Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2014

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 4C/418/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613206754
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Calko

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2014:8613206754.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník samosudca JUDr. Michal Calko v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy, ktorú odôvodnil tým, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie
podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V súlade s
pravidlamiriadnehohospodáreniaakooprávnenýsubjekt(veriteľzoZmluvyoúvereč.8490149)navrhol
písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných
dojednaní

- 2 - 4C/418/2013

a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre svoju pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere číslo 8490149 kde bol dlžník povinný
Z. N., narodená X.X.XXXX ( exekúčny spis Okresného súdu Bardejov, spisová značka: Ex14599/2011).

Súdny exekútor postupoval podľa pčocaesnej úpravy obsiahnutej v Exekúčnom poriadku, najmä podľa
ustanovenia § 44 ods. 1 Exekúčneho poriadku a predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s

exekúčnym titulom miestne a vecne príslušnému exekúčnému súdu (Okresný súd Bardejov.

Žalobcapreobavyoprávnyafaktickýosudpohľadávkynutenevymáhaniesúdnymexekútorom,kterému
bolonaposledyudelenépoverenienavykonanieexekúcie,spísaldňa8/15/2008apodalpostupompodľa
ustanovenia § 44 ods. 8 Exekúčného poriadku exekúčnému súdu návrh na zmenu exekutora. Žalobca
legitimne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladnej
kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekutora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote.

Nestalo sa tak a to napriek tomu, že podaný návrh splňa všetky formálne a materiálne podmienky
ustanovené Exekúčnym poriadkom resp. Občianskym súdnym poriadkom. V vejto svislosti žalobca
pukazal na právnu úpravu procesného postupu exekúčneho súdu vo veci rozhodovoania o zmenesúdneho exekutora, ktorá definuje dobu určenú na prijatie rozhodnutia, pričom prekročenie tejto doby je
nutné s ohľadom na ochranu základných práv a slobôd kvalifikovať ako porušenie zákona.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 7 Exekúčného poriadku platného od 1.9. 2005 - Oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekúčneho konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekutora. Súd rozhodne o zmene exekutora do 30 dni od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekutora.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 8 Exekúčného poriadku platného od 1.12.2006 - Oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekúčneho konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekutora. Súd rozhodne o zmene exekutora do 30 dni od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekutora.

Doplnil, že v Exekúčnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidel je založená zákonná

povinnosť exekúčneho súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekutora do 30 dni od
doručenia náfrhu oprávneného na zmenu exekutora.

Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,
a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou

podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho
exekutora v zákonnom stanovenom čase (dôkaz súdny spis exekúčneho súdu Okresný súd Bardejov,
povinným Marta Štofilová, narodená 3.9. 1964, neplnením záväzku zo zmluvy o úvere č. 8490149,
registrácia súdneho exekútora: Ex 14599/2011).

Ďalej žalobca okrem iného doplnil, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu ani
rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia
súdu. Návrh na vykonanie exedkúcie zachytený v obsahu
- 3 - 4C/418/2013

zápisnice sa nenachádza v dispozícií žalobcu, ale bol postupom podľa ustanovenia § 44 ods.1
Exekúčneho poriadku predložený súdnym exekútorom exekúčnému súdu a to so žiadosťou o udelenie
poverena na vykonanie exekúcie. Exekúčne konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekutorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie, pričom ako dôkaz označuje príslušný spis exekúčneho súdu,
který obsahuje všetky informácie, ktoré má k dispozícií a ktoré pozná. Postup exekúčneho súdu hodnotí

ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ustanovania § 44 ods.7 Exekúčneho poriadku, resp.
od 1.12. 2006 s ustanovením § 44 ods. 8 Exekúčneho poriadku.

V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora

pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas
špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným
účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej poukázal na skutočnosť,
že žalobca sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia

jeho práv a spôsobenej škody, po doručení uznesenia exekúčneho súdu zo dňa 22.11. 2010 o zmene
súdneho exekútróra (skutkový dej bol zavŕšený doručením uznesenia o zmenu súdneho exekútora).

