Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 10C/142/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108232612
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7108232612.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobcu: Slovenský ochranný

zväz autorský pre práva k hudobným dielam, IČO:178 454, Bratislava, ulica Rastislavova 3, právne
zastúpený: JUDr. Luciou Jurgovou, advokátkou s.r.o., IČO: 47 236 884, Poproč, ulica Slnečná 33
proti žalovanému : CLAREO, s.r.o., IČO: 36 212 377, Košice, ulica Letná 40, právne zastúpený JUDr.
Miroslavom Černým, advokátom, Košice, ulica Letná č.40 v konaní o zaplatenie 25.468,03 EUR s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I . Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca - Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam ( skratka SOZA ) sa žalobou

zo dňa 28.11.2008 doručenou Okresnému súdu Košice I, dňa 05.12.2008 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 25.468,03 EUR (767.250,-Sk) spolu s 9% úrokom z omeškania ročne
od 01.04.2008 do zaplatenia. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania v celkovej výške 1.527,98 EUR.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol používateľom chránených hudobných diel v oblasti
verejných hudobných produkcií, prostredníctvom hudobných automatov v období od 01.03.2006
do 31.03.2008. Niektorí prevádzkovatelia hudobných automatov sú členmi Združenia výrobcov a
prevádzkovateľov hudobných skríň ( ďalej len ZVPHS ) a jeho členom je okrem iných aj žalovaný.
Združenie výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň uzavrelo s navrhovateľom dňa 17.12.2002

Rámcovú dohodu, ktorej predmetom je vytvorenie podmienok pre legálny, jednotný a vzájomne výhodný
spôsob vysporiadania práv a povinností vyplývajúcich z Autorského zákona v súvislosti s používaním
hudobných diel pre potreby výroby hudobných automatov pre slovenský trh a v rámci verejnej prevádzky
hudobných automatov na území SR. Touto dohodou boli stanovené jednotné podmienky a podstatné
náležitosti licenčnej zmluvy (ako spôsob použitia diel, rozsah použitia diel, čas na ktorý sa licencia
udeľuje, autorská odmena za použitie diel), ktorú žalobca potom uzatváral s jednotlivými členmi
Združenia výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň. Žalobca uzavrel so žalovaným takúto Zmluvu

- Hromadnú licenčnú zmluvu o použití hudobných diel ich verejných predvádzaním dňa 01.07.2005.
Na jej základe žalobca vydal žalovanému licenčné známky, ktoré oprávňovali žalovaného k používaniu
hudobných diel prostredníctvom hudobných automatov. Dňa 23.02.2004 podalo Združenie výrobcov a
prevádzkovateľov hudobných skríň proti žalobcovi žalobu o určenie obsahu Zmluvy podľa § 82 odsek
1 Autorského zákona č. 618/2003 Z.z. Následne dňa 30.01.2006 bola žalobcovi doručená výpoveď
Hromadnej licenčnej zmluvy zo strany žalovaného pričom tento skonštatoval, že ako člen Združenia
výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň, ktoré podalo proti žalobcovi žalobu o určenie obsahu

zmluvy bude ďalej postupovať podľa § 82 odsek 3 Autorského zákona a teda, že do právoplatnéhoukončenia sporu medzi Združením výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň a žalobcom bude
finančné prostriedky ako autorskú odmenu za používanie hudobných diel ukladať na samostatný
vkladový účet zriadený výlučne na tento účel. Predmetný spor o určenie obsahu zmluvy bol ukončený

právoplatným rozhodnutím súdu a to rozsudkom OS BA II, spisovej značky 13C/51/2004 - 62, ktorým
súd rozhodol o zamietnutí návrhu navrhovateľa, t.j. Združenia výrobcov prevádzkovateľov hudobných
skríň. Na základe tejto skutočnosti vyzval žalobca žalovaného, aby uvoľnil finančné prostriedky, ktoré
podľa § 82 odsek 3 Autorského zákona ukladal počas trvania tohto súdneho sporu na osobitný účet
ako autorskú odmenu za používanie hudobných diel. Nakoľko však žalovaný ukladal na osobitný účet

autorskú odmenu za používanie hudobných diel len vo výške určenej v žalobe (teda nižšej ako je určená
sadzobníkom žalobcu) a v žalobe nebol žalovaný (respektíve Združenie výrobcov a prevádzkovateľov
hudobných skríň, ktorého je žalovaný členom) úspešný, vyzval ho žalobca zároveň k zaplateniu doplatku
autorskej odmeny. Doplatok autorskej odmeny bol vypočítaný ako rozdiel medzi žalovaným určenou (na
jeho účet ukladanou výškou autorskej odmeny a autorskou odmenou, ktorá je stanovená sadzobníkom
žalobcu a dohodnutá aj Rámcovou dohodou Združením výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň,

ktorá vzhľadom na neúspešnosť konaní je do dnešného dňa ( t.j. do dňa podania žaloby ) platná. Žalobca
ďalej uviedol, že napriek niekoľkým pokusom zo strany žalobcu nebolo možné do dňa podania žaloby
so žalovaným vysporiadať autorské odmeny za obdobie používania hudobných diel od 01.03.2006 do
31.03.2008 mimosúdnou cestou, preto si svoj nárok na zaplatenie odmeny uplatnil touto žalobou.

Tunajší súd vydal dňa 11.03.2009 platobný rozkaz číslo konania 19Ro 4478/2008-53, ktorým uložil

žalovanému, aby do 15 dní od doručenia tohto platobného rozkazu zaplatil žalobcovi 25.468,03 EUR
spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 01.04.2008 do zaplatenia a aby mu nahradil trovy konania
vo výške 1.228,-EUR.

Žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol,
že nárok žalobcu na úhradu sumy 25.468,03 EUR neuznáva. Ohľadne oprávnenia alebo neoprávnenia

účtovať požadované poplatky vedie totižto žalovaný spor so žalobcom, a to v konaní vedenom na
OS BA I, pod číslom 18C/225/2008, ktorý stále prebieha, a preto považuje odporca začatie tohto
sporu za predčasné. Podľa neho žalobca požaduje platby na základe ním určeného cenníka, ktoré sú
však pre odporcu, ako aj pre ostatných prevádzkovateľov jukeboxov likvidačné. Preto sa aj žalovaný
domáhasvojichprávsúdnoucestouzdôvoduneochotyžalobcudohodnúťsanaobojstranneprijateľných

platbách. Žalovaný ďalej poukázal na to, že nikdy neuzatvoril písomnú zmluvu o členstve so Združením
výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň a vypovedal Hromadnú licenčnú zmluvu dňa 27.01.2006
a v zmysle Autorského zákona vkladá na osobitný účet platby, ktoré ku dňu podania odporu predstavujú
sumu 11.282,94 EUR, a tak žalovaný dodržal všetky ustanovenia Autorského zákona. Podľa neho sa
žalobca stavia do pozície monopolu a ním určené sadzby sú jednostranné bez možnosti akejkoľvek

dohody tak ako je to obvykle medzi účastníkmi obchodných vzťahov. Požiadal, aby súd po vykonanom
dokazovaní rozhodol tak, že návrh zamieta a žalobca je povinný uhradiť žalovanému všetky trovy
konania.

