Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/55/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111206340
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4111206340.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: BPT LEASING, a.s., so sídlom Bratislava, Drieňová 34,

zast. Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so sídlom Bratislava, Západný rad 39, proti odporcom: 1. F. U., 2. L.
U., obaja bytom F. XXX, obaja zast. JUDr. Vladimír Fraňo, advokát, so sídlom Nové Mesto nad Váhom,
Haškova 18, o neúčinnosť darovacej zmluvy, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že darovacia zmluva uzatvorená dňa 2.6.2008 v znení dodatku uzatvoreného dňa
1.10.2008 medzi T. L. a F. L., rod. U. ako darcami a odporcami v 1. a 2. rade ako obdarovanými, ktorej
predmetom bol prevod vlastníctva nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. územie F., obec F., okres
M., parc. č. 190/20 o výmere 650 m2 zast. plochy a nádvoria, parc. č. 190/28 o výmere 473 m2 záhrada,

s domom súp. č. XXX postaveným na parc. č. 190/20, ktorej vklad bol Správou katastra M. povolený
pod č. V 3889/08 dňa 13.10.2008 je voči navrhovateľovi právne n e ú č i n n á .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 4.3.2011 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi T. L. a F. L. a odporcami v 1. a 2. rade je voči
navrhovateľovi právne neúčinná. Svoj návrh odôvodnil tým, že má voči T. L. pohľadávky, ktoré nesplnil
ani len čiastočne a previedol darovacou zmluvou na odporcov vlastníctvo pozemkov parc.č. 190/20,

parc.č. 190/28 a domu súp.č.XXX zapísaných na LV č. XXX, kat.úz. F. a zbavil sa tak jediného majetku,
prostredníctvom ktorého by navrhovateľ mohol uspokojiť svoju pohľadávku.

V priebehu konania súd pripustil zmenu petitu návrhu na pojednávaní dňa 26.9.2011 tak, že darovacia
zmluva uzatvorená dňa 2.6.2008 v znení dodatku uzatvoreného dňa 1.10.2008 medzi T. L. a F. L., rod.
U. ako darcami a odporcami v 1. a 2. rade ako obdarovanými, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. územie F., obec F., okres M., parc. č. 190/20 o výmere 650

m2zast.plochyanádvoria,parc.č.190/28ovýmere473m2záhrada,sdomomsúp.č.XXXpostaveným
na parc. č. 190/20, ktorej vklad bol Správou katastra M. povolený pod č. V 3889/08 dňa 13.10.2008, je
voči navrhovateľovi právne neúčinná.

Okresný súd Nitra vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 12 C 55/2011-150 zo dňa 5.12.2011 tak, že návrh
navrhovateľa zamietol a zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania
vo výške 820,76 eura.

Proti uvedenému rozsudku podali odporcovia odvolanie, Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 8Co
38/2012-172 zo dňa 6.12.2012 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie s tým, že je potrebné vecou sa zaoberať z hľadiska danosti vzťahu blízkej osoby medzi T.L. a odporcami, v prípade preukázania danosti vzťahu blízkej osoby je potom dôkazné bremeno na
odporcoch, aby preukázali, že úmysel ukrátiť navrhovateľa ako veriteľa nepoznali a že im nemožno
vyčítať zavinenie tejto neznalosti, že úmysel T. L. nemohli rozpoznať ani pri náležitej starostlivosti v čase

urobenia tohto právneho úkonu.

Súd vo veci opätovne vypočul právnych zástupcov účastníkov konania, odporcov a svedkov.

Právny zástupca navrhovateľa trvala na podanom návrhu, je na odporcoch, aby preukázali že vynaložili

náležitústarostlivosť,čopodľajehonázorunepreukázali.MinimálnesamalipánaL.spýtaťpredvrátením
nehnuteľnosti, či tu nie sú nejaké dlhy, čo neurobili. Nevynaložili náležitú starostlivosť.

