Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. december 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/255/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112216302
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4112216302.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom: Metodova 8,

Bratislava, proti odporkyni: W. Q., bytom T. XXX/XX, M., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne: 1. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5,
Prešov, zast. JUDr. Ambróz Motyka, advokát, so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 860,26
eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 530,26 eura s 9%-ným úrokom z omeškania
ročne od 15.10.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka dojednaná v Článku 5. Bod 3 Dodatku k Zmluve o pripojení č.
A4822013 zo dňa 28.12. 2009, týkajúca sa zmluvnej pokuty v sume 130 eur j e n e p r i j a t e ľ n á .

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka dojednaná v Článku 2. Bod 2.5 Dodatku k Zmluve o pripojení
č. A4906176 zo dňa 17.2. 2010, týkajúca sa zmluvnej pokuty v sume 200 eur j e n e p r i j a t e ľ n á.

Ž i a d n y z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vedľajšiemu účastníkovi Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16,
Prešov súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 17.5.2012 domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 860,26
eura s príslušenstvom titulom neuhradených služieb vo výške 530,26 eura a nároku na doplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 330 eura.

Pred začatím pojednávania oznámil súdu dňa 20.6.2012 vstup do konania vedľajší účastník na strane
odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov,
ktorý sa k veci vyjadril písomne dňa 21.10.2013, nenamietal uplatnený nárok 530,26 eura, namietal
nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Pred začatím pojednávania oznámil súdu dňa 26.2.2013 vstup do konania vedľajší účastník na strane

odporcu Občianske združenie slovenských spotrebiteľov, so sídlom petrovská 10, Skalica, ktorý súdu
oznámil listom zo dňa 13.11.2013, že z konania vystupuje.Súd vo veci pojednával v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, odporkyne
a vedľajšieho účastníka a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to: návrhom,
vyčíslením žalovanej sumy, zmluvami o pripojení, dodatkami k zmluvám o pripojení, prílohou č. 1

k dodatku, pokusom o pokonávku, faktúrami, všeobecnými zmluvnými podmienkami, oznámením o
vstupe vedľajších účastníkov, vyjadreniami vedľajších účastníkov, oznámením o vystúpení vedľajšieho
účastníka z konania a zistil tento skutkový a právny stav:

Medzi navrhovateľom a odporkyňou bola dňa 28.12.2009 uzatvorená Zmluva o pripojení č. A 4822013

spolu s dodatkom a k zmluve o pripojení, pričom neoddeliteľnou súčasťou zmlúv sú všeobecné
podmienky.

Medzi navrhovateľom a odporkyňou bola dňa 17.2.2010 uzatvorená Zmluva o pripojení č. A 4906176
spolu s dodatkom a k zmluve o pripojení a prílohou č. 1 k dodatku , pričom neoddeliteľnou súčasťou
zmlúv sú všeobecné podmienky.

Navrhovateľ vypožičal odporkyni 2 ks SIM kariet, ktoré jej umožňovali využívať telekomunikačné služby
poskytované navrhovateľom a odpredal jej mobilný telefón značky Samsung S5600 za kúpnu cenu 1
euro.

Pohľadávka vo výške 530,26 eura vznikla tak, že odporkyňa nezaplatila cenu poskytovaných služieb
riadne a včas za obdobie 22.1.2010 - 22.3.2010, o čom svedčia vystavené faktúry, tým porušila zmluvné
povinnosti a navrhovateľ si tak v zmysle dodatkov k zmluvám uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 130 eur dojednanej v článku 5 bod 3 a zmluvnej pokuty vo výške 200 eur dojednanej
v článku 2 bod 2.5 pre prípad porušenia povinnosti.

Navrhovateľ vyzýval odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy pokusom o pokonávku zo dňa 30.9.2010, k
úhrade žiadnej sumy odporkyňou nedošlo.

Podľa § 52 ods.1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu

s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 51 Občianskeho zákona účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená;
zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z meškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 43 ods. 1,2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa

podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 153 ods. 4 OSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky ,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku
rozhodnutia.V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúry za poskytované služby a
zmluvnú pokutu na základe uzavretých Zmlúv o pripojení a ich Dodatkov. Z pohľadu právnej kvalifikácie
ide o zmluvy uzavretú v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a

zároveň o spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odporkyňa si neplnila
svoje povinnosti a neuhrádzala riadne a včas cenu za poskytované služby, za čo je navrhovateľovi
povinná zaplatiť sumu 530,26 eura, čo navrhovateľ preukázala vystavenými faktúrami. Vo zvyšnej
časti súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 330 eur
považoval za nedôvodný, pretože navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľskej

zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde
teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /§ 53 ods. 2 OZ /. Navrhovateľ ako dodávateľ
zmluvnú pokutu s odporkyňou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je
dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, navrhovateľ menil len výšku zmluvnej
pokuty. Zmluva o pripojení spolu s Dodatkom je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou,

hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená Je nepochybné,
že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet jeho
podnikania a odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany
je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym

dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na
väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych
služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu
prichádza spravidla od dodávateľom, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený

a skúsený. Cieľom právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť. Základným
princípom spotrebiteľských zmlúv je to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Podľa § 53 ods.
1,2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od

spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania
obsiahnutévDodatkochkZmluvámopripojenítýkajúcesazmluvnejpokutypovažujesúdzaneprijateľné
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť

prísnejšiealebovýlučnesankcionovanýzmluvnoupokutoulenjedenúčastníkzmluvy,atospotrebiteľ.Už
toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje
preto, že dodávateľ nebol nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho
strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase
uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného

dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani
následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali
mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou
za nesplnenie povinnosti /§ 53 odst. 4 písm. k/ OZ /. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na
dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje,

aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná
pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí , aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách
boladostatočneinformovanáonásledkoch nesplnenia povinnostíalentýmtosavypestujevzťahdôvery
spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v Dodatkoch k Zmluvám o pripojení považuje súd ako
neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje
situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred
uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti,teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí.
Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu
zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie

ako také vôbec nemusí ani nastať. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť
spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom
zákonníku, a to v § 52 a nasl. stanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná
pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná
podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v §

545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať
neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej
pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože
vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu /viď i
systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia o zabezpečení záväzkov/.

Ak teda odvodzuje navrhovateľ ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej
podmienky a súd z tohto dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi, súd v zmysle § 153 odst. 4
O.s.p. určil takúto zmluvnú podmienku v každej jednotlivej zmluve za neprijateľnú priamo vo výroku
rozhodnutia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia je odporkyňa povinná
zaplatiť navrhovateľovi sumu 530,26 eura titulom neuhradených služieb. Úrok z omeškania bol priznaný
v súlade s súlade s § 517 OZ a nariadenia vlády č.87/1995Zb., podľa ktorého je výška úroku z
omeškania vyššia o 8 percentuálnych bodov ako určuje ECB, výška úrokovej sadzby platná k prvému
dňu omeškania bola 1 %.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo, pretože v konaní mal každý z účastníkov vo veci úspech len čiastočný.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa
§ 150 O.s.p. náhradu trov konania. V predmetnej veci išlo o spotrebiteľskú vec. Vo všeobecnosti
sú navrhovatelia pravidelne v takýchto veciach zastúpení právnym zástupcom. Často sa pritom

navrhovatelia v týchto veciach domáhajú nárokov v rozpore s platnými právnymi predpismi upravujúcimi
spotrebiteľské spory, alebo v rozpore s dobrými mravmi. Súd to v takýchto prípadoch v jednotlivých
konania ohľadne trov právneho zástupcu navrhovateľa zohľadní. Táto skutočnosť však neznamená,
že odporca, prípadne vedľajší účastník na strane odporcu by mal byť zastúpený automaticky právnym
zástupcom, a že nemožno objektívne posudzovať podľa § 150 O.s.p. nároky na priznanie náhrad trov

konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu. V zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. a zákona o ochrane
spotrebiteľa 250/2007 Z.z. vedľajší účastník na strane odporcu vstúpil do konania. Úlohou a cieľom
vedľajšieho účastníka v takom prípade je ochrana práv spotrebiteľa. Z toho vyplýva, že dané združenie
by malo mať v svojich radoch osoby, ktoré vedia poskytnúť právne služby v oblasti spotrebiteľských
sporov resp. iné odborne zdatné osoby. V tomto prípade má aj samotný vedľajší účastník na strane

odporcu vo svojich radov členov, ktorí majú právnické vzdelanie. Úmyslom zákonodarcu bolo, aby
združenie na ochranu spotrebiteľa vedelo poskytnúť kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi, prípadne ho
podporí ministerstvo, z čoho vyplýva že nebolo úmyslom zákonodarcu, aby sa združenie na ochranu
spotrebiteľa dávalo ďalej zastupovať právnym zástupcom, keďže ide o oblasť, v ktorej by sa mal
vedľajší účastník vyznať. A ak by to predsa, len bolo z nejakého dôvodu nutné tak bez práva na

náhradu trov konania. Z opačného pohľadu, ak by musel právny zástupca zastupovať združenie na
ochranu spotrebiteľa v podstate nie je dôvod pre pribratie zduženia ako vedľajšieho účastníka keďže
takáto združenie by nevedelo naplniť predmet svojej činnosti. Daný vedľajší účastník na strane odporcu
opakovane vstupuje do súdnych sporov, automaticky zastúpený právnym zástupcom, bez toho, aby
vopred vedel o akú konkrétnu vec sa jedná, a či vôbec je potrebné do konania vstúpiť. Vzhľadom na

uvedené okolnosti mal súd za to, že zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu právnym
zástupcom je účelové, samo o sebe nesleduje cieľ ochrany spotrebiteľa a narúša hospodárnosť konania,
a preto náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Nitre.Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.