Žalobca podaním zo dňa 27.05.2009 reagoval na tento odpor žalovaného s tým, že uviedol, že mu
nie je známe, že by prebiehalo konanie medzi žalobcom a žalovaným tak, ak to uvádza žalovaný v

svojom odpore a aj keby žalovaný takýto návrh podal, nemá to žiaden vplyv na konanie vedené na
tunajšom súde pod spisovou značkou 10C/142/2009, v ktorom sa domáha zaplatenia sumy 767.250,-Sk,
z týchto dôvodov: pokiaľ žalovaný tvrdí, že začatie tohto sporu je predčasné, žalobca poukazuje na to, že
tým, že bola vypovedaná Zmluva, vzniká v zmysle § 82 odsek 3 používateľovi, teda žalovanému právo
použiť spravované predmety ochrany ak podá žalobu len na určenie obsahu Zmluvy najneskôr v lehote

60 dní odkedy zaniklo právo na používanie spravovaných predmetov ochrany. Ak teda žalovaný podal
žalobu, tak ako to uvádza dňa 22.09.2008, to znamená, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia
Autorského zákona mu vzniklo právo použiť hudobné diela najskôr 60 dní pred podaním žaloby. Zároveň
žalobca poukázal na to, že pokiaľ žalovaní tvrdí, že sa žalobca stavia do pozíciu monopolu sadzby sú
likvidačné a jednostranné bez možnosti dohody, považuje žalobca tieto jeho tvrdenia za bezpredmetné,

nakoľko výška autorskej odmeny bola výsledkom dohody medzi žalobcom a Združením výrobcom a
prevádzkovateľov hudobných skríň a okrem toho väčšina prevádzkovateľov hudobných automatov, s
ktorými má SOZA uzatvorenú Hromadnú licenčnú zmluvu riadne platí autorskú odmenu. Sadzby podľa
žalobcu sú platné od 01.01.2003 a do dňa podania tohto vyjadrenia neboli zvyšované. Pokiaľ ide otvrdeniežalovaného,ženikdyneuzatvorilzmluvuočlenstvesoZdruženímvýrobcomaprevádzkovateľov
hudobných skríň, tak toto jeho tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretože sám žalovaný vo výpovedi
Hromadnej licenčnej zmluvy zo dňa 27.01.2006 uvádza, že naša spoločnosť je členom Združenia

výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň.

Naprejednanievecisamejsúdnariadilpojednávanie,naktoromvykonaldokazovanielistinnýmidôkazmi
atopredloženýmijednaknavrhovateľomajednakžalovanýmato:Hromadnoulicenčnouzmluvouzodňa
01.07.2005, výpoveďou Hromadnej licenčnej zmluvy z dňa 27.01.2006, Rámcovou dohodou uzavretou
medzi Združením výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň a Slovenským ochranným zväzom

autorským pre práva k hudobným dielam zo dňa 17.12.2002, oznámeniami žalovaného adresovanými
žalobcovi zo dňa 15.01.2008, 14.04.2008, 12.04.2006, 12.07.2006 a 09.10.2006, rozsudkom OS BA II,
spisová značka 13C/51/2004 - 62 zo dňa 31.01.2008, oznámeniami žalovaného označenými ako vklad
na účet zo dňa 09.01.2007, 10.04.2007 a 12.07.2007, pokus o zmier zo dňa 22.09.2008, vyčíslenie
autorskej odmeny, pokus o zmier zo dňa 08.08.2008, sadzobníkom autorských odmien za používanie
hudobných diel, výpisom z Obchodného registra OS KE I, vložka č.:13077/V oddiel Sro spoločnosti

CLAREO, s.r.o., výpisom z registra Združení vedeného MV SR sekciou verejnej správy, odborom
všeobecnej vnútornej správy zo dňa 03.07.2007, oprávnením č. 1/2004 vydaným Ministerstvom kultúry
SR, sekciou médií a audiovízie zo dňa 10.04.2007, písomnými podaniami žalobcu ako aj žalovaného a
prednesmi žalovaného ako aj právneho zástupcu žalobcu a zistil tento skutkový stav:

Z výpisu z registra združení vedeného MV SR sekciou verejnej správy odborom všeobecnej vnútornej

správy zo dňa 03.07.2008 ( čl. 43 spisu ) je zrejmé, že žalobca - Slovenský ochranný zväz autorský pre
práva k hudobným dielam bol na Ministerstve vnútra SR ako Združenie zaregistrovaný podľa Zákona
83/1990 Z.z. o združovaní občanov dňa 21.05.1992, pod číslom VVS/1-900/90-5828, oznámenie o
zániku tohto združenia nebolo Ministerstvu vnútra SR doručené a k tomuto dňu je žalobca naďalej
vedený v registri občianskych združení ako existujúci. Z oprávnenia č.1/2004 vydaného Ministerstvom

kultúry SR sekciou médií a audiovízie zo dňa 10.04.2007 ( čl. 44 spisu ), ktoré nadobudlo právoplatnosť
13.04.2007 je zrejmé, že žalobca má oprávnenie na výkon kolektívnej správy majetkových práv a iných
nositeľov podľa Autorského zákona. Z výpisu z Obchodného registra OS KE I, vložka č. 13077/V
oddiel Sro ( čl. 41 spisu ) je zrejmé, že žalovaný je právnickou osobou zapísanou pod obchodným
menom CLAREO, s.r.o. a bolo mu pridelené IČO : 36 212 377, so sídlom Košice, ulica Letná 40. Z

Hromadnej licenčnej zmluvy zo dňa 01.07.2005 ( čl. 5 - 6 spisu ) je zrejmé, že žalobca a žalovaný
ako prevádzkovateľ alebo majiteľ hudobných automatov uzavreli túto Zmluvu s tým, že žalovaný
bude používať hudobné diela prostredníctvom hudobných automatov podľa pridelenej licencie č. 62
od 01.04.2005 s tým, že autorská odmena za toto používanie je daná platným sadzobníkom SOZA,
ktorý je k dispozícii k nahliadnutiu v sídle SOZA a je uverejnený na internetovej stránke žalobcu. Z

listu označeného ako výpoveď Hromadnej licenčnej zmluvy zo dňa 27.01.2009 ( čl. 7 spisu ), ktorý
bol doručený žalobcovi dňa 30.01.2006 je zrejmé, že žalovaný týmto vypovedal Zmluvu uzavretú dňa
01.07.2005 so žalobcom z dôvodu, že nevýhodné podmienky Zmluvy a výška poplatkov stanovených
žalobcom je pre neho neúnosná. V tejto výpovedi ďalej žalovaný uviedol, že je členom Združenia
výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň, ktoré podalo v predpísanej lehote žalobu na súd a v

tejto žalobe je žalovaný jedným z navrhovateľov. Zároveň s poukazom na ustanovenie § 82 odsek 3
písmeno b/ Autorského zákona zriadil žalovaný samostatný vkladový účet v Ľudovej banke, kde bude
vkladať finančné prostriedky vo výške žalobcom určenej pohľadávky. Z rámcovej dohody uzavretej
medzi Združením výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň, IČO : 37 805 452 a Slovenským
ochranným zväzom autorským pre práva k hudobným dielam zo dňa 17.12.2005 ( čl. 8 až 9 spisu )

je zrejmé, že Združenie výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň je záujmovým združením
fyzických a právnických osôb so samostatnou právnou subjektivitou, ktorého členmi sú výrobcovia a
prevádzkovatelia hudobných skríň, tzv. jukeboxov. Ako predmet tejto dohody v článku 2 je uvedené,
že SOZA a Združenie výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň prerokovali podmienky používania
hudobných diel a v súlade s ustanovením § 7 odsek 4 zákona č.283/1997 Z.z. odsúhlasili základné

sadzby autorských odmien platné od 01.01.2003, postup pri registrácii jukeboxov a označovanie
jukeboxov licenčnými známkami. Z oznámení žalovaného adresovaných žalobcovi zo dňa 15.01.2008
( čl. 12 - 16 a čl. 24 - 27 spisu ) je zrejmé, že žalovaný oznámil žalobcovi, že zriadil samostatný vkladový
účet v Ľudovej banke, na ktorý vložil za štvrtý kvartál roku 2007 sumu 26.550,-Sk. Vkladanie peňažných
prostriedkov na tento účet oznamoval následne žalovaný žalobcovi a to oznámením zo dňa 12.04.2006,

12.07.2006, 09.10.2006 ako aj 09.01.2007, 10.04.2007 a 12.07.2007. Z rozsudku OS BA II, spisováznačka 13C/51/2004-62 ( čl. 17 - 21 spisu ) zo dňa 31.01.2008 je zrejmé, že Združenie výrobcov a
prevádzkovateľov hudobných skríň sa v tomto konaní ako žalobca žalobou zo dňa 27.02.2004 domáhalo
vydania rozhodnutia, ktorým by sa určil obsah Kolektívnej licenčnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom

a žalovaným, Slovenským ochranným zväzom autorským pre práva k hudobným dielam tak, ako to
žalobca uviedol vo svojom písomnom vyhotovení žaloby. Jeho žaloba však bola týmto rozsudkom
zamietnutá a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.03.2008. Listom zo dňa 28.07.2008( čl. 30 -
31 spisu ) požiadal žalobca - SOZA žalovaného, aby vzhľadom k tomu, že konanie vedené na OS
BA II pod spisovou značkou 13C/51/2004 bolo právoplatne skončené, v lehote do 10 dní doručenia

tohto listu uvoľnil finančné prostriedky vo výške 339.910,-Sk z účtu, ktorý žalovaný zriadil v Ľudovej
banke. Zároveň žalobca požiadal žalovaného, aby mu zaplatil aj doplatok autorskej odmeny, ktorý bol
vypočítaný ako rozdiel medzi odmenou určenou žalovaným, ktorú vkladal na účet v Ľudovej banke
a odmenou, ktorá bola dohodnutá Rámcovou dohodou so Združením výrobcov a prevádzkovateľov
hudobných skríň, ktorá bola vo výške 120.440,-Sk, teda celkovo požiadal žalovaného o úhradu sumy
460,35 Sk, čím by podľa žalobcu došlo k vysporiadaniu autorských práv za používanie hudobných

diel za obdobie od 01.03.2006 do 31.03.2008. Z následnej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným
označenej ako pokus o zmier a odpoveďou o pokus o zmier ( čl. 32 - 34 spisu ) vyplýva, že žalovaný
žiadal žalobcu aby mu zaslal taký návrh na uzatvorenie Zmluvy, kde by bola platba mesačne za jeden
stroj vo výške 70,-Sk mesačne, čo by odzrkadľoval skutočné využívanie hudobných diel žalovaným,
s čím však žalobca nesúhlasil. So sadzobníka autorských odmien za používanie hudobných diel ( čl.

35 - 40 spisu ) je zrejmé, že pri použití hudobného diela - hudby z hudobného automatu pri počte
jukeboxov 51-100 kusov bola určená paušálna platba vo výške 550,-Sk mesačne za jeden hudobný
automat (18,257 EUR). Z vyčíslenia autorskej odmeny SOZ-y, ktoré sa nachádza na čl. 28 spisu, pre
žalovaného je zrejmé, že za obdobie používania hudobných diel prostredníctvom hudobných automatov
od 01.03.2006 do 31.03.2008 celkovo vložil žalovaný za toto obdobie odmenu vo výške na osobitnom

účte v Ľudovej banke vo výške 339.910,-Sk, pričom výška autorskej odmeny s poskytnutím 40%-nej
zľavy v zmysle sadzobníka predstavovala sumu 460.350,-Sk a základná sadzba autorskej odmeny za
toto obdobie pri počet hudobných automatov za toto obdobie predstavovala celkovo sumu 767.250,-Sk.
Z podania žalobcu zo dňa 14.04.2011 ( čl. 91 - 96 spisu ) je zrejmé, že každý používateľ hudobných diel
povinný získať od navrhovateľa, teda od žalobcu - SOZ-y licenciu teda súhlas na používanie hudobných

diel, ktorú získa na základe Hromadnej licenčnej zmluvy, ktorú je povinný uzavrieť so žalobcom pred
začatím používania hudobných diel. Uzavretím tejto zmluvy získal vlastne právo použiť repertoár, ktorý
žalobca zastupuje. Žalobca poukázal zároveň na ustanovenie § 82, v ktorom je upravený postup, podľa
ktorého na návrh organizácie Kolektívnej správy alebo používateľa súd určí obsah licenčnej zmluvy,
prípadne hromadnej licenčnej zmluvy alebo Kolektívnej licenčnej zmluvy. Zároveň poukázal na znenie

