Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2013

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 2C/128/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110204517
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tvrdíková
ECLI: ECLI:SK:OSSK:2013:2110204517.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Mária TVRDÍKOVÁ, v právnej veci žalobcu A.. B. A., nar.
XX.X.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX T., proti žalovanej J. univerzita v J., G. XX, XXX XX J., U.: XX XXX
XXX, zastúpená advokátom JUDr. Pavlom Vozatárom, zamestnancom žalovaného, o náhradu škody s
prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 808,32 Eur do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 18.245,10 eura s 8,5 %
úrokom z omeškania ročne od 25.6.2007 do zaplatenia.

Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím žalovaného zn.: Pr-TU/69/2003 zo dňa 9.5.2003 bolo potvrdené
rozhodnutie dekana Právnickej fakulty v Trnavskej univerzity zn.: ŠO:34/2003-LK zo dňa 10.3.2003 o
jeho vylúčení zo štúdia v odbore právo v 3. ročníku denného magisterského štúdia v akademickom roku
2002/2003 dňom 3.3.2003. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 6Sžo 38/2007 zo dňa 23.1.2008 bol

potvrdený napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S 96/2003-124, ktorým podľa § 250j
ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil žalobou zo
dňa 15.7.2003 napadnuté rozhodnutie žalovanej č. Pr-TU/69/2003 zo dňa 10.3.2003, ktorým žalovaná
potvrdila rozhodnutie dekana Právnickej fakulty TU zo dňa 10.3.2003 č. Šo:34/2003-LK o jeho vylúčení
zo štúdia a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie. Uvedenému rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave
predchádzalo uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.6.2006 sp. zn. 2Sž-o-KS 51/2005, ktorého

právnym názorom v ňom vysloveným a jeho rešpektovaním a po doplnení dokazovania
dospel k záveru, že

rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú vydané v rozpore
s ustanovením § 66 ods. 1 písm. c/ zák. č. 131/2002 Z. z., pretože z jeho strany nedošlo k
porušeniu študijnéhoporiadku PrávnickejfakultyTrnavskejuniverzityvTrnave.Zdôvodu,ževdôsledku
nezákonného rozhodnutia žalovaného nebolo mu umožnené pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu,
ktoré začal dňom zápisu do 1. ročníka denného magisterského štúdia v študijnom odbore právo dňa

26.9.2000, bol nútený podať si opätovne prihlášku na štúdium na vysokej škole a opäť vykonať prijímacie
skúšky. Po úspešnom vykonaní prijímacích skúšok opätovne nastúpil do 3. ročníka magisterského
štúdia v študijnom odbore právo, pričom toto štúdium úspešne ukončil dňa 25.6.2007 vykonaním štátnej
záverečnej skúšky a udelením magisterského titulu. Zrušením rozhodnutia však nepochybne došlo kneoprávnenému zásahu do jeho práva študovať na vysokej škole v zmysle § 55 ods. 1 zák. č. 131/2002
Z. z. v znení účinnom k 3.3.2003, odkedy mu bolo ďalšie štúdium znemožnené. V prípade možnosti
riadneho výkonu práva študovať na vysokej škole by ukončil magisterské štúdium na vysokej škole v

študijnom odbore právo v mesiaci máj, resp. jún 2005 a s využitím získaných vedomostí by mal reálnu
možnosť zamestnať sa v odbore zodpovedajúcom dosiahnutému vzdelaniu už od 1.7.2005. Tým, že
nemohol vykonávať prácu, na ktorú by za normálnych okolností dosahoval požadované vzdelanie,
vznikla mu škoda, ktorú predstavuje majetková ujma spočívajúca v nedosiahnutí príjmu, ktorý by inak
dosiahol, pokiaľ by žalovaný neporušil svoju právnu povinnosť. Z uvedených dôvodov sa preto domáha