Žalobca z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. a) Majetková škoda vo výške 175,00 eura, ktorá

mu vznikla predstavuje správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov
pomocou informačního systému, naudržiavanie a splrávu informačního systému, administráciu listín
a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom, náhradu istiny s príslušenstvom,administrativně
spracovanie textov urgencií adresovaných exekúčnemu súdu. b)Náhrada nemajetkovej ujmy v
peniazoch predstavuje samotné konštatovanie porušenie práva na súdnu ochranu zaručeného článkom

48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikyaprávanaspravodlivýsúdnyproceszaručenéhočlánkom6ods.1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd nie je dostatočných zadosťučinením
vzhľadom na újmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného
súdu je podľa žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti, takej intenzity, ktorá má za následekzbytočne prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majektových práv žalobcu. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené legitimně očakávania žalobcu, že nastanú účinky preddpokladané
ustanovením § 44 ods. 8 Exekúčneho poriadku a správnym postupom exekúčneho súdu dôjde k zámene

súdneho exekutora čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny
úradny postup exekúčneho súdu vystavil oprávnené zájmy žalobcu nasledovným rizikám: nastalo riziko
zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziko insolvencii
povinného.

Náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných
nárokov a základných práv. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na
to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom
právnom pozadku Slovenskej republiky alebo v akých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská
republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, který predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na
to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že

k reálnemu
- 4 - 4C/418/2013

poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne
interpretovaná, platná a účinná právna úprava. Všeobecný súd pri realizácii základného práva na

súdnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo
na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Právo na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi
súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a
používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné

právo účastníkov garantované v článku 46 ods. 1 ústavy. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo
strany všeobecných súdov musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu.

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov

právneho štátu. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a
spravodlivé riešenie vecí a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej
príčinnej svislosti s nesprávnym úradným postupom exekúčneho súdu) sumu 1493,64 euro. Žalobca

uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 eura za každý mesiac omeškania v činnosti
exekúčneho súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu teda 663,88
eura za rok : 12 mesiacov v roku 55,32 eura za mesiac. Exekúčny súd bol bezdôvodne nečinný via
jako 829 dni.

V merite veci sa domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy titulom nesprávného úradného
postupu Okresného súdu Bardejov.

Doplnil, že postupoval podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou
požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný však do

podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Preto je nutné deklarovať porušenie práva žalobcu
na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdnyproceszaručenéhočlánkom6ods.1Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladných
slobôd, pretože súdna ochrana nebola poskytnutá v zákonom predpokladanej kvalite, deklarovať
porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, nahradiť

žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená v priamej príčinnej súvislosti
s porušením jeho práv uvedených vyššie. Žalobe navrhol vyhovieť, uplatnil trovy konania.

Žalovaný nepripojil sa k žalobe poukazal, že žalobca sa domáha náhrady škody pozostavajúcej z
čiastkových nárokov a) materiálnu škodu vo výške istiny s príslušenstvom, ktorá predstavuje správu

pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačního systému, na
udržiavanie a správu informačního systému, administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom, b) nemajetkovú ujmu zo základu 660,00 euro na rok za vnútorne zásahy do spoločnosti,
ovplyňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnychočakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizik ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky.
- 5 - 4C/418/2013

V žalobnom návrhu sa v tomto prípade vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že žalobca nedokázal
uviesť ani len spisovú značku príslušného exekučného konania, pod ktorou je vedené na súde, chýbajú
relevantné údaje ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a
dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Vo všeobecnosti musí namietať, že žalobca nepriložil

ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania,
vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď. Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na
exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno má znášať žalobca sám.

Poukázal aj na to, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalobca uvádza namieta nezakjonné

konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekutora v zákonnom ustanovenej
lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Z takto formulovanej žaloby
nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto
tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Nie je
zrejmé, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobách sa tieto tiuly prelínajú a

žalobca jednoznačne neuvdza, z ktorho titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok.

Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní v prvom rade je potrebné poznamenať, že žalobca neuvádza
kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Žalobca neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti
v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné

prieťahy v príslušnom konaní predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti.
Judikatúra Ústavného súdu SR, konkrétne v náleze z 03.05.2011, č. k. III. ÚS 69/2011-25, taktiež
poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura
(každý nech si stráži svoje právo). To, že tak žalobca nekonal, je možné pripísať iba jemu. V druhom
rade, má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v

konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Poukazuje ďalej na to, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 bola
okresnému súdu doručená predmetná žaloba vo veci, je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-

mesačnej lehoty, ale skôr.

Z ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho
žiadosti (doručenia na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Má za to,

že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré adresoval žalobcovi po doručení prvotných
žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu bola doručená všeobecná odpoveď,
kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, nebol ochotný príložiť

ani príslušné návrhy na zmenu exekutora, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode, doklady
preukazujúcevyčíslenúmajetkovúškodu,uviesťskutočnosť,čibolipodávanésťažnostipredsedovisúdu
na prieťahy. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým
zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám
- 6 - 4C/418/2013

požiadal, preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.

Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát
zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:

1/nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/vznik škody,
3/príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

Knesprávnemuúradnémupostupu-nerozhodnutímonávrhunazmenusúdnehoexekutoravzákonnom
ustanovenej lehote poukázal na to, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekutora
je žiadosť oprávneného na zmenu súddneho exekutora spolu s uvedením súdneho exekutora, který
má náhradiť pôvodného exekutora. V praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekúčný súd po
dôjdení žiadosti o zmenu súdeneho exekutora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi

na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov ( keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho
exekutora exekučny súd rozhodne v tomto uznesení aj o trovách doterajšieho exekúčneho konania tak,
ako keby došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodneho exekutora) a na zaslanie príslušného exekútorskeho
spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu z ustanovení § 44 ods. 9 zákona
č.233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekúčnej činnosti a vec mu postúpi spolu s exekúčnym
spisom súdneho exekutora, který bol vykonaním exekúcie povodne poverený.

Žalovaná prípušťa, že v niektorych prípadoch mohol exekúčny súd rozhodnúť o návrhoch oprávnenho
na zmenu súdneho exekutora po uplynutí zákonom stanovenej 30 dňovej lehoty od doručenia takéhoto
návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekúčnému súdu plnú súčinnosť, v
takých prípadoch exekúčny súd objektivne nemohol dodržať zákonnú 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o

návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekutora tak, aby v lehote rozhodol aj o trovácvh
exekúcie pôvodného súdneho exekutora a súčasne postúpil novému súdnemu exekutorovi exekúčny
spis pôvodného súdneho exekutora. Ďalej žalobcovi nič nebranilo využiť účinny prostriedok nápravy,
kterým bezpochyby bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušnho súdu proti porušovaniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods.7 v spojení s § 62 a násl. zákona č. 757/2004

Z.z., o súdoch. Ak žalobca tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu
povinnosť podľa ustanovenia § 415 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, keďže si nepočínal tak,
aby nedošlo ku škode na jeho majetku (keďže podľa tvrdenia žalobcu ku škode/nemajektovej ujme malo
dôjsť tým, že exekúčny súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exektora v zákonnom ustanovenej
lehote).

Vo všeobecnosti je taktiež potrebné poukázať na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02 ktorá
konštatuje, že "Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú
uvedené v Ústave alebo v zákone (napr. rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 64/97, na ktoré

sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje), ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.
Pojem "zbytočné prieťahy"
-7- 4C/418/2013

obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom
na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch
postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 63/00)."

Vzhľadom na povahu úkonu (nerozhodnutie o zmene súdneho exekutora) zákonnom ustanovenú
lehotu, lehotu v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnou vykonať před, resp. súčasne s
rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekutorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora
a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekúčneho spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie
o trovách pôvodného exekutora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekutora v lehote

ustnovenej zákonom považovať za zbytočne prieťahy, a teda nesprávny úradný postup.

Žalovaná poukázala aj na ustanovenie § 44 ods. 8, ods. 9 Exekučného poriadku , z kterého je zrejme,
že pôvodný súdny exekutor vykonáva úkony exekčného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene
súdnehoexekutora,resp.dodoručeniauzneseniaozmenesúdnehoexekutorapôvodnémuexekutorovi.