§ 82 odsek 3 Autorského zákona, v ktorom sú uvedené podmienky takzvanej zákonnej licencie, teda
podmienkytoho,abypoužívateľmoholpoužívaťpredmetyochranylegálnepočastrvaniasporuourčenie
obsahu Zmluvy. Poukázal na to, že táto zákonná licencia stráca svoje opodstatnenie po rozhodnutí súdu
o žalobe o určenie obsahu Zmluvy prípadne po zániku práva na použitie predmetov ochrany na základe
iného dôvodu. Žalobca zároveň uviedol, že sa nestotožňuje s rozsudkom OS Liptovský Mikuláš, na

ktorý sa odvoláva žalovaný. Ide o rozsudok spisová značka 7C/28/2009 - 133 zo dňa 13.7.2009, ktorý
bol potvrdený rozhodnutím KS v Žiline, spisová značka 5Co/340/2009 - 165 zo dňa 26.1.2010. Podľa
žalobcu jediným spôsobom v zmysle výkladu § 82 odsek 5 Autorského zákona v prípade, ak by sa strany
nedohodli na výške odmeny za obdobie trvania sporu teda za obdobie takzvanej zákonnej licencie, je
možnosť podať si žalobu na plnenie podľa § 80 písmeno b/, O.s.p. a nie žalobu o určenie výšky odmeny.

Nakoľko takáto žaloba neprichádza do úvahy pretože strany sa nedomáhajú o určenie či je to právny
vzťah alebo právo je alebo nie je. Rozdielny názor medzi žalobcom a žalovaným je tu len čo do výšky
uplatneného nároku, teda autorskej odmeny a podľa navrhovateľa nie je ani účelné ani hospodárne,
aby sa strany domáhali určenia výšky odmeny na súde, zvlášť ak je tu možnosť podania žaloby na
plnenie. Poukázal na to, že žalobca si svoj nárok na zaplatenie autorskej odmeny uplatnil v súlade s

Autorským zákonom najmä v súlade s § 81 odsek 1 písmeno h/ Autorského zákona ako aj v súlade s
platným sadzobníkom autorských odmien. Žalobca mal za to, že žaloba je dôvodná a nie je tu žiaden
dôvod na podanie ďalšej žaloby a určenie odmeny za rozhodné. Keďže výška odmeny bola určená
s ohľadom na §81 odsek 1 písmeno h/ Autorského zákona a teda žalobca sa nemôže so žalovaným
dohodnúť a ani súd nemôže určiť inú výšku odmeny ako bola v danom období dohodnutá s iným

prevádzkovateľom hudobných automatov. Výška autorskej odmeny je dohodnutá s prevádzkovateľmi
hudobných automatov, vychádza z platného sadzobníka SOZA a rovnakú výšku si uplatnil žalobca aj
vočižalovanémuajvtomtokonaní.Žalovanýsvojímpodanímzodňa26.10.2010(čl.98spisu)opätovne
uviedol, že žalovaný za jediné východisko pre určenie odmeny považuje cenník, ktorý sám zastupuje ana jeho strane ide o neoprávnenosť a predčasnosť podania žaloby. Poukazoval na svoju ekonomickú
situáciu s tým, že žalobcom určené odmeny nie sú pre neho primerané. Zároveň poukázal na znenie
ustanovenia § 82 odsek 1,2,3, písmeno b/, ods. 4,5 a 6, veta 1., Autorského zákona.

Na pojednávaní konanom dňa 15.10.2013 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že si uplatňujú na
žalovanom nárok na obdobie od 01.03.2006 až do 31.03.2008 a poukázala na to, že súd nemôže spätne
určiť v konaní o určenie obsahu nároku za odmenu za uvedené obdobie. Uviedla, že žalovaný ukladal na
osobitnom účte počas trvania sporu vedenom na OS BA II sumy, ktorých celková výška bola 339.910,-
Sk a podľa sadzobníka základná sadzba autorskej odmeny za nimi požadované obdobie predstavovala

výšku 767.250,-Sk, čo je vlastne tá žalovaná suma, s tým, že navrhovali žalovanému, aby im vyplatil
odmenu, ktorá bola ukladaná na osobitnom účte s použitím 40%-nej zľavy, ktorý vyplývala z Rámcovej
dohody,ktorábolauzavretámedziZdruženímvýrobcovaprevádzkovateľovhudobnýchskríňažalobcov.
Keďže žalovaný s tým nesúhlasil, tak požadujú celkovú sumu 767.250,-Sk a pokiaľ ide o námietku
žalovaného dotýkajúcu sa sadzby autorskej odmeny poukázala na 1.časť sadzobníka, z ktorého je
zrejmé, že tento bol prerokovaný a bol určený tam uvedenými subjektmi s tým, že oprávnenie určiť

sadzobník žalobcovi vyplýva z Autorského zákona. Zároveň uviedla, že zo strany žalovaného nebola
žiadna ochota k dohode a spory o určenie obsahu, na ktoré poukazuje žalovaný vo svojich vyjadreniach
boli všetky zamietnuté. SOZA podľa právnej zástupkyne žalobcu má uzavretých asi 120 zmlúv.

Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 15.10.2013 uviedol, že zotrval na svojich
vyjadreniach a uviedol, že k Rámcovej dohode, ktorá bola uzavretá medzi Združením a SOZO-u sa

neprihlásil, ale členom Združenia výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň bol a platil členské. K
výpovedi Hromadnej licenčnej zmluvy pristúpili preto, lebo suma, ktorá bola určená žalobcom, sa im
zdala, že je likvidačná poukázal na to, že autorské odmeny určuje žalobca rôzne a takisto aj rôznym
subjektom bez akéhokoľvek jednania, uviedol, že aj iní členovia Združenia výrobcov a prevádzkovateľov
hudobných skríň pristúpili k výpovedi Hromadných zmlúv. Pokiaľ ide o výšku sumy ukladanú počas

trvania sporu vedeného na OS BA II, uviedol, že o tom, v akej výške má žalovaný ako aj iný členovia
Združenia výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň ukladať sumu na účet, boli inštruovaní
právnymzástupcom tohtoZdruženia.Ukladaniesumyzatoktoréobdobienaúčetoznamovaližalobcovi.
Žalovaný na tomto pojednávaní predložil súdu návrh na začatie konania zo dňa 22.09.2008, ktorý je
adresovaný OS BA II, navrhovateľ CLAREO, s.r.o., odporca Slovenský ochranný zväz autorský pre

práva k hudobným dielam, predmetom ktorého je určenie obsahu zmluvy. Následne na to, bolo súdu
predložené uznesenie o prerušení tohto konania do konania vedeného na OS BA II, pod spisovou
značkou 58C/243/2010. Žalovaný uviedol, že snažil sa so žalobcom mimosúdne dohodnúť avšak k
žiadnej dohode nedošlo.