náhrady škody, ktorá mu vznikla porušením právnej povinnosti žalovaného, pričom škodu predstavuje
majetková ujma na mzde, ktorú by za normálnych okolností dosiahol, čo predstavuje priemernú
mesačnú mzdu v hospodárstve SR za uvedené obdobie. Ďalej sa domáha náhrady nemajetkovej
ujmy vyplývajúcej z práva na ochranu osobnosti, nakoľko neoprávnený zásah žalovaného do jeho
práv a slobôd bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv osobností fyzickej
osoby, čo malo v konečnom dôsledku negatívny dopad na jeho prežívanie a psychiku, ako aj rodinných

príslušníkov. Celková škody, ktorá vznikla porušením právnej povinnosti žalovaného tak predstavuje
sumu 18.245,10 eura, čo predstavuje majetkovú ujmu vo výške 14.925,71 eura a nemajetkovú ujmu vo
výške 3.319,39 eura.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že dôvody, ktoré uvádza žalobca v žalobe
považuje za účelové. Neuznáva v celom rozsahu nárok žalobcu a to z dôvodov, že ako hypotetické

sa javia úvahy žalobcu, že v prípade možnosti riadneho výkonu práva študovať na vysokej škole by
žalobca ukončil magisterské štúdium na vysokej škole v študijnom odbore právo v mesiaci máj, resp.
jún 2005, ako aj tým, že žalobca nemohol vykonávať prácu, na ktorú by za normálnych okolností
dosiahol požadované vzdelanie, čím mu vznikla škoda, ktorú predstavuje majetková ujma spočívajúca
v nedosiahnutí príjmu, ktorý by žalobca inak dosiahol, pokiaľ by on neporušil svoju právnu povinnosť. V

danom prípade ide len o žalobcom predpokladanú a nie o skutočnú možnosť ukončenia magisterského
štúdia v študijnom odbore právo v mesiaci máj, resp. jún 2005 a následne i o predpokladanú a nie
skutočnú možnosť zamestnať sa v odbore zodpovedajúcom dosiahnutému vzdelaniu od 1.7.2005 a
poberať mzdu vo výške priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR. Nie je známe a zo žiadnych
dôkazov nevyplýva, z čoho pramení istota žalobcu, a z čoho vyvodzuje, že by magisterské štúdium v

študijnom odbore právo u žalovaného ukončil práve v žalobe predpokladanom a uvádzanom termíne,
pričombyúdajne malreálnumožnosťzamestnaťsavodborezodpovedajúcom dosiahnutémuvzdelaniu
už od 1.7.2005 a bol by údajne poberal mzdu vo výške priemernej mesačnej mzdy

v hospodárstve SR za uvedené obdobie. Všetky tieto skutočnosti sú len úvahy špekulatívneho
charakteru žalobcu bez konkrétne preukázaných skutočností. Zdôraznil, že podľa vyjadrenia dekanky

právnickej fakulty žalovaného i študijné výsledky žalobcu v rokoch 2000-2003 nasvedčujú, že by to
nemuselo nastať v návrhu uvádzanom období, ale i v období podstatne inom, neskoršom, pričom nie
je možné vylúčiť ani iné možné formy skončenia štúdia upravené § 66 zák. č. 131/2002 Z. z. Ďalej
poukázal na to, že žalobca si vo svojom návrhu okrem iného uplatňuje aj úrok z omeškania, pričom
žalovaný nie je v omeškaní s plnením žiadneho peňažného záväzku voči žalobcovi. Preto i uplatňované

príslušenstvo údajnej fiktívnej pohľadávky nie je uplatňované v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, nakoľko chýbajú predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za
škodu a to škoda a príčinná súvislosť. Žalobca má právo na náhradu škody len vtedy, ak mu táto
vznikla, pričom jej vznik a výšku musí preukázať. Žiadnymi relevantnými dôkazmi tieto skutočnosti
preukázané zo strany žalobcu neboli a nie sú. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, tak aj v danom prípade

nie sú na jej priznanie splnené zákonom ustanovené podmienky. Žalobca predovšetkým nešpecifikuje
a nekonkretizuje, ktoré z osobnostných práv a slobôd, ktoré zákon predpokladá údajne boli narušené,
akým spôsobom a akou intenzitou. Z uvedených dôvodov preto žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