Právny zástupca odporcov považoval návrh navrhovateľa za nedôvodný, žiadal ho zamietnuť, nie sú
splnené zákonné predpoklady odporovateľnosti ani podľa § 42 ods. 2 ani podľa ods. 3. Čo sa týka
blízkych osôb s poukazom na § 116 OZ, T. L. a odporcovia nie sú priamy pokrvní príbuzní. Citový vzťah

medzi nimi nie je natoľko intenzívny aby ujmu pociťovali ako svoju vlastnú. Odporcovia majú svojho zaťa
radi, ale v konaní bolo preukázané, že odporcovia a T. L. mali v čase odporovateľných právnych úkonov
len príležitostné kontakty a vzťahy. Vzdialili sa od seba. Preukázané bolo, že k prevodu pozemku došlo
z tohto dôvodu, že sa tu mal stavať dom. Keďže sa tento zámer nerealizoval, prirodzene nasledoval
logický sled udalostí, usporiadať vzťahy naspäť. T. L. nemal dôvod nevyhovieť požiadavke previesť

naspäť pozemok. Od odporcov nie je možné očakávať otázky "Nemáš dlhy, nemáš záväzky, prečo to
robíš." s poukazom na vek odporcov, ich vzdelanie, postavenie v spoločnosti. v kontexte týchto okolností
urobili maximum, čo sa týka vyvinutia náležitej starostlivosti. Jedná sa o osoby, ktoré prevažnú časť
svojho života prežili v bývalom režime, pracovali ako poľnohospodárski robotníci na družstve, celý život
prežili v rodnej dedine, venujú sa kostolnému spevu.

Odporca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že keď sa dcéra a zať zobrali, bývali u nich, mal záhradu,
pýtali sa, či by si tam mohli postaviť rodinný dom, súhlasil s tým. Zať mal robotu v Novom Meste,
dochádzal zo F. do Nového Mesta, lenže potom to vyriešili tak, že sa odsťahovali k jeho rodičom do
Q., čo je 10 km od Nového Mesta. Čo sa týka zaťa, bol zamestnaný v Novom Meste, tam dochádzal

do práce, nevie kde pracoval. Nikdy sa ho na to nepýtal, nezaujímal sa o to, ani nevie čo je vyučený,
nezverovali sa o takýchto veciach. Keď k nim prišli, rozprávali sa o tom, či sú zdraví a o deťoch, o jeho
práci sa nerozprávali nikdy, nikdy sa mu nezveroval so svojimi starosťami. Peniaze nikdy nepýtal. So
zaťom nikdy konflikt nemali, ich vzťahy nie sú narušené. Ich vzťah je taký ako je vzťah medzi svokrom
a zaťom. Nikdy mu neublížil, ani on mu nikdy neublížil, nikdy sa nepohádali, nikdy nemusel zvýšiť hlas,

má rovnako rád dcéru aj zaťa. S návrhom, že dom s pozemkom sa vráti naspäť prišla dcéra. Keď už
deti začali chodiť do školy v Novom Meste, tak sa rozhodli, že sa už nevrátia, aby si s tým pozemkom
robili sami čo chcú. Nechal si vrch so starým domom, chová sliepky, starám sa okolo toho pozemku a
toho starého domu. Či dcéra a zať mali nejaké finančné problémy, o tom mu nepovedali nič, na takéto
veci sa ich nepýtal. Nikdy sa nesťažovali, ani nič nepýtali.

Odporkyňa v 2.rade na pojednávaní uviedla, že potvrdzuje čo povedal odporca v 1.rade, o všetkom
rozhodujú spolu. Všetko čo hovoril je pravda. Dcéra ani zať nikdy nehovorili o finančných problémoch,
nikdy sa nesťažovali, že by im niečo chýbalo. Dôležité je, že si oni rozumejú, oni sa do nich nemiešajú.
Na také veci sa nikdy nepýtala. Jej vzťah k zaťovi je taký ako uvádzal odporca v 1. rade, obaja sú ich,

aj dcéra aj zať. S myšlienkou, že sa starý pozemok s domom vráti naspäť prišla dcéra, povedala im, že
sa už nevrátia, že ten pozemok bol ich, nech si s ním urobia, čo uznajú za vhodné.