Napojednávaníkonanomdňa26.11.2013boloboznámenýobsahpripojenýchspisovzOSBAII,spisová

značka 18C/225/2008, z ktorého je zrejmé, že na tomto súde bola dňa 29.09.2008 podaná žaloba
žalobcu CLAREO s.r.o. proti žalovanému SOZA, ktorou sa domáhal žalobca - spoločnosť CLAREO
s.r.o. určenia obsahu zmluvy podľa § 81 odsek 1 písmeno h/ Autorského zákona a toto konanie bolo
uznesením zo dňa 29,11.2011 prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného takisto na OS
BA II pod spisovou značkou 58C/243/2010. Zo spisu OS BA II, spisová značka 58C/243/2010 je zrejmé,

že na tomto súde bola dňa 20.12.2010 podaná žaloba žalobcu Združenia výrobcov a prevádzkovateľov
hudobných skríň, žalovaný SOZA s tým, že rozsudok bol vyhlásený dňa 09.09.2013, a týmto bol návrh
žalobcu zamietnutý a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2013.

Právna zástupkyňa žalobcu na tomto pojednávaní uviedla, že zotrváva na všetkých doteraz podaných
stanoviskách a vyjadreniach, a že má za to, že všetky skutočnosti boli preukázané a má za

to, že iné subjekty, ktoré používajú predmety ochrany uhrádzali SOZ-e takú istú odmenu akú si
uplatnili u žalovaného. V rozhodnom období žalovaný užíval autorské diela, čiže predmety ochrany
prostredníctvom hudobných automatov, čo podľa nej nie je sporná skutočnosť, a tento spôsob použitia
predmetovochranyautorskýchdielniejetakýmspôsobompoužitia,zaktorýbypodľaautorskéhozákona
nevzniklapovinnosťpoužívateľazaplatiťautorskúodmenu.Poukázalnato,žez20-tichčlenovZdruženia

výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň 4 vypovedali Zmluvu, 7 členov Združenia aj naďalej
ukladá sumu autorskej odmeny do depozitu, 5 členov Združenia vypovedalo Hromadnú licenčnú zmluvu,4členoviaZdruženiasúčlenmiSAPAa3členoviamajúuzavretúindividuálnuHromadnúlicenčnúzmluvu
a jedna spoločnosť je iba formálne existujúca, zapísaná v Obchodnom registri.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:

Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie odmeny za dobu používania autorských diel
ako žalobcom spravovaných predmetov ochrany počas trvania sporu o určenie obsahu zmluvy v zmysle
§ 81 Autorského zákona odsek 1 písm h) od 1.3.2006 do 31.3.2008.

Podľa ust. § 87c ods. 2 zákona č. 618/2003 Z. z. o Autorskom práve a právach súvisiacich s autorským
právom ( ďalej len Autorský zákon ) v platnom znení ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. novembrom 2013; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich sa však

posudzujú podľa predpisu účinného do 31. októbra 2013, ak § 63 ods. 5 neustanovuje inak.

Podľa § 15 odsek 1 zákona č. 618/2003 Z. z. Autorského zákona v znení účinnom do 31.10.2013
autorské právo na dielo vzniká okamihom, keď je dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami bez
ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia.

Podľa §15 odsek 2 Autorského zákona v znení účinnom do 31.10.2013 autorské právo sa vzťahuje na

dokončené dielo, na jeho jednotlivé vývojové fázy a časti vrátane názvu diela a mien postáv, ak spĺňajú
pojmové znaky diela.

Podľa § 48 ods.1 Autorského zákona v znení účinnom do 31.10.2013 organizácia kolektívnej správy
môže s nadobúdateľom uzatvoriť aj hromadnú licenčnú zmluvu. Hromadnou licenčnou zmluvou udeľuje
táto organizácia nadobúdateľovi súhlas na použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku ktorým

spravuje práva, dohodnutým spôsobom alebo spôsobmi, v dohodnutom rozsahu, na dohodnutý čas a
nadobúdateľ sa zaväzuje, ak nie je dohodnuté inak, uhradiť odmenu.

Podľa § 48 ods.2 Autorského zákona v znení účinnom do 31.10.2013 hromadná licenčná zmluva musí
mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 48 ods.3 Autorského zákona v znení účinnom do 31.10.2013 ustanovenia o licenčnej zmluve

sa použijú primerane, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak.

Podľa § 48 ods.4 Autorského zákona v znení účinnom do 31.10.2013 v hromadnej licenčnej zmluve
nemožno dohodnúť obmedzenia, ktoré presahujú rámec ochrany ustanovenej týmto zákonom.

Podľa § 79 odsek 1 Autorského zákona v znení účinnom do 31.10.2013 organizácia kolektívnej správy
je právnická osoba, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy.

Podľa § 82 odsek 1 Autorského zákona v znení účinnom do 31.10.2013 ak sa organizácia kolektívnej
správy nedohodne s používateľom na uzavretí licenčnej zmluvy alebo hromadnej licenčnej zmluvy,
alebo na uzavretí kolektívnej licenčnej zmluvy s právnickou osobou združujúcou používateľov, ktorou
udelí súhlas na použitie predmetov ochrany, ku ktorým spravuje práva podľa tohto zákona (ďalej len
"spravované predmety ochrany"), alebo na uzavretí dohody o primeranej odmene za použitie predmetov

ochrany používateľom, organizácia kolektívnej správy, používateľ alebo právnická osoba združujúca
používateľov predmetov ochrany môže požadovať, aby obsah takejto zmluvy alebo dohody určil súd; 8)
súd pri určení obsahu zmluvy alebo dohody prihliadne na druh spravovaného predmetu ochrany, spôsob
a rozsah jeho použitia, čas, v ktorom bude prichádzať k použitiu spravovaného predmetu ochrany, a na
podmienky podľa § 81 ods.1 písm. h).Podľa § 82 odsek 2 Autorského zákona v znení účinnom do 31.10.2013 žalobu podľa odseku 1 môže
organizácia kolektívnej správy, používateľ alebo právnická osoba združujúca používateľov podať aj v
prípade, ak právo na použitie spravovaných predmetov ochrany trvá, ale niektorej zo strán bol doručený

právny úkon smerujúci k zániku tohto práva; ak ide o zmluvu uzatvorenú na určitý čas, žalobu možno
podať v lehote od prvého dňa mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom sa má skončiť platnosť
tejto zmluvy, až do okamihu vzniku práva použiť spravované predmety ochrany.