Vovecibolo rozhodnutérozsudkom OkresnéhosúduSvidníkč.k.2C/128/2010-153zodňa28.11.2011,

proti ktorému včas podal odvolanie žalobca aj žalovaný. Krajský súd v Prešove svojim rozsudkom
č. k. 3Co/55/2012 zo dňa 20.3.2013 rozsudok prvostupňového súdu potvrdil vo výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti a zrušil rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a
v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Z listu žalovaného zo dňa 10.3.2003 zn. ŠO:34/2003-Lk je zrejme, že žalovaný zamietol žiadosť
žalobcu zo dňa 27.2.2003 o prerušení štúdia zo zdravotných dôvodov vzhľadom na skutočnosť, že

nesplnil študijné podmienky pre zápis do vyššieho ročníka a ukončil jeho štúdium na fakulte podľa §
66 ods. 1 písm. c/ zák. č. 131/2002 Z. z. v spojení s čl. 6 ods. 2 Študijného poriadku právnickej fakulty
Trnavskej univerzity v Trnave vylúčením v 3. ročníku magisterského denného štúdia v akademickom
roku 2002/2003 dňom 3.3.2003. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe čl. 3 ods. 6 Skúšobného
poriadku Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a tej skutočnosti, že sa poslednýkrát zúčastnil

skúšky z predmetu sociologicko - právny výskum až 18.2.2003, nebolo už možné danú skúšku vykonať
do 28.2.2003, ktorý bol termínom konečným a to ani v prípade, že by u žalobcu nenastali zdravotné
problémy.

Rozhodnutím rektora Pr-TU/69/2003 zo dňa 9.5.2003 Trnavskej univerzity bolo potvrdené rozhodnutie
dekana fakulty o vylúčení žalobcu zo štúdia v odbore právo v 3. Ročníku denného magisterského
štúdia v akademickom roku 2002/2003 dňom 3.3.2003 a odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu

zamietnuté. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplynulo, že žiadosť bola preskúmaná a rektor
nezistil, že by rozhodnutie dekana Právnickej fakulty Trnavskej univerzity bolo vydané v rozpore so
zákonom s vnútorným predpisom vysokej školy alebo fakulty. Dňa 18.7.2003 žalobca podal žalobu na
Krajský súd v Trnave, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného

zn. Pr-TU/69/2003 zo dňa 9.5.2003. Predmetné konanie sa viedlo na Krajskom súde v Trnave pod

sp. zn. 14S 96/2003.

Rozsudkom č. k. 14S 96/2003-124 zo dňa 18.1.2007 Krajský súd v Trnave preskúmavané rozhodnutie
žalovaného č. Pr-TU/69/2003 zo dňa 9.5.2003 zrušil a vrátil na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm.
a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.1.2007 č. k. 14S 96/2003-124 potvrdil.

Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že bolo nesporne preukázané, že na predmet
„Sociologicko - právny výskum“ boli vyhlásené dva skúšobné termíny (kolokvia), a to 22.1.2003 a
18.2.2003 a že tretí termín oficiálne vyhlásený nebol. Vzhľadom na ust. čl. 3 ods. 6 v tom čase platného
skúšobného poriadku a čl. 6 ods. 2 a 3 v tom čase platného študijného poriadku nebolo žalobcovi
umožnené vykonať druhú opravnú skúšku z tohto predmetu.

Žiadosťou zo dňa 27.2.2003 žalobca požiadal žalovanú o prerušenie štúdia zo zdravotných dôvodov pre
závažné očné ochorenie od 14.2.2003. K žiadosti zároveň priložil odborné lekárske vyšetrenie.