Svedok T. L. na pojednávaní uviedol, že od uzavretia manželstva až do roku 2007 býval v spoločnej
domácnosti s odporcami. Do firmy vstúpil asi v rokoch 2003-2004. Málo býval v F., cestoval v rámci

celého Slovenska. V tom čase odporcovia ešte chodili do práce, takže bežný život bol taký, že ráno
odišli skôr do práce oni, alebo on. Chodieval domov večer, niekedy až o polnoci. Komunikácia v priebehu
týždňa bola minimálna. Odporcovia o jeho práci nevedeli, nesnažil sa im opísať a vysvetľovať čo je
to podnikanie. Oni boli vždy zamestnaní ako zamestnanci a tak chápali aj jeho prácu, brali ho ako
zamestnanca. Čas na rozoberanie jeho práce ani nebol. Perspektívne veril, že firma bude fungovať,

ani manželka nevedela o problémoch. Odporcovia to brali tak, že má prácu. Počas víkendov sa bavili o
bežných veciach, čo sa týka domu, záhrady, prác na roli, alebo o deťoch. K prevodu nehnuteľnosti došlo
tak, že vznikla myšlienka, že si na pozemku postavia dom, bol to spontánny nápad z oboch strán. Na
papieri sa stali vlastníkmi pozemku, ale nikdy tento pozemok nespravovali, nestarali sa o neho. Okolnostisa vyvinuli tak, že sa presťahovali k jeho rodičom do Q., že to bude lepšie kvôli práci aj kvôli deťom,
že tu budú pre nich lepšie podmienky aj čo sa týka školy. Pozemok bol napísaný na nich, odporcovia
chceli vedieť čo s tým bude, dohodli sa, že dom stavať nebudú a vrátia pozemok späť odporcom. V tom

čase nemal finančné problémy, teda nebolo to také akútne. Firma fungovala, dúfal, že bude schopná
plniť svoje záväzky. Odporcovia vedeli, že požičiava autá. Videli, že živí rodinu a preto nebol dôvod,
aby vznikali z ich strany otázky, či má nejaké problémy. O jeho finančných problémoch nevedeli, ani
manželka, nebol dôvod im to hovoriť. Držal to v sebe. Oni sa o finančných problémoch dozvedeli, až
keď začal tento súd. Keď sa odsťahovali do Q., kontakt s odporcami bola asi jedna návšteva za mesiac.

Boli to bežné rodinné návštevy, na ktorých sa rozprávali prevažne o deťoch. K prevodu nehnuteľnosti
naspäť na odporcov došlo z tohto dôvodu, že odchádzali do Q., odporcovia sú ľudia, ktorí chcú mať veci
usporiadané. Chceli to mať na poriadku, aj vo vzťahu k ich synovi, aby sa necítil ukrátený.

Svedok R. L. na pojednávaní uviedol, že keď sa syn presťahoval k nim do Q., dozvedel sa od neho,
že od svokrovcov dostal pozemok, že im pozemok darovali a že na ňom mohli stavať dom. Pre syna

bolo lepšie aby býval v Q. kvôli jeho práci a tak sa to aj stalo. Až keď býval u nich sa dozvedel, že
pozemok vrátil naspäť pôvodnému majiteľovi, teda odporcom. Prečo to urobil, ako k tomu došlo nevedel
uviesť. Nepýtal sa ho na to. Vedel, že syn robil v meste, čo robil, v akej firme, to uviesť nevedel. O jeho
finančných problémoch nevedel, nikdy sa nesťažoval. S odporcami sa stretli asi 2-3 krát do roka. O
finančných problémoch syna sa nebavili.