To znamená, že v svislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody,
pôvodný súdny exekutor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s
ohľadom na zachovanie kontinuity konania.Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na niektorých miestach vo svojom žalobnom návrhu namieta
prieťahy v konaní, žalovaný odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní

nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.

V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. súd konajúci o náhrade škody môže pri
posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade,
ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie

vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Možno preto uzavrieť, že súd konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhadu
škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v prípade, ak by tieto boli konstatované
predsedom súdu alebo Ústavnym sodom SR. Žalovaná vzhľadom na uvedené nepovažuje za
praeukázanú ani existenciu prieťahov v konaní.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

-8- 4C/418/2013

Žalobca sa vo svojej žalobe domáha náhrady materiálnej škody v paušálnej sume 175,00 eura.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného
nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal existenciu

škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.

Nazákladevšetkýchuvedenýchskutočnostíjetohonázoru,ženemôženiesťzodpovednosťanahrádzať
žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal jednak
vznik a ani výšku škody.

Žalobca sa vo svojej žalobe domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v pomernej výške k
čistke 660,00 eura (čiastka, ktorú v niektorych nálezoch Ústavny súd SR priznal za prieťahy na rok)
podľa toho ako dlho trvalo domnelé omeškanie.

Poukázal na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z..

V prvom rade, je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických
osôb je odlišný.

Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo
675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú
prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej
osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Žalobca uvádza aj "zánik
podnikateľskýchaktivítapodnikateľskýchplánov",aletietoniesúbližšiekonkretizované.Taktiežžalobca

nespresnil, v čom a ako situácia "ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu."

Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedenézo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej
ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaný poukázal na potrebu zohľadnenia vyššie citovaného ustanovenia, ako aj ustanovenia § 17 ods.

2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch, resp. o výške takejto náhrady.

-9- 4C/418/2013

Je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu
Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve
podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

Zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu
žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc
ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania
doterajšieho pôsobenia žalobcu (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné

podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný
nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť podľa žalovaného žalobcovi priznaná žiadna náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1, § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie

práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho
úradného postupu/nezákonného rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú
súvislosť medzi týmito zložkami.

Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu,

je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)
a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny

a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by

činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia, a to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou škodou
a nemajetkovou ujmou. Stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania

podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že
žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej
škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., považuje žalobu za
právne neopodstatnenú.

Okresný súd Bardejov podaním z 18.11.2O13 sp. zn. 1398/2O13 oznámil, že na Okresnom súde
Bardejov nie je vedené konanie vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, proti povinnému
Marta Štofilová, nar. 3.9.1964.-10- 4C/418/2013

Súd vykonal dokazovanie prečítaním žaloby a zistil nasledovný skutkový stav:

Okresný súd Bardejov podaním z 18.11.2O13 sp. zn. 1398/2O13 oznámil, že na Okresnom súde
Bardejov nie je vedené exekučné konanie vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, proti
povinnému Marta Štofilová, nar. 3.9.1964, preto ani nemohlo dôjsť ku skutočnosti (nerozhodnutie vo veci

zmeny súdneho exekutora) a tým ani ku vzniku nároku na náhradu majektovej škody a nemajetkovej
ujmy.

Zistený stav súd právne uzatvára:

Podľa § 5 ods. 1 zákon č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia
vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné

rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným

orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a). V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b)
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom

uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, právo na náhradu škody sa
-11- 4C/418/2013

premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva
na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995, účinný od 01.06.2011, exekútor, ktorému bol doručený návrh

oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutiavykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od

doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995, účinný od 01.06.2010, exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od

doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995, účinný od 01.02.2002 do 31.05.2010, exekútor, ktorému
bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným
titulom najneskôr do 15 dní súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekúčneho konania
aj bez uvedenia dôvodu odať a lpríslušný okresný súd návrh na zmenu exekutora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dni od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekutora.