Zo žiadosti o prestúpenie zo dňa 22.2.2003 je zrejme, že žalobca požiadal Fakultu zdravotníctva a
sociálnej práce o prestúpenie na túto fakultu z 3. ročníka denného štúdia Právnickej fakulty Trnavskej
univerzity. Žalobca v žiadosti poukázal na to, že zamerania a činnosť tejto fakulty je orientovaná na

pomoc človeku po stránke zdravotníckej i sociálnej oblasti a to v súčinnosti s jej osobitným kresťansko
humanitárnym poslaním. Bol presvedčený, že štúdium na tejto fakulte mu pomôže získať odborné
znalosti, kde môže spoznať právo aj z iného pohľadu, a tak nadobudnúť odborné vedomosti, ktoré
bude môcť použiť vo svojej budúcej praxi.

Rektor Trnavskej univerzity v Trnave svojim rozhodnutím zo dňa 17.3.2008 sp. zn. R-230/2008

zrušil rozhodnutie prodekanky Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave zo dňa 10.3.2003 č.
Šo:34/2003-LK o vylúčení zo štúdia žalobcu podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zák. č. 131/2002 Z. z. o vysokých
školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s čl. 6 ods.
2 študijného poriadku Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave v zmysle § 59 ods. 2 Zákona
o správnom konaní v celom rozsahu.Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že školu, t. j. Právnickú fakultu Technickej univerzity ukončil v júni
2007azamestnalsaod15.9.2007 vZdravotnejpoisťovniUnionBratislava. Dňa15.9.2007sazamestnal
preto, že dokončoval štúdium na ďalšej vysokej škole a to na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce

Technickej univerzity, dokončoval diplomovú prácu, preto sa zamestnal až v septembri. Túto fakultu
ukončil koncom augusta 2007. Na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce študoval od roku 2003.
Opätovne právnickú fakultu začal študovať v septembri 2004, pretože si podal prihlášku na túto fakultu,
urobil prijímacie skúšky a bol prijatý. Nastúpil opätovne do 3. Ročníka, pričom skúšky, ktoré vykonal
boli mu započítané. Z 3. ročníka mu bola započítaná asi jedna skúška. Potom riadne

pokračoval v štúdiu, ktoré ukončil v júni 2007. Obidve fakulty študoval formou denného štúdia.

Ďalej uviedol, že v čase, keď bol vylúčený zo štúdia, nenavštevoval ani psychológa, ani psychiatra.
Liečil sa svojpomocne. V súčasnej dobe taktiež nenavštevuje žiadneho psychológa, či psychiatra.
Bolo to pre neho ťažké, avšak v prípade, že by sa z toho nemohol dostať, vyhľadal by lekársku
pomoc. V tom čase veril na spravodlivosť, podal žalobu na správny súd a veril a dúfal, že sa neprávosť,
čo sa na ňom spáchala, napraví. Uviedol, že podľa jeho názoru, právo na náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nepremlčateľným nárokom. Zároveň
žiadal vo veci vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie, ktorý by vypracoval
znalecký posudok, v ktorom by sa zaoberal dopadom rozhodnutia žalovanej na jeho psychiku v dôsledku
skutočností, že bol nezákonným spôsobom vylúčený z denného štúdia na škole v 3. ročníku.

Svedkyňa JUDr. Zuzana Nevolná PhD. Vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca požiadal o prerušenie

štúdia dňa 27.2.2003 z vážnych zdravotných dôvodov. Jeho žiadosti nebolo vyhovené, nakoľko už v
čase, keď si túto žiadosť podával, nespĺňal podmienky na ďalšie pokračovanie v štúdiu. V prípade,
že by spĺňal podmienky na prerušenie štúdia, štúdium by mu bolo prerušené najmenej na obdobie
jedného roka. Ďalej poukázala na to, že je dôležité zamerať sa aj na nie veľmi dobré študijné výsledky
žalobcu počas prvých rokov štúdia, kde len málo študentov robí skúšku tak často na tretí termín a s