Svedkyňa L. L. na pojednávaní uviedla, že syn kúpil pozemok v F. od odporcov. Bolo to v čase, keď žili v
spoločnej domácnosti s odporcami. Na tomto pozemku chceli stavať dom. Lenže syn mal prácu v Novom
Meste, dochádzal denne 40 km, a preto sa presťahovali k nim a dom nestavali. Čo sa stalo s pozemkom
uviesť nevedela, nezaujímala sa o to, na pozemok sa nepýtala. Syn jej o tom nič nepovedal. Syn mal

firmu, ktorá robila niečo s autami. Teraz je nezamestnaný. O finančných otázkach sa nerozprávali. Či
odporcovia vedeli, kde pracuje jej syn, či mal finančné problémy, to uviesť nevedela.

SvedkyňaF.L.-dcéraodporcovnapojednávaníuviedla,žepozemokvF.zdedilotec.Keďsasmanželom
zobrali, plánovali na tomto pozemku stavbu rodinného domu. Rodičia pozemok na nich previedli asi

v roku 2003. Manžel pracoval v Novom meste nad Váhom, dochádzal každý deň do práce, rozhodli
sa presťahovať do Q., kde bývali v dome svokrovcov. Urobili to preto, aby manžel nemusel dochádzať
do práce. Rozhodli sa, že pozemok vrátia rodičom. Na vrátení pozemku sa zhodli spolu s manželom.
Chcela to dať rodičom naspäť. Manžel sa vyjadril, že to nie je dobré, že sa mu nedarí, o súdnych sporoch
nevedela. Nemajú nijaký spoločný majetok, žijú u svokrovcov, nemajú ani úspory. Rodičov navštevujú

asi jedenkrát za mesiac. O zamestnaniach sa nerozprávali, rodičia sú zameraní na deti, rozprávajú sa
hlavne o deťoch.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s obsahom
spisu a to návrhom, zmenkovým platobným rozkazom sp.zn. 56 ZM 16/2009, platobným rozkazom

sp.zn. 56Rob 12/2010, platobným rozkazom 27Rob 476/09, výpisom z LV č. XXX, LV č. XXX, spisom
Správy katastra M. V 3889/08, vyjadrením odporcov, darovacou zmluvou zo dňa 30.5.2008, dodatkom
k darovacej zmluve zo dňa 30.9.2008, vyjadrením navrhovateľa, leasingovými zmluvami, odstúpeniami
od leasingových zmlúv, rozšírením žaloby, výpisom z LV č. XXX, č. XXX, fotodokumentáciou, spismi
OS Trenčín sp. zn. 57Rob 476/09, 56Rob 12/10, 56 Zm 16/09ko na č.l. 137-138, rozsudkom, odvolaním

navrhovateľa, vyjadrením odporcov k odvolaniu, uznesením KS v Nitre, dokladmi z prílohovej obálky -
kúpnou zmluvou a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ má voči T. L., bytom Q. X pohľadávky vo výške 39.178,82 eur na základe zmenkového
platobného rozkazu č.k. 56 Zm16/2009-16 zo dňa 28.7.2009 právoplatného dňa 11.9.2009 vydaného

Okresným súdom Trenčín, vo výške 17.641,86 eur na základe platobného rozkazu č.k. 56 Rob
12/2010-33 zo dňa 9.2.2010 právoplatného dňa 21.9.2010 vydaného Okresným súdom Trenčín,
vo výške 9.357,57 eur na základe platobného rozkazu č.k. 57Rob 476/2009-23 zo dňa 13.8.2009
právoplatného dňa 7.11.2009 vydaného Okresným súdom Trenčín. Medzi navrhovateľom a T. Močkom
bolo uzatvorených viacero leasingových zmlúv, jednalo sa o leasingové zmluvy zo dňa 25.6.2007,

30.3.2007,28.2.2007,25.8.2007,27.11.2006,11.12.2006,28.3.2007,24.11.2005,kuktorýchodstúpeniu
došlo pre neplatenie mesačných leasingových splátok a to dňa 19.9.2007, 14.1.2008, 13.12.2007,
13.2.2008.Vo veci exekúcie vedenej proti povinným: NOVA MARKET, s r.o. a T. L. súdny exekútor Mgr. D. F. preveril
majetok povinných a zistil, že nevlastnia majetok podliehajúci exekúcii, ktorý by bolo možné postihnúť
a uspokojiť tak pohľadávku oprávneného navrhovateľa.

