Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. október 2013

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/122/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213082
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2013:6412213082.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom Mgr. Danielom Konerackým, v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Bratislava, Pribinova č. 25, v zast. Advokátska
kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o návrhu na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

II. Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal proti odporcovi

zaplatenia sumy vo výške 125,00 € z titulu majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 275,00
€. Tento návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že mu bola spôsobená škodu, resp. nemajetková ujma z
titulu nesprávneho úradného postupu v zmysle zák. č. 514 § 2003 Z. z. Navrhovateľ ďalej poukázal na
skutočnosť,žeOkresnýsúdvŽiarinadHronomvexekučnomkonanívedenompodsp.zn.6Er485/2009,
EX 2393/2009, ktoré sa viedlo proti povinnému T. B., nar. XX.XX.XXXX, navrhovateľ ako oprávnený
podal súdnemu exekútorovi písomným podaním návrh na vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku.
Táto pohľadávka vznikla na základe zmluvného vzťahu - zmluvy o úvere medzi navrhovateľom ako

oprávneným a povinným T. B.. Následne súdny exekútor požiadal Okresný súd Žiar nad Hronom o
vydanie poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla svojou
komplexnosťou podstatne ovplyvniť časť potrebný k posúdeniu na rozhodnutie, rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 05.10.2009 a teda nedodržal zákonnú lehotu na
udelenie poverenie a to 15 dní, ktorá je upravená v exekučnom poriadku. Okresný súd v Žiari nad
Hronom tak pochybil a vydal poverenie až po uplynutí zákonom stanovenej dobe a bol v omeškaní viac

ako 5 mesiacov. Vzhľadom na tieto skutočnosti a právnu úpravu, ktorá tu existovala v čase žiadosti o
udelenie poverenia, mal navrhovateľ za preukázané, že v dôsledku takéhoto nesprávneho úradného
postupu došlo k porušeniu jeho práv, v dôsledku čoho mu vznikla škoda vo výške 125,00 € a majetková
ujma vo výške 275,00 €. Navrhovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že postup exekučného súdu považuje
za nesprávny v rozpore so zákonom a to s ustanovením § 44 ods. Exekučného poriadku a teda jeho
nárokjeodôvodnený.Majetkováškodapredstavujeúčelnevynaloženénákladyspojenésjehočinnosťou
uskutočňovanou vo veci správy udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi

doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Táto škoda vo
výške 125,00 € pozostávala jednak z nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému vo výške 70,00 €, nákladov na udržiavanie
a správu informačného systému vo výške 40,00 € a nákladov na administratívne spracovanie textov,urgencií adresovaných exekučnému súdu na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu sumu na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním
a kontrolovaním stavu konania na exekučnom súde vo výške 15,00 €. Okrem toho si navrhovateľ

uplatňoval aj náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej výške 275,00 €, pretože došlo k porušeniu jeho
práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
dobe a tým došlo aj k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je zaručené
v článku 48 ods. 2 Ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v článku 6
ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Keďže podľa jeho názoru

nesprávnym úradným postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho práv, vzniklo mu aj právo na
nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Takýmto postupom súdu došlo podľa
názoru navrhovateľa k vyvolaniu rizík, a to neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku
povinného, k strate kontaktu s povinným a k insolvencii povinného. Výšku nemajetkovej ujmy, ako
reparáciu za neoprávnený zásah do jeho práv, vyčíslil vo výške 275,00 € s tým, že podľa jeho názoru
pri určení primeranej náhrady nemajetkovej ujmy sa má vychádzať z analógie a doktríny, ktorú prijal

ústavný súd, ktorý pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, tak je potrebné priznávať za každý
rok poznačený prieťahmi satisfakciu vo výške 20.000,- Sk, t. j. 660,00 €. Keďže Okresný súd v Žiari nad
Hronom spôsobil prieťahy svojim bezdôvodným nekonaním viac ako 174 dní, tak vydelil sumu 660,00
€ 12 mesiacmi v roku, čo predstavuje sumu 55,00 € na mesiac.