relatívne zlým hodnotením, ako tomu bolo u žalobcu. Po opätovnom prijatí na štúdium v roku 2004 sa
síce študijné výsledky žalobcu zlepšili, ale jeho celkové správanie a zodpovedný prístup nebol typický
ako u ostatných študentov, keď sa stalo napríklad, že potom, čo si do indexu zapísal a zvolil povinne
voliteľný predmet, navštevoval úplne iný a situáciu riešil až ku koncu semestra, kedy mal už predmet
ukončený. Neskôr sa opätovne stalo, že si zapísal predmet, ktorý bol zrušený. Navštevoval iný a opäť

situáciu riešil až po absolvovaní viacerých hodín predmetu. Po absolvovaní podstatnej časti výučby mu
univerzita v oboch prípadoch vyšla v ústrety, čo nebolo jej povinnosťou. Po opätovnom prijatí na štúdium
u žalobcu snažili sa byť čo najviac ústretový, dokonca žalobcovi boli uznané absolvované skúšky, kde
prospel s horším výsledkom, k čomu vo všeobecnosti nepristupujú a v súčasnosti neuznávajú skúšky
absolvované horšie ako na stupeň C.

Svedok JUDr. Jozef Prusák CSc. vo svojej výpovedi uviedol, že v čase, keď žalobca požiadal o
prerušenie štúdia, pracoval vo funkcii dekana. Žiadosť žalobcu o prerušenie štúdia ako dekan
predložil na rozhodnutie prodekanke JUDr. Nevolnej. V zmysle interných predpisov je prax taká,
že škola študentovi na žiadosť preruší štúdium po zvážení dôvodov uvedených v žiadosti. Dôvodom
prerušenia bývajú väčšinou zdravotné, resp. rodinné dôvody. Ku skončeniu štúdia dochádza splnením

všetkých podmienok upravených v zákone o vysokých školách a vykonaním štátnej skúšky a úspešnou
obhajobou diplomovej práce. Konkrétny termín skočenia štúdia u jednotlivých študentov závisí vždy
od konkrétnych subjektívnych skutočností a nemožno ho paušálne určiť. Štúdium sa môže predĺžiť z
dôvodu prerušenia, predčasným vylúčením, môže sa predĺžiť z dôvodu nutnosti opakovania skúšky pri
nevyhovení. Právny nárok na uznanie absolvovaných skúšok pri opätovnom prijatí na štúdium žalobca

nemal.

Svedok Mgr. Ľuboš Nárožný vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca bol jeho spolužiak a dodnes sú
priatelia, boli spolubývajúcimi. Od žalobcu vedel, že mu nebol poskytnutý náhradný termín na obhajobu
seminárnej práce, preto nemal urobenú skúšku, na základe čoho nemohol postúpiť do ďalšie ročníka a
bol vylúčený.Otýchtoskutočnostiachvedel odžalobcu,akoajodsvojichspolužiakov,ktorínavštevovali

ten istý voliteľný predmet ako žalobca. Táto informácia sa medzi študentmi rýchle rozkríkla a študenti sitúto informáciu podávali verbálne. Pamätal sa, že žalobca bol zo skutočnosti, že bol vylúčený zo štúdia
sklesnutý, trápilo ho to. Vylúčenie ho trápilo aj kvôli rodičom, ktorí sa ohľadom jeho štúdia pravidelne
informovali. Taktiež si pamätal, že žalobca sa pokúšal prestúpiť na inú právnickú fakultu, keďže však už

bol vylúčený, nedalo sa to vybaviť. Následne žalobca začal študovať na Fakulte sociálnej práce alebo
zdravotníctva na Trnavskej univerzite. Zmenu správania žalobcu nezaznamenal. Žalobcu však trápilo,
že nemohol pokračovať v štúdiu, považoval to za nespravodlivé, že mu nebol poskytnutý ďalší termín
na obhajobu seminárnej práce. Ohľadom svojho vylúčenia stále rozmýšľal a trápilo ho to.