Podľa § 82 odsek 3 Autorského zákona v znení účinnom do 31.10.2013 používateľovi vznikne právo
použiť spravované predmety ochrany za odmenu podľa odseku 5, ak podá žalobu podľa odseku 1

najneskôr v lehote 60 dní, odkedy zaniklo právo na použitie spravovaných predmetov ochrany alebo
odkedy začal používať spravované predmety ochrany, a preukáže

a)vtejtolehoteorganizáciikolektívnejsprávyvznikbankovejzáruky11)zasplneniezáväzkupoužívateľa
najmenej vo výške vypočítanej podľa odmeny za použitie predmetov ochrany za 12 mesiacov uvedenej
v žalobe podľa odseku 1, alebo

b) organizácii kolektívnej správy, že pravidelne, najmenej raz za tri kalendárne mesiace ukladá peňažné

prostriedky vo výške odmeny za použitie spravovaných predmetov ochrany uvedenej v žalobe podľa
odseku 1 do notárskej úschovy, do úschovy súdu alebo na svoj účet určený výlučne na tento účel.

Podľa § 82 odsek 4 Autorského zákona v znení účinnom do 31.10.2013 právo použiť spravované
predmety ochrany podľa odseku 3 zanikne právoplatnosťou rozhodnutia súdu o žalobe podľa odseku 1;
ak používateľovi vzniklo právo použiť spravované predmety ochrany skôr, zanikne právo podľa odseku

3 týmto okamihom.

Podľa § 82 odsek 5 Autorského zákona v znení účinnom do 31.10.2013 odmenu za použitie
spravovaných predmetov ochrany podľa odseku 3 dohodne organizácia kolektívnej správy s
používateľom po zániku práva použiť spravované predmety ochrany podľa odseku 4. Ak sa organizácia
kolektívnej správy a používateľ na odmene podľa prvej vety nedohodnú, určí ju súd na návrh jednej zo

strán; súd pri určení odmeny prihliadne na druh spravovaného predmetu ochrany, spôsob a rozsah jeho
použitia, čas tohto použitia a na podmienky podľa § 81 ods. 1 písm. h).

Podľa § 82 odsek 6 Autorského zákona v znení účinnom do 31.10.2013 Ak žalobu podľa odseku
1 v lehote podľa odseku 3 podá organizácia kolektívnej správy alebo právnická osoba združujúca
používateľov, považuje sa podmienka podania žaloby podľa odseku 3 používateľom za splnenú. Výšku

bankovej záruky podľa odseku 3 písm. a) alebo výšku peňažných prostriedkov ukladaných do úschovy
alebo na účet podľa odseku 3 písm. b) môže v tomto prípade používateľ vypočítať aj podľa odmeny a
za podmienok podľa poslednej platnej zmluvy, ktorou organizácia kolektívnej správy udelila súhlas na
použitie spravovaných predmetov ochrany.

Z vykonaného dokazovania - z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom

dňa 15.10.2013 ako aj zo zoznamu členov Združenia výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň
( čl. 64 spisu ) mal súd preukázané, že žalovaný bol členom Združenia výrobcov a prevádzkovateľov
hudobných skríň. V konaní bolo nesporné, že Združenie výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň
uzavrelo so žalobcom dňa 17.12.2002 Rámcovú dohodu predmetom ktorej bolo vytvorenie podmienok
pre legálny, jednotný a vzájomne výhodný spôsob usporiadania práv a povinností vyplývajúcich z

Autorského zákona v súvislosti s používaním hudobných diel pre potreby výroby hudobných automatov
pre slovenský trh ( tzv. mechanické práva ) a v rámci verejnej prevádzky hudobných automatov na
území Slovenskej republiky ( tzv. verejné práva ) . Touto dohodou boli stanovené jednotné podmienky
a náležitosti licenčnej zmluvy ako spôsob použitia diel, rozsah použitia diel, čas, na ktorý sa licencia
udeľuje, autorská odmena za použitie diel ), ktorú žalobca potom uzatváral s jednotlivými členmi

ZVPHS. V konaní bolo ďalej medzi účastníkmi nesporné, že žalobca a žalovaný dňa 1.7.2005 uzavreli
Hromadnú licenčnú zmluvu o použití hudobných diel ich verejných predvádzaním podľa ust. § 48
Autorského zákona s tým, že odmena za použitie diela bola daná Sadzobníkom žalovaného - SOZA.
Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.1.2008 č. konania : 13C/51/2004 - 62 , ktorýnadobudol právoplatnosť dňa 20.3.2008 ( čl. 17 až 21 spisu ) je zrejmé, že Združenie výrobcov a
prevádzkovateľov hudobných skríň podalo na tomto súde dňa 27.2.2004 žalobu v zmysle ust. § 81
ods.1 písm. h/ Autorského zákona č. 618/2003, ktorou sa domáhali určenia obsahu kolektívnej licenčnej

zmluvy medzi ZVPHS a SOZOu z dôvodu, že po nadobudnutí účinnosti zákona č. 618/2003 Z.z. podľa
tvrdenia Združenia výrobcov a prevádzkovateľov hudobných automatov Rámcová dohoda uzavretá
medzi ním a SOZOu dňa 17.12.2002 stala obsolentnou a SOZA odmietla uzavrieť novú dohodu so
Združením. Žaloba však bola zamietnutá a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.3.2008. Z listín
tvoriacich spis ako aj výpovedí účastníkov je zrejmé, že žalobca listom zo dňa 27.1.2006 doručeným

žalovanému dňa 30.1.2006 vypovedal hromadnú licenčnú zmluvu a následne oznámil žalovanému ďalší
postup pri používaní predmetov ochrany v zmysle ust. § 82 ods.3 písm. b/ Autorského zákona - teda, že
v zmysle ustanovenia tohto paragrafu až do právoplatného ukončenia sporu medzi ZVPHS a SOZOu
na Okresnom súde Bratislava II č. konania: 13C/51/2004 budú vkladať sumu za používanie predmetov
ochrany v tomto období na osobitný nimi zriadený účet s tým, že suma, ktorá bola vkladaná na účet bola
určená samotným žalovaným, nebola výsledkom žiadnej dohody ani jednania žalobcu a žalovaného.