Odporca s uvedeným návrhom nesúhlasil, žiadal takýto návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu,
že tento návrh je neodôvodnený. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09.04.2013 uviedol,
že celý návrh je zmätočný s tým, že navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek
tomu, že takéto dôkazné bremeno by mal znášať sám. Zároveň uviedol, že prieťahy v konaní pred
všeobecným súdom o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať súd ale túto právomoc má ústavný

súd, resp. predseda súdu. Odporca tiež poukazoval na skutočnosť, že mu boli doručené žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.04.2012. Dňa 28.09.2012 bola
okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je tak zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal pred uplynutím
6-mesačnej lehoty, ale skôr a z tohto dôvodu ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Okrem
toho navrhovateľ pri predbežnom prerokovaní takéhoto návrhu neposkytol potrebnú súčinnosť a preto

nepovažuje odporca takýto nárok za predbežne prerokovaný. Odporca ďalej poukazoval na skutočnosť,
že pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle zák. č. 514/2003, ku ktorej došlo pri pôsobení orgánov
verejnej moci pri výkone funkcie verejnej moci je potrebné splniť určité predpoklady, a to nezákonné
rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Tieto podmienky musia byť

splnené súčasne. Okrem toho prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou,
abymohlisúdyobjektívneposúdiťzákonnosťexekúcieakexekučnýmtitulomjenotárskazápisnicaalebo
rozhodcovský rozsudok, pričom poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-40/08 Asturcom, ktorý
nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky v exekučnom konaní. Nedodržanie zákonom stanovej lehoty
podľa jeho názoru neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú

rozhodovania o žiadosti tak vyplýva, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úpravu najmä z ohľadu na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu
spotrebiteľských zmlúv. Ďalej poukázal na skutočnosť, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody,
ktorá mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len vtedy ak
by tie boli konštatované vo výsledku vybavenej sťažnosti na prieťahy žiadosti o prešetrenie vybavenia

sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo
o tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktorý má za následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom
rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské právo o právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti. Odporca tiež namietal premlčanie dlhu, keď k nesprávnemu právnemu postupu
Okresného súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009, keď 15-dňová lehota na vydanie poverenie

uplynula pred dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred uplatnením nároku v rámci predbežného prerokovania
veci. Okrem toho navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, že by v konaní došlo k nesprávnemu
úradnému postupu a že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ ako aj právny zástupca navrhovateľa mali predvolanie na

pojednávanie zo dňa 25.10.2013 riadne doručené a to dňa 17.10.2013, pričom odporcovi bolo
predvolanie tiež riadne doručené dňa 17.10.2013 súd v zmysle § 101 ods. 2 Osp prejednal predmetnú
vec v neprítomnosti účastníkov konania, pretože navrhovateľ nepožiadal o odročenie pojednávania zo
závažného dôvodu a odporca súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to návrhom na začatie konania;
vyjadrením odporcu; spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6Er 485/2009; ako aj ostatným

spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6Er 485/2009 má za preukázané, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa
03.06.2009, k čomu pripojil návrh na vykonanie exekúcie spísaný dňa 29.04.2009. Okresný súd Žiar

nad Hronom rozhodol o žiadosti súdneho exekútora vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dňa
08.06.2009 pod č. 5613024092, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním
exekúcie. Následne súdny exekútor písomným podaním zo dňa 25.9.2009 podal žiadosť o opravu
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že boli nesprávne uvedené osobné údaje povinnej. O tomto
návrhu tunajší súd rozhodol tak, že opravil poverenie a to dňa 5.10.2009. Takto opravené poverenie bolo
doručené súdnemu exekútorovi dňa 12.10.2009.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zák č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá

bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a

o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje

postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
článku 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a

o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
ozmeneniektorýchzákonovúčinnéhodo31.12.2012,nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením slobody, rozhodnutím o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako je nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežnom prerokovaní nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenia časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, v prípade ak iba samotné konštatovanie
porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch ak
nie je možné uspokojiť ju inak.Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, výška v nemajetkových peniazoch podľa ods.