Rodičiažalobcu vosvojejvýpovediuviedli,žeobdobie,keď bolžalobcavylúčenýzoštúdia,boloprenich

veľmi ťažkým obdobím. V tom čase bol žalobca zmenený, v noci nespal a nedalo sa s ním rozprávať.
Báli sa o jeho psychický stav, aby sa mu niečo nestalo, nakoľko bolo mu takýmto spôsobom ublížené.
Otec žalobcu aj osobne písal dekanovi a prosil ho, aby prehodnotil svoj postoj, avšak na jeho list
nebolo odpísané. Potvrdili skutočnosť, že žalobca si podal aj žiadosť o prerušenie štúdia zo zdravotných
dôvodov. V čase, keď bol vylúčený zo štúdia, žalobca žiadne lieky nebral a nenavštevoval psychológa.

Po vrátení spisu Krajským súdom v Prešove žalobca písomným podaním zo dňa 26.2.2013 žiadal

rozšíriť žalobu o povinnosť žalovanej verejne sa mu ospravedlniť za neoprávnený zásah do práva
študovať, resp. pokračovať v štúdiu na vysokej škole a za vydanie rozhodnutia o vylúčení z denného
magisterského štúdia v odbore právo v rozpore so zákonom zverejnením dobre viditeľného ničím
neprekrytého ospravedlnenia veľkými tlačenými písmenami vo veľkosti písma 13 (titulok) a 7 (text
ospravedlnenia) na titulnej strane aktuálneho vydania denníka SME alebo iného denníka s celoštátnou

pôsobnosťou distribuovaného na území SR a to v pracovných dňoch od 2.1.2014 do 31.1.2014 v
znení: „Ospravedlnenie JUDr. Mgr. Drahoslavovi Magdziakovi. Právnická fakulta Trnavskej univerzity v
Trnave a Trnavská univerzita v Trnave sa týmto ospravedlňuje JUDr. Mgr. Drahoslavovi Magdziakovi za
to, že vydala rozhodnutie č. Šo 34/2003-LK zo dňa 3.3.2003 a následne rozhodnutie rektora Trnavskej
univerzity v Trnave sp. zn. Pr-TU/69/2003 zo dňa 9.5.2013, ktorým vylúčili menovaného zo štúdia v

odbore právo v 3. ročníku denného magisterského štúdia pre neprospech z predmetu sociologicko-
právny výskum v rozpore so zákonom“. Pre prípad, že tak žalovaná nevykoná, zároveň aby mu bola
uložená povinnosť strpieť uverejnenie tohto ospravedlnenia žalobcom na titulnej strane denníka SME
a to formou platenej inzercie na účet žalovanej. Predmetné rozšírenie žaloby súd pripustil procesným
uznesením na pojednávaní konanom dňa 2.10.2013. Ďalej na tomto pojednávaní žalobca rozšíril žalobu

v časti nemajetkovej ujmy o sumu 3.319,39 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 25.6.2007 do
zaplatenia, čo na tomto pojednávaní súd aj procesným uznesením pripustil. Po zrušení rozsudku
Krajským súdom v Prešove teda predmetnom konania zostala nemajetková ujma v sume 6.638,78
Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 25.6.2007 a povinnosť žalovanej verejne sa ospravedlniť
v denníku SME alebo v inom denníku s celoštátnou pôsobnosťou.

Rozšírenie žaloby žalobca odôvodnil vzniknutou citovou ujmou, prežitým stresom, absenciou
ospravedlnenia zo strany žalovaného a z dôvodu spôsobilosti negatívne zasiahnuť do jeho dobrej
povesti v čase vydania nezákonného rozhodnutia, ako aj v súčasnosti vzhľadom na skutočnosť, že
pôsobí ako advokát so sídlom v Bardejove, pričom poukázal aj na odňatie jeho základných práv a to
práva na vzdelanie, práva na slobodnú voľbu povolania, práva na spravodlivý postup, práva na prácu

a uplatnenie sa vo zvolenom odbore, práva na ochranu pred zásahom do rodinného a súkromného
života a práva na ochranu pred diskrimináciou.