Žalobca si v tomto konaní uplatnil žalobou právo na zaplatenie sumy vo výške 25.468,03 EUR s
príslušenstvom za dobu od 1.3.2006 ( odo dňa nadobudnutia účinnosti výpovede Hromadnej licenčnej
zmluvy ) do 31.3.2008 ( do konca mesiaca v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného
súdu Bratislava II č. konania 13C/51/2004 - 62, pričom žalobca právo na zaplatenie sumy vo výške za
uvedené obdobie žalobca opieral o ustanovenie § 81 ods. 1 písm. h/ Autorského zákona ( vyjadrenie

žalobca na čl. 94 ). Používanie spravovaných predmetov ochrany - chránených hudobných diel v
oblasti verejných hudobných produkcií prostredníctvom hudobných automatov žalovaným v období od
1.3.2006 do 31.3.2008 nebolo medzi účastníkmi sporné, a táto skutočnosť vyplýva jednak z výpovede
štatutárneho zástupcu žalovaného ( čl. 149 a nasl. spisu ) ako aj z listín

( oznámenia o vklade pre žalobcu ). Žalovaný mohol byť v tomto období používateľom hudobných

produkcií prostredníctvom hudobných automatov podľa ust. § 82 ods.3 písm. b/ Autorského zákona
z dôvodu, že právnická osoba združujúca používateľov v tomto prípade Združenie výrobcov a
prevádzkovateľov hudobných skríň podalo žalobu o určenie obsahu zmluvy o primeranej odmene
za použitie spravovaných predmetov ochrany. Teda v čase zániku práva na použitie spravovaných
predmetov ochrany výpoveďou hromadnej licenčnej zmluvy zo strany žalovaného, bola splnená

podmienka upravená zákonom v ust. § 82 ods. 3 písm. b/ - podanie žaloby na súde pričom žalobu
podala organizácia ktorej bol žalovaný členom a tým mu teda, po splnení tejto podmienky v zmysle
tohto ustanovenia Autorského zákona vzniklo zo zákona právo na používanie spravovaných predmetov
ochrany . Jeho povinnosťou zodpovedajúcou tomuto právu však bolo ukladať odmenu podľa ust. § 82
ods.5 Autorského zákona za používanie týchto predmetov ochrany na osobitný účet. Ukladanie odmeny

bolo zo strany žalovaného oznamované žalobcovi listami (čl. 12 - 16 a čl. 24 - 27 spisu ) .Toto zákonné
právo používať spravované predmety ochrany však zaniklo zo zákona podľa ust. § 82 ods.4 Autorského
zákonaprávoplatnosťourozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIIč.konania13C/51/204-62(právoplatný
dňa 20.3.2008 ).

Spornou ostala v tomto prípade otázka, či má žalobca nárok na náhradu odmeny za obdobie tzv.

zákonnej licencie, ak táto odmena nebola určená postupom podľa ust. § 82 ods.5 Autorského zákona
a ak áno v akej výške.

Z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 15.10.2013 vyplynulo,
že počas obdobia tvz. zákonnej licencie bola ním ukladaná na osobitný účet odmena za použitie
spravovaných predmetov ochrany vo výške určenej právnym zástupcom Združenia výrobcov a

prevádzkovateľov hudobných skríň, ktorý určil akú sumu majú členovia združenia, ktorý vypovedali
hromadné licenčné zmluvy ukladať na osobitný účet. Z prednesu právneho zástupcu žalobcu ako
aj zo žaloby je zrejmé, že žiada sumu odmeny za obdobie tzv. zákonnej licencie vo výške určenej
sadzobníkom. Zároveň z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného ako aj z prednesu právneho
zástupcu žalobcu mal súd za preukázané, že ohľadne otázky odmeny za obdobie 1.3.2006 do 31.3.2008

neboli uskutočnené žiadne rokovania a ani nebola uzavretá žiadna dohoda a takisto ani, ako to
predniesla právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 26.11.2013 nebola v tomto duchu
podaná žiadna žaloba o určenie odmeny v zmysle ust. § 82 ods.5 Autorského zákona na súd.Ustanovenie § 82 ods.5 Autorského zákona výslovne upravuje, akým spôsobom sa tvorí odmena za
použitie spravovaných predmetov ochrany počas doby tzv. zákonnej licencie upravenej v ust. § 82 ods.
3 písm. b/ Autorského zákona a to 1./formou dohody medzi organizáciou kolektívnej správy t.j. žalobcom

a žalovaným ako používateľom alebo následne ak nedôjde k dohode 2./ súdnym rozhodnutím. Zákon
v tomto prípade dáva na prvé miesto dohodu medzi stranami ako dvojstranný právny úkon. Nehovorí
o tom, že táto odmena za obdobie tzv. zákonnej licencie bude určená organizáciou kolektívnej správy,
t.j. žalobcom a ani nehovorí o tom, že výška odmeny za obdobie tzv. zákonnej licencie bude určená
jednostranne zo strany používateľa spravovaných predmetov ochrany. Zákonom stanovený postup je

taký, že v prípade, ak teda nedôjde k dohode strán o výške tejto odmeny nastupuje jej určenie súdom
na základe návrhu jednej zo strán. V konaní nebolo sporné a ani nebolo preukázané to, že výška takejto
odmeny za obdobie od 1.3.2006 do 31.3.2008 nebola dohodnutá ( odsek vyššie ) a zároveň ani nebolo
preukázané,žebyniektorázostránpodalažalobuourčenieodmenyzaobdobietzv.zákonnejlicenciena
súd. Po zániku práva na použitie spravovaných predmetov ochrany v zmysle ust. § 82 ods.4 Autorského
zákona účinného do ....

