Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sp/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200005
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013200005.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou v právnej veci navrhovateľky:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Rožňava, katastrálny
odbor, Jarná č. 2, Rožňava, za účasti: U. G., bytom P. Č.. XXX, XXX XX Š., v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Rožňava zo dňa 09. 11. 2012 sp. zn. V 1502/2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie Správy katastra Rožňava zo dňa 9. novembra 2012 sp. zn. V 1502/2012.

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach súdny poplatok v sume 35,--
eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa zo dňa 09. 11. 2012 č. k. V 1502/2012 Správa katastra Rožňava zamietla podľa §
31 ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) návrh navrhovateľky zo
dňa 28. 09. 2012 na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve U. G., v
katastrálnom území Š., obec Š., okres Y., zapísaných na LV č. XXXX, ktoré sú bližšie špecifikované v
zmluve o zriadení záložného práva č. 103/2012-RAČ zo dňa 28. 09. 2012, ktorú uzavrela navrhovateľka
ako záložný veriteľ a ako záložca U. G., zastúpený na základe dohody o splnomocnení ProHelp -
združením občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava.

Uvedenou zmluvou bolo zriadené záložné právo v prospech navrhovateľky ako záložného veriteľa za
účelom zabezpečenia jej pohľadávky voči menovanému účastníkovi vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č.

XXXXXXXXX zo dňa 19. 10. 2011, uzavretej medzi navrhovateľkou v pozícii veriteľa a týmto účastníkom
v pozícii dlžníka. Citovanou zmluvou o úvere sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi - navrhovateľke okrem
poskytnutej sumy peňažných prostriedkov 350,-- eur, aj poplatok k sume 346,-- eur, úrokov z omeškania
v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle
platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odporkyňa v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
preskúmala platnosť zmluvy, to či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je právny úkon urobený v
predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne

určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené,či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Zistila, že výška
príslušenstva zabezpečovanej pohľadávky a to v úrokovej sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb
istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania

až do zaplatenia to znamená 91,25 % per annum dohodnutá v zmluve o úvere predstavuje naplnenie
znakov skutkovej podstaty absolútnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 39 Občianskeho
zákonníka a to z dôvodu, že výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom a hodnota
predmetu zmluvy o zriadení záložného práva č. 103/2012-RAČ sú zjavne v nevyváženom pomere,
hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného práva je neporovnateľne väčšia ako je celková výška

zabezpečovanej pohľadávky spolu so zákonným príslušenstvom. Absolútna neplatnosť právneho úkonu
z dôvodu ohrozovania a porušovania dobrých mravov a z dôvodu konania záložného veriteľa ,
ktoré sa prieči dobrým mravom v zmysle znenia skutkovej podstaty § 39 Občianskeho zákonníka,
predstavuje zákonom definovaný dôvod, na ktorý je odporkyňa povinná prihliadať z úradnej povinnosti
a po naplnení tejto skutkovej povinnosti je zároveň povinná vydať rozhodnutie, ktorým sa návrh na
vklad práva k predmetnej nehnuteľnosti zamieta. Neplatnosť právneho úkonu videla aj v skutočnosti,

že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom U. G. splnomocnencom ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci je absolútne neplatná pre rozpor záujmov medzi splnomocniteľom
a splnomocnencom.

Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 19. 11. 2012 navrhovateľka žiadala preskúmavané
rozhodnutie odporkyne zrušiť a vrátiť jej vec na ďalšie konanie. Uviedla, že rozhodnutie odporkyne je

nezákonné,lebozustanovenia§46správnehoporiadkuaustanovenia§31ods.1katastrálnehozákona
vyplýva pre správny orgán zákonná povinnosť o náležitom zistení skutkového stavu a posúdení platnosti
zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité
a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.

Správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom

a znením jednotlivých príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo udelené
splnomocnencovisplnomocniteľomnesprávneprávneposúdila.Jeevidentné,žedlžníkdlhodoboneplnil
svoje povinnosti riadne a včas, neplatil dlh tak, ako to bolo dohodnuté a ona len využila zmluvne
dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva.

Zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami

Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Tvrdila, že existuje
žiaden reálny rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocnenca.

Nesúhlasila s tvrdením, že záložnou zmluvou sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej
zmluvy a predmetom záložnej zmluvy. Uviedla, že záložná zmluva vo fáze, keď mal správny orgán
rozhodnúť o vklade, napĺňala výhradne zabezpečovaciu funkciu. Ak by aj záložný veriteľ pristúpil k

využitiu uhradzovacej funkcie záložného práva, má zákonom danú povinnosť vrátiť hodnotu výťažku
prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku. Je preto vylúčené hovoriť o rozpore s dobrými mravmi
spôsobenom hrubým nepomerom medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti.
Záložca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom úverovej zmluvy a plnomocenstva a svoj súhlas s nimi
prejavil úradne overeným podpisom.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považovala za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
pretože nevedno, či správa katastra vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v
poplatku alebo v úroku z omeškania. Navyše neuviedla, prečo uprednostnila aplikáciu ustanovenia
§ 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi
pred ustanovením § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami

poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle ustanovenia § 261 ods. 6 Obchodného
zákonníka absolútnym obchodom a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku
má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Podľa jej názoru správa katastra prekročila rámec
svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď skúmala rozpor
predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci

občianskeho súdneho konania.Na záver navrhovateľka uviedla, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil
s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 31. 12. 2012 navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne
správne a zákonné potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov uvedených jeho odôvodnení s tým, že
námietky navrhovateľky považuje za neopodstatnené.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s
opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu, pripojeným administratívnym
spisom odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom U. G. dňa 19.
10. 2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver
vo výške 350,-- eur, dlžník sa zaviazal vrátiť požičanú sumu zvýšenú o poplatok 346,-- eur, vrátane
úrokov z omeškania, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok
od omeškania až do zaplatenia.

Dohodou o splnomocnení zo dňa 19. 10. 2011 U. G. splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, ktorého zástupca ju podpísal v Bratislave 20. 10.
2011, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa ustanovenia § 522 Občianskeho zákonníka v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctve splnomocniteľa, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako

formy zabezpečenia splnenia záväzku splnomocniteľa zo zmluvy o úvere. Z citovanej dohody zároveň
vyplýva, že splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok uvedeným spôsobom a že tento
sámzvlastnejiniciatívypožiadaluvedenézdruženieobezplatnézastupovaniepriuskutočňovaníúkonov
v tejto dohode obsiahnutých.

Dňa 28. 09. 2012 uzavrela navrhovateľka a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združením

občianskoprávnej pomoci zmluvu o zriadení záložného práva č. 103/200 12-RAČ, predmetom ktorej je
zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo
bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na
základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19. 10. 2011.

Účastníci sa na pojednávanie dňa 14. 01. 2014, na ktoré boli riadne a včas predvolaní nedostavili, pričom

navrhovateľka svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila elektronickým podaním zo dňa 02. 01.
2014 a zároveň vyslovila svoj súhlas s prejednaním a rozhodnutím vo veci bez jej prítomnosti, odporca
svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred neospravedlnil a ani z vážneho dôvodu nepožiadal o jeho
odročenie a u účastníka U. G. je závada v doručení, kde z relácie poštového doručovateľa vyplýva,
že adresát si zásielku v odbernej lehote neprevzal, pričom predmetná zásielka bola Krajskému súdu

v Košiciach vrátená dňa 10. 01. 2014. Týmto dňom považuje súd predmetnú zásielku za doručenú v
zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 O. s. p. Vychádzajúc z uvedeného súd postupoval podľa ustanovenia
§ 250g ods. 2 O. s. p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O. s. p. a pojednávanie vykonal v ich
neprítomnosti.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom

právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava SR garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v ustanovení §
1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení

(§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).

Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či
obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa

katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
Katastrálneho zákona).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Dobré mravy sú pravidlá správania, ktoré spoločnosť v prevažnej miere uznáva a tvoria základ
fundamentálneho hodnotového poriadku.

Podstata rozporu s dobrými mravmi v záväzkových vzťahoch spočíva práve v nesplnení objektívnej

stránkydobrýchmravov,t.j.vnerešpektovanípožiadavkyvyváženosti,resp.spravodlivéhousporiadania
príslušných vzťahov. Porušenie rovnováhy nazývanej aj „ekvivalencia“ sa prejavuje najmä ako
neprimeranosť konkrétneho dojednania, či celého právneho úkonu. Obvykle táto nerovnováha, či
neprimeranosť spočíva najmä v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom
alebo práv a povinnosti jednej zmluvnej strany, alebo v tom, že sú podstatným spôsobom prekročené

(alebo inak na úkor jednej zo strán prelomené) obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov.