Podľa § 44 ods. 9 Exekúčneho poriadku, súd v rozhodnutí o zmene exekutora podľa odseku 8 zároveň

vykonaním exekúcie poverí exekutora, kterého navrhne oprávnený a vec
-12- 4C/418/2013

mu postúpi spolu s exekúčnym spisom súdneho exekútra, který bol vykonaním exekúcie poverený.
Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie

pôvodného exekutora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 132 O. s. p., mal súd preukázané, že žaloba
žalobcu je nedôvodná.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že tvrdenie žalobcu o tom, že Okresný súd Bardejov
nerozhodolozmeneexekutoravzákonnomstanovejlehote(do30dnioddoručenianávrhuoprávneného
na zmenu exekútora) je nedôvodne, protože na Okresnom súde Bardejov predmetná exekúcia nie je
vedená. V danom prípade preto nie sú splnené hmotno-právne podmienky pre zodpovednosť štátu

uvedenú v ustanovení § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, preto žaloba žalobcu je v plnom rozsahu nedôvodná.

Súd však v prípade, aj keby nebolo rozhodnuté o žiadostiach súdneho exekútora v zákonom stanovenej
30 dňovej lehote za predpokladu, že by to bolo vyslovene upravené v Exekučnom poriadku, má za to, že

ani v tomto prípade by žaloba žalobcu nebola dôvodná, z dôvodu, že žalobca namieta nesprávny úradný
postup Okresného súdu Bardejov v podobe prieťahov v konaní. Súd považuje za potrebné uviesť, že
všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto
právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.Podľa názoru súdu žalobca mal možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej
sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázkou, či v konkrétom prípade bolo alebo

nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v článku 48 ods. 2
Ústavy SR, je kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou
preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto
troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (IUS 41/02). Súdne konanie
nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len

Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy
v konaní. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v
tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ
by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup svojho alebo iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmali postup
iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v

súdnictve.

Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci
musiabyťsplnenévšetkytripodmienkyuvedenévzákoneč.514/2003Z.z.,atonezákonnérozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.

nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na
-13- 4C/418/2013

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť
rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu
nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti
rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch, kedy exekučnékonanie nie je vedené,
čo predstavuje tento prípad. Ide o namietanie samotného rozhodnutia, a preto nie je možné hovoriť o

nesprávnom úradnom postupe, protože konanie nebolo vedené.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na niektorých miestach vo svojom žalobnom návrhu namieta
prieťahy v konaní, je potrebné poukázať na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní

nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.

V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. súd konajúci o náhrade škody môže pri
posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade,
ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie

vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky

konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobca sa vo svojej žalobe domáha náhrady materiálnej škody vo výške istiny s príslušenstvom
vymáhanej od povinného.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného
nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal existenciu škody a

nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.Na základe všetkých uvedených skutočností je súd toho názoru, že žalovaný nemôže niesť
zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože
žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody.

Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu nie je preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani
to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

-14- 4C/418/2013

V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnémupostupudôjsť,atoprizohľadnenípovahypodnikateľskejčinnostižalobcuapovedomí,ktoréje
okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky
štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že

potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.
Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných
konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

Žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými

mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie § 17
ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia
žalobcu (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej
závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný nesprávny úradný postup
spôsobiť, nemôže byť žalobcovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd za to, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o zamietnutí

návrhu na vydanie poverenia, a to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou škodou
a nemajetkovou ujmou. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré
sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., žalobu ako právne
neopodstatnenú súd zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Podľa § 151 ods. 1, 2 O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje
súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto

rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania
vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému
účastníkoviokremtrovprávnehozastúpeniainétrovyzospisunevyplývajú,súdmunáhradutrovkonania
neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto
účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Preto vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva, žalobca bol v konaní neúspešný,
preto nemá nárok na náhradu trov konania, žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v jeho prípade ku
vzniku trov nedošlo, nakoľko súd pojednával v neprítomnosti účastníkov.
Podľa zákona číslo 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch, konanie je od poplatku vecne oslobodené, preto

ani na poplatkovej povinnosti ku vzniku trov nedošlo.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Svidník, Sovietskych hrdinov

200/35, 089 01 Svidník na Krajský súd Prešov a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
-15- 4C/418/2013

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.