Vychádzajúc z dikcie zákona - ust. § 81 ods.5 Autorského zákona určí ju súd na návrh niektorej zo
strán ... samotná argumentácia žalobcu o tom, že jediná žaloba, ktorou si žalobca mohol uplatniť svoj
nárok na súde bola žaloba na plnenie podľa ust. § 80 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku a nie
určovacia žaloba, nakoľko tu nie je rozpor o tom, že za používanie autorských diel patrí žalobcovi
odmena, avšak je rozpor len čo do výšky nároku - autorskej odmeny a súd si mal túto otázku vyriešiť ako

otázku predbežnú s tým, že súd by napokon ani nemohol určiť inú výšku odmeny než je v danom čase
dohodnutá s ostatnými používateľmi - prevádzkovateľmi hudobných automatov a to z dôvodu povinnosti
žalobcu uzatvárať zmluvy vrátane výšky odmeny za rovnakých podmienok a na túto podmienku je
pri určovaní výšky odmeny povinný súd prihliadať, neobstojí. Súd poukazuje na to, že náš právny
poriadok aj v iných zákonoch výslovne stanovuje, že výšku určenie výšky pohľadávky súdom ( napr. :

pri konkurze kde takisto nie je sporné že tu pohľadávka je avšak sporná je jej výška ) a nie je to rozpor
s tzv. určovacou žalobou upravenou v občianskom súdnom poriadku, nakoľko je to samostatný typ
žaloby upravený osobitným zákonom, a tak je to aj v prípade autorského zákona, kde zákonodarca
v ust. § 82 ods.5 tohto zákona hovorí o určení odmeny súdom, teda je tu takisto zákonodarcom
konštruovaný osobitný typ žaloby podľa Autorského zákona. Preto ani nebolo možné, vzhľadom na túto

právnu úpravu, ktorá vyžaduje najprv určenie a až potom plnenie, aby súd v rámci žaloby o plnenie
predbežne v zmysle ust. § 82 ods.5 Autorského zákona určil výšku pohľadávky. Ako je však zo žaloby
zrejmé, žalobca si uplatnil svojou žalobou právo na zaplatenie sumy odmeny vo výške Sadzobníka,
na ktorý odkazovala Hromadná licenčná zmluva, ktorej platnosť bola skočená výpoveďou zo strany
žalovaného, čo nebolo medzi účastníkmi sporné ( s poukazom na predložené listinné dôkazy a na

výpoveď štatutárneho orgánu žalovaného ). Nakoľko žalobca v otázke výšky odmeny za obdobie od
1.3.2006 do 31.3.2008 neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno či už preukázaním toho, že o určenie
odmeny bola podaná na súde osobitná žaloba alebo ohľadne toho, že o určení výšky odmeny za toto
obdobie bola uzavretá medzi účastníkmi konania dohoda o výške odmeny, za uvedené obdobie teda
žalobcovi nemôže prislúchať odmena a žalovanému byť uložená povinnosť zaplatenia odmeny určenej

jednostranne na základe sadzobníka SOZy , ktorý bol prílohou zmluvy, ktorej platnosť medzi účastníkmi
skončila. Keďže vzhľadom na skutkové vymedzenie žaloby sa žalobca žalobou domáhal zaplatenia
sumy odmeny určenej ním podľa sadzobníka v zmysle ust. § 81 ods. 1 písm. h/ Autorského zákona a
teda jednoznačne sa domáhal žalobou o plnenie zaplatenia odmeny podľa pravidiel platných v prípade
zmluvnej licencie a v tomto konaní nebolo preukázané, že by došlo k dohode účastníkov ohľadne výšky

odmeny za obdobie tzv. zákonnej licencie a ani nebolo preukázané, že by bola súdom určená odmena
za toto obdobie, nebolo možné rozhodnúť v prospech žalobcu a teda zaviazať žalovaného na zaplatenia
žalobcom požadovanej sumy v zmysle zmluvných podmienok, ktoré už v tomto období neboli platné.
Podaná žaloba žalobcu je teda predčasná a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti o nej rozhodol súd
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Na tom nič nemení ani tá skutočnosť, že žalovaný

podal na inom súde - na Okresnom súde Bratislava II sp. zn.: 18C/225/2008 žalobu proti žalobcovi,
pretože v tomto konaní ide o iný typ žaloby podľa ust. § 81 ods.1 písm. h/ Autorského zákona - o určenie
obsahu zmluvy a nie o žalobu podľa ust. § 82 ods.5 Autorského zákona hoc toto konanie bolo prerušené
uznesením do skončenia iného konania vedeného na tomto súde tak ako to bolo vyššie uvedené.Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech prizná súd náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V tomto konaní bol žalobca neúspešný a žalovaný úspešný, preto má žalovaný v zmysle vyššie

citovaného ustanovenia O.s.p. právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie
práva. O jeho nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté na pojednávaní konanom dňa
26.11.2013. na tomto pojednávaní však žalovaný nebol prítomný a svoju neprítomnosť ospravedlnil
podaním, ktoré bolo súdu do spisu doručené až po pojednávaní konanom dňa 26.11.2013 s tým, že
z jeho obsahu je zrejmé, že právny zástupca žalobcu žiada o ospravedlnenie neúčasti žalovaného -

jeho štatutárneho zástupcu z dôvodu choroby a žiada z tohto dôvodu odročiť pojednávanie na iný deň
K žiadosti bolo pripojené potvrdenie o dočasnej PN. V zmysle platnej judikatúry však takúto žiadosť bez
náležitého doloženia potvrdenia od lekára o tom, že sa nemôže pojednávania zúčastniť bez vážneho
ohrozenia zdravia nemožno považovať za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, preto ak by aj toto
ospravedlnenie spolu s PN bolo doložené súdu pred pojednávaním, súd by aj napriek tomu vzhľadom
na vyššie uvedené konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného. Na tomto pojednávaní súd vyslovil,

že žalobca je povinný žalovanému nahradiť trovy koannai vo výške, ktorá bude vyčíslená v písomnom
vyhotovení rozsudku. Nakoľko žalovaný ani v lehote 3 dní odo dňa vykonaného pojednávanie súdu
nevyčíslil trovy, postupoval súd pri ich určení v zmysle ust. § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
v zmysle ktorého, ak účastník v lehote podľa odseku 1 ( lehota 3 dní ) trovy nevyčísli, súd mu prizná
náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho

zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd
munáhradutrovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhrady
trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Po preštudovaní spisu má súd
za to, že žalovanému okrem trov právneho zastúpenia iné trovy konania okrem trov právneho zastúpenia
nevyplývajú a preto o jeho nárok na náhradu trov ako úspešného v tomto spore rozhodol v zmysle ust.

§ 151 ods. 2 O.s.p. tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pričom zároveň súd poukazuje na to, že
v zmysle tohto ustanovenia O.s.p. v takomto prípade súd nie je viazaný svojim rozhodnutím o trovách
tohto úspešného účastníka vyslovenom na pojednávaní do zápisnice ( v tomto prípade na pojednávaní
konanom dňa 26.11.2013.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd

Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1
O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).