoru súdu neexistuje
zákonom stanovená lehota 15 dní.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, žalobca napriek
poučeniu súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. žiadnym spôsobom nepreukázal ich vznik.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností.

Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo vôbec preukázať, aby mu v súvislosti s postupom Okresného
súdu Vranov nad Topľou v exekučnej veci vznikla akákoľvek škoda, či ujma. Žalobca si uplatnil nárok
na náhradu nákladov spojených so správou a vymáhaním pohľadávky bez toho, aby tieto položky
bližšie špecifikoval. Žalobca svoje tvrdenia o vzniku majetkovej škody v žalobe všeobecne popísal,
nijako ich nezdokladoval, určenie výšky majetkovej škody v žalobe nie je dôkazom o jej vzniku. V časti

uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci stačilo iba prípadné
konštatovanie porušenia práva, nie sú dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s
prihliadnutím na dôvody vyššie uvedené. Samotné vedenie exekučného konania, bez ohľadu na jeho
dĺžku, nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného resp. exekútora s povinným
a nie je ani dôvodom insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného

je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto všeobecné známe riziká
sú i rizikom každého podnikateľského subjektu. Súd ešte môže podotknúť, že samotnú situáciu vyvolal
aj samotný žalobca tým, že uprednostnil rozhodcovský súd ( súkromnoprávny orgán) pred všeobecným
súdom, ktorý by nepochybne pri rozhodovaní vychádzal zo zákona o ochrane spotrebiteľa a súdnej
praxe. Súd ešte uvádza, že podľa jeho názoru žalobcovi s ohľadom na predmet jeho podnikateľskej

činnosti je rozhodovacia prax všeobecných súdov v problematike rozhodcovských rozsudkov známa.
Súd môže konštatovať, že žalobca súdu nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a
postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v exekučnom konaní.

Pokiaľ ide o vytýkaný nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti

istiny a stým uplatnenú námietku veci rozhodnutej res iudicata, k tomu súd poukazuje na ustanovenie §
44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či exekučný titul
nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto základného predpokladu pre udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či
exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej

a materiálnej. Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale
napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. V
prípade, ak exekučným titulom má byť -rozhodnutie orgánu verejnej
správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie
za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce.

Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc
ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci
orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku res iudicata. Ak je predmetom
rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť,
a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení zákona o
rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje naplnenie príkazu

vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy
v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana
spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality
života občanov. Okrem toho tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné
právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto

právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný
nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť
spotrebiteľovi z úradnej povinnosti účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na
exekúciu rozhodcovského rozsudku. Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia navykonanie exekúcie exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na
vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením

(doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný
osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103
OSP. V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44
ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie

a z exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť
súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 OSP) -postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce
skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených
listín. Dokazovanie (vyžadujúce nariadenie pojednávania s spotrebiteľovi z úradnej povinnosti účinnú
spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku. Po podaní
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúmava

žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so
zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu
pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne
vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či
sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 OSP. V štádiu exekučného konania, pri

ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie
exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa
vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu
exekučnýsúdnevykonávadokazovanie(akoprocesnúčinnosťsúduosobitneupravenúvustanoveniach
§ 122 až § 124 OSP) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce
nariadeniepojednávaniasmožnosťouúčastioprávnenéhoipovinného)vtejtočastiexekučnéhokonania
neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát
dozvedieťaždoručenímupovedomeniaozačatíexekúcie.Ktakémuprávnemuzáverudospelajnajvyšší
súd SR v uznesení sp. zn. 5 MCdo 11/2012 zo dňa 29. 04. 2013.

Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že návrh na začatie konania, resp. žaloba žalobcu nespĺňa zákonné
náležitosti a súd by mal vyzvať žalobcu na postup podľa § 43 ods. 1 O.s.p. s týmto názorom nie je
možné v žiadnom prípade súhlasiť. Súd konštatuje, že žaloba žalobcu má podľa jeho názoru náležitosti
v zmysle § 42 a § 79 Občianskeho súdneho poriadku a z petitu žaloby je zrejmý uplatnený nárok žalobcu.

Súd vo veci nevydal medzitýmny rozsudok tak, ako to požadoval žalobca, nakoľko mal za to, že sú
splnené podmienky na rozhodnutie vo veci samej.

Súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú, z dôvodu nepreukázania nesprávneho úradného

postupu,reálnenepreukázaniavznikuškody,chýbajúcejpríčinnejsúvislostimedzinesprávnymúradným
postupom a vznikom škody.

Z dôvodu, že k spisu vedenému pôvodne na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 11
C 283/2012 zo strany Okresného súdu Vranov nad Topľou nedošlo k doručeniu exekučného spisu

potrebného pre rozhodnutie veci samej, súd tento nárok žalobcu postupom podľa § 112 O.s.p. vylúčil
na samostatné konanie, kde po zadovážení príslušného spisu bude vo veci rozhodnuté.
O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V tomto konaní bol v celom rozsahu žalobca neúspešný, je povinný nahradiť žalovanému trovy konania.
Vzhľadom na to, že z obsahu spisu nevyplývajú žiadne trovy žalovaného, súd náhradu trov konania
účastníkom nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov
a to proti výrokom č. I. a III.

Proti výroku súdu o vylúčení veci na samostatné konanie odvolanie nie je prípustné.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.