Z vysvedčenia žalobcu (č. l. 226) je zrejme, že žalobca zložil podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zák. NR
SR č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v dňoch 13., 14., 15. a 27. mája 2013

pred skúšobným senátom vymenovaným predsedníctvom Slovenskej advokátskej komory advokátsku
skúšku s hodnotením „prospel“.

Zástupca žalovaného k rozšíreniu žaloby zo strany žalobcu vo svojom písomnom podaní zo dňa
14.10.2013 uviedol, že vznáša námietku premlčania, nakoľko právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch podlieha premlčaniu. Zo strany žalobcu bolo uplatnené rozšírením žalobného návrhu

na pojednávaní až dňa 2.10.2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, ktorá v zmysle §101 Občianskeho zákonníka plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Toto právo sa
mohlo po prvý raz vykonať dňom 7.3.2008, teda dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.1.2007 sp. zn. 14S/96/2003-124. Predmetný rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 6.3.2008. Čo sa týka rozšíreného petitu o jeho povinnosti verejne sa
ospravedlniť žalobcovi, tak tento považuje za účelový, obštrukčného charakteru, nakoľko žalobca ho
uplatňuje po viac ako 3 a pol rokoch po začatí konania a v čase, keď Krajský súd v Prešove zrušil
svojim rozsudkom sp. zn. 3Co/55/2012 zo dňa 20.3.2013 rozsudok vo vyhovujúcej časti rozsudku
prvostupňového súdu. Ďalej poukázal na to, že odôvodnenie doplneného návrhu žalobcu o rozšírenie

žaloby neobsahuje žiadne nové skutočnosti podložené preukázateľnými dôkazmi.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce

zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bolo v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s
výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105,. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Občiansky zákonník v ustanovení § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a
prejavov osobnej povahy. Vzhľadom na mnohotvárnosť jednotlivých stránok osobností fyzickej osoby a

rozmanitosť životných situácií, v ktorých sa fyzická osoba môže nachádzať, zákon nepodáva výpočet
konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné práva, ale stanovuje len znaky,
pri danosti ktorých treba určité správanie považovať za zásah do osobnosti (objektívna spôsobilosť
zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť
medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv).

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 6Sžo
38/2007 zo dňa 23.1.2008 bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S 96/2003-124,
ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovanej č. Pr-TU/69/2003 zo dňa 9.5.2003, ktorým žalovaná potvrdila
rozhodnutie dekana Právnickej fakulty Technickej univerzity zo dňa 10.3.2003 č. ŠO 34/2003-Lk o
vylúčení žalobcu zo štúdia. Týmto nezákonným rozhodnutím žalovanej bol žalobca vylúčený zo štúdia

v 3. ročníku Právnickej fakulty. Bol nútený opätovne si podať prihlášku na štúdium na vysokej škole
a vykonať prijímacie skúšky. Po ich úspešnom absolvovaní a započítaní vykonaných skúšok žalobca
opätovne nastúpil do 3. ročníka Právnickej fakulty Technickej univerzity, ktorú úspešne ukončil v júni
2007.Zvykonaného dokazovaniavyplynulo,že žalobcavylúčeniezoštúdiaznášal veľmi ťažko.Malo
to negatívny dopad na jeho zdravie, najmä na jeho psychiku. Ťažko to prežívali aj jeho rodičia. Znížila

sa jeho vážnosť medzi spolužiakmi, ako aj v jeho blízkom okolí bydliska. Žalobca danú skutočnosť
považoval za veľkú nespravodlivosť. Potvrdili to výpovede jeho rodičov, ako aj spolužiaka.Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t. j. materiálnej satisfakcie), je vždy - v
závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu
treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo,

intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu značnú.

Súd má za to, že neoprávnený zásah žalovanej do práva žalobcu študovať, resp. pokračovať v štúdiu
na vysokej škole, ktoré mu bolo znemožnené nesprávnym rozhodnutím žalovanej, znížili vážnosť a
dôstojnosť žalobcu najmä medzi jeho spolužiakmi a v spoločnosti. Konanie žalovanej vykazuje teda
znaky neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu, ktoré bolo objektívne spôsobilé privodiť
žalobcovi ujmu. Súd

však zohľadnil následné konanie žalovanej, ktorá po opätovnom prijatí žalovaného na štúdium do 3.
ročníka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity uznala žalobcovi výsledky z iných semestrov, ako
aj z absolvovaných skúšok, pričom mu boli priznané aj absolvované skúšky, kde prospel k horším
prospechom, keď v súčasnej dobe sa už neuznávajú skúšky absolvované horšie ako na stupeň C.
Taktiež po potvrdení rozhodnutia súdu zrušila rozhodnutie o vylúčení žalobcu zo štúdia. Takéto konanie

žalovanej možno považovať za primerané a postačujúce na poskytnutie primeraného zadosťučinenia v
zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tvrdené skutočnosti žalobcom o nepriaznivom zdravotnom
stave sú irelevantné vo vzťahu k posudzovaniu dôvodnosti, aká výška náhrady za zásah do osobnosti
práv je vo vzťahu k nemu primeraná. Vzhľadom na to, že žalobca študoval súbežne na dvoch
fakultách, nemožno hovoriť o nejakom zlom zdravotnom či psychickom stave žalobcu. Podľa názoru

súdu nebolo ohrozené ani postavenie žalobcu v spoločnosti, ktorý v súčasnej dobe aj úspešne zložil
advokátsku skúšku a pracuje ako advokát. Z uvedených dôvodov preto ani súd nepovažoval za
potrebné vypracovať vo veci znalecký posudok na dopad nesprávneho rozhodnutia žalovaného na
zdravotný stav žalobcu. Súd prisvedčuje žalovanému, že pokiaľ žalobca rozšíril náhradu nemajetkovej
ujmy o sumu 3.319,39 Eur s prísl. na pojednávaní konanom dňa 2.10.2013, došlo tak až po uplynutí

trojročnej premlčacej lehoty, kedy právo sa mohlo uplatniť po prvýkrát dňa 7.3.2008. Návrh žalobcu
o uložení povinnosti žalovanému ospravedlniť sa mu prostredníctvom denníka SME súd považoval
za neadekvátnu tomu, v akom rozsahu došlo k zásahu do práva žalobcu, nakoľko v skutočnosti,
že došlo k jeho vylúčeniu zo štúdia vedeli len jeho spolužiaci, rodina, prípadne obyvatelia obce, kde
žalobca býva. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu ohľadom priznania nemajetkovej ujmy, ako

aj ospravedlnenia v denníku SME zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca bol neúspešný a úspešnému
žalovanému bola priznaná náhrada trov konania, ktorá pozostáva z cestovného, stravného a
ubytovania v dňoch 23.1.2011 a 24.1.2011 v sume 94,18 Eur, v dňoch 1.5.2011 a 2.5.2011 v sume
95,64 Eur, v dňoch 27.11.2011 a 28.11.2011 v sume 89,62 Eur, v dňoch 26.2.2013 a 27.2.2013 v sume

91,30 Eur, v dňoch 23.6.2013 a 24.6.2013 v sume 88,26 Eur, v dňoch 1.10.2013 a 2.10.2013 v sume
89,26 Eur a v dňoch 19.11.2013 a 20.11.2013 v sume 94,56 Eur. Ďalej bola priznaná náhrada za
zaplatený súdny poplatok za odvolanie v sume 165,50 Eur. Celkom boli priznané trovy konania v
sume 808,32 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

písomného doručenia na tunajšom súde.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí

byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.