Výrazné popieranie dobrých mravov spochybňuje celý právny poriadok a samotnú istotu občana v právo
a posúva hranice neprimeraných praktík „contra bonos mores“, ktoré spochybňujú dlhodobo formované
základné morálne hodnoty spoločnosti, ale najmä zakladajú riziko ich „konkludentného“ akceptovania
(vžitia) subjektmi právnych vzťahov.

Zmyslom a účelom zabezpečovacieho prevodu práva je zabezpečiť uspokojenie pohľadávky a
jeho uhradzovacia funkcia môže byť naplnená len jeho primeraným výkonom. Neprimeraný výkon
zabezpečovacieho prevodu práva má okrem iného za následok absolútnu neplatnosť právnych úkonov,
ktorými sa mala naplniť jeho uhradzovacia funkcia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl.

Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného
zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v ustanovení § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a tiež
konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podaného opravného prostriedku a dospel k
záveru, že toto bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou.Z dôkazov vykonaných v správnom i súdnom konaní so zreteľom na citované zákonné ustanovenia
vyplýva, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom U. G., ako splnomocniteľom a
splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nie je platne uzavretá. Túto dohodu

splnomocniteľ podpísal dňa 19. 10. 2011, t. j. deň, keď bola podpísaná aj predmetná zmluva o úvere
zo dňa 19. 10. 2011 a za splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ju podpísal
predseda občianskeho združenia Peter Mamojka v Bratislave dňa 20. 10. 2011.

Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára a dlžník nemal možnosť
ovplyvniť jej obsah. Mohol s dohodou o splnomocnení buď súhlasiť alebo nesúhlasiť. Vzhľadom na

vopred stanoveného splnomocnenca a to zrejme záložným veriteľom v dohode o splnomocnení bola
obmedzená slobodná vôľa samotného splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú
zmluvu a skutočne by hájil aj jeho záujmy. Iba veľmi ťažko si možno predstaviť, aby samotný dlžník si
vyhotovil predtlačený formulár, ktorý je identický s predtlačeným formulárom v konaniach o preskúmanie
rozhodnutí správy katastra o zamietnutí návrhov na vklad záložných zmlúv, sám dospel k rozhodnutiu, že
na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere už pri jej uzatváraní je potrebné zvoliť si zástupcu, ktorý by

v jeho mene uzatvoril v budúcnosti záložnú zmluvu ohľadne jeho do vlastníctva patriacich nehnuteľností,
ktoré vedel identifikovať už v čase uzavretia zmluvy o úvere a ktorých hodnota mnohonásobne prevyšuje
jeho záväzky zo záložnej zmluvy.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle citovaného ustanovenia
§ 37 ods. 1 a ustanovenia § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Zároveň súd poznamenáva, že v zmysle článku 1 bod 1 Stanov občianskoprávneho združenia ProHelp,
ktoré si súd zadovážil z Ministerstva vnútra SR, ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb
založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania pred orgánmi verejnej správy.

Podľa článku 2 bod 1 stanov, jeho cieľom je ochraňovať práva, oprávnené záujmy účastníkov konania
pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je

súkromnoprávnym predpisom sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Návrh na vklad založeného práva do katastra nehnuteľností bol zamietnutý predovšetkým z dôvodu,
že dlžník pri uzavretí predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva nebol riadne zastúpený a záložná
zmluva je absolútne neplatná vzhľadom aj na fakt, že mala byť zriadená na zabezpečenie pohľadávky s
príslušenstvom z úverovej zmluvy, pričom hodnota nehnuteľnosti uvedená v záložnej zmluve v danom

prípade je nepomerne vyššia, ako nesplatený úver s príslušenstvom.

S prihliadnutím na spôsob vyhotovenia dohody o splnomocnení, ako aj jej obsah sa javí, že táto bola
uzavretá účelovo skôr v záujme veriteľa ako dlžníka.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, podľa ustanovenia § 250q ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím ustanovenia §
250l ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého neúspešnej navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa ustanovenia § 2 ods. 4 druhá
veta v spojení s ustanovením § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil uhradiť súdny poplatok v

sume 35,-- eur určenej podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zák.
č. 71/1992 Zb.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Krajský súd v Košiciach do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.