Dlžník T. L. bol v liste vlastníctva č. XXX evidovaný ako vlastník nehnuteľností nachádzajúcich sa v
okrese M., obec F., kat. úz. F., parc.č. XXX/XX - záhrady o výmere 1576 m2, parc. č. 190/20 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 650 m2, parc. č. 190/28 záhrady o výmere 473 m2 záhrada s domom súp.
č. XXX postavenom na parc. č. 190/20 a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.2.2002, ktorej vklad

bol povolený pod V 673/02, kde ako kupujúci spolu so svojou manželkou F. L. kúpili do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov citované nehnuteľnosti od odporcov v 1. a 2. rade.

Z listu vlastníctva č. XXX súd zistil, že ako vlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese M., obec
F., kat. úz. F., parc. č. 190/20 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 650 m2, parc. č. 190/28 záhrady o
výmere 473 m2 záhrada s domom súp. č. XXX postavenom na parc. č. 190/20 sú evidovaní odporcovia

- každý z nich v podiele ?, ktoré nadobudli na základe darovacej zmluvy zo dňa zo dňa 30.5.2008 a jej
dodatkuzodňa30.9.2008uzatvorenýchsT.L.aF.L.akodarcami,ktorejvkladdoKatastranehnuteľností
bol Správou katastra M. povolený pod č. V 3889/08 dňa 13.10.2008.

Podľa§42aods.1OZ,veriteľsamôžedomáhať,abysúdurčil,žedlžníkoveprávneúkonypodľaodsekov

2až5,akukracujúuspokojeniejehovymáhateľnejpohľadávkysúvočinemuprávneneúčinné.Totoprávo
má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný
alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch

v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu,
ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

Podľa § 42a ods. 3 písm. a) OZ, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou ( § 116,117).

Podľa § 42b ods.1 OZ, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

Podľa § 42b ods. 2 OZ, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Za odporovateľné právne úkony sa považujú tie, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa. Ide o právne

úkony, ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok do tej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej
vymáhateľnejpohľadávky.Veriteľsamôženávrhomnasúdedomáhať,abysúdurčil,žedlžníkoveprávne
úkony sú voči veriteľovi právne neúčinné. Aktívne legitimovaný na podanie návrhu je veriteľ, ktorý má v
čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú, splatnú pohľadávku, ktorá je podkladom pre výkon
rozhodnutia - exekučným titulom a keď odporovateľným právnym úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu

majetku dlžníka v tom smere, že ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Pasívne legitimovaný je
ten, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Návrh musí byť uplatnený na súde v lehote
troch rokov od urobenia právneho úkonu. Odporovať možno právnemu úkonu dlžníka, urobenému v
rozhodnej dobe s úmyslom ukrátiť veriteľa, pokiaľ tento úmysel musel byť druhej strane známy. Ten,
kto právnemu úkonu odporuje, musí preukázať a na ňom je dôkazné bremeno úmysel dlžníka a tiež,

že druhá strana o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa vedela, resp. nevedela iba v dôsledku svojej
nedbanlivosti. Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka
ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi alebo ktoré dlžník urobil v prospech
týchto osôb. Túto právnu domnienku možno vyvrátiť, teda preukázať, že neplatí, ak sa dokáže, že druhá
strana dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. V § 42a ods. 2 OZ

súupravenédvadruhyodporovateľnýchprávnychúkonov.Obadruhyodporovateľnýchprávnychúkonov
sa však vzájomne líšia skutkovou podstatou a dôkazným bremenom. Prvý prípad odporovateľnosti sa
týka právneho úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných 3 rokoch v úmysle ukrátiť veriteľa, ak musel byť
tento úmysel druhej strane známy. Úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany právneho úkonu ukrátiťktoréhokoľvek veriteľa musí byť veriteľom tvrdený a dokázaný. Ak veriteľ neuplatní svoje odporovacie
právo do 3 rokov od doby, kedy bol odporovateľný právny úkon urobený, jeho právo odporovať zanikne.
Druhým prípadom odporovateľnosti sú právne úkony, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým

došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116 a § 117 OZ) alebo ktoré urobil
dlžník v uvedenom čase v prospech týchto osôb, s výnimkou prípadu, keď druhá strana dlžníkov úmysel
ukrátiť veriteľa nemohla rozpoznať ani pri náležitej starostlivosti. V týchto prípadoch zákon úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkej osoby o existencii tohto úmyslu predpokladá. Osoba blízka
dlžníkovi sa môže podľa ustanovenia § 42a ods. 2 OZ ubrániť odporovacej žalobe, len ak preukáže, že

o dlžníkovom úmysle skrátiť odporovateľným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť,
napriek tomu, že vyvinula náležitú starostlivosť na poznanie tohto dlžníkovho úmyslu a šlo o náležitú
starostlivosť. Zákonná požiadavka "náležitej starostlivosti" podľa § 42a ods. 2 OZ znamená, že dlžníkovi
blízka osoba sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej
prospech, musí presvedčiť, že právny úkon neskracuje veriteľa dlžníka a nesmie robiť právne úkony
(prijímať podľa nich plnenia) na ujmu práv veriteľa dlžníka; v prípade, že sa tak nezachová, musí byť

uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z majetku, ktorý na
základe takého právneho úkonu od dlžníka nadobudla. Nie je pritom významné, či dlžník týmto právnym
úkonom plnil svoj morálny alebo právny záväzok.

Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovedí odporcov a svedka T. L. a s poukazom na

rozhodnutie Krajského súdu v Nitre súd dospel k záveru, že medzi dlžníkom T. L. a odporcami v l. a 2.
rade je blízky vzťah, z ktorého možno vyvodiť, že ak by ujmu utrpela jedna z týchto osôb, druhá osoba by
ju pociťovala ako vlastnú ujmu, nie je medzi nimi vzťah ľahostajnosti, ale naopak citový vzťah v intenzite
bežnej pre pokrvných príbuzných. Sami odporcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa
uviedli,ženespochybňujú aaninikdynespochybňovali,žedlžníkT.L.jevovzťahuknimblízkouosobou.

Odporcovia v l. a 2. rade sa s T. L. pravidelne navštevovali, T. L. so svojou manželkou a deťmi určitý
čas u odporcov bývali, žili v spoločnej domácnosti. Odporcovia v 1. a 2. rade previedli nehnuteľnosti
kúpnou zmluvou zo dňa 15.2.2002 nielen na svoju dcéru, ale aj na svojho zaťa T. L. s tým, že na
týchto pozemkoch si postavia rodinný dom. Nehnuteľnosti previedli na oboch, hoci mohli nehnuteľnosti
previesť len na svoju dcéru, čo neurobili a aj z tohto súd vyvodil záver, že bol medzi nimi blízky vzťah.

Odporca sa na pojednávaní vyjadril, že zaťovi nikdy neublížil, ani on jemu, nikdy sa nepohádali, nikdy
nemusel zvýšiť hlas, má rovnako rád dcéru aj zaťa. Odporkyňa sa na pojednávaní vyjadrila, že jej vzťah
k zaťovi je taký ako uvádzal odporca, obaja sú ich, aj dcéra aj zať. Z vyššie uvedených skutočností súd
dospel k záveru, že právny úkon /darovacia zmluva/ bol urobený medzi dlžníkom T. L. ako darcom a
odporcami v 1.a 2. rade ako obdarovanými a jednalo sa o právny úkon urobený medzi blízkymi osobami

s poukazom na § 116 OZ.

Keďže v tomto konaní bolo preukázané, že sa jedná o právny úkon - darovaciu zmluvu zo dňa 30.5.2008,
ku ktorému došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom T. L. a osobami jemu blízkymi - odporcami, zo
zákona sa úmysel dlžníka T. L. ukrátiť navrhovateľa - svojho veriteľa ako aj vedomosť blízkej osoby -

odporcov o existencii tohto úmyslu predpokladá. Ak by odporcovia chceli byť v konaní úspešní, museli
by preukázať, že o dlžníkovom úmysle ukrátiť odporovateľným právnym úkonom veriteľa nevedeli a
ani nemohli vedieť, napriek tomu, že vyvinuli náležitú starostlivosť na poznanie úmyslu dlžníka, museli
by preukázať, že šlo o náležitú starostlivosť, museli by preukázať, že sa presvedčili, že právny úkon
neskracuje veriteľa dlžníka. Z vykonané dokazovania - predovšetkým z výsluchu odporcov a svedka T. L.

súd dospel k záveru, že odporcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno a vyššie uvedené skutočnosti
nepreukázali. Z výpovedí odporcov vyplynulo, že o finančných dlhoch svojho zaťa nevedeli, ale nikdy sa
ho na to ani len nespýtali, nepýtali sa na jeho prácu, o finančných otázkach sa nerozprávali, z toho však
vyplýva záver, že odporcovia boli ľahostajní k týmto skutočnostiam, ich konanie sa nedá posudzovať ako
vyvinutie náležitej starostlivosti. Odporcovia sa o potenciálne dlhy T. L. vôbec nezaujímali, z výpovedí

odporcov vyplynulo, že žiadnu starostlivosť, nieto náležitú, nevyvinuli, svojho zaťa sa na jeho prípadné
dlhy ani len nespýtali, boli úplne pasívni. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba
dlžníkovi blízka vykonala takú činnosť , aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa poznala, avšak odporcovia
neurobili nič, nevykonali žiadnu činnosť, nepoložili dlžníkovi žiadnu otázku, na nič sa ho nespýtali.
Odporcovia možno naozaj o dlhoch svojho zaťa nevedeli, ale keby vyvinuli náležitú starostlivosť, čo

boli povinní v zmysle zákona urobiť, tak by sa o nich mohli dozvedieť. Nepostačujúce sú argumenty
odporcov poukazujúce na ich vek, vzdelanie, že prežili väčšiu časť života v bývalom režime, na dedine.Navrhovateľ v konaní preukázal, že má ako veriteľ voči T. L. vymáhateľnú pohľadávku, ktorá mu
bola priznaná právoplatnými a vykonateľnými súdnymi rozhodnutiami v celkovej výške 39.178,82
eur. Vymáhateľná pohľadávka je taká pohľadávka, ktorej splnenie je možné vynútiť cestou výkonu

rozhodnutia - exekúcie. Dlžník bol vlastníkom nehnuteľnosti , predmetné nehnuteľnosti boli prevedené
darovacou zmluvou zo dňa 30.5.2008 a jej dodatkom zo dňa 30.9.2008 späť na odporcov v 1. a 2. rade
každého z nich v podiele 1/2 - ina. Navrhovateľ v konaní preukázal existenciu dlhu, ako aj vedomosť T.
L. o tomto dlhu a o jeho neschopnosti dlh splatiť. T. L. sa zbavil svojho jediného majetku darovacou
zmluvou zo dňa 30.5.2008 v čase, keď už mal finančné problémy, pretože k odstúpeniu leasingových

zmlúv došlo pre neplatenie mesačných leasingových splátok a to dňa 19.9.2007, 14.1.2008, 13.12.2007,
13.2.2008.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a určil, že darovacia zmluva uzatvorená dňa 2.6.2008 v
znení dodatku uzatvoreného dňa 1.10.2008 medzi T. L. a F. L., rod. U. ako darcami a odporcami v 1. a

2. rade ako obdarovanými, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXX, kat. územie F., obec F., okres M., parc. č. 190/20 o výmere 650 m2 zast. plochy a nádvoria, parc. č.
190/28 o výmere 473 m2 záhrada, s domom súp. č. XXX postaveným na parc. č. 190/20, ktorej vklad bol
Správou katastra M. povolený pod č. V 3889/08 dňa 13.10.2008 je voči navrhovateľovi právne neúčinná.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania súd rozhodne
samostatným v lehote 30 dní od právoplatnosti vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.