2 sa určuje s prihliadnutím najme na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za
3 roky odo dňa keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenie práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia

(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, lehota neplynie počas predbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najnovšie však

počas 6 mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. súdnych exekútorov a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene doplnení ďalších zákonov, účinných v čase začatia exekučného konania, exekučnými titulmi,
vykonateľné rozhodnutie súdu ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zák. č. 233/1995 Z. z. súdnych exekútorov a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene doplnení ďalších zákonov, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade písm. c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená
oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v

notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila; d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a
rozhodcovských komisií a s mierov nimi schválených; i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených
s mierou, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z., účinného do 31.5.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistil rozpor
v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo v návrhu na vykonania exekúcie alebo
exekučného titulu zo zákonom do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti písomne poverí exekútora aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu zo zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.

Podaným návrhom na začatie konania, sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi náhrady majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu. Za nesprávny úradný postup

v súlade s ustálenou súdnou praxou možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou
ustanoveného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý súvisí
s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz
vo vydanom rozhodnutí. Pod termín postup možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu,
tak aj jeho nekonanie (nečinnosť, alebo opomenutie). Nesprávnym úradným postupom môže byť aj

nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných
lehôt na vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo
jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v ustanovenej lehote. /rozhodnutie NS SR č. 4Cdo 24/2004/.
Z vykonaného dokazovania a priloženého exekučného spisu Okresného súdu v Žiari nad Hronom súd
zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 03.06.2009,

pričom tunajší súd vydal poverenie dňa 08.06.2009. Toto poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené
dňa18.06.2009.PoverenietakbolovydanévzákonnejlehotevsúladesExekučnýmporiadkomúčinným
v čase vydávania poverenia. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že takéto poverenie bolo následne
opravenézdôvoduzrejmejnesprávnosti,ktorásavyskytlapriuvedeníúdajovpovinnejosoby. Povereniesa vydáva ako rozhodnutie a svojím charakterom je uznesením, proti ktorému sa však nemožno brániť
žiadnym opravným prostriedkom. Podľa § 251 ods. 4 Osp sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Vzhľadom na

túto skutočnosť tak v prípade zrejmej nesprávnosti možno použiť na opravu poverenia § 164 Osp, pričom
nie je vylúčený ani iný spôsob opravy poverenia /napr. vyznačenie opravy príslušných údajov v poverení
a pod./. Súd zároveň podotýka, že súdny exekútor mohol začať s výkonom súdnej exekúcie aj na
podklade pôvodne vydaného poverenia zo dňa 8.6.2009, pretože takéto rozhodnutie ho oprávňovalo na
použitie všetkých zákonných prostriedkov, ktoré mu priznáva exekučný poriadok pri vymáhaní nárokov.

Nemožno tak prihliadať na tvrdenie navrhovateľa, že poverenie súdnemu exekútorovi bolo vydané až
dňa 5.10.2009 nakoľko išlo o vydanie len opraveného poverenia z dôvodu zrejmej nesprávnosti, ktorá sa
vyskytla v pôvodne vydanom poverení. Súd pri výklade pojmu zbytočné prieťahy podľa zák. č. 514/2003
Z. z. vychádzal z ustálenej judikatúry Ústavného súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva a to
z pojmu právo na prejednanie veci v primeranej lehote, pretože medzi právom na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie veci v primeranej lehote niet zásadných odlišností.

Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Ústavného súdu , dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne
neopodstatnenej je aj zistenie, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Z tohto vyplýva, že nie každý prieťah
v súdnom konaní má za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu a
pojem zbytočné prieťahy nemožno vykladať a aplikovať materiálne. V danom prípade nebolo poverenie

vydané po uplynutí zákonnej lehoty, ale naopak v zákonnej lehote a v zákonnej lehote 15 dní bolo aj
doručené súdnemu exekútorovi. Postup súdu tak nespôsobil zbytočné prieťahy, nedošlo k porušeniu
zákonom ustanovenej 15-dňovej lehoty, ktorá tu existovala a teda nebol splnený základný predpoklad
pre vyvodenie zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup. Súd preto zamietol návrh na začatie
konania. Okrem toho aj nedodržanie lehoty na rozhodnutie neznamená v zmysle platnej judikatúry

automaticky zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Pokiaľ ide o uplatnenie náhrady skutočnej škody, tak
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal žiadnym spôsobom výšku skutočných nákladov
a nebola tiež splnená zákonná podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním
exekučného súdu. Spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil podľa názoru súdu povinný tým, že
si nesplnil svoj dlh riadne a dobrovoľne napriek existencii vykonateľného rozhodnutia, ktorý mohol

byť podkladom pre súdnu exekúciu, v dôsledku čoho musel navrhovateľ, teda oprávnený, prikročiť
k vymáhaniu formou exekúcie. Náklady, ktoré si uplatňoval navrhovateľ z titulu vzniknutej skutočnej
materiálnej škody, možno považovať za príslušenstvo pohľadávky, ktoré si mohol uplatňovať v rámci
náhrady trov konania exekúcie. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy dospel súd k záveru, že v
prejednávanej veci by stačilo iba prípadné konštatovanie porušeného práva a nie sú dané dôvody na

priznanie náhrady v peniazoch a prihliadnutím na dôvody uvedené vyššie, ako aj na ustanovenie §
17 ods. 3 zákona, pretože navrhovateľ nepreukázal, že by povinný subjekt zanikol, že by dochádzalo
ku konaniu smerujúcemu k zániku subjektu, nakoľko aj v prípade zániku subjektu povinného by mohla
byť uplatnená pohľadávka voči právnym nástupcom, resp. v konkurznom konaní. Vedenie exekučného
konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného,

resp. exekútora s povinným a nie je ani dôvodom, ktorý by zapríčiňoval insolventnosť povinného,
pretože zväčša dôvodom dobrovoľného neplnenia si dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase
rozhodnutia o nároku v základnom konaní, príp. pred začatím exekučného konania. Súd tiež poukazuje
naskutočnosť,ženavrhovateľakopodnikateľskýsubjekt,ktorývykonávalposkytovanieúverovakosvoju
podnikateľskú činnosť, si sám nesie riziká spojené s neplnením si povinností vyplývajúcich z uzavretých

zmlúv. Keďže navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu v danom konaní došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani nemajetkovej ujmy a neexistuje tu
ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom v tom, že rozhodol o poverení exekútora
po uplynutí 15-dňovej lehoty a uplatnenou majetkovou škodou a majetkovou ujmou, súd zamietol takýto
návrh v celom rozsahu.

Pokiaľ ide o námietku premlčania, ktorú uplatňoval odporca, tak súd dodáva, že podľa § 19 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z. z., sa právo na náhradu škoda premlčí za 3 roky odo dňa keď sa poškodený
dozvedel o škode. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľovi mala vzniknúť škoda nesprávnym
úradným postupom, ktorý spočíval v oneskorenom vydaní poverenia, lehota na uplatnenie nároku tak

začala plynúť momentom uplynutia 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia, teda dňa 19.06.2009, kedy
sa navrhovateľ dozvedel o škode a teda návrh na začatie konania podaný dňa 27.09.2012 v spojení so
žiadosťouopredbežnéprerokovanienároku,ktorá bolapodanápreddňom23.4.2012spôsobil,žedošlo
k spočívaniu premlčacej doby v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka ako aj § 19 ods. 1,3 zákona č.514/2003 Z. z. pred uplynutím trojročnej premlčacej doby /ktorá mala uplynúť dňa 19.6.2012/ a z týchto
dôvodov tak návrh podľa názoru súdu nie je premlčaný.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, pretože si ich neuplatnil a zároveň nepreukázal, že by mu takéto trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3

vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali
písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z.
o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia.